Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu R. proti žalovaným 1/ U. E., s.r.o. v likvidácii, naposledy so sídlom P., D. XX, O.: XX XXX XXX, vymazaný z Obchodného registra dňa 30.10.2019 2/ W. J. republiky, so sídlom T., P. 8, O.: XX XXX XXX, 3/ H. U.- W., so sídlom P. XX, O.: XX XXX XXX , zastúpeného JUDr. C. Q., advokátkou so sídlom H., P. B. 1, o zaplatenie XXXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 08. novembra 2018, č.k. -216 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ z r u š u je a konanie z a s t a v u j e.

Vo zvyšujúcej časti vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovaným 2/, 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5585, 21 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5585, 21 eur od 10.11.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2, 80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že z predložených listinných dôkazov žalobcom č.l.5-6 spisu 87-92,98-117 spisu vyplýva, že žalobca v čase od 06.09.2012 do 10.04.2013 vynaložil na zdravotnú starostlivosť poškodeného H. B. vynaložil sumu 5881,97 eur od ktorej sumy odpočítal pred podaním žaloby 5% za spoluzavinenie poškodeného, ktorá vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.07.2018 č.l.137 spisu, zo dňa 22.10.2018 č.l.201 spisu a potvrdenia zamestnávateľa poškodeného H. B. žalovaného 3/ č.l.208 spisu, teda žalobca si uplatnil celkom sumu 5585,21 eur. Žalobca predložil súdu podrobný rozpis liečebných nákladov s označením "NN-001 prípad náhrady vynaložených nákladov 12280290 obsahujúci rozpis jednotlivých zložiek, pričom z lekárskych diagnóz vyplýva, že ide o popáleniny rôznych častí tela. Z trestného rozsudku a znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní vyplýva, že zranenia poškodeného H. B. zo dňa 23.07.2012 o 13,10 hod. v dôsledku zasiahnutia elektrickým prúdom predstavovali popáleniny v dôsledku ktorých bol poškodený hospitalizovaný od 14.08.2012 do 31.08.2012a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť v Univerzitnej nemocnici S. lôžkové popáleninové oddelenie, išlo o práceneschopnosť, ktorá si vyžiadala 42 dní a viac, pričom k hospitalizácii došlo po dobu 23 dní odo dňa poškodenia zdravia čo spadá do obdobia práceneschopnosti vymedzenej znalcom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne. Súd sa zaoberal námietkou premlčania

žalovaného 2/ a dospel k záveru, že v danom prípade je treba na premlčanie aplikovať ustanovenie , teda nárok žalobcu sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva súd vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. podľa ktorého právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia jej poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby / podľa o zdravotnej starostlivosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote podľa . Premlčacia lehota začína plynúť zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalobca v konaní preukázal, že náklady na zdravotnú starostlivosť poistenca vynaložil v čase od 03.09.2012do 10.04.2013 ako vyplýva z pripojených listinných dôkazov. Žalobca preukázateľne uplatnil svoj nárok v prípravnom konaní dňa 28.11.2013čo nepochybne vyplýva z vyšetrovacieho spisu na č.l.181-187 spisu, kde si nárok riadne vyčíslil na sumu 5879,17 eur, pričom v tomto konaní si žalobca uplatnil len sumu 5585,21 eur, zníženú o 5% z titulu spoluzavinenia poškodeného Petra Chudíka, čo potvrdila súdu Sociálna poisťovňa na základe súhlasu žalovaného 3/ ako zamestnávateľa poškodeného a následne žalobca riadne pokračoval v adhéznom konaní keď si nárok uplatnil aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2015 č.l.708 trestného spisu prostredníctvom svojho zástupcu a následne bol žalobca ako poškodený v trestnom konaní rozsudkom sp.z. zo dňa 27.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2016 podľa potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica na č.l.187 spisu odkázaný s nárokom na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, pričom D. H. bol odsúdený Trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2015. Teda premlčacia lehota voči žalovaným v l. až 3. rade začala plynúť od 04.09.2012 a plynula do uplatnenia nároku v trestnom konaní do 28.11.2013 čo je doba 1 rok, 2mesiace a 24 dní a v čase trestného konania došlo k prerušeniu premlčacej lehoty až do právoplatnosti trestného konania do 10.05.2016, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 02.08.2017, teda premlčacia lehota pokračovala od 11.05.2016 do 02.08.2017 uplynula doba 1 rok, 2 mesiace a 22 dní, teda spolu 2 roky, 5 mesiacov a15 dní, teda neuplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva, preto uplatnený nárok nie je premlčaný. K otázke vzniku práva žalobcu ako zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti sa už vyjadril NS SR v publikovanom rozhodnutí pod R 51/2010 vyslovený v uznesení z 21.01.2010 pod sp. zn. tak, že toto právo zdravotnej poisťovne súvisí s vykonávaním zdravotného poistenia a vzniká zaplatením úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa Z z. účinného do 31.12.2016 a za predpokladu, že protiprávnym konaním žalovaných 1/-3/ bolo spôsobené poškodenie zdravia, teda povinnosť žalobcu zaplatiť svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnuté jeho poistencovi je plnením zákonnej povinnosti žalobcu , ktorá existuje bez ohľadu na to z akého dôvodu bola táto zdravotná starostlivosť poskytnutá. Ustanovenie o náhrade škody je špecifické právo požadovať od žalovaných v l. až 3. rade za náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť, ktoré vznikli z dôvodu zavineného protiprávneho konania, teda na základe právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorým boli žalovaní 1/-3/ právoplatne odsúdení a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2016. Teda na regresnú náhradu žalobcu je rozhodujúce vynaloženie nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním čo žalobca v tomto konaní preukázal pripojenými listinnými dôkazmi, že uhradil náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného H. sumu 5879,17eur, ktorá bola vynaložená v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaných 1/-3/ zníženej o sumu 5% čo je suma 293,96 eur, teda uplatnený nárok je 5585,21 eur tak, ako je uvedené v žalobe. Zo zranení H. B. v trestnom konaní vyplýva, že utrpel popáleniny elektrickým prúdom a to tržnú ranu v záhlavovej krajine hlavy, popáleniny IV. stupňa dlaňovej plochy I. -IV. prsta ľavej ruky, popáleninu III stupňa v oblasti priebehu V. záprstnej kosti pravej ruky s odumretím kože, popáleniny vzdialených článkov III. až V. prsta pravej ruky, popáleninu v oblasti hlavičky I. predpriehlavkovej kosti pravého chodidla s odumretím tkaniva na ploche 1x1cm, popáleninu v oblasti päty pravého chodidla s odumretím tkaniva na ploche 4x2 cm a funkčné poškodenie srdca s resuscitačnou príhodou. Regresný nárok žalobcu na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je teda hmotnoprávnym nárokom žalobcu na náhradu nákladov preukázateľne uhradených poistencovi voči žalovaným vyplývajúci zo zavineného protiprávneho konania a nie je právom žalobcu na náhradu škody podľa ako nesprávne namietali žalovaní, preto sa súd ani nezaoberal základnými atribútmi zodpovednosti za škodu v zmysle ako je vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanými a porušením povinnosti žalovanými v l. až 3. rade, preto ich súd považoval za nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku delenej zodpovednosti za škodu, túto tiež považoval súd za nedôvodnú. Vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn.

zo dňa 12.09.2011 podľa ktorého pri uplatnení regresného nároku žalobcom, pri jeho uplatnení voči viacerým škodcom, záleží na žalobcovi či si uplatní nárok voči jednému alebo viacerým škodcom. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti, z dôvodu, že z trestného rozsudku jednoznačne vyplýva, že je daná príčinná zodpovednosť medzi konaním žalovaných v l. až 3. rade a vznikom škody, teda úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, teda je na žalobcovi, či si nárok uplatnil voči všetkým škodcom, alebo len voči žalovaným v l. až 3. rade, preto úprava spoločnej zodpovednosti za škodu má všeobecnú platnosť pre všetky prípady a súd vzhliadol dôvod na uplatnenie práve solidárnej zodpovednosti žalovaných 1/-3/ vychádzajúc z ust. a zaviazal žalovaných 1/-3/ na plnenie spoločne a nerozdielne. Súd preto v konaní nevzhliadol dôvod na uplatnenie delenej zodpovednosti žalovaných. Súd priznal žalobcovi okrem istiny 5585,21 eur aj zákonom stanovený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5585,21 eur od 10.11.2017 do zaplatenia t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným 1/-3/, pričom žalovaný 1/ prevzal žalobu najneskôr dňa 09.11.2017, teda súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby poslednému zo žalovaných t.j. od 10.11.2017 do zaplatenia, kedy sa podľa názoru súdu dostali žalovaní do omeškania s plnením. Súd priznal žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,80 eur, ktoré predstavuje poštovné, teda nejde o trovy konania v pravom slova zmysle, ale len o náklady žalobcu spojené s uplatnením pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný súd náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy v konaní nevznikli, lebo toto konanie je oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle ods. l písm. c/ o súdnych poplatkoch, súd priznal žalobcovi len poštovné vo výške 2,80 eur, ktoré sú nákladmi konania, nie trovami konania, teda rozhodol tak, že žalobca nemá nárok voči žalovanými 1/ - 3/ na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podstate zhodne namietali, že súd prvej inštancie svoj názor o solidárnej zodpovednosti opiera o výsledky trestného konania a trestný rozsudok, avšak z výsledkov trestného rozsudku vyplýva, že v danom prípade je odôvodnené, aby súd skúmal mieru zavinenia a účasti viacerých osôb na spôsobenej škode, a aby tieto osoby za škodu zodpovedali podľa svojej účasti na spôsobení škody tak, ako to predpokladá ust. .

3. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej poukázal na to, že v predmetnej trestnej veci boli poškodení odkázaní s ich nárokom na náhradu škody na civilný súd práve z dôvodu, že zo skutkového stavu veci vyplynulo, že nároky poškodených smerujú predovšetkým proti ich zamestnávateľovi, a že na zranení poškodených sa okrem odsúdených svojím zavinením podieľali aj iné osoby a aj samotní poškodení. Z uvedeného dôvodu mal za to, že pri rozhodovaní o náhrade škody je potrebné skúmať mieru zavinenia jednotlivých subjektov na spôsobenej škode. Ďalej dôvodil, že i keď si žalobca uplatnil regresný nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle , je potrebné takisto ako pri náhrade škody v zmysle pre uznanie takéhoto nároku preukázať vznik nákladov v konkrétnej uplatňovanej výške, porušenie povinnosti, resp. zavinené konanie na strane zodpovedných osôb a príčinnú súvislosť medzi zavineným konaním a vznikom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť tak, ako to predpokladá ust. . Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec nebral do úvahy právnu a skutkovú argumentáciu uvádzanú v jeho vyjadrení zo dňa 29.03.2019, čo považoval za hrubé porušenie ust. , ako aj práva žalovaného 1/ na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR. Súd prvej inštancie tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, znemožnil mu uskutočňovať jemu patriace procesné právo neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravného prostriedku v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Žalovaný 2/ v odvolaní ďalej namietal, že súd svoje rozhodnutie pre aplikáciu § 438 ods. 1 Obč. zákonníka a vylúčenie aplikácie § 438 ods. 2 Obč. zákonníka náležite a presvedčivo vôbec neodôvodnil, čím bolo porušené procesné právo strany sporu a konanie tak trpí vadou, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe čoho a prečo aplikoval ust. § 438 ods. 1 Obč. zákonníka a vylúčil tak aplikáciu ust. § 438 ods. 2 Obč. zákonníka náležite a presvedčivo vôbec neodvodnil, čím bolo porušené procesné právo strany sporu a konanie tak trpí vadou, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe čoho a prečo aplikoval ust. § 438

ods. 1 Obč. zákonníka a vylúčil tak aplikáciu ust. § 438 ods. 2 Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, že súd mal povinnosť skúmať aj ďalšie okolnosti majúce vplyv na záver o použití delenej zodpovednosti.

5. Žalovaný 3/ ďalej v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné vyhodnotenie dôkazu, a to trestného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , keď sa oboznámil len so záverom trestného konania a ďalej neskúmal priamu príčinnú súvislosť medzi právoplatne uznaným protiprávnym konaním jednotlivých žalovaných a úrazom H. B. a tým aj s úrazom súvisiacimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť vymáhanými v tomto konaní. Mal za to, že práve nie rovnaká miera zavinenia odôvodňuje aplikáciu ust. § 438 ods. 2 Obč. zákonníka o delenej zodpovednosti. Z obsahu trestného spisu a aj z výpovedí žalovaných 1/ - 3/ vyplynul rôzny stupeň súvislostí ich „pochybenia“, teda protiprávneho konania vyplývajúceho aj z trestného rozsudku s úrazom H.. Dôvodil, že práve skúmanie priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním jednotlivých žalovaných a úrazom malo byť predmetom dokazovania súdom prvej inštancie. Uvedený dôkaz sa vykonával pripojením predmetného trestného spisu, ktorý mal byť vyhodnotený dôkladne a nie len oboznámením sa s výsledkom trestného konania. Mal za to, že v prípade, ak by Okresný súd Banská Bystrica mal za nepochybne zrejmý nárok žalobcu na náhradu škody súvisiaci s protiprávnym konaním, bol by o ňom rozhodol v rámci trestného konania a zaviazal by žalovaných na vyčíslenú škodu v rámci trestného konania. Ďalej poukázal na ust. , v zmysle ktorého je potrebné priamu príčinnú súvislosť medzi úrazom poškodeného elektrickým vedením a porušením povinností jednotlivých povinných subjektov hľadať medzi žalovaným 1/ a 2/. Je nepochybné, že poškodený zamestnanec pracoval v priestoroch Železníc SR. Nakoľko pracovníci ŽSR - výpravkyňa p. A. R. a pracovník s preukázateľným preškolením z miestnych pomerov (bezpečnostný štítok) p. E. O. ho neinformovali, že pracuje pod funkčným prepojovacím trolejom a ani žalovaný 2/ ho o tejto skutočnosti neinformoval. Preto jeho porušenie bolo len následkom jeho neinformovanosti, na ktorú boli povinní žalovaní 1/, 2/. Žalovaný 2/ nezabezpečil na činnosť vykonávanú žalovaným 3/ vydanie rozkazu prednostu železničnej stanice o výluke na deň 23.07.2013, ktorý sa vydáva pri akýchkoľvek prácach vykonávaných na železničnej stanici alebo v obvode železničnej stanice, v ktorom by bolo uvedené, kde a za akých okolností a podmienok budú práce vykonávané, kto ich bude vykonávať, prípadne iné skutočnosti a zároveň pred začatím prác nezabezpečil odborný dozor v styku s prevádzkovými zariadeniami ŽSR tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť zamestnancov zabezpečujúcich výkon požadovaných činností, čo je porušením ust. , , Práve v porušení tejto povinnosti žalovaného 2/ videl priamu príčinnú súvislosť s úrazom poškodeného poistenca, a nie jeho porušenie povinnosti, ktoré nemá žiadnu priamu súvislosť s úrazom poistenca. Ďalej poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, v ktorom boli konštatované jednotlivé porušenia povinností žalovaných 1/, 2/, 3/.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/, 3/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v danom prípade je nutné uplatňovať solidárnu zodpovednosť v zmysle § 438 ods. 1 Obč. zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nie je možné presne oddeliť a určiť jednotlivé podiely miery zavinenia viacerých osôb na vzniku poškodenia zdravia jednotlivých poškodených a teda ani podiely na povinnosti úhrady vynaložených liečebných nákladov za ošetrenie poškodených poistencov. Poukázal na to, že argument, v ktorom žalovaný 1/ namieta skutočnosť, že na poškodení zdravia nesú podiely aj samotní poškodení, zohľadnil už pri prvotnom uplatňovaní náhrady vynaložených liečebných nákladov. V tomto smere poukázal na vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 12.07.2018. Ďalej poukázal na ust. § 438 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého solidárna zodpovednosť (§ 438 ods. 1 Obč. zákonníka) je zákonným pravidlom, delená zodpovednosť (§ 438 ods. 2 Obč. zákonníka) je výnimkou z tohto zákonného pravidla. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že súd prvej inštancie mal skúmať, či v okolnostiach prejednávanej veci ide o osobitný prípad, kedy je potrebné použiť delenú zodpovednosť uviedol, že táto povinnosť súdu z jednotlivých ustanovení nevyplýva, práve naopak primárne sa posudzuje zodpovednosť ako solidárna. Zároveň poukázal na to, že žalovaný 2/ ani nešpecifikuje v čom podľa jeho názoru spočíva osobitosť týchto okolností. Mal za to, že samotná skutočnosť, že ku škode došlo súčinnosťou viacerých subjektov nezakladá dôvod na posudzovanie okolností za „osobitné“. Práve naopak, okolnosti vzniku úrazu neumožňujú exaktne stanoviť mieru zavinenia, a preto aj v záujme poškodeného je potrebné primárne uplatniť pravidlo solidárnej zodpovednosti. K argumentácii žalovaného 3/, že jeho pochybenie nebolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom úrazu uviedol, že v zmysle Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 30.10.2012 a dodatku k Protokolu zo dňa 05.12.2012 v časti G Zistené nedostatky 1/ v príčinnej súvislosti s udalosťou písmeno c) zo strany zamestnávateľa H. je uvedené, že zamestnávateľ na železničnej stanici vo R. neurčil svojim zamestnancom dňa 23.07.2012 bezpečný pracovný postup

na nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pomocou autožeriavu typu AD 20, v.č. 1312 r.v. 1983 vzhľadom k tomu, že miesto nakladania určil pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kV a nezabezpečil jeho vypnutie, čo spôsobilo po priblížení výložníka autožeriavu k pripojovaciemu vodiču trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25kV uzavretie elektrického okruhu prevádzané akustickým aj vizuálnym javom a závažné pracovné úrazy H. B. a S. J., čo je porušením a Až ostatné zistené nedostatky vo vzťahu k žalovanému 3/ uvedené v bode 2) písm. a) ods. 8 až 11 uvedené ako nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že úvahu o účasti viacerých zodpovedných subjektov na spôsobenej ujme je potrebné založiť na porovnaní charakteru a významu povinností a závažností ich porušenia. Mal za to, že v danom prípade došlo k osobitným okolnostiam zakladajúcim aplikáciu ust. § 438 ods. 2 Obč. zákonníka, a to s poukazom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.10.2015. Naďalej zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

8. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, žalovaného 1/, 2/ k odvolaniu zotrval v podstate na svojich doterajších vyjadreniach.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ poukázal na to, že pokiaľ žalovaný 2/ namietal solidárnu zodpovednosť v danej veci, zrejme citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , avšak citáciu skrátil, nakoľko ako vyplýva z uvedeného uznesenia, pod pojmom účasť subjektu je v danom prípade uvedená skutočnosť: „ napríklad úmyselné porušenie povinnosti, treba považovať za významnejšie, než je nedbanlivostné porušenie povinnosti.“ Pokiaľ žalovaný 2/ na podporu svojho tvrdenia poukazuje na skutočnosť, že výška trestu jednotlivým žalovaným nebola rovnaká, čo preukazuje, že účasť obžalovaných na spôsobení škody nebola rovnaká, žalobca namietal uvedené tvrdenie, nakoľko medzi skutočnosti, ktoré súd pri ukladaní trestu zohľadňuje patria viaceré faktory, napríklad spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa, či možnosť jeho nápravy. Z uvedeného vyplýva, že miera zavinenia je jedným, nie však jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje druh a rozsah trestu. Opätovne zotrval na svojom stanovisku, že solidárna zodpovednosť je zákonným pravidlom, delená zodpovednosť je len výnimkou z tohto zákonného pravidla. Vyslovil presvedčenie, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v takej miere, aby prelomili zásadu priority solidárnej zodpovednosti. Mal za to, že uprednostnením delenej zodpovednosti bez závažných dôvodov by bol oslabený úmysel zákonodarcu priority ochrany práv poškodeného vyjadrenej novelou z roku 1982, ktorá sa preniesla aj do novely z roku 1991. To znamená, že úmyslom zákonodarcu pri úprave spoločnej zodpovednosti za škodu sa naďalej preferuje ochrana poškodeného.

10. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobu písomne vyjadril tak, že rozdielna účasť obžalovaných na spôsobení škody vychádzajúca zo závažnosti konania jednotlivých obžalovaných ( s tým súvisiaca trestná sadzba), predstavuje osobitný prípad zakladajúci aplikáciu ust. § 438 ods. 2 Obč. zákonníka o delenej zodpovednosti. Námietky žalobcu k tvrdeniu žalovaného 2/, že výška trestu nebola rovnaká, čo preukazuje, že účasť obžalovaných na spôsobení škody nebola rovnaká, považoval za irelevantné. Naviac, rozdielna výška trestu uloženého obžalovaným bola súdu preukázaná. Uviedol, že druh zavinenia nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim účasť na spôsobení škody a teda jedinou osobitnou okolnosťou podmieňujúcou použitie ustanovenia o delenej zodpovednosti, čo v konečnom dôsledku možno vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré používa slovo „napríklad“ nie výlučne, z čoho vyplýva, že sa pripúšťa aj možnosť existencie iných faktorov ovplyvňujúcich účasť na spôsobení škody.

11. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, žalovaného 1/, 2/ k odvolaniu zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Mal za to, že mieru zavinenia v tomto konaní nie je možné stotožňovať s mierou zavinenia zistenom a zisťovanom v trestnom konaní, a už vôbec nie je možné z uvedeného odvodiť mieru zodpovednosti žalovaných 1/, 2/, 3/. V tomto konaní bolo potrebné skúmať spôsob, dôvod a následky konania jednotlivých žalovaných a v tejto súvislosti posúdiť príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti jednotlivých žalovaných so spôsobeným následkom. V porušení povinnosti

žalovaného 2/ videl priamu príčinnú súvislosť s úrazom poškodeného poistenca a nie jeho porušenie, ktoré nemá žiadnu priamu príčinnú súvislosť s úrazom poistenca.

12. Krajský súd preskúmal vec podľa , (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vzťahu k žalovanému 1/ zrušiť a konanie zastaviť a vo zvyšujúcej časti vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ podľa ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

13. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

14. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaný 1/ t.j spoločnosť U., s.r.o. so sídlom P., D. XX bol vymazaný z Obchodného registra ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Košice -127 zo dňa 28.02.2019 z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa dňom 30.10.2019.

15. V priebehu konania žalovaný 1/ stratil procesnú subjektivitu, bol vymazaný z obchodného registra, pričom žalovaný 1/ nemal právneho nástupcu. Odvolací súd preto vzhľadom na zánik procesnej subjektivity žalovaného 1/ konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa zastavil. Odvolací súd zároveň vo vzťahu k žalovanému 1/ aj zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu sa tiež odvolací súd nezoberal odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovaným 1/.

16. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne. Námietku premlčania žalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú, keď mal za to, že je potrebné aplikovať , pričom v otázke začiatku plynutia premlčacej doby poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého táto plynie od zaplatenia úhrady, a teda v predmetnej veci od 03.09.2012, odkedy žalobca vynaložil náklady na zdravotnú starostlivosť. Podľa súdu prvej inštancie žalobca riadne vyčíslil sumu na 5879,17 eur, pričom v konaní si uplatnil len sumu 5585,21 eur zníženú o 5 % z titulu spoluzavinenia poškodeného H. B., čo súdu potvrdila Sociálna poisťovňa. Ďalej súd dospel k záveru, že na regresnú náhradu žalobcu je rozhodujúce vynaloženie nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním, čo žalobca v konaní preukázal. Pri námietke neaplikovania delenej zodpovednosti súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2011, podľa ktorého pri uplatnení regresného nároku žalobcom voči viacerým škodcom záleží na žalobcovi, či si uplatní nárok voči jednému alebo viacerým škodcom. Súd vychádzajúc z ustanovenia zaviazal žalovaných 1/ až 3/ spoločne nerozdielne.

17. Podľa zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním,

18. Uvedené ustanovenie predstavuje osobitný regresný nárok poisťovne voči tretím osobám na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, čím poisťovňu zároveň aktívne legitimuje na uplatnenie tohto nároku v súdnom konaní. Predpokladom uplatnenia tohto nároku je preukázanie poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistenca a zavinené protiprávne konanie škodcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Nebola tak dôvodná námietka žalovaných o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia a porušenia ich práva na spravodlivý súdny proces, a to ani v tej časti, v ktorej súd vychádzal z trestného spisu v otázke zavineného protiprávneho konania žalovaných, nakoľko aj v tejto časti napadnutý rozsudok

dostatočné odôvodnenie obsahuje tak, ako je tomu aj v otázke namietanej aplikácie solidárnej, resp. delenej zodpovednosti žalovaných s ktorou sa súd náležitým spôsobom vyporiadal.

19. Súd prvej inštancie okrem iného správne poukázal na rozdiel takto uplatneného regresného nároku na náhradu škody sociálnou poisťovňou od práva na náhradu škody podľa , a to plne v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30.06.2011, sp. Zn. v otázke nároku žalobcu na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť nebolo možné posudzovať také predpoklady zodpovednosti za škodu ako v prípade uplatneného nároku na náhradu škody podľa , (t.j. protiprávne konanie, spôsobená škoda a príčinná súvislosť) ako namietali žalovaní, ale len tie, ktoré vyplývajú z hmotnoprávneho nároku žalobcu podľa ako špeciálneho právneho predpisu, t.. j., či žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť a či existovala príčinná súvislosť so zavineným protiprávny konaním žalovaných.

20. V konaní bolo bez pochýb preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť poškodenému v sume 5879,21 eur. Vo vzťahu k zavinenému protiprávnemu konaniu žalovaných, súd prvej inštancie správne vychádzal z právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorým boli žalovaní 1/ až 3/ právoplatne odsúdení. Súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin ( ) a o tom, kto ho spáchal. Uvedené sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a podmienky odsúdenia páchateľa. Súd bol preto viazaný aj v otázke zavineného protiprávneho konania žalovaných. Preto nebolo možné pripustiť argumentáciu žalovaného 3/ nepochybne smerujúcu k tomu, aby sa zbavil svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu, keď tvrdil, že porušenie bolo len následkom jeho neinformovanosti, na ktorú boli povinní žalovaní 1/, 2/. Pokiaľ žalovaný 3/ ďalej argumentoval tým, že pokiaľ by Okresný súd Banská Bystrica mal za nepochybne zrejmý nárok žalobcu na náhradu škody súvisiaci s protiprávnym konaním, bol by o ňom rozhodol v rámci trestného konania, odvolací súd uvádza, že tento argument je bez právnej relevancie k prejednávanej veci regresnej náhrady žalobcu. V civilnom konaní bol však súd povinný brať do úvahy aj spoluzodpovednosť poškodeného na spôsobenej škode, keďže táto otázka nebola stanovená vo výroku trestného rozsudku. V danej veci túto skutočnosť, t. j. spoluzodpovednosť poškodeného zohľadnil už sám žalobca v uplatnenom nároku na regresnú náhradu v sume 293,96 eur (5%), pričom z vykonaného dokazovania bola spoluzodpovednosť poškodeného v takomto rozsahu preukázaná (potvrdenie Sociálnej poisťovne). Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že boli splnené podmienky regresnej náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, t. j. žalobca preukázal úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, pričom zavinené protiprávne konanie žalovaných vyplývalo z predmetného trestného rozsudku.

21. o zdravotnom poistení neupravuje prípad, ak k poškodeniu zdravia došlo zavineným protiprávnym konaním viacerých škodcov, voči ktorým vzniká poisťovni nárok na regresnú náhradu v zmysle tohto zákona. Preto bolo potrebné v tejto otázke vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení .

22. Podstatou solidárneho vzťahu pasívnej povahy medzi subjektmi je ten, že subjekty, ktoré sú vo vzťahu k inému subjektu pasívne solidárny sú povinní plniť celý záväzok spoločne, pričom oprávnený subjekt môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich a v prípade plnenia jedného zaniká nárok na plnenie aj vo vzťahu k ostatným. Uvedené je možné aplikovať aj na zodpovednostný vzťah zo spôsobenej škody tak, ako to predpokladá ustanovenie , a teda, že zodpovedné subjekty sú povinné zaplatiť celú náhradu ujmy spoločne s tým, že dotknutý subjekt je oprávnený požadovať jej zaplatenie od ktoréhokoľvek zodpovedného subjektu a dlh zaniká v rozsahu, v ktorom bol niektorým z nich splnený. V prípade zodpovednosti za spôsobenú škodu právna úprava solidárnej zodpovednosti (vyššie uvedené predmetné ustanovenie ), a teda povinnosť škodcov solidárne plniť aj za iných škodcov je negatívnym dôsledkom spôsobenej škody na úkor škodcov v prospech poškodeného, ako správne uviedol aj žalobca. Do určitej miery sa tak prehlbuje zodpovednosť škodcov, aby dôsledne nahradili spôsobenú ujmu, keďže navonok sa ich zodpovednosť, nech bola ich miera účasti na spôsobenej škode akákoľvek, nedotýka ich celkovej povinnosti vo vzťahu k tomu, komu bola spôsobená ujma. Uvedené treba brať do úvahy o to viac, keď je spôsobená škoda dôsledkom spáchaného trestného činu. V predmetnej veci však nejde o náhradu škody poškodenému, ale o regresnú náhradu žalobcu ako zdravotnej poistenie za úhradu nákladov na

zdravotnú starostlivosť v zmysle špeciálneho právneho predpisu o zdravotnom poistení.

23. Preto pokiaľ ide o otázku, či v prípade škody spôsobenej viacerými škodcami je potrebné aplikovať právnu úpravu o solidárnej zodpovednosti podľa alebo právnu úpravu podľa , nie je možné prihliadať na prioritu náhrady škody poškodenému ako vyváženie negatívneho dôsledku spáchaného trestného činu (ako uvádzal žalobca), ale je nevyhnutné skúmať, či exituje u žalovaných spoločný solidárny zaväzovací dôvod, ktorý zakladá solidaritu ( ). Zároveň je možné pripustiť len taký výklad, podľa ktorého je solidárna zodpovednosť viacerých subjektov podľa pravidlom a podľa ods. 2 tohto ustanovenia výnimkou aplikovateľnou tam, kde súd vzhliadne osobitné okolnosti prípadu, teda len v odôvodnených prípadoch. Vo vzťahu k aplikácii solidárnej zodpovednosti možno preto konštatovať prioritu právnej úpravy podľa ods. 1 uvedeného ustanovenia pred delenou zodpovednosťou. Osobitné okolnosti prípadu preto musia byť v takej miere a takej intenzity, aby tieto prelomili aplikovanú zásadu priority solidárnej zodpovednosti.

24. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí takéto osobitné okolnosti prípadu nevzhliadol, pričom odvolací súd sa s takýmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožnil. Kritériom pre vznik práva na regresnú náhradu podľa § ods. 7 písm. c) nie je miera zavinenia každého zo zodpovedných subjektov, ale ich zavinené protiprávne konanie, ktoré v predmetnej veci vyplávalo z trestného rozsudku. Trestný rozsudok a ustálenie zavineného protiprávneho konania u žalovaných je podľa názoru odvolacieho súdu pre žalovaných spoločným solidárnym zaväzovacím dôvodom zakladajúcim u žalovaných aj bez ohľadu na mieru ich zavinenia solidárnu zodpovednosť, keďže zavinené konanie každého zo žalovaných bolo v celosti príčinou poškodenia zdravia poškodeného, a preto nebolo možné oddeliť mieru zavineného protiprávneho konania žalovaných, ktoré by v ich samostatnosti nemuselo takouto príčinou byť. Aj z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu vyššie uvedenej priority solidárnej zodpovednosti bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona o solidárnej zodpovednosti a nie o delenej zodpovednosti podľa .

25. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšujúcej časti vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ podľa ako vecne správny potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Odvolací súd preto žalobcovi voči žalovaným 2/, 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).