Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu ENERGY Real s.r.o., so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 36 499 366, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100655714/2018 zo dňa 4. apríla 2018 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2015 súbežne s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014, apríl až december 2014. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február až december 2015 v zmysle ustanovení až 21 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane na základe prijatých faktúr od spoločností BRASTRECH, s.r.o., AWA Trade, s.r.o., Obec Nižná.

2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 uplatnil odpočítanie dane zo zálohových platieb na základe faktúr vystavených dodávateľom AWA Trade, s.r.o., (faktúra č. FD 422 zo dňa 4.12.2015 so základom dane 39 166,67 eura, daň 20 % 7 833,33 eura k úhrade 47 000 eura s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby s dátumom úhrady 4.12.2015; FD 444 s dátumom vystavenia 9.12.2015, základ dane 6 666,67, DPH 20 % 1 333,33 eura, spolu k úhrade 8 000 eura s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby s dátumom úhrady 9.12.2015; FD 462 s dátumom vystavenia 15.12.2015, základ dane 41 666,67 eura, daň 20 % 8 333,33 spolu k úhrade 50 000 eur, s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby s dátumom úhrady 15.12.2015; DF 476 s dátumom vystavenia 23.12.2015, základ dane 8 333,33 eura, daň 20 % 1 660,67 eura, spolu k úhrade 10 000 eur, s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby, s dátumom úhrady 23.12.2015; faktúra evidenčné číslo DF 483 s dátumom vystavenia 29.12.2015, základ dane 8 333,33 eura, daň 20 % 1 660,67 eura,

spolu k úhrade 10 000 eur, s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby, s dátumom úhrady 29.12.2015).

3. Za účelom preverenia uplatneného práva na odpočítanie dane správca dane požiadal Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok dožiadaním č. 103900589/2016 zo dňa 13.9.2016 o preverenie uskutočnených zdaniteľných obchodov u daňového subjektu AWA Trade, s.r.o., ktorý v zdaňovacom období rokov 2014 a 2015 bol dodávateľom tovaru a služieb pre žalobcu, pričom zistil, že adresa sídla spoločnosti slúžila len ako poštová schránka na preberanie pošty, na sídle spoločnosti ako taká nesídli, nie sú prenajaté žiadne priestory. Z výpisu z obchodného registra správca dane zistil, že daňový subjekt AWA Trade, s.r.o. sa dňa 29.10.2016 zlúčil so spoločnosťou RICH, s.r.o. Dožiadaním zo dňa 11.11.2016 správca požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Žilina o vykonanie procesného vypočutia štatutárneho zástupcu dodávateľa AWA Trade, s.r.o. D. ako svedka podľa § 20 a § 25 Daňového poriadku. Z konečnej odpovede zo dňa 17.3.2017 správca dane zistil, že Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok vykonal ústne pojednávanie so svedkom D. F., ktorý bol konateľom spoločnosti AWA Trade, s.r.o. v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov so žalobcom. Na ústnom pojednávaní bol prítomný aj konateľ žalobcu. Svedok D. F. uviedol, že doklady spoločnosti, pečiatku, finančnú hotovosť po ukončení funkcie konateľa 28.4.2016 odovzdal H. P.. V období, keď bol konateľom spoločnosti AWA Trade, s.r.o. uvedená spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť, faktúry vystavoval a podpisoval on, nepamätá si koľko kusov pečiatok používal. Rovnako si nepamätal, či v období, keď bol konateľom poveril inú osobu oprávnením konať za spoločnosť, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti za rok 2014 a 2015 uviesť nevedel. Uviedol, že v rokoch 2014 a 2015 spoločnosť zamestnávala H. P. a D. F.. Spoločnosť bola dodávateľom pre žalobcu, pričom dodávala elektronické zariadenia, výložníky na pouličné osvetlenie a lampy. Spolupracoval s V., k faktúram vystaveným spoločnosťou AWA Trade, s.r.o. pre žalobcu za roky 2014 a 2015 a k dvom faktúram z roku 2016, ktoré správca dane na ústnom pojednávaní predložil k nahliadnutiu uviedol, že faktúry vystavil xyz a on ich podpísal. Nevedel uviesť, či uvedené faktúry boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti AWA Trade, s.r.o., či bola daň z pridanej hodnoty priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach, nakoľko uvedené mal na starosti xyz. Nevedel uviesť, či faktúry boli aj uhradené. Bol jediným disponentom účtu spoločnosti AWA Trade, s.r.o. V hotovosti nič nepreberal. Žalobca zaplatil za dodávky tovaru a prác, práce boli vykonávané spoločnosťou AWA Trade, s.r.o., niekedy boli aj subdodávky, práce dovzdával xyz. Nevie to preukázať všetko je založené v účtovníctve, pričom uvedenú spoločnosť predal. Ktoré spoločnosti dodali práce fakturované podľa predmetných faktúr, doklady o dodávateľovi, ktorý skutočne stavebné práce realizoval, faktúry, doklady o úhrade, preberací protokoly, súpis pracovníkom, zabezpečenie materiálom a iné preukázať nevedel. Uviedol, že účtovníctvo pre spoločnosť AWA Trade, s.r.o. viedla pani Kalinová, pričom na starosti to mal xyz. Prepravu tovaru a materiálu na jednotlivé zákazky zabezpečoval xyz. Svedok D. F. nevedel odpovedať na otázku či prijaté zálohové platby uvedené vo faktúrach č. FV150026 až FV150031 boli priradené k riadnym faktúram. Nevedel sa vyjadriť k zálohovým faktúram a dodatočne predloženým faktúram č. FV160008 a č. FV160007. Nevedel sa vyjadriť či boli skutočne realizované dodávky podľa faktúr č. FV150026 až FV150026 až FV150041 za zdaňovacie obdobie november až december 2015, či boli realizované úhrady. K miestu výkonu prác, t. j. konkrétne na akej stavbe boli práce vykonané, kedy boli odovzdané plnenia uvedené na predmetných faktúrach nevedel identifikovať, nepamätá si ani jednu dedinu, no potom uviedol, že Ľubina, Zázrivá, Párnica a ďalej si nepamätal. Uviedol, že práce zadával a kontroloval xyz a práce preberal V. O.. Správca dane využil všetky zákonné možnosti na získanie informácií o identifikácií adresy svedka H. P., napriek tomu sa mu ústne pojednávanie so svedkom H. P. nepodarilo vykonať. O tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 5.5.2017.

4. Správca dane konštatoval, že preverovaním dodávateľa AWA Trade, s.r.o., ktorý sa podľa výpovede konateľa nevedel vyjadriť k zálohovým faktúram, a na základe preverovania prijatých faktúr u žalobcu týkajúcich sa zálohových platieb bez bližšej špecifikácie, bez bližšieho určenia sa nepreukázalo konkrétne použitie vyplateného preddavku na dodaný materiál. Správca dane na základe preverovania zálohových platieb vyzval žalobcu výzvou zo dňa 12.9.2016 na predloženie dôkazov, ako boli zálohové platby započítané. Dňa 24.10.2016 na ústnom pojednávaní žalobca predložil vyúčtovacie faktúry od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. č. FV160007, FV160008 zo dňa 1.3.2016, v ktorých deklaruje dodanie tovaru v čiastke 115 000 eura a v čiastke 55 000 eura. Na týchto faktúrach je uvedená fakturácia dodania tovaru a účtované finančné vyrovnanie, t. j. zápočet s prijatými zálohami, ale zo strany žalobcu nebolo preukázané, na ktoré zákazky boli zálohové platby použité. Žalobca predložil zápisy z odovzdania

staveniska v obci Čechynce, Ľubochňa, Klubina, Závažná Poruba, iné doklady a dôkazy nepredložil, rovnako nepredložil preberacie protokoly z ukončenia a odovzdania stavby.

5. Správca dane konštatoval pri uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z vystavených zálohových platieb od AWA Trade, s.r.o. a pri uplatnení práva na počítanie dane z vystavených faktúr od AWA Trade, s.r.o. týkajúcich sa tých istých zákaziek, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zálohových platieb ale aj z riadnych konečných faktúr. Vystavené faktúry od AWA Trade, s.r.o. neboli ponížené o zálohové platby tak ako ich špecifikoval konateľ žalobcu.

6. Na ústnom pojednávaní dňa 5.5.2017 konateľ žalobcu uviedol, že sa dodatočne vyjadrí, pričom vo vyjadrení, ktoré doručil dňa 23.5.2017 uviedol, že správca dane tvrdením, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane duplicitne neprihliada na skutočnosť, že si predmetné zálohové faktúry č. FD476, FD462, FD397 a FD483 a následne vyúčtovacia faktúra č. 1607 zo dňa 1.3.2016 obsahujú iný druh materiálu, ktorý bol čiastočne použitý na zákazku obce Klubina vo výške 11 665,20 eura, obec Párnica v čiastke 20 640,60 eura, obec Tmavá Hora v čiastke 12 759,80 eura, obec Veličná 20 676,00 eura a obec Zázrivá 49 258,40 eura. Uviedol, že boli vystavené zálohové faktúry, boli na materiál, ten bol použitý na uvedené obce a následne bola vystavená vyúčtovacia faktúra dňa 1.3.2016 za materiál na uvedené obce spolu. Ide o fakturáciu dodaného materiálu, napr. u obce Klubina č. FD 93/16 nesúvisí s faktúrou č. FD487, pretože ide o iný druh dodaného materiálu na stavbu, ktorý slúži na sfunkčnenie systému regulácie a monitoringu sústavy VO obce Párnica. Dodaný materiál z faktúry č. FD 93/16 nesúvisí s faktúrou č. FD488 obce Veličná, dodaný materiál z faktúry č. FD 93/16 nemá nič spoločné s dodávkou z faktúry č. FD490 obce Tmavá Hora. Čiastočne dodaný materiál z faktúry č. FD 93/16 nemá nič spoločné s dodávkou z faktúry č. FD489 obce Zázrivá. Čiastočne dodaný materiál z faktúry č. FD 93/16 nemá nič spoločné s dodávkou z faktúry č. FD491. Toto potvrdzuje, že nie je možné, aby bola duplicitne odpočítaná daň z pridanej hodnoty na uvedené materiály. Zálohové faktúry č. FD476, č. FD462, č. FD397, č. FD483 boli vo vyúčtovacej faktúre č. 16007 spolu, na ktorej boli jasne vyznačené odpočítané prijaté zálohy. Zálohová faktúra vo výške 55 000,00 eur a následne vyúčtovacia faktúra č. FV160008 vo výške 55 000,00 eur je faktúra za dodaný materiál, ktorý bol použitý na vývoj a výskum komunikačných wifi modulov pre solárnu lampu. Tento vývoj realizovala firma J., P. 209, ČR na základe zmluvy o spolupráci pri výskumnej činnosti č. 2015/1 zo dňa 05.01.2015. Prevzatie fakturovaného materiálu dosvedčuje preberací protokol č. zo dňa 28.12.2015. Materiál, ktorý bol použitý na vývoj a výskum komunikačných wifi modulov, bol prevzatý v mesiaci december 2015, odovzdaný na vývoj v decembri 2015. Uviedol, že niekoľkokrát urgovali spoločnosť AWA Trade, s.r.o., aby vystavila konečné vyúčtovacie faktúry. Spoločnosť AWA Trade, s.r.o. faktúry vystavila 01.03.2016 po ukončení všetkých zákaziek a VO obce Malý Šariš a obce Čabalovce boli ukončené 22.02.2016, aj keď vyfakturované a zaplatené museli byť do 31.12.2015.

7. Správca dane poukazuje na zistenie pri uplatnení práva na odpočítanie dane zo zálohovej platby v celkovej hodnote 55 000,00 eur a dodatočne predloženej vyúčtovacej faktúry č. FV160008 zo dňa 01.03.2016 od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. za dodanie tovaru - optický prevodník pre FTTX 1 v počte 5 ks ( 25 000,02 eura), optický prevodník pre FTTX 22 v počte 5 ks ( 25 000,00 eur) a optický prevodník pre FTTX 23 v počte 1 ks (4 999,96 eur). Zálohová platba vo výške 55 000,00 eur nie je identifikovateľná, t. j. konkrétna faktúra na sumu zálohovej platby 55 000,00 eur neexistuje, a taktiež pri faktúre týkajúcej sa zálohovej platby nie je špecifikácia, z ktorej zálohy a na aký druh materiálu má byť platba použitá, čo je závažný nedostatok. Podľa písomného vyjadrenia konateľa žalobcu materiál mal byť použitý na vývoj a výskum komunikačných wifi modulov pre solárnu lampu. Tento vývoj realizovala firma Pavel H., P. 209, Česká republika. Kontrolovaným daňovým subjektom bola predložená zmluva o spolupráci pri výskumnej činnosti č. 2015/1, podpísaná dňa 05.01.2015, s prílohou kópiou preberacieho protokolu s poznámkou zapožičanie zariadení pre vývoj, kde spoločnosť ENERGY Real s.r.o., Prešov vystupuje ako „partner“ a J. H., P. 209, IČO 62896571 vystupuje ako výskumník. Podľa doložených príloh k zmluve ide o výskumnú úlohu projektu, príloha č. 1 - výskum a konštrukcia elektronickej solárnej lampy s regulovateľným výkonom a bezdrátovou komunikáciou (ďalej len solárna lampa), príloha č. 2 - vývoj a konštrukcia Autonómneho WIFI modulu pre solárnu lampu (ďalej len wifi modul).

8. Správca dane overovaním tovaru optický prevodník, na dostupných stránkach u jednotlivých predajcov (prostredníctvom internetu) získal informácie o cenách tohto tovaru, ktorá sa pohybuje do niekoľko sto eur za 1 kus. Podľa predloženej faktúry FV 16008 je optický prevodník v počte 5 ks dodávaný na vývoj a výskum za cenu 4 166,67 eur za kus, čo je neúmerný údaj o cene. Správca

dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 24.05.2017 na preukázanie skutočnosti použitia prijatého tovaru od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. týkajúceho sa faktúry č. FD93/16, t. j. preukázanie jeho dodania odberateľovi (faktúry, dodacie listy, úhrady), týkajúcich sa dodania materiálu, ktorý bol použitý na vývoj a výskum komunikačných wifi modulov pre solárnu lampu v hodnote 55 000,00 eur pre odberateľa Pavol H., P. XXX, CZ. Ďalej ho správca dane vyzval na preukázanie skutočností, ktoré sú povinné pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, preukázať, akým spôsobom bol predmetný vývoj a výskum zo strany žalobcu financovaný v roku 2015 a doteraz dosiahnutý cieľ z riešenia výskumnej úlohy a jeho použitie v praxi.

9. V lehote určenej vo výzve správcu dane neboli zo strany žalobcu predložené doklady ani iné dôkazy.

10. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č.101506693/2017 zo dňa 10.7.2017 za zdaňovacie obdobia február, apríl, máj, jún, august a október 2015, v ktorých nebol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Protokol č. 101506712/2017 zo dňa 10.7.2017 za zdaňovacie obdobia marec, júl, september, november, december 2015, v ktorých bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v zmysle , ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 18.7.2017 žalobcovi.

11. Dňa 07.08.2017 žalobca podal vyjadrenie k Protokolu č. 101506712/2017 zo dňa 10.07.2017. Prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu č. 101506712/2017 zo dňa 10.07.2017 sa uskutočnilo dňa 06.11.2017. Na tomto ústnom pojednávaní správca dane oboznámil žalobcu, že zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k protokolu je posledná v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, a že v lehote do 15 dní odo dňa jej spísania vydá rozhodnutie za zdaňovacie obdobie marec, júl, september, november a december 2015.

12. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 102390185/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 20 833,33 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v rozpore s si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti AWA Trade, s.r.o. v sume 20 833,33 eura.

13. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 4.4.2018, číslo: 100655714/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.11.2017, číslo: 102390185/2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 20 833 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 žalobcovi. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsiahle odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahovalo identické námietky ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch, popísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zistený skutkový stav správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam, stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca v rozpore s ustanovením si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti AWA Trade, s.r.o. v celkovej sume 20 833,33 eura.

15. K námietke žalobcu, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili, o čom predložil správcovi dane všetky doklady a vysvetlenia, žalovaný uviedol, že správca dane sa týmito dokladmi dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich. Správca dane vykonaným dokazovaním nadobudol pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to žalobca deklaroval svojimi faktúrami, keďže zo strany žalobcu, ale ani zo strany dodávateľa nebolo preukázané ich reálne uskutočnenie. Teda výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne

spochybnené. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje . Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Žalobca si však túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.

16. K námietke žalobcu, že je nelogické a nespravodlivé vyrubovať rozdiel dane daňovému subjektu na základe pochybení jeho obchodného partnera, keďže , ani konštrukciu „ručenia“ daňového subjektu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera nepozná, žalovaný uviedol, že správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vykonaného dokazovania, nie na základe „ručenia“ daňového subjektu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera.

17. K námietke žalobcu, že nebolo preukázané konkrétne použitie vyplateného preddavku na dodaný materiál od spoločnosti AWA Trade, s.r.o., že správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly predložil zmluvu, preberacie protokoly, súpisy prác, faktúry, výpisy z bankových účtov, a tiež, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdil vtedajší konateľ AWA Trade, s.r.o. xyz, k návrhu na vypočutie svedka xyz, žalovaný k tomu uviedol, že je pravda, že žalobca predložil písomné doklady týkajúce sa dodávateľa AWA Trade, s.r.o., avšak predložené faktúry za prijatie zálohových platieb nešpecifikujú na aký druh materiálu majú byť platby použité, čo je závažný nedostatok. Skutočnosť, že na základe výzvy správcu dane boli žalobcom predložené vyúčtovacie faktúry za dodanie materiálu, nie je dostatočný dôkaz o tom, že predmetný dodaný materiál uvedený na vyúčtovacích faktúrach od dodávateľa, ktorý zákazku v obci aj realizoval a fakturoval, a ktorá zároveň bola aj do konca roku 2015 ukončená a fakturovaná žalobcom konkrétnej obci, predstavuje dodaný materiál naviac. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie práva na odpočítanie dane zo zálohových faktúr. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal zisťovanie dožiadaním za účelom preverenia deklarovaných skutočností miestne príslušného správcu dane a opakovaným predvolaním svedka xyz. Napriek opakovaným predvolaniam sa správcovi dane nepodarilo vypočuť svedka xyz. Ale vzhľadom na tento prípad, kde ide o duplicitné uplatnenie odpočítania dane so zálohových faktúr, je táto námietka žalobcu vypočuť svedka xyz účelová, pretože označený svedok nebol osobou, ktorá bola zodpovedná za vedenie účtovníctva kontrolovaného daňového subjektu.

18. K námietke žalobcu, že nie je pravdou, že pri vystavení zálohových faktúr v mesiaci december 2015 nebolo známe, o aký materiál ide, že materiál bol inštalovaný do uličného svietidla Philips Mini LUMA a parkové svietidlo Philips MICENAS, žalovaný uvádza, že zálohové faktúry za prijatie zálohových platieb nešpecifikujú na aký druh materiálu majú byť platby použité, čo je závažný nedostatok, žalobca nijakým iným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o použitom materiáli.

19. K námietke žalobcu, že si obchodného partnera riadne preveril, žalovaný uviedol, že daňový subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v a . Žalobca bol povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle Daňového poriadku akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

20. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu o aplikácii rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.8.2010 na daný prípad. Žalobca síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný

vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Správca dane nevyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktorých preukázanie prináleží inému daňovému subjektu, ale povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania si žalobca uplatnil duplicitne odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa.

21. K námietkam, že v daňovom konaní povinnosť dôkazného bremena spočíva priamo na daňovom subjekte podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, žalovaný uvádza, že vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Preukazovanie dodania služby iba listinnými dôkazmi nemožno považovať za dôkazy, na základe ktorých vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Správca dane preveroval obchodné transakcie na základe faktúr, ktoré mal žalobca zaúčtované vo svojom účtovníctve, Čo však pre uznanie odpočítania dane nemožno akceptovať vzhľadom na zistený skutkový stav.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

22. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 29.6.2018 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: 100655714/2018 zo dňa 4.4.2018. Žalobca namietal rozpor rozhodnutia žalovaného s Daňovým poriadkom a . Napadnutým rozhodnutím a procesným postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na jeho právach. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho postupu a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca rozporuje závady žalovaného uvedené v rozhodnutí, pričom pochybnosti považuje za neopodstatnené vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca zastáva názor, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr bolo oprávnené, reálne odôvodnené, objektívne v súlade so . Žalobca konštatoval, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval žalovanému. Žalobca so správcom dane počas celej daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania spolupracoval, predložil mu všetky požadované doklady a poskytol mu potrebné a detailné vysvetlenia k jednotlivým zdaniteľným obchodom. Je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr.

23. Žalobca poukázal na uplatňovanú požiadavku primeranosti zásahov správcu dane smerujúci proti daňovému subjektu, pričom v danom prípade uvedenú požiadavku primeranosti správca dane nerešpektoval. Žalobca nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností obchodných partnerov.

24. Žalobca namietal neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. v sume 20 833,33 eura. Žalobca konštatoval, že žalovanému predložil zmluvu, preberacie protokoly, súpisy prác, faktúry, výpisy z bankových účtov a ďalšie správcom dane požadované doklady. Pred začatím spolupráce si obchodného partnera preveril. Za zrealizované zdaniteľné plnenia riadne zaplatil bezhotovostným spôsobom. Namietal tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané konkrétne použitie vyplateného preddavku na dodaný materiál. Namietal, že žalovaný bol povinný vypočuť svedka xyz, pričom skutočnosť, že sa mu nepodarilo správcovi dane vypočuť ako svedka nemôže ísť na vrub žalobcu.

25. Žalobca konštatoval, že nie je pravdou, že pri vystavení zálohových faktúr nebolo známe o aký materiál sa jedná. Žalobca si materiál riadne objednal, tovar bol riadne postupne dodávaný do jednotlivých obcí, v ktorých bolo verejné osvetlenie realizované. Materiál bol inštalovaný do uličného svietidla Philips Mini LUMA 30W,40W,50W,55W LED a parkové svietidlo Philips MICENAS 26W LED. Ide o regulovateľné výkonové zdroje s ovládaním napätia 1-10 V a spolu s regulovateľnými predradníkmi LC TECH zabezpečujú manuálne a autonómne ovládanie výkonu svetiel. Pre zabezpečenie tejto funkcie, t.j. ovládanie výkonu na úrovni svietidla bolo nutné tieto výkonové zdroje XITANUM 50,60 a 70W inštalovať do svietidiel. Inštalovaný materiál bol riadne vyfakturovaný ako súčasť fakturovanej položky uličné svietidlo Philips Mini LUMA 30W,40W,50W,55W LED a parkové svietidlo Philips MICENAS 26W LED.

Žalovaný namiesto toho, aby akceptoval vyjadrenie žalobcu ako daňového subjektu, ktorým žalobca presne špecifikoval zálohové faktúry uviedol, že nemôže súhlasiť s vyjadrením žalobcu. Správca dane vyzýval žalobcu na špecifikáciu zálohových faktúr a keď tieto žalobca správcovi dane špecifikoval, správca dane s vyjadrením nesúhlasil. Postup žalovaného je preto účelový a namierený proti žalobcovi.

26. Žalobca namietal, že správca dane neprimerane a neodôvodnene presúval na žalobcu dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré žalobca nemohol objektívne preukázať a ktoré nesúvisia priamo so žalobcom. Konštatoval, že správca dane nemôže prenášať na vrub daňového subjektu podnikateľské aktivity dodávateľa a platí to o to viac, keď správca dane nespochybňuje reálne vykonanie prác. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.8.2010, podľa ktorého dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, respektíve na orgánoch činných v trestnom konaní.

27. Žalobca ďalej poukázal na Európsky súdny dvor, ktorý vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2001 a C- 42/2011 vyslovil právny názor, že správca dne je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

28. Žalobca namietal, že správca dane neprimerane a neodôvodnene prenášal dôkazné bremeno na žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré nesúvisia s predmetom daňovej kontroly.

29. Žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého si v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť.

30. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vykazuje procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, s čím je spojená nezákonnosť celej daňovej kontroly.

IV.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného

31. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 26.10.2018, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, napadnuté rozhodnutie považuje za správne.

32. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane sa dokladmi dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich. Správca dane vykonaným dokazovaním nadobudol pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to žalobca deklaruje svojimi faktúrami, keďže zo strany žalobcu, ale ani zo strany dodávateľa nebolo preukázané ich reálne uskutočnenie. Podľa § 24 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Teda výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou žalobcu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Daňový subjekt si však túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.

33. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich proti daňovému subjektu, uvádza, že správca dane neuznal

odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vykonaného dokazovania, nie na základe „ručenia“ žalobcu za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera. Na tomto dôvode nebolo rozhodnutie založené. Správca dane vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu.

34. K námietke žalobcu, že správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly predložil zmluvu, preberacie protokoly, súpisy prác, faktúry, výpisy z bankových účtov, a tiež, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdil vtedajší konateľ AWA Trade, s.r.o. xyz, že navrhol vypočutie svedka xyz, žalovaný uvádza, že je pravda, že žalobca predložil písomné doklady týkajúce sa dodávateľa AWA Trade, s.r.o., avšak predložené faktúry za prijatie zálohových platieb nešpecifikujú, na aký druh materiálu majú byť platby použité, čo je závažný nedostatok. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie práva na odpočítanie dane zo zálohových faktúr.

35. K námietke žalobcu, že nie je pravdou, že pri vystavení zálohových faktúr v mesiaci december 2015 nebolo známe, o aký materiál ide, že materiál bol inštalovaný do uličného svietidla Philips Mini LUMA a parkové svietidlo Philips MICENAS, žalovaný uvádza, že zálohové faktúry za prijatie zálohových platieb nešpecifikujú, na aký druh materiálu majú byť platby použité, čo je závažný nedostatok. Žalobca nijakým iným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o použitom materiáli. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť, musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje.

36. K námietke žalobcu, že si obchodného partnera riadne preveril, žalovaný uvádza, že daňový subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v a . Žalobca bol pritom povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle Daňového poriadku akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

37. Žalovaný nesúhlasí s námietkami žalobcu a s aplikáciou rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.8.2010 na daný prípad. Žalobca síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Správca dane nevyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktorých preukázanie prináleží inému daňovému subjektu, ale povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania si žalobca uplatnil duplicitne odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa.

38. K námietke žalobcu s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, že si v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s týmto ustanovením preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní žalovaný uvádza, že v daňovom konaní povinnosť dôkazného bremena spočíva priamo na daňovom subjekte podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Teda výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť žalobcovi nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené.

39. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve správneho súdu nevyjadril.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

40. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

43. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

44. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

45. Podľa (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

49. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

50. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

51. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

52. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.12.2019, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.12.2019 neúčasť na pojednávaní a zároveň aj neúčasť žalobcu a vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní písomným podaním zo dňa 09.12.2019 a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

53. Keďže sa na pojednávanie nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa vyhlásil rozhodnutie vyvesením skrátenej formy písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 12.12.2019.

54. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

55. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.2018, číslo: 100655714/2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.11.2017, číslo: 102390185/2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 20 833 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 žalobcovi.

56. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Prešov ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na základe poverenia zo dňa 25.7.2016 a poverenia zo dňa 20.2.2017, pričom Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 25.7.2016 žalobcovi doručil dňa 27.7.2016. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty správca dane vyhotovil Protokol č. 101506712/2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 18.7.2017. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 až december 2015 v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie na základe prijatých faktúr od spoločností BRASTRECH s.r.o., AWA TRADE, s.r.o., Obec Nižná. Správca dane svojimi zisteniami konštatoval, že zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane z deklarovaných dodávateľských faktúr k porušeniu základných ustanovení . Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že žalobca v rozpore s si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti AWA Trade, s.r.o. v sume 20 833,33 eura. K sporným otázkam správny súd uvádza:

57. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

58. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

59. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

60. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr priznané právo na odpočet DPH.

61. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa z dôvodu, že žalobca v rozpore s ustanovením si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti AWA Trade, s.r.o. v sume 20 833,33 eura.

62. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či dodanie tovaru a prác fakturované deklarovaným dodávateľom boli týmto dodávateľom aj skutočne dodané a uskutočnené, teda či je odrazom reálneho plnenia a teda či na základe neho vznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami Daňového poriadku ako aj ustanoveniami riadne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby, viaže zákon na splnenie podmienky vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo samotnému príjemcovi tovaru, alebo služby, na ktorého je prenesená daňová povinnosť v prípadoch tzv. samozdanenia podľa . Bezpodmienečné splnenie tejto podmienky t. j. vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre zakladá nárok daňovníka žalobcu na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciou podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe deklarovaných dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru, ktoré deklaruje, že tento tovar bol reálne dodaný, nakoľko samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane.

63. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä to, že správca dane ako aj žalovaný nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a zároveň počas daňovej kontroly spolupracoval so správcom.

64. Správny súd považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, že žalobca v zdaňovacom období december 2015 vystupoval v dodávateľsko - odberateľských vzťahoch s dodávateľom spoločnosťou AWA Trade, s.r.o. V zdaňovacom období december 2015 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr uplatnil odpočítanie dane zo zálohových platieb na základe faktúr vystavených dodávateľom AWA Trade, s.r.o., (faktúra č. FD 422 zo dňa 4.12.2015 so základom dane 39 166,67 eura, daň 20 % 7 833,33 eura k úhrade 47 000 eura s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby s dátumom úhrady 4.12.2015; FD 444 s dátumom vystavenia 9.12.2015, základ dane 6 666,67, DPH 20 % 1 333,33 eura, spolu k úhrade 8 000 eura s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby s dátumom úhrady 9.12.2015; FD 462 s dátumom vystavenia 15.12.2015, základ dane 41 666,67 eura, daň 20 % 8 333,33 spolu k úhrade 50 000 eur, s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby s dátumom úhrady 15.12.2015; DF 476 s dátumom vystavenia 23.12.2015, základ dane 8 333,33 eura, daň 20 % 1 660,67 eura, spolu k úhrade 10 000 eur, s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby, s dátumom úhrady 23.12.2015; faktúra evidenčné číslo DF 483 s dátumom vystavenia 29.12.2015, základ dane 8 333,33 eura, daň 20 % 1 660,67 eura, spolu k úhrade 10 000 eur, s predmetom fakturácie vyúčtovanie zálohovej platby, s dátumom úhrady 29.12.2015).

65. K žalobcom namietanému neuznaniu odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. v sume 20 833,33 eura, správny súd ďalej uvádza, že žalobcom predložené faktúry za prijatie zálohových platieb od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. nešpecifikujú, na aký druh materiálu majú byť platby použité. Preverením prijatých faktúr u žalobcu týkajúcich sa zálohových platieb sa nepreukázalo konkrétne použitie vyplateného preddavku na dodaný materiál. Žalobcom predložené vyúčtovacie faktúry za dodanie materiálu nepredstavujú vierohodné dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie a dodanie zdaniteľných plnení konkrétnym dodávateľom. Konateľ dodávateľskej spoločnosti AWA Trade, s.r.o. sa nevedel vyjadriť k zálohovým faktúram. Ani žalobcom predložené vyúčtovacie faktúry od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. č. FV160007, FV160008 zo dňa 1.3.2016, v ktorých deklaruje dodanie tovaru v čiastke 115 000 eura a v čiastke 55 000 eura a účtované finančné vyrovnanie, t. j. zápočet s prijatými zálohami, zo strany žalobcu nepreukazujú, na ktoré zákazky boli zálohové platby použité. Správny súd konštatuje, že správne správca dane poukázal na zistenie pri uplatnení práva na odpočítanie dane zo zálohovej platby v celkovej hodnote 55 000,00 eur a dodatočne predloženej vyúčtovacej faktúry č. FV160008 zo dňa 01.03.2016 od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. za dodanie tovaru - optický prevodník pre FTTX 1 v počte 5 ks ( 25 000,02 eura), optický prevodník pre FTTX 22 v počte 5 ks ( 25 000,00 eur) a optický prevodník pre FTTX 23 v počte 1 ks (4 999,96 eur), s tým že zálohová platba vo výške 55 000,00 eur nie je identifikovateľná, t. j. konkrétna faktúra na sumu zálohovej platby 55 000,00 eur neexistuje, a taktiež pri faktúre týkajúcej sa zálohovej platby nie je špecifikácia, z ktorej zálohy a na aký druh materiálu má byť platba použitá. Podľa tvrdenia konateľa žalobcu materiál mal byť použitý na vývoj a výskum komunikačných wifi modulov pre solárnu lampu, ktorý realizovala firma Pavel H., P. XXX, Česká republika. Následne správca dane overovaním tovaru optický prevodník, na dostupných stránkach u jednotlivých predajcov (prostredníctvom internetu) získal informácie o cenách tohto tovaru, ktorá sa pohybuje do niekoľko sto eur za 1 kus, pričom konštatoval, že podľa predloženej faktúry FV 16008 je optický prevodník v počte 5 ks dodávaný na vývoj a výskum za cenu 4 166,67 eur za kus, čo je neúmerný údaj o cene.

66. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané s poukazom na výzvy správcu dane, že žalobca nepreukázal skutočnosti použitia prijatého tovaru od dodávateľa AWA Trade, s.r.o. týkajúceho sa faktúry č. FD93/16, nepreukázal jeho dodanie odberateľovi (faktúrami, dodacími listami, úhradami, týkajúcich sa dodania materiálu, ktorý bol použitý na vývoj a výskum komunikačných wifi modulov pre solárnu lampu v hodnote 55 000,00 eur pre odberateľa Pavol Musil, Hrušice 209, CZ), rovnako žalobca nepreukázal skutočnosti v zmysle , t.j. akým spôsobom bol predmetný vývoj a výskum zo strany žalobcu financovaný v roku 2015, dosiahnutý cieľ z riešenia výskumnej úlohy a jeho použitie v praxi.

67. Podľa názoru správneho súdu, teda správca dane správne konštatoval pri uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z vystavených zálohových platieb od AWA Trade, s.r.o. a pri uplatnení práva na počítanie dane z vystavených faktúr od AWA Trade, s.r.o. týkajúcich sa tých istých zákaziek, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zálohových platieb ale aj z riadnych konečných faktúr. Vystavené faktúry od AWA Trade, s.r.o. neboli ponížené o zálohové platby tak ako ich špecifikoval konateľ žalobcu. A teda žalobca v rozpore s ustanovením si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti AWA Trade, s.r.o. v sume 20 833,33 eura. Samotné predloženie daňových dokladov, faktúr účtovníctva nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami.

68. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia

reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“

69. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.

70. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

71. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

72. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

73. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

74. Aj z ustálenej judikatúry NSSR (napríklad č. zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. -44, ) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

75. Žalobca na preukázanie splnenia svojej dôkaznej povinnosti voči správcovi dane poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.8.2010. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za predmetnú a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2018, v ktorom Najvyšší súd vyslovil názor, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal a nepredložil dôkazy, že

zdaniteľné obchody - dodanie tovaru boli reálne uskutočnené spoločnosťou AWA Trade, s.r.o., práve naopak vzniesol do konania pochybnosti, ktoré následne neboli nijako vyvrátené.

76. Žalobca namietal, že žalovaný bol povinný vypočuť svedka xyz, pričom skutočnosť, že sa mu nepodarilo správcovi dane vypočuť ako svedka nemôže ísť na vrub žalobcu. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu, za nedôvodnú. K tejto námietke sa vyjadril aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a uviedol, že napriek opakovaným predvolaniam sa správcovi dane nepodarilo vypočuť svedka xyz, pričom v tomto prípade ide o duplicitné uplatnenie odpočítania dane so zálohových faktúr, navyše označený svedok nebol zodpovedný za vedenie účtovníctva kontrolovaného daňového subjektu spoločnosti AWA Trade, s.r.o. Preto aj podľa názoru správneho súdu je uvedená námietka žalobcu účelová.

77. Správny súd považuje poukazovanie žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-80/2001 a C- 42/2011 zo dňa 21.06.2012, za účelové nakoľko právny názor v nich vyslovený sa nevzťahuje na daný prípad, v predmetnej veci ide o duplicitné odpočítanie dane, a to zo zálohových platieb aj z riadnych konečných faktúr.

78. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný a teda nie je podkladom na vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia žalovaného súd poukazuje, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

79. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.

80. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).