Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CbZm-3-2011.pdf
PDF · 166.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15CbZm/3/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Michalička, so sídlom kancelárie Halenárska 18, Trnava, správca úpadcu: Holzhäuer Slovakia, s.r.o., so sídlom Štefánikova 697, Senica, IČO: 36 665 193, proti žalovanému: W. H. Group, s. r. o., so sídlom Priemyselná 278, Senica, IČO: 44 472 447, o zaplatenie zmenkovej sumy 57.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e zmenkový platobný rozkaz č.k. 38Zm/1/11-10 zo dňa 31.03.2011 v celom rozsahu.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vzniknuté po vydaní zmenkového platobného rozkazu vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 13.01.2011, domáhala voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 57.000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa zaviazal vystavením zmenky zo dňa 04.06.2009, že zaplatí úpadcovi dňa 28.11.2009 bez protestu zmenkovú pohľadávku vo výške 57.000 eur. Úpadca je majiteľom predmetnej zmenky.
2. Súd vo veci vydal dňa 31.03.2011 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 38Zm/1/11-10, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný námietky, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí so zaplatením zmenkovej sumy z dôvodu, že úpadcovi dňa 18.09.2009 uhradil celú zostatkovú časť kúpnej ceny k rukám úpadcu, čím záväzok žalovaného voči úpadcovi zanikol. Zánikom záväzku žalovaného voči úpadcovi jeho uhradením automaticky zanikli, resp. sa stali neúčinné aj všetky formy zabezpečenia a zabezpečovacie inštitúty uzatvorené medzi stranami, teda aj predmetná žalovaná zmenka. O zániku záväzku žalovaného voči úpadcovi si strany spísali potvrdenie zo dňa 18.09.2009, predmetom ktorého je uznanie a potvrdenie zániku záväzku žalovaného voči úpadcovi.
4. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného poukázal na to, že žalovaný vo svojich námietkach neuviedol žiadne právne skutočnosti k vystavenej zmenke. Žalovaný uviedol len to, že malo dôjsť k vydaniu potvrdenia o zaplatení dlžnej čiastky, avšak nevyjadril sa k zaplateniu zmenky a k jej vydaniu
zmenečníkovi. Podľa účtovníctva úpadcu k zaplateniu zmenky neprišlo. Zmenka je doposiaľ evidovaná v účtovníctve úpadcu ako pohľadávka voči žalovanému. Vyjadrenia žalovaného preto považuje za účelové a nepreukázané.
5. Podľa ustanovenia § 372y ods. 2 zákona č. 99/1993 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“), ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
6. Podľa ustanovenia § 175 ods. 4 OSP v znení účinnom do 23.12.2015, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
7. S účinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený Občiansky súdny poriadok tak, že bolo vypustené ustanovenie § 175 OSP, ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa dovtedajších predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o procesnú formu rozhodnutia o nároku žalobcu (teda pri posudzovaní, či sa zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho súd zruší). Z prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) však zároveň vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zo znenia uvedených prechodných ustanovení CSP vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017). Súd pritom rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov CSP, v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 CSP aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia OSP, z ktorých musí súd vychádzať v zmysle § 372y ods. 2 OSP.
8. Na základe uvedeného preto súd postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, pričom súčasne vychádzal v ustanovenia § 372y ods. 2 OSP z toho, že o predmete konania je potrebné rozhodnúť spôsobom, ako ho upravovalo ustanovenie § 175 ods. 4 OSP, a teda na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší (resp. čiastočne zruší).
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov L. Q. U., U. L., F. Q. a L.. A. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 04.06.2009 (č.l. 7 spisu), potvrdením zo dňa 18.09.2009 (č.l. 24 spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 04.06.2009 (č.l. 15 spisu), obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom (č.l. 181 spisu), znaleckým posudkom č. 22/2019 (č.l. 295 spisu), ako aj celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15CbZm/3/2011-79 zo dňa 19.11.2014, ktorým ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 38Zm/1/2011-10 zo dňa 31.03.2011.
11. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. 31CoZm/1/2015-108 zo dňa 18.02.2016 rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvého stupňa bol povinný zisťovať kauzálny vzťah zabezpečovanej zmenky. Ohľadom existencie kauzálneho záväzku zo zmenky a jeho splnenia nebolo súdom prvého stupňa vykonané dostatočné dokazovanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude odstrániť rozpor v potvrdení zo dňa 18.09.2009, v ktorom je označená zmenka zo dňa 03.06.2009, keď v spise založená zmenka je zo dňa 04.06.2009, či ide len o zrejmú nesprávnosť v písaní, prípadne či v období 03.06.2009 a 04.06.2009 boli vystavené zo strany žalovaného aj iné zmenky.
12. Žalobca v konaní uviedol, že aj keď žalovaný predložil potvrdenie o uhradení časti kúpnej ceny, ktoré malo byť plnením podľa zmenky, k plneniu zo zmenky nikdy neprišlo. Žiadne plnenie sa medzi žalovaným a žalobcom vo výške 57.000 eur neuskutočnilo. Ak by prišlo k plneniu zo zmenky, žalovaný by žiadal vydať zmenku, toto nikdy nerealizoval. Voči konateľovi žalovaného prebiehalo trestného konanie, pretože mal násilím prinútiť vtedajšieho konateľa úpadcu k podpisu niekoľkých dokumentov, medzi nimi práve aj potvrdenia o zaplatení a výdavkového pokladničného dokladu. Žalovaný vystavil dňa 04.06.2009 žalobcovi zmenku na sumu 57.000 eur, ktorou sa malo zabezpečiť zaplatenie druhej časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy nehnuteľnosti uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 04.06.2009. Existencia zmenky na sumu 57.000 eur nie je žiadnou zo strán spochybňovaná. Sporná je platnosť dokumentov, ktorými žalovaný preukazuje zaplatenie zmenky a taktiež samotné zaplatenie zmenkovej sumy. Konateľ úpadcu sa vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť, či práve tieto dokumenty podpísal. Uviedol, že ak ich podpísal, tak sa tak muselo stať v D., kde bol prinútený podpísať niekoľko dokumentov, ktoré si nemohol prečítať, ktoré neboli datované a na výdavkových pokladničných dokladoch a na príjmových pokladničných dokladoch neboli vyplnené ani sumy. Žalovaný tvrdí, že predmetné dokumenty boli podpísané vo F. dňa 18.09.2009 tak ako sa v nich uvádza. Uvedené poprel tak konateľ úpadcu, ako aj v konaní vypočutí svedkovia. Žalovaný nepreukázal, že by predmetné doklady boli podpísané vo F. a že by došlo k odovzdaniu peňazí. Výpoveďou konateľa žalobcu pána U. a výpoveďami svedkov pána L. a pani Q. bolo preukázané, že uvedená suma nebola nikdy spoločnosti vyplatená. Svedkovia vypovedali, že konateľ žalovaného pán W. sa im priznal, že donútil pána U., k podpisu dokumentu v D.. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že hneď po návrte z D. nechal konateľ žalovaného pán W. vymeniť zámky na firme pána U. a zakázal pánovi U. vstup do firmy s tým, že už to tam vlastní on. Zároveň v zmysle č.l. 3 bod 2.2. kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti mal žalovaný druhú časť kúpnej ceny zabezpečenú zmenkou zaplatiť prevodom na účet žalobcu. V zmysle zmenky malo byť miestom plnenia adresa - F. XXX, P.. Žalovaný nezaplatil ani jedným z týchto dohodnutých spôsobov. Žalovaný nemá žiadnych svedkov, ktorí by potvrdili, že uhradil kúpnu cenu v hotovosti vo F.. Žalovaný sa nikdy nedomáhal vydania zmenky ani umorenia zmenky, pričom bol jeho advokátom a zamestnancami výslovne upozornený, že potvrdenia o zaplatení a zrušení zmenky nie je spôsob, akým sa zmenky zrušujú. Zároveň má žalobca za to, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Pre vydanie rozsudku pre zmeškanie stačí, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, hoci bol naň riadne predvolaný a bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
13. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zmenka zabezpečovala pohľadávku úpadcu vo výške 57.000 eur voči žalovanému na zaplatenie časti kúpnej ceny podľa čl. 3 ods. 2 bod 2.2 kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2009. Kúpna zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako bola vystavená zmenka, a to na rovnakú sumu, akú táto vlastná zmenka zabezpečovala. Žalovaný doložil výdavkový pokladničný doklad č. 09/101 zo dňa 18.09.2009, z ktorého vyplýva, že žalovaný zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 57.000 eur úpadcovi uhradil. Úhradu zostávajúcej časti kúpnej ceny vo výške 57.000 eur žalovaný doložil aj písomným potvrdením úpadcu zo dňa 18.09.2009, z ktorého vyplýva zaplatenie sumy 57.000 eur do pokladne úpadcu, pričom v tomto písomnom potvrdení spoločnosť úpadcu súčasne vyhlásila, že zmenka zo dňa 03.06.2009 týmto zaniká a stáva sa právne neúčinnou. Spoločnosť úpadcu síce v písomnom potvrdení uviedla, že ide o zmenku zo dňa 03.06.2009, v danom prípade však ide o zrejmú chybu v písaní, keď predmet zmenky a vzájomné súvislosti jednoznačne vyplývajú z celého textu tohto písomného potvrdenia. Žalobca nespochybnil existenciu a platnosť predloženej kúpnej zmluvy, výdavkového pokladničného dokladu a písomného potvrdenia o splnení záväzku žalovaného, a teda je nesporné, že zmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávky úpadcu z uvedenej kúpnej zmluvy, že kúpna zmluva bola uzavretá v rovnaký deň, ako bola vystavená zmenka, že účastníci kúpnej zmluvy a zmenky sú rovnakí, že žalovaný zaplatil úpadcovi pohľadávku vo výške 57.000 eur zabezpečenú zmenkou a že úpadca žalovanému potvrdil prevzatie sumy 57.000 eur za účelom úhrady pohľadávky podľa kúpnej zmluvy a vyhlásil, že zmenka zaniká a stáva sa právne neúčinnou. Požiadanie o vydanie zmenky a potvrdenie jej zaplatenia zo strany žalovaného ako pôvodného dlžníka
podľa čl. I § 50 ods. 1 ZZS je právom a nie povinnosťou žalovaného. Samotný fakt, že o vydanie zmenky a o vydanie potvrdenia nepožiadal, nepreukazuje existenciu zmenkovej pohľadávky. Taktiež akékoľvek údaje obsiahnuté v účtovníctve úpadcu nemajú právotvorné účinky a nedostatky jeho vedenia nemôžu byť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ ide o argumentáciu, že žalovaný nepodal vylučovaciu žalobu, tak ZKR neumožňuje domáhať sa vylúčenia svojho záväzku zo súpisu konkurznej podstaty, môže sa však aktívne zákonným spôsobom brániť v prípade, ak správca pristúpi k jej vymáhaniu, čo aj žalovaný urobil podaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dňa 04.06.2009 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi úpadcom a žalovaným, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti. Z tejto ceny suma 57.000 eur mala predstavovať DPH. Nárok úpadcu na zaplatenie DPH bol zabezpečený zmenkou, ako aj zábezpekou v podobe motorového vozidla F. A.. Zaplatenie DPH dňa 18.09.2009 bolo riadne preukázané výdavkovým pokladničným dokladom, podpísaným konateľom úpadcu pánom U., ako aj osobitným potvrdením, tiež podpísané pánom U.. Pán U. už v konaní pod sp.zn. 25Cbi/11/2016 potvrdil, že na zmenke sa nachádza jeho podpis. Z trestného spisu ORPZ Nové Mesto nad Váhom č. ORP-117/JP-NN-2010, kde v trestnom oznámení je zrejmé, že nie je pravdou výpoveď pána U., že ihneď po príchode z D. podal trestné oznámenie, podal ho rok potom. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pán W. a L. poukázali na to, že pán U. sa snažil zavádzať a že je klamár. Tieto skutočnosti spochybňujú výpoveď pána U. aj v tomto konaní. Ak by pani Q. potvrdila, že ide o jej písmo na spornom výdavkovom pokladničnom doklade, je zrejmé, že tieto doklady by nemohli byť podpísané v D., lebo pani Q. nikdy v D. nebola.
14. Štatutárny zástupca žalovaného pri svojom výsluchu v konaní uviedol, že potvrdenie z 18.09.2009 predpripravil s pánom U. a pani Q. to napísala na počítači. Zmenku zo dňa 04.06.2009 vtedy nevidel a od pána U. ju nedostal naspäť. Zmenka bola vytvorená ako zabezpečenie k tomu, aby sa zaplatila DPH. Nemyslel vôbec na to, aby žiadal pána U. vydanie zmenky. Pán U. zaplatenie zmenky zaúčtoval vo svojich účtových dokladoch. Zmenka bola uhradená už dňa 18.09.2009 preto, lebo chcel mať svoje veci v poriadku a aby mal čím skôr doklady od auta (F. A.). Dátum 28.11.2009 bol najneskorší dátumu, ku ktorému mal dlh zaplatiť. Hotovosť 57.000 eur si požičal si ich od svojho priateľa z M.. V D. bol s pánom U. a s pánom J., chceli sa dohodnúť na biznise s drevom. Pán U. mu vyhotovil pílu na drevo, predal pánovi J. aj pílu. Bola normálna atmosféra, nebol tam žiaden tlak, jedli, pili, diskutovali. Boli tam v hoteli F., je to veľká reštaurácia, veľký priestor pre 50-60 ľudí, sedeli naboku pri jednom stole a pri ďalšom veľkom stole sedeli holandskí a rumunskí podnikatelia. Pán U. hovorí veľmi dobre po nemecky, holandskí ľudia rozprávajú po nemecky, preto pokiaľ mal pán U. výhrady, mohol sa ozvať. Dokumenty podpisovali na P., pani Q. dokumenty pripravila, v jednej miestnosti boli pán U., pani Q. a pán L. a on sedel vo vtedajšej kancelárii a tam preberali všetky podklady. U. Q. pripravila podklady a niekedy večer ich on podpisoval. V D. s ním pán U. nepodpisoval žiadne dokumenty. Podklady ako dokumenty písala pani Q.. U. B. im len založil firmu ako s.r.o.- čku, a keď mali právne otázky, tak sa naňho obracali. S nikým sa nerozprával o tom, že by v D. pána U. nejako oklamal alebo podviedol, ani s pani Q. ani s pánom U..
15. Z výpovede svedka Q. U. vyplýva, že svedok nemá žiaden vzťah k stranám sporu. Pozná štatutárneho zástupcu žalovaného, ale v žiadnom vzťahu nie sú. Sporná zmenka bola vydaná na zabezpečenie doplatku za predaj nehnuteľnosť, na základe kúpnej zmluvy so spoločnosti žalovaného. Bola podpísaná konateľom žalovaného vo F. vo vtedajšej prevádzke úpadcu. K predmetu sporu uviedol, že s ním nie je oboznámený, ale vie že sa jedná o zmenku. Zmenka nebola nikdy zaplatená. Kým skončil jeho pracovný pomer ako konateľa spoločnosti, nikdy žiadnym spôsobom hotovosť za zmenku neprevzal a zmenka nebola ani zlikvidovaná. To, čo mal možnosť vidieť v spisovej dokumentácii, sú dokumenty, ktoré boli pravdepodobne súčasťou jedného veľkého dokumentu, ktorý bol nútený podpísať v D. pod nátlakom konateľa žalovaného a jeho priateľa F. J., rumunského príslušníka, ktorý ho spoločne s konateľom žalovaného vylákali na obchodné stretnutie do D., resp. vylákal ho iba F. J.. Po zhruba 20 minútach stretnutia so F. J., ktorý mu ponúkal spoluprácu v rámci výroby, sa v zasadacej miestnosti, kde sedeli, sa objavil pán W. a z kufríka začal vyťahovať viacero dokumentov, kde mu jasne povedal, že tieto dokumenty treba podpísať, inak sa z D. nevráti. Udialo sa to v septembri roku 2009. Celá táto kauza má trestnoprávnu hladinu, je to na prokuratúre, zatiaľ bez výsledku. Na spornom dokumente je uvedené zaplatenie zmenky miesto F., ale vo F. svedok nikdy nič nepodpísal, nakoľko po jeho návrate z D. sa do svojej výrobnej haly nedostal, pretože ju obsadil konateľ žalovaného pán W.. Svedok si nebol istý, či nedal podpis na čistý papier, pretože podpisoval 30 dokumentov, podpisoval aj čisté príjmové a výdavkové pokladničné doklady, pretože mu tam bolo pohrozené, že v jeho výrobku, ktorý odoslal do D. sa nájdu drogy a on sa z D. nikdy nedostane. Svedok nevedel uviesť, kto vypracoval toto potvrdenie zo dňa 18.09.2009. Podpis na dokumente sa mu javil ako jeho, ale dokumenty, ktoré musel podpísať, tých bolo viac, neboli datované, a nemal čas na to, aby si mohol všetky dokumenty preštudovať, bolo
mu len ukázané, kde mám podpisovať. Zmenka bola to najcennejšie, čím disponoval, lebo tú si do D. nezobral, inak by mu ju zobrali. Zmenku po jej vystavení nepredkladal pánovi W. na zaplatenie. Po tom, čo bola vystavená zmenka, ohľadom uhradenia sumy 57.000 eur neviedol svedok s pánom W. oficiálne jednania, len ho telefonicky na to vyzval. Padlo tam aj niekoľko termínov ohľadom zaplatenia, s tým, že on to odďaľoval a nakoľko mal málo času, zrejme preto podnikol tú vec v D.. Svedok v D. podpisoval aj ďalšie dokumenty, jednalo sa o stroje, výrobnú technológiu, prázdne výdavkové dokumenty, asi tam bolo aj to, že sa vzdáva vozidla. Mnohé dokumenty boli také, že tam bola kolónka na podpis, najmä výdavkové pokladničné doklady a sumy neboli uvedené nikde. Potvrdenie z 18.09.2009 pred podpisom nečítali, pán W. ho pridŕžal a svedok ho len podpísal, s tým, že predo ním stál uniformovaný policajt, pričom nemal vedomosť, že je to len nastrčená falošná osoba, k čomu sa pán W. priznal ľuďom, že to bolo zaujímavé, že sa svedok z toho „posral“ a že všetko bolo iba fingované a že nič nebolo skutočné a že policajt bol kúpený za 10 eur. Po návrate z D. svedok prišiel do výrobnej haly vo F., kde sa už ale nedostal, pretože boli vymenené zámky a bolo mu povedané, že má tiahnuť, lebo všetko patrí pánovi W.. Svedok potom išiel na Obvodné oddelenie PZ L., kde nechcel byť vypočúvaný radovým policajtom, ale žiadal si vyšetrovateľa z M. L. a v noci spísali podrobnú zápisnicu ohľadom skutku, ktorý sa stal v D.. Trestné oznámenie podával jeden alebo dva dni potom, ako sa vrátil z D.. Kúpna zmluva na nehnuteľnosť (č.l. 15 spisu) bola podpisovaná v P. za prítomnosti dvoch svedkov. Bola podpisovaná v ten istý deň, ako bola podpisovaná zmenka. Zmluva sa podpisovala v júni 2009 a v D. bol v septembri 2009. Svedok uviedol, že pán W. nevie po slovensky na spisovnej úrovni, ale rozumie a vie rozprávať. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že ak pán W. neovláda spisovnú slovenčinu, ako potom mohol predložiť na podpis dokumenty v spisovom slovenskom jazyku, svedok odpovedal, že tie dokumenty si musel nechať pripraviť, tie si doniesol v kufríku so sebou. Svedok poprel, že by písmo na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 18.09.2009 ( č.l. 23 spisu) bolo jeho a nevedel sa vyjadriť, či podpis na ňom je jeho. V D. v reštaurácii hotela boli okrem svedka prítomní pán W., F. J., ten fingovaný policajt, a potom dvakrát čašníčka, ktorá im doniesla jesť a piť. Svedok dodal, že keby tam bolo veľa ľudí, tak by ten policajt neprišiel s balíčkom s bielym práškom, v ktorom mali byť drogy.
16. Svedok U. L. vo svojich výpovediach uviedol, že žalovaný aj úpadca sú jeho bývalí zamestnávatelia. Svedok vykonával funkciu vedúceho výroby v oboch firmách, mal na starosti všetko čo sa týkalo technickej stránky. Všetci sedeli v jednej kancelárii, to znamená svedok, pán U., pán W. a pani Q.. Svedok dodal, že vie o predmete sporu, ide o zmenku na sumu 57.000 eur a tá je spojená s kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, ktorú predával úpadca a kupoval ju konateľ žalovaného. Podstata je tá, že tá kúpna zmluva bola na sumu 300.000 eur, s tým, že v roku 2009 sa fakturovala aj DPH, tak z toho je tá zmenka na sumu 57.000 eur. V roku 2009 pán U., aj konateľ žalovaného mali naštrbené vzťahy z neplatenia si navzájom pohľadávky, s tým, že konateľ žalovaného požiadal konateľa úpadcu o vrátenie nehnuteľnosti - výrobnej haly späť do jeho vlastníctva. Dohodnutá suma bola 300.000 eur bez DPH. Bola to uletená suma, lebo je to len prerobený senník, bez vody, bez všetkého. A keďže si navzájom už nedôverovali, tak pri tom predaji U. žiadal, aby sa vypísala zmenka na zaplatenie DPH, lebo vratku DPH dostala spoločnosť žalovaného a spoločnosť úpadcu by musela odviesť DPH aj štátu. Tak sa dohodli na zmenke, ktorá bude vo výške len DPH. Tá suma 300.000 eur neprebehla, ani na účet, ani v hotovosti. Spravilo sa to trojstranným zápočtom medzi spoločnosťou žalovaného a spoločnosťou úpadcu a s nemeckou firmou pána W.. Pri vypisovaní tej zmenky bol svedok osobne prítomný, vypisovala sa vo F., v priestoroch výrobnej haly a potom podpis toho predaja sa uskutočnil u notára v P. keďže to muselo prebehnúť cez kataster. Bolo to v ten istý deň, maximálne by sa to mohlo líšiť jeden deň. A potom s ďalšími udalosťami, ktoré sa udiali neskôr, došlo ku klasickému podvodu s vratkami DPH, keď firme žalovaného prišla vratka DPH 57.000 eur, ale spoločnosť úpadcu už DPH nemohla odviesť štátu, lebo nemala z čoho, pretože jej nebola vyplatená zmenková suma. Následne išiel s pánom W. ku advokátovi do L., robil mu tlmočníka, s tým, že pán W. žiadal advokáta, aby mu vypracoval zmluvu o zrušení zmenky, s tým, že advokát mu povedal, že takýmto spôsobom nie je možné zmenku zrušiť, avšak pán W. na tom trval, preto mu advokát napísal taký dokument, ktorý mal potvrdiť vyplatenie zmenky. Svedok potvrdil, že ide o potvrdenie z 18.09.2009 založené v spise (č.l. 24 spisu). Svedok v D. nebol, nevie povedať, čo sa tam udialo, viem to len zo slov pána U. a pána W.. Prišiel na letisko pre pána W. a pán U. tam bol sám vlastným autom, ale vracali sa lietadlom spolu. Cestou do haly (vo F.) mal kúpiť zámok a hneď po príchode vymenili zámok, a U. sa tam nedostal, a potom povedal pán W., že je to v jeho vlastníctve. Svedok nevedel, čo sa tam udialo, až po tom ako sa tam začali objavovať policajti a daňová kontrola, sa pýtal pána W. ako to vlastne bolo, a potom sa priznal, že pod nátlakom dal podpísať U. všetky tie doklady, pre ktoré boli u advokáta T.. A. B. v L.. Predaj haly bol niekedy v júni 2009 a v D. boli pán W. a pán U. niekedy v septembri - októbri 2009. Vo firme úpadcu zabezpečovala vedenie účtovníctva firma
Auditis Slovakia Senica a vo firme žalovaného tiež externá účtovnícka firma. Účtovné doklady pre tieto externé účtovné firmy dávala dokopy pani Q.. Svedok potvrdil, že mal na starosti účtovné doklady, ktoré sa týkali väčších nákupov, väčších súm, lebo objednával či už polotovary, železo, teda o všetkých väčších sumách vedel. Hlavné objednávky mal na starosti svedok. Prichádzal do styku aj s účtovnými dokladmi, ako je faktúra, príjmový pokladničný doklad, objednávka, aj s niektorými výdavkovými pokladničnými dokladmi. Svedok nevedel uviesť, či písmo je na výdavkovom pokladničnom doklade č. XX/XXX (č.l. 23 spisu) ani na zmenke (č.l. 7 spisu), súčasne poprel, že by na zmenke bolo jeho písmo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako vypovedali pri vyšetrovaní OO PZ M. L. nad F. v konaní č. ORP 117/ JP-NM-2010 vo vzťahu k osobe pána U. a pána W., svedok odpovedal, že bol dotlačený k tomu, aby držal stranu W., pretože on a zamestnanci nemali vyplatené 3 mesiace výplaty, a bolo mu povedané, že ak bude hovoriť v jeho prospech, bude to mať zaplatené a nepríde o prácu. Pri výpovedi bol donútený krivo vypovedať. Zároveň dodal, že toto donútenie neviem preukázať, akurát sa môže iba priznať, že pomohol k podvodu, s tým, že chodil s W. a prekladal mu veci, ktoré chcel. Pokiaľ ide o vzťah so svedkyňou Q., svedok potvrdil, že spolu žijú a sú obaja spoločníkmi spoločnosti Bomax, ktorej predmetom činnosti je zákazková strojárska výroba, ako bola aj v spoločnosti žalovaného. Svedok počúval W., pretože čo povedal on, to platilo, U. bol len štatista, a robil len to, čo W. chcel, napriek k tomu, ale bol tam vedený len ako spoločník, konateľ.
17. Svedok L.. A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná konateľa žalovaného pána W. s tým, že tento chcel nejaké rady ohľadom založenia spoločnosti. Právne služby, ktoré mu poskytoval sa týkali väčšinou obchodného práva, vypracovanie nejakých listín, 99 % sa týkalo obchodného registra. Pána W. v predmetnej veci možno na začiatku zastupoval, vypracovával nejaké podklady, je to už 9 rokov. Svedok uviedol, že nevie po nemecky, takže ak za ním pán W. prišiel, svedok komunikoval buď s pani Q. alebo s pánom L.. S konateľom žalovaného spísali plnú moc na konkrétne úkony, nemali spísanú žiadnu zmluvu o poskytnutí právnej pomoci.
18. Svedkyňa F. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že Svedkyňa k stranám sporu uviedla, že obaja boli jej zamestnávatelia. Jej úlohou v spoločnosti úpadcu a žalovaného bola administratíva, spracovanie podkladov pre účtovníctvo, vystavenie faktúr, objednávok. Spracovávala úhrady faktúr, hotovostné doklady, vypracovávala faktúry. Ďalej uviedla, že predmetom sporu je zrejme zmenka, ktorá vznikla tým, že sa dohodli na predaji nehnuteľnosti niečo cez 300.000 eur, platila sa DPH, a ten rozdiel si U. poistil tým, že vznikla sporná zmenka. Pokiaľ ide o predaj nehnuteľnosti výrobnej haly, tak pán U. a pán W. sa dohodli na fiktívnom predaji výrobnej haly z sumu 300 000 eur, čo bola nadhodnotená suma, pretože hala takúto hodnotu nemá, vypísali faktúru, aj zmluvu, k úhrade kúpnej ceny však nedošlo. Pri predaji si pán W. uplatnil DPH asi vo výške 57 000 eur, ktorá mu bola vyplatená, avšak túto musel zaplatiť štátu pán U. a aby dostal predmetnú sumu zaplatenú od pána W., tak si to poistili tou zmenkou. Pri podpise tej zmenky bola osobne prítomná, robila sa v kancelárii. Potom prišla situácia, že DPH prišla na účet, potom pán U. peniaze pýtal od pána W., následne ho tento pán vylákal do D., tam ho s nejakými fiktívnymi policajtmi pod hrozbou drog, že mu hrozí väzenie, donútili k podpisu rôznych dokumentov, bola tam zrušenie zmenky, ďalej nejaké zrušenie zmluvy ohľadom vozidla A., ďalej dokumenty o predaji mašín, hnuteľného majetku a dokončenej výroby. U. W. prišiel niekedy v auguste alebo začiatkom septembra 2009 na P., hovoril, že pánovi U. vyplatí tú zmenku, tak si chcel nechať pripraviť na to podklady. Oni mu poradili, aby s tým išiel za pánom B., ten mu pripravil všetky dokumenty, pán B. ho upozornil na to, že nejakým prehlásením sa zmenka neruší a toto nie je spôsob rušenia zmenky. Pán W. im povedal, že potom, keď znova príde na P., tieto všetky pripravené dokumenty sa podpíšu pred nimi, aby nevznikli pochybnosti. Všetky podklady vyhotovil pán B. a už boli pripravené na podpis. U. U. im povedal, že musí ísť do D. pre nejakú pílu, má tam nejaký kontrakt, keď sa potom vrátili z D., pán L. išiel pre pána W. na letisko do P., kde obaja pán W. a pán U. vystupovali z lietadla, pán U. bol na letisku vlastným autom a pán L. viezol pána W. do F., tam sa hneď vymenili zámky, pán U. bol vyhodený a zo strany pána W. im bolo povedané, že teraz tu šéfuje on a všetko berie na zodpovednosť a oni sa ako zamestnanci o to ďalej nezaujímali. Pán U. im hovoril, čo sa stalo, vedeli pravdu iba od neho, následne potom ako do firmy začali chodiť policajti a aj daňová kontrola, trvali na tom, aby im pán W. povedal pravdu, a vtedy sa im pán W. priznal, ako to v D. bolo, že donútil pána U. podpísať dokumenty pod hrozbou, s tým, že povedal, že ho to ani nič nestálo maximálne nejakých 10 eur za to, že sa tam jeho kamarát prezliekol za policajta. Dokumenty, ktoré boli vypracovávané u pána B. doniesol pán W. vyplnené a podpísané z D.. Pôvodne v dokumentoch chýbali iba sumy a podpisy, a tieto dokumenty boli po jeho návrate z D. vyplnené. Po návrate pána W. z D. spracovala svedkyňa uvedené dokumenty, a aj príjmové pokladničné doklady a výdavkové pokladničné doklady, ktoré si pán W. vypĺňal sám, tie mu nepripravoval pán B..
Svedkyňa po nahliadnutí na výdavkový pokladničný doklad č. č. XX/XXX (č.l. 23 spisu) a potvrdenie z 18.09.2009 (č.l. 24 spisu) potvrdila, že ide o dokumenty, ktoré spracovala po návrate pána W. z D. s tým, že nevie, kto vypĺňal text výdavkového pokladničného dokladu. Komunikácia medzi pánom W. a pánom B. prebiehala tak, že pán L. alebo svedkyňa mu tlmočili. U. W. nekomunikoval samostatne s pánom B.. Svedkyňa potvrdila, že bola pri vypracúvaní predloženej kúpnej zmluvy a výdavkového pokladničného dokladu, ale nie pri vypĺňaní týchto dokumentov. O incidente v D. prvýkrát počula od pána U., keď si prišiel pre veci a potom oficiálne im to povedal pán W., pár týždňov po tej udalosti v D.. Svedkyňa uviedla, že predmetom činnosti úpadcu a žalovaného bola strojárska výroba kovov, výroba pásových píl a príslušenstva, a zároveň potvrdila, že je konateľkou spoločnosti Q., ktorej predmetom činnosti je strojárska a kovová výroba.
19. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.09.2019 (č.l. 295 spisu) vyplýva, že pisateľom textových a číselných zápisov obsiahnutých na výdavkovom pokladničnom doklade č. XX/XX zo dňa 18.09.2009 v kolónkach „Odberateľ“, „Výdavkový pokladničný doklad č.“, „Vyplatené (komu)“, „Slovom“ a „Účel“ je F. Q.. Okrem toho L.. U. ani F. Q. nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť ako možného pisateľa zápisov v kolónkach „zo dňa“ a „Spolu EUR“.
20. Zo zmenky (č.l. 7 spisu) vyplýva, že bola vystavená v P. dňa 04.06.2009 spoločnosťou žalovaného na zmenkovú sumu 57.000 eur, splatnú dňa 28.11.2009 v prospech spoločnosti úpadcu, s poznámkou „bez protestu“.
21. Vo výdavkovom pokladničnom doklade č. X/XXX zo dňa 18.09.2009 (č.l. 23 spisu) je uvedené, že spoločnosťou žalovaného bola spoločnosti úpadcu vyplatená suma 57.000 eur a ako účel je uvedená „zostávajúca časť kúpnej ceny“.
22. Z potvrdenia z 18.09.2009 (č.l. 24 spisu) vyplýva, že L.. Q. U., konateľ spoločnosti úpadcu potvrdzuje, že spoločnosť žalovaného ako kupujúci uhradil dňa 18.09.2009 zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 57.000 eur do pokladne spoločnosti. Dlžník tým splnil zostatok svojho dlhu voči predávajúcemu, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2009. Predávajúci (úpadca) týmto vyhlasuje, že všetky právne inštitúty zabezpečenia pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu, vrátane zmenky zo dňa 03.06.2009, týmto zanikajú a stávajú sa právne neúčinnými.
23. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v M. L. nad F. ČVS: ORP-117/JP-NM-2010 (č.l. 181 spisu) vyplýva, že dňa 24.09.2009 o 23:30 hodine sa dostavil na Obvodné oddelenie PZ L. L.. Q. U. a podal trestné oznámenie z dôvodu, že mal byť dňa 21.09.2009 v reštaurácii hotela F. v D. donútený zo strany F. J. J. a Z. W. k podpisu asi 20 dokumentov pod hrozbou, že bude v D. uväznený na 23 rokov, lebo v píle, ktorú mal dodať do D. sa nájde sáčok s drogami, na ktorom sú jeho odtlačky prstov. V celej zápisnici o trestnom oznámení nie je žiadna zmienka o fiktívnom policajtovi, ktorý mal byť najatý konateľom žalovaného. Rovnako ani v zápisnici o výsluchu L.. Q. U. zo dňa 01.10.2009 nie je uvedená žiadna zmienka o „prezlečenom“ policajtovi, ale svedok aj v tejto zápisnici zopakoval, že dokumenty podpisoval v spoločnosti F. J. J. a Z. W.. Z obsahu zápisnice o výsluchu L.. Q. U. zo dňa 23.11.2009 vyplýva, že ani pri tomto výsluchu nezmienil L.. U. prítomnosť žiadneho falošného policajta pri podpisovaní sporných dokumentov. Pri výsluchu dňa 11.08.2011 vyšetrovateľ konfrontoval L.. U. s tým, že vo svojej výpovedi dňa 23.11.2009 uvádzal, že pásová píla 90 ECO mala odísť podľa jeho pokynu do D., pričom keď bol v D., mala byť pásová píla na hraniciach v kamióne a že sa v nej má nachádzať balíček s drogou, na ktorej budú jeho odtlačky prstov, pritom podľa výpovede svedkov v čase, keď bol v D. a podpisoval pripravené dokumenty, ktoré mal pripraviť Z. W., tak L.. U. vedel, že predmetná pásová píla nemôže byť na hraniciach v kamióne na ceste do D., pretože bola ešte predtým prevezená na jeho pokyn do prevádzky T. W. v Y.. Toto potvrdili dvaja svedkovia, takže sa nemohol báť toho, že ho uväznia v D. za drogy. K tomu L.. U. uviedol, že nevedel o tom, že pásová píla je na prevádzke v Y. u T. W., lebo pre pílu prišiel rumunský kamión. Zároveň potvrdil, že pri nakládke pásovej píly bol prítomný aj s U. L.. V zápisnici z výsluchu svedka T. W. zo dňa 04.11.2010 je uvedené, že svedok sa pozná s L.. U. a že v mesiaci 2009 bola do jeho prevádzky v Y. privezená pásová píla 90ECO a priviezol ju kamión v doprovode „U. L.“, výrobného technika firmy žalovaného (očividne teda malo ísť o U. L.), ktorý pracoval pod pánom U., pričom ho tento poprosil, či túto pílu môže u neho nejaký čas uskladniť. Svedok T. W. sa na adresu L.. U. vyjadril tak, že „U. je klamár, viem o tom, že oklamal o peniaze veľa ľudí“. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 29.03.2011, U. L. pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že prevoz pásovej píly 90 ECO bol zabezpečený v mesiaci september 2009
zo spoločnosti žalovaného so súhlasom L.. U., pretože L.. U. ju chcel ukryť pred Z. W., aby nevedel, že sa vyrobila. Tento prevoz navrhol U. svedok L. z dôvodu vyostrených vzťahov medzi U. a W.. Ich vzťahy boli vyostrené z dôvodu „dá sa povedať skoro podvodu zo strany U.“. Svedok L. potvrdil, že išiel osobne do Y. na prevádzku T. W., kde po príchode kamióna s pílou sa táto vyložila. Svedok L. ďalej pri svojom výsluchu poznamenal, že všetci zamestnanci firmy žalovaného nemali od L.. U. (ako vtedajšieho konateľa) 3 mesiace výplaty, pričom ich úmyselne zavádzal, že z predaja tejto píly budú mať vyplatené mzdy. Úmyselne klamal, že mu ešte neprišli peniaze za predaj tejto píly, pričom oni vedeli, že ich má na účte, nakoľko mu prišli peniaze a to záloha vo výške 10.000 eur z D. od P. J.. Svedok L. ešte spontánne (t.j. bez otázok vyšetrovateľa) k veci uviedol, že najväčší profit na celej tejto veci mal Q. U., nakoľko je presvedčený, že píla 90 ECO bola druhýkrát speňažená pánom U. tretej osobe. Prvýkrát bola predaná pánom U. do D. osobe P. J.. Druhýkrát bola píla vyvezená v nočných hodinách z firmy B.M.P. Group s.r.o. Q. U. na neznáme miesto. Predmetné trestné konanie bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 07.03.2012 o zastavení trestného konania, lebo skutok nie je trestným činom.
24. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
25. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
26. Podľa článku I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
27. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
28. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
29. Podľa článku I. § 73 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.
30. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, medzi stranami nie je sporné, že žalovaný vystavil dňa 04.06.2009 spoločnosti úpadcu zmenku na sumu 57.000 eur, ktorou sa malo zabezpečiť zaplatenie časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy nehnuteľnosti uzatvorenou medzi úpadcom a žalovaným dňa 04.06.2009. Kauza žalovanej zmenky tak nebola medzi stranami sporná. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal iný kauzálny vzťah medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorého by mohla by vystavená žalovaná zmenka. Na základe toho sa súd stotožnil s vysvetlením žalovaného, že písomné potvrdenie z 18.09.2009 (č.l. 24 spisu) sa týka žalovanej zmenky zo dňa 03.06.2009 a že v danom prípade ide iba o zrejmú chybu v písaní, čo vyplýva z predmetu zmenky a aj z celého textu tohto písomného potvrdenia.
31. Z uvedeného vyplýva, že predmetom sporu je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej fixnej zabezpečovacej zmenky vystavenej žalovaným dňa 04.06.2009 na zaplatenie zmenkovej sumy 57.000
eur v prospech úpadcu. Súd konštatuje, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou zmenkou.
32. Žalovaný v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu namietol zánik kauzy zmenky. Žalobca poprel pravdivosť tvrdení žalovaného o zaplatení zmenkovej sumy a doklady predložené žalovaným, ktoré mali preukazovať úhradu dlžnej sumy označil za nezodpovedajúce pravde a ich nedobrovoľné a vynútené podpísanie vtedajším konateľom úpadcu. Sporné teda v konaní je, či došlo k dobrovoľnému podpísaniu dokladov, resp. platnosť právneho úkonu podpísania potvrdenia z 18.09.2009 a výdavkového pokladničného dokladu č. 09/101 z 18.09.2009.
33. Súd poukazuje na to, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla (okrem tzv. planých zmeniek) existencia reálneho právneho vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, avšak len dovtedy, kým sa zmenkový dlžník nezačne brániť niektorou z námietok, práve vychádzajúcou zo zabezpečeného právneho vzťahu. Námietka nedostatku kauzy je v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového prípustná, pričom v tomto prípade ide o námietku relatívnu.
34. Tzv. relatívne námietky založené na ustanovení čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, aj keď sú dôvodné, nemôžu viesť k neplatnosti zmenky, ich účelom je len ochrana dlžníka proti povinnosti platiť nároky zo zmenky. Vlastný vzťah k námietke má spravidla podobu účasti na právnom vzťahu alebo právnom úkone, v rámci ktorého vznikla skutočnosť predstavujúca podstatu námietky, prípadne inú relevantnú právnu väzbu ku skutočnosti predstavujúcej základ námietky. (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2008, sp. zn. 3 Obo 3/2007).
35. Ak sa zmenkový dlžník (v pozícii žalovaného) bráni platiť zmenku akýmikoľvek námietkami, je povinný v súdnom konaní svoje námietky uplatniť a taktiež dokázať ich dôvodnosť. Majiteľ zmenky (v pozícii žalobcu) je totiž dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou podľa § 495 Občianskeho zákonníka bez toho, aby musel preukazovať právny dôvod vzniku zmenky, jej prijatia, indosácie a podobne. Dôkazné bremeno preukázania opodstatnenosti uplatnených námietok spočíva teda na zmenkovom dlžníkovi (t.j. žalovanom).
36. Námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, že žalovaný nič žalobcovi nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. (porovnaj napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo 06.03.2001, sp. zn. 9 Cmo 533/00 alebo uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo 16.07.2003, sp. zn. 9 Cmo 212/2003).
37. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný preukazoval uhradenie žalovanej zmenkovej sumy listinnými dôkazmi, a to výdavkovým pokladničným dokladom č.. zo dňa 18.09.2009 (č.l. 23 spisu) a písomným potvrdením zo dňa 18.09.2009 (č.l. 24 spisu). Žalobca chcel spochybniť dôkazy predložené žalovaným svedeckými výpoveďami svedkov pána U., pána L. a pani Q..
38. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 1/2010)
39. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008)
40. Po zhodnotení všetkých dôkazov vykonaných v konaní dospel súd k záveru, že svedecké výpovede svedkov Q. U., U. L. a F. Q. nie sú vierohodné. Svedok U. pri začatí svojej výpovede tvrdil, že nepozná spor, avšak v zapätí uviedol, že mal možnosť vidieť spisovú dokumentáciu, z ktorej usúdil, že ide o nezákonné dokumenty z D.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že odkiaľ má vedomosť o dokumentoch, ktoré mu neboli predložené (napr. dokument zo dňa 18.09.2009) a ako môže vedieť, či je na nich jeho podpis alebo nie, pokiaľ ten dokument nevidel, svedok odpovedal, že dokument videl na súde.
41. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že všetci svedkovia vypovedali spontánne (t.j. ešte pred kladením otázok) prakticky totožne o udalostiach, ku ktorým malo dôjsť v D. a ktoré mali nasledovať po nich. Pri porovnaní obsahu ich výpovedí je očividné, že si spomínali na takmer identické detaily celého priebehu udalostí. Dokonca aj ich formulácie skutkových okolností boli veľmi podobné. Najmä svedok L. a svedkyňa Q. pri spontánnej výpovedi k predmetu sporu úplne zhodne vypovedali, že pán U. a pán W. sa dohodli na fiktívnom predaji výrobnej haly za premrštenú sumu 300 000 eur, že pána W. pán vylákal pána U. do D. a tam ho s fiktívnymi policajtmi pod hrozbou uväznenia za podstrčené drogy mal donútiť k podpisu rôznych dokumentov vrátane zrušenia zmenky, že všetky podklady vyhotovil pán B. a že už boli pripravené na podpis, že sa im o udalostiach v D. pán W. priznal, že donútil pána U. podpísať dokumenty pod hrozbou, s tým, že ho to stálo 10 eur za to, že sa tam jeho kamarát prezliekol za policajta. Z takto detailne zhodných výpovedí je nanajvýš zrejmé, že boli vopred konzultované a pripravené. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že v čase podania trestného oznámenia a ani počas následných výpovedí svedka U. v trestnom konaní svedok U. ani raz neuviedol, že by v D. bol pri stretnutí s pánom W. a pánom J. prítomný nejaký „falošný“ policajt. Pri svojom výsluchu na pojednávaní svedok U. na otázku, či v reštaurácii neboli aj iní ľudia odpovedal vyhýbavo, že keby tam bolo veľa ľudí, tak by ten policajt neprišiel s balíčkom s bielym práškom. S verziou o prítomnosti falošného policajta v hotelovej reštaurácii v D. prišli svedkovia až v tomto civilnom konaní. Naproti tomu v čase bezprostredne po návrate z D. (v septembri 2009) po podaní trestného oznámenia prítomnosť žiadneho policajta svedok U. v hotelovej reštaurácii nespomínal.
42. Podľa tvrdenia svedka U. ho mal pán W. donútiť podpísať množstvo dokumentov (medzi nimi aj sporný výdavkový pokladničný doklad a potvrdenie z 18.09.2009) pod hrozbou uväznenia v D., lebo sa nájdu drogy v kamióne prevážajúcom pásovú pílu zaslanú svedkom U. do D.. Z výpovedí L.. U., svedka L. a T. W. v trestnom konaní (viď bod 23 odôvodnenia rozsudku) je však nanajvýš zrejmé, že svedok L.. U. mal nepochybne vedomosť o tom, že predmetná pásová píla nemôže byť na hraniciach v kamióne na ceste do D., pretože bola ešte predtým prevezená na jeho pokyn do prevádzky T. W. v Y.. A teda nemohol byť na základe toho ani donútený k podpisu sporných dokumentov. Svedok L. v trestnom konaní vyšetrovateľovi potvrdil, že prevoz pásovej píly 90 ECO (v ktorej mal byť podľa tvrdenia svedka U. podstrčený sáčok s drogami s jeho odtlačkami prstov) do Y. do firmy T. W. navrhol svedkovi U. on sám, aby ju mohol ukryť pred pánom W.. Následne ešte spontánne (t.j. bez otázok vyšetrovateľa) k veci dodal, že najväčší profit na celej tejto veci mal Q. U., nakoľko je presvedčený, že píla 90 ECO bola druhýkrát speňažená pánom U. tretej osobe. Vyjadrenie svedka L. prezentované v tomto konaní, že pri výpovedi pred Obvodným oddelením PZ M. L. nad F. bol donútený krivo vypovedať, lebo im pán W. nevyplatil mzdy za 3 mesiace, považuje súd za účelové, keďže pri výpovedi pred vyšetrovateľom naopak tvrdil, že mzdy im nevyplatil pán U.. Zároveň svedok dodal, že toto donútenie nevie preukázať, akurát sa môže iba priznať, že pomohol k podvodu. Takéto vyjadrenia menovaného svedka považuje súd za ďalší dôkaz účelovosti jeho tvrdení motivovaných (zrejme) vykonávaním konkurenčnej činnosti vo vzťahu k žalovanému. Pokiaľ ide o vzťah so svedkyňou Q., svedok L. potvrdil, že spolu žijú a sú obaja spoločníkmi spoločnosti Bomax, ktorej predmetom činnosti je zákazková strojárska výroba, ako bola aj v spoločnosti žalovaného. Súd ma za to, že obsah vyšetrovacieho spisu (najmä zápisnice o výsluchoch
svedkov) len dotvára obraz o nevierohodnosti a účelovosti svedeckých výpovedí svedka U. a aj svedka L. v tomto civilnom konaní. Takisto nevierohodne vyznieva svedecká výpoveď svedkyne Q., ktorá tvrdila, že nevie, kto vypĺňal text sporného výdavkového pokladničného dokladu, napriek tomu, že zo znaleckého dokazovania vyplýva, že podstatnú časť údajov v tomto dokumente vypĺňala práve svedkyňa Q., pričom pri zvyšných dvoch kolónkach znalkyňa nemohla potvrdiť ani vylúčiť, že by svedkyňa Q. vyplnila text dokladu aj v týchto kolónkach.
43. Na základe toho má súd za to, že svedecké výpovede svedkov U. a Q. nezodpovedajú tomu, aby sporné dokumenty mohli byť pripravené k podpisu v D.. A teda sa tým vylučuje verzia svedka U., podporená svedectvami svedkov L. a Q., že bol k podpisu sporných dokumentov donútený. K donúteniu malo dôjsť v D., pričom je zrejmé, že k vyplneniu a teda ani podpísaniu dokumentov v D. v skutočnosti nedošlo.
44. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno o zaplatení zmenkovej sumy, a teda nárok žalobcu (resp. úpadcu) zanikol, preto súd vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
49. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
50. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
51. Uznesením súdu zo dňa 12.12.2019 bolo znalkyni L.. J. M. priznané znalečné vo výške 906,56 eur, ktorého časť vo výške 106,56 eur bola znalkyni poukázaná zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.
52. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď (vo výroku III. rozsudku) priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.
53. Súd na dôvažok uvádza, že hoci žalobca na pojednávaní dňa 19.11.2019 navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, súd tento návrh zamietol, pretože má za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku. Je úlohou konajúceho súdu, aby posúdil existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré sa strana sporu pojednávania nezúčastnila s prihliadnutím
na všetky dejové skutočnosti a okolnosti prípadu. Predpokladom pre ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní je súdom vykonané posúdenie závažnosti situácie, ktorá bránila neprítomnej strane sa pojednávania zúčastniť, ktoré zákonodarca ponechal na voľnej úvahe súdu, čím mu umožnil sa s takouto situáciou spravodlivo vyporiadať. Za danej procesnej situácie spojenej s posúdením, či ide o ospravedlniteľný dôvod, vzal súd do úvahy, že s prihliadnutím na správanie sa žalovaného nemožno mať za to, že by sa zámerne snažil o nedôvodné predlžovanie súdneho konania, že by bol v konaní nečinný alebo že by konal voči žalobcovi šikanózne, preto by išlo zo strany súdu o prísny formalizmus, keby po vykonaní rozsiahleho a dostačujúceho dokazovania (vrátane znaleckého dokazovania) rozhodol v danej veci kontumačne. Súd vzal v tomto smere na zreteľ aj to, že krátko pred termínom pojednávania právny zástupca žalovaného oznámil, že došlo k ukončeniu právneho zastúpenia a priamo žalovaný nebol zo strany súdu o možnosti vydania kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP poučený.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).