Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. P., K. XX, T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 18. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 11. 2017, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 11. 2017 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 07. 2017 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 26. 05. 2017 žiadosť o starobný dôchodok, ku ktorému doložil pripojené doklady v žiadosti uvedené.

2. V spise sa nachádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava č. GR ZVJS-1454/33-08 zo dňa 25. 09. 2008, ktorým bol žalobcovi v súlade s ust. § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok v sume 35.265,- Sk mesačne. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava č. GR ZVJS-1454/33-12 zo dňa 31. 05. 2012 mu v súlade s ust. § 65 ods. 1 v spojení s § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. zanikol nárok na výsluhový dôchodok dňom 31. mája 2012 z dôvodu, že podľa personálneho rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 30. 05. 2012 bol žalobca dňom 01. 06. 2012 opätovne prijatý do služobného pomeru. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava vydalo dňa 06. 02. 2017 potvrdenie, podľa ktorého ku dňu prvého skončenia služobného pomeru t.j. k 09. 09. 2008 služobný pomer žalobcu trval 26 rokov a 351 dní. Pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1981 do 30. 09. 1982 v I. kategórii funkcií, od 01. 10. 1982 do 31. 12. 1999 doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v I. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01. 01. 2000 do 09. 09. 2008 v III. pracovnej kategórii. 3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 21. 07. 2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 26. mája 2017. Vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 65 zák. č. 461/2003 Z.z. (poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkov poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak, a na ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie funkcií priznávajú do 31. decembra 2023 a

vzťahujú sa len na tých poistencov, ktorí dobu služby získali v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. 4. Okrem toho poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku poistenia, ktorému sa vypláca výsluhový dôchodok, môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokovo doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku a teda sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V ďalšej časti rozhodnutia cituje čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 5. V závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže vykonával žalobca od 01. októbra 1981 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií , od 01. januára 2000 do 09. septembra 2008 v III. pracovnej kategórii, v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií získal 18 rokov a 92 dní. Jeho služobný pomer stále trvá. Uviedol, že preto, že nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, lebo jeho služobný pomer trvá, nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok, výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby. Na nárok a starobný dôchodok získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia od 01. septembra 1973 do 30. júna 1981. 6. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie zo dňa 07. 08. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 11. 2017 bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2017.

8. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 21. júla 2017 a priloženú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justične stráže č. GR ZVJS- 14454/33-08 zo dňa 25. septembra bol žalobcovi podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 10. septembra 2008. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS - 14454/33 - 12 zo dňa 31. mája 2012 podľa § 63 ods. 1 v spojení s § 105 ods. 6 citovaného zákona žalobcovi zanikol nárok na výsluhový dôchodok dňom 31. mája 2012 z dôvodu, že od 01. júna 2012 bol opätovne prijatý do služobného pomeru. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže žalobca vykonával službu v období od 01. októbra 1981 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 01. januára 2000 do 09. septembra 2008 v III. Pracovnej kategórii. V služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií získal žalobca 18 rokov a 92 dní a jeho služobný pomer od 01. júna 2012 trvá naďalej. Na nárok na starobný dôchodok získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia od 01. septembra 1973 do 30. júna 1981, od 03. augusta 1981 do 30 septembra 1981 a od 03. októbra 2008 do 31. mája 2012 (11 rokov a 241 dní). Námietku žalobcu, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku ukončenie akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu (pracovného či služobného pomeru), považoval za nedôvodnú, pretože žalobcom označené rozhodnutie sa týka skutkovo odlišnej veci. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012 sa týka poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok a vyplácal sa mu. Žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku, z uvedeného dôvodu nemá podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nárok na zníženie dôchodkového veku a uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č 128, t.j. započítanie doby služby a vymeriavacích základov počas výkonu doby služby pre nárok na starobný dôchodok. Pretože žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, pretože jeho služobný pomer trvá, nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. 11. 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 18. 12. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 05. 01. 2018. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 11. 2017 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 21. 07. 2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že si podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 26. 05. 2017 s uplatnením nároku na dávku starobného dôchodku od 08. 12. 2014, t.j. po dosiahnutí veku 57 rokov a po splnení doby poistenia aspoň 15 rokov, teda po splnení zákonom stanovených podmienok. Uviedol, že účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol prevzatý do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Tento krok bol a je v súlade s princípom zachovania nadobudnutých práv ako súčasti princípu právnej istoty. Vzhľadom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak osoba vykonávala niektoré zo zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, vznikne jej nárok na starobný dôchodok dovŕšením stanoveného veku aj po dni 31. 12. 2003, t. j. aj v súčasnosti. Zníženie veku pre nárok na starobný dôchodok sa týka i žalobcu. Žalobca mal za to, že k dosiahnutého veku 57 rokov (08. 12. 2014) tvorí súčet zamestnania v služobnom pomere a v civilnom zamestnaní pre nárok na starobný dôchodok činí 29 rokov a 333 dní. Napriek splneniu uvedených zákonných podmienok žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok tak, že podmienky pre priznanie starobného dôchodku nespĺňa, čo považuje za nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného. Žalobca je toho názoru, že aktuálne trvanie služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v čase rozhodovania o jeho žiadosti na priznanie starobného dôchodku je právne bezvýznamnou okolnosťou vo vzťahu k aplikácii § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným. V danej veci je rozhodujúca skutočnosť, že do vzniku nároku na starobný dôchodok (08. 12. 2014), kedy dosiahol 57 rokov, bol žalobca poistencom v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia, t.j. vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia a osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pričom žalobcovi vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia vzniklo poistenie z pracovnoprávneho vzťahu z civilného zamestnania, ale aj do 31. 12. 1999 z doby služobného pomeru a z týchto započítateľných dôb patrí žalobcovi skôr vzniknutý nárok na starobný dôchodok, inak by doba v I. kategórii funkcií nebola hodnotená žiadnym z týchto systémov. Právny názor žalovaného, podľa ktorého vylúčil žalobcovi dôchodkové poistenie vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia v období od 01.10.1981 do 31.12.1999 je nesprávna, nemá oporu v právnej úprave a pri nesprávnej interpretácii zákonných ustanovení vedie k zjavnej nespravodlivosti. Žalobca je príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho služobný pomer trvá. Jednou z podmienok nároku na výsluhový dôchodok je podmienka skončenia služobného pomeru, pričom žalobca neskončil služobný pomer a ani priznania výsluhového dôchodku sa nedomáha. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/167/2008, z ktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku (starobný dôchodok) skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Žalobca namietal i to, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ktorú zákonnú podmienku uvedenú v § 65 a § 274 zákona č 461/2003 Z.z. žalobca nesplnil vo vzťahu k nároku na dávku starobného dôchodku. V dôsledku toho je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné. Nesprávnosť právneho posúdenia veci vyplýva z aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. 08. 2012 na žalobcov prípad, hoci sa uvedené rozhodnutie týka skutkovo odlišnej veci, pretože žalobca bol poberateľom výsluhového dôchodku. Namietal tiež zákonnosť postupu prvostupňového právneho orgánu i žalovaného v tom, že vo veci nebol preskúmaný dôvod splnenie vekovej podmienky 57 rokov pre nárok na starobný dôchodok , ale i z dôvodu, že sú diskriminačné. Obidve rozhodnutia je potrebné považovať za nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože správy orgán neuviedol úvahy, pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal za to, že zo zákona č. 461/2003 Z.z., ani z iného právneho predpisu nevyplýva pre priznanie starobného dôchodku podmienky predošlého ukončenia služobného pomeru alebo podmienka vyplácania výsluhového dôchodku tak, ako to vymedzil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Trvanie služobného pomeru preto nebráni žalovanému zohľadniť pre nárok na starobný dôchodok dobu výkonu služby do 31. 12. 1999 v kategóriách a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby policajta ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože tieto údaje sú nemenné.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

10. Vo vyjadrení zo dňa 07. 03. 2018 k žalobe žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca dosiahol k 8. decembru 2014 vek 57 rokov a z uvedeného dôvodu žiadal priznať dôchodok k zníženému dôchodkovému veku. Na nárok na starobný dôchodok získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia od 01. 09. 1973 do 30. 06. 1981, od 03. 08. 1981 do 30. 09. 1981 a od 03.10.2008 do 31.05.2012 celkovo 11 rokov a 241 dní. Poukázal na to, že žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku a z uvedeného dôvodu nemá podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na zníženie dôchodkového veku a uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, t. j. započítanie doby služby a vymeriavacích základov počas výkonu doby služby pre nárok na starobný dôchodok. Uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. novembra 2017 a trvá na správnosti rozhodnutia žalovaného a má za to, že toto rozhodnutie ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú zákonné a správne. Žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

11. Žalobca sa v podaní zo dňa 16. 04. 2018 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe a zopakoval, že splnil podmienku zníženého dôchodkového veku pre nárok na starobný dôchodok dňom dovŕšenie veku 57 rokov a tiež splnil podmienku dôchodkového poistenia aspoň 15 rokov a rozpísal jednotlivé doby poistenia vo všeobecnom i osobitnom systéme poistenia, teda celkovo bol poistený 41 rokov a 68 dní ku dňu 08. 12. 2014, teda ku dňu vzniku nároku a starobný dôchodok. Príslušníci Zboru nápravnej výchovy boli zúčastnení na všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia do 30. 06. 2003 bez obmedzenia, preto je nepochopiteľné, že toto obdobie žalovaný nepokladá za obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecnej právnej úpravy a žalovaný obdobie nezhodnotil na žalobcov nárok na starobný dôchodok, pričom žalobca preukazateľne vykonával z uvedeného obdobia 18 rokov a 92 dní v I. kategórii funkcií. Uviedol, že sa žalovaný odvoláva na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, avšak žiadnu konkrétnu neuviedol, podľa ktorej by žalovaný pri zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok v prípade žalobcu postupoval. Vo vzťahu k súbehu starobných dôchodkov podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobca poukazuje na to, že mu v žiadnom prípade nevznikne nárok na starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenou. Takou dávkou by bol jedine starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, z tohto dôvodu je súbeh starobných dôchodkov z týchto dvoch systémov vylúčený, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2018. Namietal, že sa žalovaný nevysporiadal so žalobnými námietkami uvedenými v II. časti správnej žaloby žalobcu zo dňa 18. 12. 2017. Tiež sa nevysporiadal s okolnosťou, či žalobca splnil podmienky predčasného starobného dôchodku. Žalobca trval na podanej žalobe.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 11. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zároveň v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, čo bolo v súlade so žalobným petitom žalobcu, ktorý žiadal zrušiť obidve rozhodnutia správnych orgánov a súd dospel k záveru, že je potrebné z dôvodov nižšie uvedených návrhu žalobcu vyhovieť.

Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 24. júla 2018 v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, pretože ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávanie a takýto postup bol v súlade s verejným záujmom, pri splnení podmienok uvedených ust. § 137 ods. 4 SSP. 13. Podľa § 65 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 12. 06.2008, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v znení zákona č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. 14. Žalobca dovŕšil vek 57 rokov dňa 08. 12. 2014 a od tejto doby žiadal priznať starobný dôchodok z dôvodu, že vykonával štátnu službu v I. kategórii funkcií v dobe 01. 10. 1981 do 31. 12. 1999, celkovo trval služobný pomer žalobcu 26 rokov a 351 dní, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca od 10. 09. 2008 do 31. mája 2012 poberal výsluhový dôchodok, pričom nárok naň mu zanikol v dôsledku toho, že bol opätovne prijatý do služobného pomeru dňa 01. 06. 2012 a tento trvá. 15. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu dospel súd k záveru, že obidve rozhodnutia je potrebné zrušiť preto, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 16. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí cituje ust. § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ale z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom subsumoval zistený skutkový stav týkajúci sa žalobcu pod uvedené ustanovenia zákona. V ďalšej časti cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, ktorý sa ale na prípad žalobcu nevzťahuje, keďže nie je poberateľom výsluhového dôchodku, a teda neprichádza do úvahy súbeh výsluhového a starobného dôchodku. Skutočnosť, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia je zrejmá, pretože jeho služobný pomer trvá a túto skutočnosť ani žalobca nespochybňuje. Z celého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa však nie je zrejmé, aký vplyv má na ním uplatnený nárok trvanie služobného pomeru žalobcu a z akých dôvodov nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby v čase od 01. 10. 1981 do 09. 09. 2008. 17. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu nenapravil ani žalovaný, ktorý v rozhodnutí rovnako ako správny orgán cituje ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bez toho, aby tieto ďalej vyložil vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom, a tiež cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, pričom uvedené rozhodnutie rieši otázku súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia a rieši otázku funkcie výsluhového dôchodku a starobného dôchodku. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k námietke žalobcu, že zákon č 461/2003 Z.z. nevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku ukončenie akéhokoľvek

pracovnoprávneho vzťahu (pracovného či služobného pomeru) uviedol, že je nedôvodná s tým, že žalobcom uvádzané rozhodnutie sa týka skutkovo odlišnej veci. V skutočnosti sa ale námietkou žalobcu nezaoberal, a teda ani z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo a aký vplyv má trvanie služobného pomeru žalobcu na priznanie nároku na starobný dôchodok, či spĺňa podmienku zníženého veku na jeho priznanie, ak nie, z akého dôvodu a rovnako tak z akého dôvodu nie je možné započítať dobu poistenia žalobcu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné, nie je zrejmé, na základe akých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. posúdili nárok žalobcu a o ktoré ustanovenia opierajú svoje tvrdenie, že pokiaľ trvá žalobcovi služobný pomer, ktorý vznikol opätovne potom, čo bol poberateľom výsluhového dôchodku, tak je to dôvod na to, aby mu nezhodnotil dobu poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a teda jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietol. Podľa názoru súdu bolo potrebné zamerať sa predovšetkým na to, či žalobca spĺňa nárok na priznanie starobného dôchodku pri zníženom veku 57 rokov z dôvodu jeho zaradenia v I. kategórii funkcií, ako i započítanie doby sociálneho poistenia v osobitnom a všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a riadne zdôvodniť a právne posúdiť, prečo opätovný vznik služobného pomeru žalobcu je dôvodom na zamietnutie žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobcu. 18. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia len odcitoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR závery, ktoré sa na žalobcu, podľa názoru súdu, nevzťahujú a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu poukazuje na závery vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.3.2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010).

19. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 11. 2017 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku, ani s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 07. 2017. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.

20. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení nie sú uvádzané adekvátne dôvody toho, čo viedlo správny orgán k zamietnutiu žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Nedostatok skutkových zistení a právnych záverov v odôvodnení rozhodnutia robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

21. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo

individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia.

22. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a zároveň v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušiť i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z rovnakých dôvodov a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26. 05. 2017 a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci zamietnutia jeho žiadosti o starobný dôchodok a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami.

23. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel ) nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, nakoľko ich žalobca ani nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.