Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-36-2019.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/36/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti povinnému X. W., bytom D. XXX, o vymoženie 254,27 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Er/540/2007 - 24 zo dňa 9. marca 2015 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Konštatoval, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 5504/06 zo dňa 6.11.2006. Po preskúmaní tohto rozsudku a tiež zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.04.2006 ako spotrebiteľskej s odkazom na §§ 57, 58 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP), §§ 4, 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v bode 17. všeobecných obchodných podmienok, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, a to z dôvodu, že nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola osobitne podpísaná, nebola tak riadne preukázaná vôľa povinného uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, odkaz na všeobecné podmienky k zmluve nepostačuje. Vo veci tak rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať, teda exekučný titul nie je vykonateľný.
2. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, z dôvodu konania nad rámec súdu zverenej právomoci, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávnu aplikáciu Smernice, porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie nesprávne postavil do pozície orgánu preskúmavajúceho exekučný titul, pričom na takýto postup nie je legitimovaný, lebo postupom podľa § 44 ods. 2 EP súd už mal zistenú nerozpornosť exekučného titulu. Extenzívna interpretácia § 44 ods. 2 EP je neústavná. Poukázal na zákonné prostriedky, ktoré podľa neho možno ako jediné využiť pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku, argumentovala ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) v zmysle ktorých sa má s rozhodcovským rozsudkom nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu, preto ho nemôže súd opätovne v exekučnom konaní skúmať, tým menej meniť alebo rušiť. Ďalej vyjadril názor, že konaním exekučného súdu došlo k jeho diskriminácii, k zaobchádzaniu odlišným spôsobom ako s povinným, v exekučnom konaní mal výrazne nevýhodné postavenie, došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania, práva na súdnu ochranu. Súd mal povinnosť vo veci vytýčiť pojednávanie podľa § 58 č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013.
Zdôraznila, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, či rozhodcovská doložka je v súlade s dobrými mravmi, poukázala na § 45 ZoRK a dodala, že považuje rozhodcovskú doložku za platnú, lebo nejde o neprijateľnú podmienku, nevyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, dáva reálnu možnosť voľby. Ďalšie námietky smerovali k tomu, že vo veci nešlo o zmluvu o spotrebnom úvere, úroky z omeškania a poplatok za poskytnutie úveru boli nesprávne posúdené ako neprimerané. V rámci odvolania podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a predloženie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ďalším návrhom sa domáhal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podať návrh Ústavnému súdu SR na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta práv Ústavy SR.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
5. V súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP (predtým § 109 ods. 1 písm. b) OSP) a podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky odvolací súd uvádza, že iba súd disponuje podľa vlastnej úvahy konaním v tomto smere a nie je nijako viazaný takýmto návrhom účastníka konania.
6. Sám nedospel k záveru o rozpore namietnutých ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky, preto zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania pre jeho neopodstatnenosť.
7. Vo vzťahu k návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky a jej aplikácii v konaní, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
8. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj tento návrh oprávneného
9. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok zastavenie exekúcie po prehodnotení zákonnosti predloženého exekučného titulu.
10. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Bez ohľadu na už udelené poverenie na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, lebo na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)
11. Odvolací súd poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
12. Pre rozhodnutie v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2006 uzavretej medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava). Rozhodcovský súd preto nemal oprávnenie vo veci konať a rozhodnúť.
13. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informáciu o tom, čo konkrétna voľba znamená.
14. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy (bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Na túto skutočnosť je exekučný súd povinný prihliadať v každom štádiu konania.
15. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu ich buď prijme alebo odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
16. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
17. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
18. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná dodávateľom a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu tak nič nebránilo judikovať neplatnosť
rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, ako aj pre rozpor s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 3, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
21. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
22. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
23. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
24. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, lebo nebola dodržaná písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
25. Z formy zmluvy o úvere je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Z všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
26. Z uvedeného je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Ak už exekúcia bola nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastavená.
27. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami
a uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).