Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Csp/63/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO : 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému E. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX/X, XXX XX J. T., o zaplatenie 5.041,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.026,68 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.026,68 eur od 7.8.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,-eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 68,66 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2018 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:31 320 155 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.041,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá so žalovaným uzatvorila dňa 02.09.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 5.000,-eur s tým, že pôžičku mal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 139,58 eur až do celkovej sumy vo výške 8.374,80 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil iba sumu 1.237,06 eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 28.09.2015 ho pôvodný veriteľ vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19.11.2015 pôvodný veriteľ úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.11.2015- oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 5.041,08 eur.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a zmluvné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 05.08.2019 písomne nevyjadril.

4. Uznesením zo dňa 25.06.2019 č.k.5Csp/63/2018-48 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2019 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO:35 831 154 (ďalej len „žalobca“).

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa predvolaný právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

6. Stanovisko žalovaného na pojednávaní k žalobe bolo také, že spočiatku úver riadne splácal, problémy nastali keď prišiel o prácu, nejaké splátky ešte aj potom zaplatil, požičala mu na to mama, má záujem to čo si požičal vrátiť, nechce to naťahovať, ale momentálne je bez práce a bez príjmu, preto nemá prostriedky na zaplatenie takej sumy v celosti. Záväzkov má viac, intenzívne si hľadá prácu, a to aj v zahraničí, aby posplácal svoje dlhy, no nie je momentálne schopný platiť viac ako 20,-eur mesačne, ak si nájde prácu, bude platiť viac.

7. Pri svojom výsluchu žalovaný potvrdil, že uzavrel zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uviedol, že požiadal o úver, po uzavretí zmluvy bola mu vyplatená suma 5.000,-eur, zmluva aj všetky doklady boli mu vydané, bolo mu vysvetlené a vedel aké sú tam podmienky úveru, že celkovo má sa zaplatiť suma 8.374,80 eur, s podmienkami úveru súhlasil. Nerozporoval, že na vrátenie úveru doposiaľ uhradil spolu len 1.237,06 eur, komunikoval s nimi telefonicky, do telefónu dohodli sa na splátkach 30,- eur mesačne, ktoré kým mohol aj splácal. K svojim pomerom uviedol, že býva s priateľkou u svojej mamy, ktorá platí byt aj všetky náklady, lebo on nemá z čoho, má dve maloleté deti, celkovo jeho dlhy sú vo výške cca 37.000,-eur, po pripočítaní úrokov je to ešte viac. Je tu nádej, že po Novom roku sa zamestná, ale kým sa tak nestane, nie je schopný platiť viac ako 20,-eur mesačne.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu ( ), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

9. Z obsahu zmluvy zo dňa 02.09.2014 označenej ako „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 5.000 eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 139,58 eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.10.2014, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je 8.374,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 3.374,80 eur. Termín konečnej splatnosti bol 20. september 2019. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 5.000,-eur a celkových nákladov spotrebiteľa 3.374,80 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume 8.374,80 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 25 % s tým, že RPMN je 25 % a priemerná hodnota RPMN 18,01 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené - bezhotovostný prevod. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola žalovaným podpísaná dňa 02.09.2014 a za veriteľa sprostredkovateľom dňa 02.09.2014.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným z ktorých vyplýva, že žalovaný riadne a v súlade so zmluvou uhradil splátky splatné od 20.10.2014 do 20.5.2015, potom so splácaním na viac ako jeden rok prestal. Následne, od 20.5.2016 do 27.9.2016 zaplatil ešte 4 splátky po 30,-eur.

Celkovo uhradil na úver v splátkach, ktoré platil v období od 17.10.2014 do 27.09.2016 sumu spolu 1.237,06 eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške spolu 641,37 eur ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil a tiež položka označená ako „MP3“ vo výške 14,40 eur čo podľa tvrdenia v žalobe sú náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mal žalovaný v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 6.263,74 eur, čo po pripočítaní položky „MP3“ vo výške 14,40 eur a po odpočítaní ním uskutočnených úhrad vo výške 1.237,06 eur činí žalovanú sumu vo výške 5.041,08 eur.

11. Žalobca predložil súdu aj list označený ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 28.9.2015 ktorým mal pôvodný veriteľ žalovanému oznámiť, že na zmluve číslo XXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 599,74 eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Predložil aj list označený ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2015 ktorým mal pôvodný veriteľ žalovanému oznámiť, že jeho dlh z úverovej zmluvy číslo XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručovaní (odoslaní, či doručení) uvedených písomností žalovanému, ktorý ich doručenie pri výsluchu nepotvrdil.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne uvedené bolo dojednanie bezúčelového spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (02.09.2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Následne v tohto zákona sú uvedené náležitosti ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20100301.html>.

17. Podľa až 4 (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. / ./

21. Podľa a o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > na veriteľa podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

22. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur, ktorý mal žalovaný vrátiť v splátkach vo výške 139,58 eur mesačne počas 60 mesiacov, spolu mal zaplatiť 8.374,80 eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatil sumu 1.237,06 eur, po podaní žaloby neplatil nič, čo sám potvrdil. Žalobca tvrdí, že neuspokojené tak ostali nároky špecifikované v žalobe.

23. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba pokiaľ ide o uplatnenú istinu je dôvodná čo do zaplatenia sumy 5.026,68 eur a nedôvodná čo do zaplatenia sumy 14,40 eur ako nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, súd má za to, že do preukázateľného omeškania s plnením sumy 5.026,68 eur sa žalovaný dostal až dňom 7.8.2019, kedy sadzba úroku z omeškania činila 5 % ročne, preto súd prisúdil len túto sadzbu a až od tohto dňa.

24. Z ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (02.09.2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ZoSÚ. Po posúdení obsahu zmluvy súd konštatuje, že táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a že čo do dodržania základných náležitostí predpísaných v zákona o spotrebiteľských úveroch ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver jej niet čo vytknúť, preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a veriteľovi podľa názoru súdu vznikol nárok na dohodnuté úroky za úver.

25. Podľa úverovej zmluvy mal žalovaný počas celej doby trvania úverového vzťahu v splátkach po 139,58 eur zaplatiť veriteľovi spolu 8.374,80 eur, s čím žalovaný, ako sám uviedol súhlasil. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný porušil povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom, keď po úhrade splátky splatnej v máji 2015 úplne prestal so splácaním. Celkovo uhradil sumu 1.237,06 eur. Žalobca ako neuhradený zostatok úveru s úrokmi uplatnil sumu 5.026,68 eur, ktorú súd vychádzajúc z predložených listinných dôkazov považoval za preukázanú a dôvodnú, čo žalovaný ani nespochybnil. Žalobca preukázal postúpenie pohľadávky a predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2018 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 19.12.2018 preukázal, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá sa dňom 1.1.2018 stala právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na základe zlúčenia oznámil žalovanému, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Podmienky postupiteľnosti pohľadávky v zmysle a zákona o spotrebiteľských úveroch boli splnené. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky.

26. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 5.026,68 eur do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradil, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 5.026,68 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

27. Z tvrdenia žalobcu, vyčíslenia žalovanej sumy v žalobe a z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že uplatnené boli aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, v prehľade splátok a úhrad označené ako „MP3“ vo výške 14,40 eur. Tie však priznať nebolo možné a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Tu súd najmä zdôrazňuje, že pôvodný žalobca v súvislosti s týmito nákladmi v žalobe uviedol len, že tieto majú základ v , no žiadnym spôsobom nepreukázal, no ani netvrdil a nešpecifikoval aké konkrétne náklady mu v tejto súvislosti mali vzniknúť, prečo sú žiadané v danej výške a nebol preukázaný ani ich vznik, hoci práve žalobca nesie dôkazné bremeno.

28. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.041,08 eur od 05.12.2015 do zaplatenia.

29. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

30. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

32. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 05.12.2015 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov ešte pôvodný veriteľ úver dňa 19.11.2015 po predchádzajúcom upozornení zosplatnil, o čom žalovaného mal informovať listom zo dňa 29.11.2015.

34. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného celú sumu úveru zaplatiť najneskôr dňa 04.12.2015 s následným vznikom omeškania žalovaného dňa 05.12.2015 v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti považuje za nepreukázané.

35. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalobca síce predložil súdu upozornenie- „predžalobnú upomienku“ zo dňa 28.9.2015 a tiež oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2015, no nepredložil žiaden dôkaz o tom, že túto upomienku a toto oznámenie žalovanému skutočne odoslal, resp. doručil do sféry dispozície. V žalobe síce ako dôkaz označil doručenku k predžalobnej upomienke, no tú k nej nepripojil a nepredložil ju ani do vyhlásenia dokazovania za skončené. Žalobca zároveň nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o doručení, či aspoň odoslaní oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si nepamätá doručenie mu týchto písomností. Dôkazné bremeno preukázania dodržania podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zaťažovalo žalobcu, ktorý preukázal len omeškanie žalovaného zakladajúce právo predčasne zosplatniť úver, ale nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení. To bolo žalovanému doručené až spolu so žalobou. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu pred podaním žaloby skutočne doručil upomienku a oznámenie žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy úveru a kedy sa tak malo stať. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaný nemohol o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru ktorý sa od neho žiada, preto sa s jeho plnením nemohol dostať ani do omeškania. Do doručenia mu takého oznámenia, ktoré preukázané nebolo totiž mohol poznať nanajvýš výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru. Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškania z celej zosplatnenej sumy spätne, už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol, ale priznať úrok z omeškania by bolo možné až po doručení mu oznámenia o zosplatnení úveru a márnom uplynutí lehoty na plnenie v ňom jej poskytnutej, čo zodpovedá aj všeobecnej úprave času plnenia v .

36. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ktorý ako bolo uvedené v zmluve ani nie je uvedený, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo. Za výzvu v zmysle je tu potom možné považovať až žalobu v ktorej žalobca uplatnil nárok na plnenie žalovanému, ktorá žalovanému doručená bola dňa 5.8.2019. Nakoľko v lehote podľa , t.j. do 6.8.2019 nebolo žalovaným poskytnuté plnenie, odo dňa 7.8.2019 je žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením tejto svojej povinnosti a preto je povinný počnúc týmto dňom platiť žalobcovi úrok z omeškania, ktorého sadzba určená podľa vyššie uvedeného normatívneho pravidla ku dňu 7.8.2019 je 5 % ročne. Preto v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 5.026,68 eur vo výške 5 % ročne od 7.8.2019 do zaplatenia súd žalobe vyhovel. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy 14,40 eur súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 7.8.2019 a nad sadzbu 5 % ročne.

37. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak nie vo výške najviac 20,-eur mesačne žiadanej žalovaným, ale vo výške 50,-eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu (ktorý je v zmysle a jedným z dôkazných prostriedkov), s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením povolenie splátok žalovanému zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. V súvislosti s výškou splátky, ktorá je nižšia ako bola dojednaná v úverovej zmluve súd uvádza, že vzal na zreteľ skutočnosť, že splátka dojednaná v zmluve bola dohodnutá na výšku plnenia až 8.374,80 eur, pričom aktuálne dlh žalovaného je už len vo výške

5.026,68 eur, pričom právo žalobcu je kryté stratou výhody splátok žalovaného v prípade ich neplnenia. Ak žalovaný žiadal povoliť splácať dlh splátkou najviac 20,-eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania taká výška splátky by bola príliš nízka, nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Súd nijako nespochybňuje aktuálnu ťaživú situáciu žalovaného. V tomto prípade ale, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy nie je možné úplne nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovaného nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach najviac 20,-eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 50,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako spoločnosť hromadne vymáhajúca pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

38. O trovách konania súd rozhodol podľa a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

39. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v , sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového . K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

40. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho ) alebo -9.

41. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo .

42. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú

upravené v článku 2, 3 či 5 nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

43. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí 6.066,35 eur (5.041,08 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 1.025,27 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5.041,08 eur od 05.12.2015).

44. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí 5.115,50 eur (5.026,68 eur ako prisúdená istina + 88,82 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.026,68 eur od 7.8.2019).

45. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 84,33 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 15,67 %.

46. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 15,67 % od úspechu žalobcu v rozsahu 84,33 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,66 %.

47. Postupujúc podľa preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 68,66 %.

48. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.