Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-101-2019.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Subarea
7CoE/101/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnému B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X. č. XXX, o vymoženie 2.166,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 6Er/763/2015-14 zo dňa 8.1.2016 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pokračuje v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava ako právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava.
II. Uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k.: 6Er/763/2015-14 zo dňa 8.1.2016 zrušuje a konanie zastavuje.
III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zo dňa 20.1.2012 sp.zn.: IBC12100197. Dňa 24.7.2015 doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného a pripojeným exekučným titulom.
3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí citoval ustanovenie § 44 ods. 2 tretia veta a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenie § 103, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že lustráciou spisov zistil, že v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté pod sp. zn. 4Er/391/2013. Súd v danej veci uznesením zo dňa 25.6.2013 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 9.7.2013. Vzhľadom na zistenie, že o tej istej veci (totožnosť účastníkov konania, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu aj požadovaného nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu) už bolo právoplatne rozhodnuté, preto súd prvej inštancie mal za to, že nie sú splnené procesné podmienky konania, konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok- res iudicata a z tohto dôvodu súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený odvolanie. Napadnutým uznesením súd rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp.zn.: 6Er/763/2015, zamieta. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil, že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012, uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05). Podľa oprávneného exekučný súd nesprávnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka a porušením § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, absenciou akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom. Nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neskúmal vôľu povinného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, ale bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov ju označil za neplatnú. Oprávnený poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu zákonný sudca rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.
7. V predmetnom súdnom konaní podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava. V odvolacom konaní však nastala podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava zanikla dňa 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia. V tento deň bola predmetná spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 64 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Keďže oprávnený (spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.) zanikol v dôsledku zlúčenia, odvolací súd rozhodol v zmysle § 64 veta prvá CSP tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného označeného vo výroku I. tohto uznesenia.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP zastavil.
13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
14. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.3.2015 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IBC12100197 zo dňa 20.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2012 a vykonateľnosť dňa 25.3.2012. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2.166,47 €, úrok vo výške 19,00% ročne zo sumy 2.166,47 od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.166,47 € od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 385,56 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 7,56 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 115,55 €, na bankový účet číslo : 4445044450/6500, vedený v Poštovej banke, a.s., variabilný symbol: 2810287908, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
17. Pri riešení otázky, či rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej, bolo v prejednávanej veci treba vziať na zreteľ, že oprávnený už skôr podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 2.166,47 Eur na základe rovnakého exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcami Mgr. Štefanom Jakabom, JUDr. Jánom Huňadym, a JUDr. Marcelom Hudákom, pod sp. zn. IBC12100197 zo dňa 20.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2012 a vykonateľnosť dňa 25.3.2012.
18. V predmetnej exekučnej veci oprávnený žiada vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi a na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní vedenom
na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Er/391/2013-48. Toto exekučné konanie sa skončilo právoplatným rozhodnutím- uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Er/391/2013 zo dňa 25.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2013, ktorým bolo exekučné konanie zastavené podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, na základe nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zo dňa 17.5.2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ustanovenie zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) a keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
19. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Rožňava sp. zn.: 4Er/391/2013 o zastavení exekúcie, preto predstavuje pre toto exekučné konanie vedené pod sp. zn. 6Er/763/2015, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
20. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP (v súčasnosti ustanovenie § 230 CSP), ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je preto potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať ustanovenie upravujúce inštitút res iudicata (v súčasnosti § 230 CSP).
21. Podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
22. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
23. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
24. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
26. Z citovaného ustanovenia 161 ods. 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky konania. Negatívnou procesnou podmienkou je tzv. prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá nesmie byť daná, ak má súd vo veci konať, t.j. vec prejednať a rozhodnúť. Táto prekážka je vymedzená totožnosťou veci, t.j. totožnosťou osôb (okruhu účastníkov) a súčasne totožnosťou predmetu konania. V prejednávanej veci ide jednoznačne o uplatnenie rovnakého nároku, vychádzajúceho z rovnakého tvrdeného skutkového stavu medzi rovnakými účastníkmi, aký bol uplatnený v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul nie je v súlade so zákonom.
27. Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd vo svojom uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok, bez ďalšieho zastavenie konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, tak zakladá prekážku res iudicata a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Uvedené predchádzajúce rozhodnutie o zastavení exekúcie pod sp. zn.: 4Er/391/2013 tak pre toto exekučné konanie vedené pod sp. zn: 6Er/763/2015, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku rozhodnutej veci.
28. Keďže napadnuté uznesenie trpí vadou, a to nedostatkom procesných podmienok konania odvolací súd, vychádzajúc z § 380 ods. 2 CSP, napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať v každom štádiu konania, bolo potrebné exekučné konanie pre zistený nedostatok podmienok konania podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP zastaviť.
30. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ustanovenia § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).