Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: TRANS-BAN, s.r.o., so sídlom Vlčkovo 387, 957 03 Dežerice, IČO: 36 732 443, zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 298,97 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -146 zo dňa 27.10.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -146 zo dňa 27.10.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 298,97 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 298,97 eur od 20.4.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,02%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 298,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne z tejto sumy od 21.3.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že bol v čase poistnej udalosti dňa 12.3.2012 leasingovým nájomcom motorového vozidla FIAT DUCATO 3.0 JTD BB skriňová dodávka, bielej farby, EČV: R.-XXX R., ktorej prenajímateľom bola spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. Žalobcovi na čelné sklo jeho motorového vozidla z návesu predchádzajúceho vozidla odletel kus ľadu a poškodil čelné sklo motorového vozidla, ktoré v čase poistnej udalosti viedol vodič W.Y. C.. Motorové vozidlo, z ktorého odletel ľad je vo vlastníctve Y. D., ktorý viedol svoje vozidlo v čase poistnej udalosti. Na základe uvedeného, vodiči spísali záznam o dopravnej nehode a škodovú udalosť nahlásili u žalovaného ako poisťovateľa škodcu. Poškodené čelné sklo si nechal žalobca vymeniť v servise u A. Š. AUTOSKLO JOLLY, pričom za výmenu čelného skla vyúčtoval autoservis faktúru č. 103812 vo výške 298,97 eur bez DPH. Žalovaný uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že zdokumentovaný celkový rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. Tieto tvrdenia žalobca považuje za účelové a nepodložené v snahe vyhnúť sa poistnému plneniu.

3. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca svoj nárok nepreukázal. Záznam o dopravnej nehode nemožno považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča uvedeného motorového vozidla, teda žalovaného, pretože nemá charakter uznania zodpovednosti. Na poškodenom motorovom vozidle boli po obhliadke čelného skla zistené tri poškodenia, nezávisle na sebe. Zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia vzhľadom k opísanému priebehu nehody je z technického hľadiska neprijateľný. Vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, nemohol vzhľadom na svoju rýchlosť jazdy a veľkosť, keďže sa jednalo o ťahač s návesom vidieť, či mu z návesu odletel kus ľadu a ten poškodil motorové vozidlo žalobcu, ktoré išlo za ním. Mohol vidieť len poškodenie na čelnom skle po zastavení motorového vozidla, o ktorom mu tvrdil žalobca, že bolo spôsobené kusom ľadu, ktorý odletel z jeho návesu. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že dňom 21.3.2012 nemohol byť žalovaný v omeškaní s výplatou poistného plnenia, keďže nie je povinný plniť nepreukázané nároky. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie, keďže v čase poistnej udalosti bol vlastníkom motorového vozidla leasingový prenajímateľ, ktorý bol poškodeným v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej PZP) a nie držiteľ motorového vozidla - žalobca. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR sp.zn. , , , ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. . Žalobca nepreukázal, že náklady na výmenu čelného skla skutočne vynaložil, k žalobe priložil len faktúru, nie doklad o úhrade sumy. Po obhliadke poškodenia čelného skla boli zistené tri poškodenia nezávisle na sebe, ktoré boli jednoznačne spôsobené kameňom. Z uvedeného dôvodu poškodenie čelného skla nezodpovedá popisu vzniku udalosti. Samotné súhlasné vyhlásenie oboch vodičov a ani samotné vyhlásenie jedného z nich o tom, že nehodu zavinil na preukázanie nároku voči žalovanej nestačí. Žalovaný namietal aj samotný úrok z omeškania a upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo 14.6.2016, sp.zn. , v zmysle ktorého je sankcia v podobe úrokov z omeškania viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti oznámenia šetrenia v trojmesačnej lehote o vybavení poistnej udalosti.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi svedčí aktívna legitimácia. Táto vyplýva z leasingovej zmluvy, v rámci ktorej leasingový prenajímateľ splnomocnil leasingového nájomcu - žalobcu na uplatňovanie nárokov voči poisťovni, prípadne iným subjektom. Leasingový nájomca je povinný počas doby účinnosti leasingovej zmluvy odstrániť všetky škody na predmete leasingu. Rovnako tak z leasingovej zmluvy vyplýva, že nebezpečenstvo škôd na predmete leasingu a škôd, nesie v celom rozsahu leasingový nájomca. Vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o PZP, v zmysle ktorého je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, je zrejmé, že leasingový nájomca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Okrem iného leasingový prenajímateľ osobitne splnomocnil leasingového nájomcu na riešenie všetkých poistných udalostí, bez obmedzenia len na škody spôsobené havarijným poistením, i keď dané ustanovenie sa týka uplatňovania náhrad z titulu plnenia poistenia dohodnutého samotným leasingovým nájomcom. Napriek tomu, že v tomto bode nie je osobitne upravené právo na uplatňovanie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia iného účastníka dopravnej nehody, predmetné ustanovenie je potrebné vnímať analogicky v spojení s uplatnenými ustanoveniami - bodmi VZP týkajúcich sa úhrady nákladov a odstraňovania škôd na predmete leasingu (body 1.5.4., 1.5.5, 1.5.6. 1.3.1 VZP).

6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalobcovi vznikla škoda, pričom sporným ostal kauzálny nexus, teda či došlo k poškodeniu predného skla na vozidle žalobcu v dôsledku pádu ľadovej kryhy z návesu pred ním idúceho motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný upozorňoval najmä na tri poškodenia na čelnom skle, ktoré nemohli vzniknúť súčasne pádom ľadovej kryhy, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného nebola preukázaná príčinná súvislosť. Samotnú škodu, potrebu výmeny čelného skla, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia poisteného žalovaného, žalovaný nenamietal.

7. Podľa zhodného opisu žalobcu a poisteného žalovaného a vypočutého svedka C. dožiadaným súdom mal súd prvej inštancie za preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle došlo pádom ľadu z návesu pred ním idúceho motorového vozidla, pričom došlo k prasknutiu čelného skla na mieste šoféra. Samotné skutočnosti vyplývajú z popisu priebehu nehody a vzniku škody zo záznamu o dopravnej nehode, v rámci ktorého si poistený žalovaného priznal zavinenie za nehodu, ako aj výpovede svedka

W. C. ktorý uviedol, že spôsobenie škody - prasklinu spozoroval na mieste šoféra hneď potom, ako ľadová kryha zo strechy návesu motorového vozidla idúceho pred ním dopadla na čelné sklo. Škodca si priznal zodpovednosť za vzniknutú škodu, tvrdil svedkovi, že ráno nemal čas si očistiť náves od ľadu a snehu a po prezretí strechy návesu zistil, že na nej ešte mal kúsky ľadu. S ohľadom na odborné vyjadrenie znalca, ktorý vykonal znalecký experiment a dospel k záveru, že pozdĺžna prasklina označená ako poškodenie č. 1 mohla vzniknúť pádom ľadovej kryhy na čelné sklo tohto motorového vozidla z pred ním idúceho vozidla, ako aj s poukazom na výpoveď svedka C. a listinných dôkazov, súd prvej inštancie skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou, a to prasklinou - poškodením označeným ako č. 1 a poistnou udalosťou. Potreba výmeny čelného skla vzhľadom na poškodenie - prasklinu (označenú ako č. 1) nebola sporná, preto je irelevantné, či na čelnom skle boli ďalšie dve poškodenia, o ktorých žalobca ani netvrdil, že boli spôsobené v dôsledku poistnej udalosti.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu

- poisteného žalovaného a preto v dôsledku prevádzky tohto motorového vozidla došlo k pádu ľadovej kryhy na poškodené motorové vozidlo. Bez právneho významu je potom tá skutočnosť, či na čelnom skle vznikli ďalšie dve poškodenia označené ako č. 2. a 3. pred alebo po poistnej udalosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla poškodeného bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k pádu ľadovej kryhy z návesu motorového vozidla poisteného u žalovaného - ako škodovej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

9. Vo vzťahu k lehote splatnosti predmetného nároku súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Keďže v spise sa nenachádzal iný dôkaz preukazujúci, kedy žalovaný skončil prešetrovanie poistnej udalosti, súd vychádzal z listu zo dňa 4.4.2012, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že mu náhradu škody neposkytne., teda najneskôr v tento deň žalovaný ukončil prešetrovanie potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí 15 dní sa dostal do omeškania a je povinný v zmysle zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Vo zvyšku úroku z omeškania (od 21.3.2012 do 19.4.201) súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na druhú časť vety ust. zákona o PZP za spojkou alebo (poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia), z ktorého ustanovenia vyvodzoval, že nie je v omeškaní, súd prvej inštancie uviedol, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť predmetného ustanovenia. Druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni.

10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov podľa pomeru jeho úspechu v konaní. Žalobca bol neúspešný v nepatrnej časti úroku z omeškania. Súd prvej inštancie zohľadnil na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny, a teda je dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte takto kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu a vypočítal úspech žalobcu tak, že po odpočítaní úspechu žalobcu vo výške 99,51% od úspechu žalovaného vo výške 0,49%, čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 99,02%, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.

11. Proti rozsudku vo výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia , .

12. V odvolaní o.i. uviedol, že poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa zákona o PZP, teda v predmetnom prípade vlastník vozidla, a len on ako subjekt hmotnoprávneho vzťahu je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na náhradu škody, resp. žaloby na plnenie v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Pokiaľ by aj škoda bola preukázateľne spôsobená na čelnom skle motorového vozidla, ktorého vlastníkom v čase škodovej udalosti bola ČSOB Leasing, a.s., túto škodu utrpel jedine vlastník vozidla, nie leasingový nájomca vozidla. Poškodením vozidla totiž dochádza k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka vozidla a nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a po ňom sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníka vozidla. V danom prípade žalobca nespĺňa definičné znaky poškodenej osoby v zmysle zákona o PZP a z uvedeného dôvodu žalovaný namietol v spore aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. nález ÚS SR č. k. -27, rozsudok NS SR sp. zn. ).

13. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v priebehu sporu tvrdil, že poškodenie čelného skla bolo iba jedno, popieral, že boli spôsobené tri poškodenia. Účelovo poukázal iba na jednu vetu odborného vyjadrenia, že je technicky prijateľné, že prasklina prvého poškodenia mohla byť vytvorená po páde ľadovej kryhy z návesu. Žalobca pritom opomenul nasledujúce vety v znení, že jednotlivé praskliny prvého poškodenia mohli vzniknúť aj samostatne - po nárazoch rôznych objektov, ale aj naraz - po náraze jedného objektu. Žalovaný uviedol, že odborné vyjadrenie znalca je potrebné posudzovať ako celok. Znalec v odbornom vyjadrení potvrdil, že „zdokumentovaný celkový rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný“. Znalcom uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že čelné sklo bolo poškodené už pred žalobcom deklarovanou škodovou udalosťou, pričom na základe odborné vyjadrenia znalca nemožno ani jednoznačne uviesť, že prvé poškodenie vrátane polmesiacovitej a hviezdicovej praskliny spôsobil pád ľadovej kryhy. Za takýchto okolností nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že „bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Taktiež nemožno považovať za preukázanie nároku voči poisťovni samotné súhlasné vyhlásenie oboch vodičov a ani samotné vyhlásenie jedného z nich, že nehodu zavinil.

14. V súvislosti s úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie dňa 4.4.2012, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia žalobcu o škodovej udalosti a oznámil žalobcovi dôvod, pre ktorý odmietol poskytnúť plnenie. Žalovaný si teda splnil nepeňažné povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6 zák. o PZP. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ustanovení § 11 ods. 8 citovaného zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Omeškanie poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.

15. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z príslušných VZP, najmä z ustanovení bodu 1.5.4, 1.5.5 a 1.5.6 VZP. Z ustanovenia bodu 1.5.5 VZP vyplýva „LN je povinný počas doby účinnosti LZ odstrániť všetky škody na predmete leasingu; pokiaľ odstránenie škôd nie je vykonané bezplatne, je povinný tak urobiť na vlastné náklady.“ Z ustanovenia bodu 1.5.6 VZP vyplýva „Všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami, úpravami a údržbou predmetu leasingu, hlavne prihlasovacie, prevádzacie a odhlasovacie poplatky, cestná daň, diaľničný poplatok a koncesionársky poplatok užívateľa rozhlasového alebo televízneho prijímača hradí počas doby účinnosti LZ leasingový nájomca, s výnimkou nákladov týkajúcich sa ČSOB podľa dohody v kúpnej zmluve.“ Z uvedených ustanovení je zrejmé a nespochybniteľné, že všetky náklady súvisiace s opravami predmetu

leasingu hradí a znáša vo vlastnom mene a na vlastný účet leasingový nájomca - žalobca. Práve preto je žalobca poškodeným, nakoľko on znášal vo vlastnom mene a na vlastný účet všetku škodu, ktorá vznikla práve prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Preto zmenšenie majetkovej sféry nedôjde na strane vlastníka vozidla, nakoľko akékoľvek poškodenie na vozidle je povinný uviesť do pôvodného stavu leasingový nájomca - žalobca. Vlastník vozidla neutrpel žiadne zmenšenie svojej majetkovej sféry, nakoľko vozidlo bolo uvedené do pôvodného stavu a preto v dôsledku poškodenia čelného skla neutrpel škodu vlastník vozidla, ale žalobca ako leasingový nájomca. V konečnom dôsledku svedčí o tom aj samotná skutočnosť úhrady predmetných nákladov na opravu, ktoré uhradil žalobca a nie leasingový prenajímateľ.

17. Žalobca poukázal na ust. § 2 písm. g) zák. o PZP, v zmysle ktorého sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Z vyššie uvedeného ako aj s poukazom na VPP a dôkazov produkovaných v konaní je zrejmé, že prevádzkou motorového vozidla škodcu, ktorý je poistený u žalovaného, utrpel škodu práve žalobca, nakoľko tento vo vlastnom mene a na vlastné náklady uviedol poškodené motorové vozidlo do pôvodného stavu. Nárok na náhradu škody má poškodený v zmysle ustanovenia § 15 zákona o PZP a žalobca splnil všetky zákonné náležitosti a predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. Navyše sám žalovaný označoval žalobcu za poškodeného v rámci komunikácie (prípisov).

18. Žalobca zdôraznil, že skutkový priebeh je jednoznačne a nespochybniteľne zachytený v zázname o dopravnej nehode, ktorý vo vzájomnej zhode vyplnili a vlastnoručne podpísali účastníci škodovej udalosti. Je zrejmé, že k vzniku škody došlo práve opísaným spôsobom. Medzi účastníkmi škodovej udalosti nie je sporná otázka priebehu skutkového deja a ani otázka zodpovednosti za vzniknutú škodu. Svedčí o tom v konečnom dôsledku aj spísaný záznam o dopravnej nehode, z ktorého je zrejmý ako skutkový priebeh tak aj otázka zodpovednej osoby za vzniknutú škodu. V tejto zhode je aj účastníkmi vypísaný záznam o dopravnej nehode. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nebol účastníkom škodovej udalosti a rovnako v žiadnom ohľade nenavrhol v rámci súdneho konania vykonať žiadne dôkazy, ktoré by mali potvrdiť jeho tvrdenia. Žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil žalobcom unesené dôkazné bremeno, ktorým žalobca preukázal skutkový priebeh škodovej udalosti. Žalovaný spochybňoval priebeh skutkového deja len svojimi ničím nepodloženými tvrdeniami a názormi. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ku škode nedošlo priebehom preukázaným žalobcom a zhodne tvrdeným účastníkmi dopravnej nehody je povinnosťou žalovaného toto svoje tvrdenie preukázať dôkazným prostriedkom. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno s ňou spojené.

19. K namietaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Je zrejmé, že žalovaný vykonal šetrenie, avšak jeho záver o likvidácii a posúdení nároku žalobcu bol nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalovaný listom zo dňa 4.4.2012 oznámil žalobcovi, že mu náhradu škody neposkytne. Je zrejmé, že najneskôr v tento deň (4.4.2012) žalovaný ukončil prešetrovanie potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí 15 dní sa dostal do omeškania. Je preto povinný v zmysle zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na druhú časť vety ustanovenia za spojkou alebo (poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia), z ktorého ustanovenia vyvodzoval, že nie je v omeškaní. Žalobca má za to, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť predmetného ustanovenia. Druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni. Poukázal aj na rozhodovaciu prax, napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. -213. Svojím rozhodnutím, ktorým žalovaný odmietol poistné plnenie, splnil literu ustanovenia „poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie“. Nakoľko došlo k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti a žalovaný vyhodnotil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie v rozsahu 0,- eur, naplnil vyššie citované ustanovenie a preto sa dostal v súlade s ustanovením do omeškania uplynutím 16 dňa odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti.

20. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.12.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.

25. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

26. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia žalobcovi s odôvodnením, že zdokumentovaný celkový rozsah a charakter poškodenia vozidla je vzhľadom k opísanému priebehu nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. Odvolací súd poukazuje na správu o nehode - uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 65-66), z ktorej vyplýva popis priebehu nehody, ktorú zhodne popísali účastníci dopravnej nehody. Pokiaľ žalovaný namietal priebeh škodovej udalosti ako neprijateľný, odvolací súd je názoru, že kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Podľa názoru odvolacieho súdu je to právne žalovaný, ktorý nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho účastníci škodovej udalosti uviedli. Odvolací súd dáva do pozornosti odborné vyjadrenie č. 45/2017, 201702656920 znalca B.. C. E., ktorý vykonal znalecký experiment, a z ktorého o.i. vyplýva, že pozdĺžna prasklina označená ako 1. mohla byť vytvorená po páde ľadovej kryhy na čelné sklo z pred ním idúceho auta. Jednotlivé praskliny prvého poškodenia však mohli vzniknúť aj samostatne - po náraze rôznych objektov, ale aj naraz - po náraze jedného objektu. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že odborné vyjadrenie znalca je potrebné posudzovať ako celok, avšak znalec vo svojom odbornom vyjadrení nevylúčil, že k nehode mohlo dôjsť aj spôsobom aký prezentovali účastníci dopravnej nehody. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli sporové strany ( ). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa uvedeným má odvolací súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu ako leasingového nájomcu a to pádom kusu ľadu na čelné sklo z návesu predchádzajúceho vozidla. Pričom je potrebné zdôrazniť, že je irelevantné, koľko prasklín - poškodení bolo na čelnom skle pred alebo po poistnej udalosti.

27. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, aktívna legitimácia žalobcu jednoznačne vyplýva z príslušných ustanovení VZP k leasingovej zmluve, najmä z ustanovení bodu 1.5.4, 1.5.5 a 1.5.6 VZP ale aj bodu 1.3.1. VZP. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 2 písm. g) zák. o PZP, v zmysle ktorého je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Žalobca je poškodeným, nakoľko on znášal vo vlastnom mene a na vlastný účet škodu, ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 11 ods. 7 zák. o PZP podľa ktorého, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 4.4.2012 oznámil žalobcovi, že mu náhradu škody neposkytne. Je zrejmé, že najneskôr v ten deň, t.j. 4.4.2012 žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí 15 dní sa dostal do omeškania. Je preto povinný v zmysle zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Tiež je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť predmetného ustanovenia. Druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie podľa ktorého „úroky z omeškania podľa v spojení s , na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný, sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa Obč. zák., a to i v prípade, ak žalovaný svoje povinnosti uvedené v splnil včas (t.j. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia)“.

29. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aktívnu legitimáciu ako leasingovému nájomcovi, čím konal v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou (nález ÚS č.k. -27 a rozsudok NS SR sp. zn. ) odvolací súd uvádza, že tieto súdne rozhodnutia sa nedajú aplikovať na danú právnu vec. V konaní ide o náhradu škody titulom ušlého zisku a pri náleze ÚS SR ide o konanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy pri totálnej likvidácii predmetu leasingu.

30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa , potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).