Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Csp-10-2024.pdf
PDF · 135.69 KB
Case nature
Subarea
26Csp/10/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: E. M., O.. XX.XX.XXXX, V. N. F. XXX/XX, T., zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50680552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, proti odporcom: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, 2/ WEGU SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Nový Majer 4782, Sereď, o vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca 1/ je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom 1/ dňa 27.11.2008.
II. Odporca 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, obsiahnutej v bode 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ dňa 27.11.2008.
III. Navrhovateľ má voči odporcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi 2/ nepriznáva.
V. Odporca 1/ si môže voči navrhovateľovi uplatniť právo na zaplatenie nárokov zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX žalobou podanou proti navrhovateľovi.
VI. Odporca 2/ si môže voči navrhovateľovi uplatniť právo na zaplatenie nárokov z náhrady škody žalobou podanou proti navrhovateľovi.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným súdu dňa 19.01.2024 navrhovateľ žiadal, aby súd formou neodkladného opatrenia rozhodol, že: (I.) Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 1 dňa 27.11.2008; (II.) Súd ukladá zamestnávateľovi žalobcu: WEGU SLOVAKIA s.r.o., sídlo: Nový majer 4782, 926 01 Sereď, IČO: 35 913 401, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, obsiahnutej v bode 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 27.11.2008 a (III.) Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je osoba sluchovo postihnutá - je hluchý, pričom medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom došlo dňa 27.11.2008 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100016900, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany Žalovaného 1 v prospech Žalobcu (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“).
3. Listom zo dňa 25.10.2023 žalovaný 1/, zastúpený na základe plnej moci spoločnosťou ANACO s.r.o., sídlo Miletičova 1, Bratislava 821 08, IČO: 35 691 816, predložil platiteľovi mzdy žalobcu - žalovanému 2 žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, v ktorej ho upovedomil, že pri uzatvorení Zmluvy malo dôjsť aj k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 a nasl. OZ, v zmysle ktorej je žalovaný 1/ údajne oprávnený na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu (ďalej ako „Dohoda“), v dôsledku čoho sa žalovaný 1/ domáha uspokojenia údajnej neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 9606,29 Eur k 15.8.2020, vykonávaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov.
4. V bode 7. Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy v tomto znení: „7. DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY (INÝCH PRÍJMOV). Podpisom žiadosti / Zmluvy uzatvára Dlžník, Spoludlžník 1. Spoludlžník 2 a Veriteľ v súlade s §551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) (ďalej len „Dohoda"). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka l. Spoludlžníka 2. a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom (vid vyššie - číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške. ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým Veriteľ zamestnávateľom písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi / platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“.
5. Žalobca zdôvodnil nižšie navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by sa žalovanému 1/ zakázalo vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy a súčasnému zamestnávateľovi žalobcu by sa uložila povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže predstavuje pre žalobcu ako spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z.., ako aj podľa OZ neprimeranú i neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v Dohode je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného 1/ disponovať s majetkom žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy), o ktorú išlo o ktorú išlo a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný 1/ ako veriteľ, nakoľko miera jeho práva voči žalobcovi v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu bez existencie akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo sa v prípade žalobcu prejavuje požiadavkou žalovaného 1/ na sumu 9606,29 EUR, ktorá vyplýva z listu žalovaného 1 zo dňa 25.10.2023, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobcu ako žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vopred individuálne dojednaná, žalobca ju musel akceptovať, inak by mu úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú (typovú) zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, resp. jedná sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť (rozsudok SD EÚ vo veci C-147/16, body 26.-28. odôvodnenia: „26. ... je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 46 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 19 a citovaná judikatúra, ako aj zo 7. decembra 2017, Banco Santander, C-598/15, EU:C:2017:945, bod 36 a citovaná judikatúra). 27 Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom na toto nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva, skutočnou rovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 47 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 20 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, EU:C:2017:60, bod 41 a citovaná judikatúra).28 Súdny dvor zdôraznil, že s cieľom zabezpečiť túto ochranu môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 48 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 21 a citovaná judikatúra, ako aj zo 14. apríla 2016, Sales Sinués a Drame Ba, C-381/14 a C-385/14, EU:C:2016:252, bod 23 a citovaná judikatúra).“ Dohoda o zrážkach zo mzdy vyplýva priamo z uzatvorenej typovej Zmluvy, ktorú žalobca mohol buď podpísať, alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky. Najmä z toho dôvodu má žalobca za to, že je tu namieste, aby súd vyhovel žalobcom navrhovanému neodkladnému opatreniu, nakoľko tu existuje dôvodná obava zhoršenia celkového, najmä majetkového postavenia žalobcu a uvádzaná podmienka je celkom jednoznačne v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže je to výlučne žalovaný 1, ktorý určuje, v akej výške žiada plnenia od zamestnávateľa žalobcu, a navyše všetky plnenia uspokojuje aj proti samotnej vôli žalobcu.
6. Prejav vôle žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku než uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca uzavrel zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Uvedenou zmluvou pôvodný veriteľ vnútil predtlačeným formulárom žalobcovi aj iný úkon než ten, ktorý bol v sfére jeho záujmu a vplyvu, a to uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalobca nemal vôľu túto Dohodu uzavrieť a navyše nemal ani reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Poukázal na prípad Marcinová/ POHOTOVOSŤ, C-30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na ich základe môžu byť zo mzdy dlžníka uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ a ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť.. Odkázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 11Co/87/2018 zo dňa 26.04.2018, ktoré je verejne prístupné na stránke MS SR, www.justice.gov.sk, ktorý sa zaoberal tou istou problematikou vydania neodkladného opatrenia vo vzťahu k nevykonávaniu
zrážok zo mzdy, ako aj na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/345/2016 zo dňa 14.09.2016, ktorý sa tiež zaoberal tou istou problematikou vydania neodkladného opatrenia vo vzťahu k nevykonávaniu zrážok zo mzdy. To, že je nutné považovať dohodu o zrážkach zo mzdy inkorporovanú v Zmluve, konkrétne v časti 7 Zmluvy za neplatné dojednanie, potvrdzujú aj závery rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5Co/934/2015 zo dňa 29.06.2016, ktorý je verejne prístupný na stránke MS SR, www.justice.gov.sk, podľa ktorého: ,,Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy), ani o jeho následkoch. Pokiaľ by sme pripustili platnosť takéhoto dojednania vzápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či si spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.“
7. Žalobcovi tak neostáva iná možnosť, ako podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, nakoľko je tu pre neho nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá spočíva v pokračovaní výkonu zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše povinnosť zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu už vznikla zamestnávateľovi žalobcu, a to predložením žiadosti žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu ako i predložením Zmluvy, v ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy inkorporovaná. Ustanovenie § 551 OZ úplne jasne ukladá zamestnávateľovi povinnosť / nie možnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľovi. (rozsudok NS ČR z 19.12.2007, sp.zn. 25 Cdo 140/2006).
8. Súd musí prihliadnuť aj na preventívnu povahu neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť podstatnému zhoršeniu postavenia žalobcu vykonávaním neodôvodnených zrážok zo mzdy s prihliadnutím na obsah uzavretej zmluvy. V prípade, ak by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, zamestnávateľ by vykonával zrážky zo mzdy (po uspokojení pohľadávok so skorším poradím) a vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že celková suma by podstatne prekročila sumu, ktorú má žalobca žalovanému 1/ zaplatiť. Vydaním neodkladného opatrenia sú chránené práva spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy v porovnaní s dopadom na Žalovaného 1 ako silnejšej zmluvnej strany.
9. Samotná Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „Zákon“), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej len „Občiansky zákonník“).
10. Skutočnosť, že zmluva je vyhotovená v tak hrubom rozpore so zákonom a Smernicou má ipso facto za následok, že žalovaný 1/ porušil právo žalobcu podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to právo na výrobky a služby v bežnej kvalite ako aj právo na informácie (kde je predpokladom právnej normy právo na správne a presné informácie a nie na informácie zavádzajúce a nepravdivé). Navyše, žalovaný 1/ porušil aj svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy ukladal žalobcovi povinnosti bez právneho dôvodu (žalovaný 1/ požadoval od žalobcu úroky bez právneho dôvodu - sp. úver bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti), resp. dohoda o odplate bola neplatná.
11. Dohoda o odplate podľa zmlúv je neplatná, a to z dvoch dôvodov: RPMN je v rozpore s dobrými mravmi a dohoda o odplate podľa spotrebiteľského úver je neplatná z dôvodov rozporu s dobrými mravmi.
12. Zmluvná dokumentácia tak, ako ju predložil v žalobe, bola predformulovaná a žalobca musel túto uzavrieť vcelku tak, ako mu bola predložená, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky od veriteľa za daných podmienok. Zmluvná dokumentácia nebola individuálne dojednaná a nepochybne je zmluvou formulárovou a vyplýva z nej, že konštrukcia zmluvnej dokumentácie bola veriteľom vopred stanovená. Hodnota RPMN je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená vo výške 62,35 %. Ministerstvo financií Slovenskej republiky uvádza ako priemernú RPMN z úverov poskytnutých za 3. štvrťrok 2008 pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené na r. 1 až 5 vo výške od 50 tisíc SK do 200 tisíc SK so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 19,29 %. RPMN úveru uvedená v Zmluve presahuje priemernú RPMN uplatňovanú veriteľmi pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených MF SR o viac ako 43,06 % bodov, pričom ide o viac ako 3-násobné prevýšenie.
13. Odplatou podľa zmluvy boli úroky, ktoré sú dojednané neplatne, a to z dôvodu, že: úroky boli dojednané vo výške 65,85% p.a. V zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ, účinného v čase uzatvárania Zmluvy: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.“. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky z 11. júna 2008, číslo 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru: „Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.“. Priemerná RPMN z úverov poskytnutých za 3. štvrťrok 2008 pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené na r. 1 až 5 vo výške od 50 tisíc SK do 200 tisíc SK so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 19,29 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje 38,58 %. Zmluvne dohodnutá úroková sadzba úveru presahuje priemernú hodnotu RPMN v čase uzatvárania Zmluvy o 27,27 % bodov. Takéto zmluvné dojednanie nemožno hodnotiť inak ako nielen v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, čo predstavuje určitý administratívny strop, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sú na vec aplikovateľné aj nad rámec tohto administratívneho stropu, a teda neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17Co/107/2016, zo dňa 23. 06. 2016, je dojednanie úrokov vo výške odporujúcej dobrým mravom neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd Prešov pritom poukázal vo svojom odôvodnení aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené nižšie uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle ustálenej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): zmluva nemá písomnú formu podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená nesprávne.
14. Zo strany žalobcu ako dlžníka došlo dňa 25.11.2008 k podpísaniu návrhu zmluvy a to tak, že boli ručne vyplnené body 1., 2. a 5. návrhu zmluvy. Bod 6 návrhu Zmluvy o úvere bol prázdny a nevyplnený, pričom v hlavičke tohto bodu bolo uvedené, že ho nemá vypĺňať, keďže išlo o údaje o schválenom úvere. Žalovaný 1/ následne dňa 27.11.2008 vyplnil časť 6 zmluvy a podpísal zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa v prospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca dňa 25.11.2008 podal žiadosť o poskytnutie úveru a vyplnil údaje v časti 1, 2 a 5, pričom v zmysle časti 5 žiadal o poskytnutie úveru vo výške 50 000 Sk, , počet splátok 48, splatnosť k 20.dňu v mesiaci, mesačná splátka 2481 Sk, zmluvná odmena (celkové náklady) 69 088 Sk, predpokladaná RPMN 65,85 %, ročná úroková sadzba 65,85 %, priemerná RPMN 34,92 %. Zo strany žalovaného 1 následne došlo k vyplneniu bodu 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to ku dňu 27.11.2008. Bod 6 Zmluvy upravuje okrem iného výšku RPMN 62,35%. Zmluva o úvere vzniká dohodou o podstatných náležitostiach, medzi ktoré patrí aj dohoda o výške RPMN. Žalobca rozporuje, že medzi ním a žalovaným 1/ došlo k platnej písomnej dohode o týchto podmienkach. Návrh zmluvy bol žalobcom podpísaný dňa 25.11.2008. Návrh zmluvy bol vyhotovený ako formulár, rozdelený na 9 častí. Po podpise bola táto žiadosť odoslaná na posúdenie žalovanému 1/, ktorý žiadosť schválil a do niekoľkých dní doručil podpísanú zmluvu žalobcovi. V čase podpisu návrhu na uzatvorenie zmluvy vo formulári neboli uvedené informácie v bode 6. s názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere. Žalovaný 1/ tieto údaje do zmluvy doplnil až po podpise žiadosti a následne takto doplnenú zmluvu poslal späť žalobcovi. Dlžník teda nikdy písomne neprejavil súhlas s náležitosťami uvedenými v bode 6. Zmluvy, kde sú uvedené také podstatné náležitosti ako napr. RPMN. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.“ Žalobca nikdy neprejavil písomný súhlas s týmto novým návrhom. Uvedené má za následok priamo neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu neplatnosti pri kontrahovaní (§ 4 ods. 1 Zákona).
15. Splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čím sa v zmysle konštantnej judikatúry úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Priemerná RPMN z úverov poskytnutých za 3. štvrťrok 2008 pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené na r. 1 až 5 vo výške od 50 tisíc SK do 200 tisíc SK so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 19,29 %. V Zmluve je však uvedená hodnota 34,92 %, čím sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Zároveň uvedené bolo spôsobilé vyvolať u žalobcu ako spotrebiteľa mylnú domnienku, že úver získal za výhodnejších podmienok, t.j. že v zmluve uvedená RPMN prevyšuje priemernú RPMN len o 27,43 % bodov, hoci v skutočnosti v zmluve uvedená RPMN prevyšuje priemernú RPMN až o 43,06 % bodov. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona, sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Žalobca uviedol, že podľa svojej pamäťovej stopy svoje povinnosti zo zmluvy splnil a uhradil nielen istinu, ale aj ďalšie plnenia podľa zmluvy. Vzhľadom na plynutie času už ale žalobca nemá k dispozícii prehľad jednotlivých úhrad. V tomto kontexte žalobca požaduje, aby súd vyžiadal informácie o vykonaných platbách od žalovaného ako správcu úveru, ktorý stále aktívne požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu.
18. Zmluva bola uzavretá dňa 27.11.2008, počet splátok 48, teda 4 roka, splatnosť bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, a teda termín konečnej splatnosti je 20.11.2012. Žalovaný 1/ sa v žiadosti zo dňa 25.10.2023 domáha uspokojenia údajnej neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 9606,29 Eur k 15.8.2020. Žalobca vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že uplynula všeobecná 3 ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho zákonníka) a zároveň, vzhľadom na dohodnutú konečnú splatnosť úveru (20.11.2012) je zrejmé, že ku dňu podania žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy už uplynula aj objektívna 10 - ročná premlčacia doba. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Podľa ust. § 54a OZ: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ A postup žalovaného 1/ považuje za hrubo odporujúci citovanému ustanoveniu.
19. Žalobca žiada súd o vysporiadanie sa nielen s námietkou premlčania, ale aj s otázkou platnosti alebo neplatnosti dohody o zrážok zo mzdy a s otázkou existencie alebo neexistencie nároku žalovaného na žalovaným tvrdenú pohľadávku (v tomto kontexte najmä sa vysporiadaním sa prípadnej bezúročnosti spotrebiteľského úveru alebo neplatnosti zmluvy o úvere), a následné skutkové vysporiadanie sa s otázkou, koľko žalobca žalovanému uhradil. Žalobca požaduje odpovede na tieto otázky najmä, nie výlučne z dôvodu, že v prípade úspechu v tomto súdnom konaní má záujem uplatniť si svoje právo na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. voči žalovanému. Súd v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bude primárne vychádzať z rozhodnutia súdu v tomto konaní.
20. Žalobca bude požadovať primerané finančné zadosťučinenie najmä z dôvodu extrémneho porušovania právnych predpisov na strane žalovaného, ktorý si dovoľuje siahať na majetok žalobcu napriek tomu, že jeho pohľadávka zjavne neexistuje a ak existuje, tak je zjavne premlčaná a teda žalovaný svoje právo vymáha v zjavnom rozpore s ustanovením paragrafu 54a Občianskeho zákonníka (resp. toto ustanovenie zjavne obchádza a koná v rozpore s dobrými mravmi), ako aj z dôvodu, že vymáhanie jeho pohľadávky v exekučnom konaní bolo exekučným súdom zastavené ako nezákonné. Napokon, žalobca má za to, že konanie žalovaného je v zjavnom rozpore s článkom 5 Civilného sporového poriadku a teda mu neprináleží súdna ochrana. Poukazuje aj na článok 38 Charty základných práv Európskej únie.
21. Tento návrh voči zamestnávateľovi žalobcu je plne legitímny. Ak by mu nebola povinnosť uložená, tak by mohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu a k ujme v jeho majetkovej sfére, nakoľko žalobca pri nerešpektovaní uznesenia žalovaným bude musieť sa nároku domáhať exekučne, čo je časovo náročné a v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, na ktorého strane by tak mohlo dôjsť k finančnej ujme. Poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave 11CoCsp/60/2020 - 61 zo dňa 30. októbra 2020, v zmysle odôvodnenia ktorého: „5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu zamietol a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo. Predmetom odvolacieho konania je tak posúdenie, či je možné nariadiť neodkladným opatrením povinnosť inej osobe ako strane sporu a to zamestnávateľovi žalobcu. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie len voči žalovanému, teda veriteľovi žalobcu. Veriteľ
- žalovaný sa voči uzneseniu neodvolal, takže v časti nariadenia neodkladného opatrenia žalovanému, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalobcu, je uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné, z čoho odvolací súd vyvodil, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo dôvodné. Žalobca preukázal existenciu dôvodov oprávňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, s čím sa stotožnil aj žalovaný, keď nepodal proti predmetnému uzneseniu odvolanie. Čo sa týka zamietnutia návrhu voči zamestnávateľovi žalobcu, tu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že zamestnávateľ nie je účastníkom konania, keďže nebol v návrhu označený ako žalovaný. Odvolací súd má za to, že z obsahu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tento smeruje proti veriteľovi a zamestnávateľovi žalobcu. Žalobca v návrhu žiadal tomuto uložiť povinnosť takisto ako žalovanému, riadne ho označil, zamestnávateľ je tak identifikovaný všetkými potrebnými údajmi, nárok voči nemu je opodstatnený, nakoľko neodkladné opatrenie sa ho týka a uloženie mu povinnosti je spravodlivé. Ak by mu nebola povinnosť uložená, tak by mohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu a k ujme v jeho majetkovej sfére, nakoľko žalobca pri nerešpektovaní uznesenia žalovaným bude musieť sa nároku domáhať exekučne, čo je časovo náročné a v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, na ktorého strane by tak mohlo dôjsť k finančnej ujme. Navyše z rozhodovacej praxe súdov ako správne uviedol aj súd prvej inštancie vyplýva, že zamestnávateľom je ukladaná povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26CoCsp/58/2020, 11CoCsp/10/2020, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 1C/37/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Co/313/2016).“. Žalobca teda navrhuje smerovať neodkladné opatrenie aj smerom k zamestnávateľovi žalobcu tak, aby bola naplnená ústavná požiadavka ochrany jeho práv.
22. Za účelom preukázania dôvodnosti návrhu predložil súdu listinné dôkazné prostriedky, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva.
23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
28. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
29. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
30. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
31. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
32. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
33. Z navrhovateľom (vzhľadom na absenciu začatého konania vo veci samej je správne označenie strán sporu navrhovateľ - odporca) predložených listín mal súd za preukázané, že je osvedčená existencia potreby úpravy vzťahov strán sporu za účelom zabránenia vzniku škody na strane žalobcu.
Navrhovateľ ako spotrebiteľ s odporcom 1/ ako veriteľom dňa 27.11.2008 uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy ako čiastkové zmluvné dojednanie obsiahnuté v bode 7. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde navrhovateľ čo do prijateľnosti a platnosti spochybnil viaceré zmluvné podmienky ako zmluvy o revolvingovom úvere, tak i predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, vychádzajúc z obsahu listinných dôkazných prostriedkov nasvedčujúcich tomu, že bez ohľadu na realizáciu platobných povinností žalobcom ako dlžníkom, je nárok žalovaného 1/ na zaplatenie už premlčaný a niet zákonného dôvodu realizovať zrážky zo mzdy žalobcu. V prípade pretrvania realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľa za konštatovaného stavu zároveň môže dôjsť k vzniku škody v majetkovej sfére navrhovateľa, na základe čoho možno konštatovať, že (aj) zákonný predpoklad v podobe hroziacej ujmy na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia je naplnený.
34. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 27.11.2008, jej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s limitom vo výške 50000 SKK s počtom splátok 48 (t.j. 4 roky) pri splatnosti dohodnutej na 20. deň v mesiaci, s konečnou splatnosťou ku dňu 20.11.2012.
35. Odporca 1/ sa žiadosťou z 25.10.2023 domáha uspokojenia pohľadávky vo výške 9606,29 eur k 15.08.2020, pričom vychádzajúc zo znenia relevantnej legálnej úpravy premlčacej doby obsiahnutej v ust. § 101 resp. § 103 OZ sa javí byť námietka premlčania navrhovateľom vznesená dôvodne. S poukazom na ust. § 54a OZ premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, pričom konanie odporcu 1/ spočívajúce v realizácii práva z Dohody o zrážkach zo mzdy po zrejmom uplynutí premlčacej doby je v rozpore s ust. § 54a OZ.
36. V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že čiastkové dojednanie označené ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zahrnuté v bode 7. do Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100016900 nemožno považovať za dojednanie platné vzhľadom na zjavnú absenciu podstatnej náležitosti daného typu dohody podmieňujúcej jej platnosť v podobe špecifikácie výšky zrážok zo mzdy a konkretizácie platiteľa mzdy. Dohoda totiž obligatórne musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok (§ 551 ods. 1 OZ).
37. Pasívna vecná legitimácia odporcu 2/ je popri odporcovi 1/ ako veriteľovi navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy daná ust. § 551 OZ. Veriteľ totiž nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená (v opačnom prípade, t.j. ak si platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku podľa § 420 ods. 1). Zákon evidentne viaže trvanie realizácie zrážok zo mzdy platiteľom mzdy na relevantný úkon realizovaný výlučne veriteľom (odporcom 1/). S prihliadnutím na neviazanosť platiteľa mzdy uznesením, ktorým by súd uložil povinnosť zdržania sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, obsiahnutej v bode 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere výlučne veriteľovi (odporcovi 1/) vychádzajúc zo znenia ust. § 228 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 234 ods. 2 CSP, mohla by nastať nutnosť realizácie rozhodnutia formou exekúcie (v prípade absencie dobrovoľného plnenia povinnosti rozhodnutím odporcovi 1/ uloženej), čo by mohlo viesť k zhoršeniu postavenia navrhovateľa a k ujme v jeho majetkovej sfére.
38. O náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 1/ rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, ako procesne plne úspešnému súd navrhovateľovi mu voči odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania v plnej miere.
39. O náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 2/ súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že odporca 2/ je v uvedenom procesnom postavení popri veriteľovi ako odporcovi 1/ len v dôsledku účinnej zákonnej úpravy právneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 OZ. K dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vlastnej vôle neprispel, keďže realizácia výkonu zrážok zo mzdy je jeho zákonnou povinnosťou (po naplnení hmotnoprávneho predpokladu podľa § 551 ods. 2 OZ v podobe predloženia dohody), nepredstavuje pre neho žiaden profit ani škodu, v dôsledku čoho podľa názoru
súdu nemožno mu spravodlivo uložiť povinnosť náhrady trov konania podľa miery jeho procesného úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne trojmo, na cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.