Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Cob-14-2019.pdf
PDF · 99.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: AXA Management Services, s. r. o., so sídlom Lazarská 13, 120 00, Praha 2, Česká republika, IČ: 256 72 703, konajúceho na území Slovenskej republiky AXA Management Services, s.r.o., organizačná zložka Slovensko, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 008 056, právne zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 862 711, konajúcou JUDr. Dávidom Soukeníkom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanej: V. D., P.. X.X.XXXX, Y. H. XXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej: JUDr. Roman Jurík, PhD., advokát, Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, IČO: 40353729, o zaplatenie 1.460,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/50/2018-274 z 27.2.2019, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že:
1.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1.460,23 eur s prísl., náhrady paušálnych nákladov vo výške 40,- eur i náhrady trov konania dôvodiac, že tento nárok mu patrí zo záväzkového vzťahu uzavretého so žalovanou na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ a v dôsledku porušenia povinnosti z tejto zmluvy žalovanou.
1.2. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, pričom o termíne tohto prejednania sporu bol žalobca riadne upovedomený. Žalobca ospravedlnil neúčasť na predbežnom prejednaní sporu tvrdenou hospodárnosťou konania. Nezdôvodnil v čom konkrétne by mala však spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho účasti na pojednávaní. Žalovaná, ktorá sa predbežného prejednania sporu zúčastnila, navrhla žalobu zamietnuť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
1.3. Súd prvej inštancie pri neospravedlnení neúčasti na predbežnom prejednaní žalobcom včas a vážnymi okolnosťami dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. S odkazom aj na aplikáciu ust. § 279 CSP zdôraznil, že pre odôvodnenie rozhodnutia je postačujúcou stručná identifikácia procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
1.4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú naplnené odvolacie dôvody tak, ako vyplývajú z aplikácie ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. V dôvodoch rozhodnutia ďalej uvádza:
2.1. Názor súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu považuje za nesprávny. Predbežného prejednania sporu na súde sa nezúčastnil, ale svoju neúčasť riadne ospravedlnil. Mal pritom za to, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu namietala skôr splatnosť nárokov uplatnených žalobcom a navrhla, aby súd jej žiadosti o určenie splátkového kalendára vyhovel. Nepredložila a nenavrhovala žiadne dôkazy na spochybňovanie nárokov žalobcu. Žalobca považoval a považuje uplatnený nárok za oprávnený a preukázaný predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná nerozporovala. Aj s prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej mal žalobca na zreteli to, že jeho účasť na nariadenom predbežnom prejednaní sporu by bola spojená s navýšením nákladov súdneho konania, ktoré by predstavovali až sumu 484,03 eur, čo pri výške predmetu konania nie je nezanedbateľnou skutočnosťou. Vychádzajúc z pomerov žalovanej a jej zlej finančnej situácie dôvod hospodárnosti, pre ktorý žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, je podľa jeho názoru vážny a ospravedlniteľný.
2.2. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie neboli splnené podmienky aj v tom, že žalobca bol počas celého konania aktívny. Predkladal listinné dôkazy a reagoval na vyjadrenia žalovanej. Ak súd nepovažoval tieto dôkazy za dostatočné a uplatnený dôvod za ospravedlniteľný, mohol a mal včas upozorniť žalobcu, že jeho ospravedlnenie nebude akceptované. Vychádzajúc z dôvodovej správy k CSP k ustanoveniam § 275 a nasl. zdôraznil žalobca, že dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. V predmetnej veci však žalobca od podania žaloby v konaní nebol neaktívny. Naopak žalovaná neprodukovala v konaní také skutočnosti a dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné sa relevantným spôsobom zo strany žalobcu vyjadriť. Naopak spôsob, akým súd rozhodol v tomto prípade evokuje u žalobcu pocit, že súd rozhodol spôsobom rozhodnutia pre neho procesne najpohodlnejším, pretože sa nemusel vyporiadať s obsiahlou argumentáciou žalobcu. Ak súd prvej inštancie poukazuje na závery z uznesenia Krajského súdu v Nitre 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018, odkaz na toto rozhodnutie je absolútne neopodstatnený, pretože v predmetnej veci žalobca ospravedlňoval neúčasť aj s uvedením dôvodu a v označenej veci Krajského súdu v Nitre žalobca svoju neúčasť neospravedlňoval. Podobne nie je aplikovateľné pre predmetnú vec ani rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/1940/2011 z 31.5.2012.
2.3. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalobcu zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ona je s rozsudkom súdu prvej inštancie spokojná. Nedopustila sa nijakého previnenia, so žalobou nesúhlasí, ani s podaným odvolaním. Zároveň doručila odvolaciemu súdu plnú moc na jej zastúpenie v konaní advokátom JUDr. Romanom Juríkom.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 356 písm. b) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neboli (v rozpore s deklaráciou súdu prvej inštancie uvedenou v dôvodoch rozsudku) splnené zákonom stanovené podmienky a súd prvej inštancie sa navyše týmto rozsudkom i v konaní mu predchádzajúcom dopustil procesných pochybení zakladajúcich rozpor napadnutého rozsudku s hmotným i procesným právom, preto nemal odvolací súd inú možnosť len rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
5. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
6. Podľa § 278 CSP na pojednávaní súd rozhodne o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Tak, ako je už uvedené vyššie odvolateľ prípustnosť podaného odvolania práve zdôraznil aplikáciou ustanovenia § 356 písm. b) CSP s tým, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Uplatnené odvolacie dôvody špecifikoval odkazom na aplikáciu ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Okrem iného teda s odkazom na aplikáciu ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP namieta nesprávne právne posúdenie veci, pretože právna úprava rozhodovanie rozsudkami pre zmeškanie stanovila pomerne značný počet podmienok (obmedzení) pre vydanie rozhodnutia vo veci samej i bez vypočutia, či stanoviska strany sporu, ktorá nárok uplatňuje alebo proti ktorej požiadavka uplatnená žalobou smeruje. Po novom teda i bez vypočutia si stanoviska na pojednávaní súdu samotného žalobcu (teda i bez faktického rešpektovania práva strany sporu na prerokovanie veci v jej prítomnosti, napr. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Rovnako pomerne striktne obmedzila prípustnosť odvolaní proti takýmto rozhodnutiam. Preto i odvolací súd si musel v prvom rade vyriešiť otázku, či aj napádaný rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je rozhodnutím zaťaženým vadou namietanou odvolateľom. Ak po tom, ako zo základu pri ďalších úvahách bolo treba vyjsť z toho, že založením rozsudku pre zmeškanie na nesprávnom právnom posúdení veci je nielen nesprávne posúdenie opodstatnenosti požiadavky vo veci samej, vyplývajúcej z nesprávneho použitia (voľby, výkladu, či aplikácie) hmotného práva (najmä z dôvodu pomerne malých nárokov kladených na odôvodnenie takýchto rozsudkov, v ktorých - na rozdiel od úpravy tzv. bežných rozsudkov, postačuje spôsob rozhodnutia odôvodniť i len jednoduchým odkazom na príslušné ustanovenie zákona), ale i nerešpektovanie tej časti úpravy samotného rozhodovania rozsudkami (všeobecne u tej procesnej formy rozhodnutí a osobitne v rozsudku pre zmeškanie) v procesnom práve, ktorá priamo upravuje podmienky pre vydanie tzv. kontumačného rozsudku (nakoľko tu zákon vymedzuje samostatný dôvod prípustnosti odvolania - spočívajúci v nesplnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie ako jedného z inak odvolaním nenapadnuteľných rozhodnutí), odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu musel dospieť k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto veci je nielen prípustným, ale i opodstatneným.
8. Zákonodarca prijatím Civilného sporového poriadku upravil aj inštitúty, ktoré by mali prispieť jednoznačne k zrýchleniu súdnych konaní, ale zároveň so zdôraznením zákonitosti zachovania procesu rozhodovania. Jeden z nástrojov, ktorým sa má prispieť k účelu, akým je zrýchlenie súdnych konaní, má byť aj rozsudok pre zmeškanie nielen žalovaného, ale aj žalobcu. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu v dôvodovej správe k označenému zákonu označil zákonodarca ako určitý druh sankcie za procesnú pasivitu strany v konaní. Aj pri výklade ustanovení CSP o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie nemožno opomínať Ústavným súdom SR opakovane zdôrazňovanú skutočnosť, ktorou je uprednostňovanie materiálneho poňatia právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť aj akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (mutatis mutandis IV.ÚS 1/07, IV.ÚS 75/08, I.ÚS 57/07, I.ÚS 82/07, IV.ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní tak nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka s ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (viď aj uznesenie ÚS SR I.ÚS 233/2019-22).
9. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).
10. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa v Civilnom sporovom konaní účinne zaručí len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Nie je v súlade s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy formalistický výklad ustanovenia § 278, a to že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobcu žalobu zamietne. Formalistický výklad tohto ustanovenia je v rozpore s vyššie zdôrazneným materiálnym poňatím právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, i z prijatia riešenia, ktoré musí akceptovať hľadisko všeobecne ponímanej spravodlivosti. Návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 278 CSP treba posudzovať vždy aj podľa okolnosti prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 278 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydania rozsudku pre zmeškanie mohlo toto znamenať porušenie práva na spravodlivý proces a v neposlednom rade aj to, že pri takomto formalistickom prístupe by bolo odopreté strane možnosť podať opravný prostriedok (odvolanie proti rozsudku) a v tej súvislosti aj nežiadúci záver založený na nerešpektovaní materiálneho poňatia štátu, i neakceptovaní všeobecne ponímanej spravodlivosti.
11. Aj v predmetnej veci treba mať na zreteli všetky skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie.
12. Žalobca dňa 21.11.2018 doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Z obsahu podanej žaloby vyplývajú:
- skutočnosti o prechode práv a povinností z právneho predchodcu žalobcu na samotného žalobcu,
- skutočnosti o uzatvorení zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent zo dňa 28.10.2013 (uzatvorenou so žalovanou),
- skutočnosti o ukončení zmluvného vzťahu so žalovanou dňom 30.9.2014,
- skutočnosti o nárokoch na províziu a o zániku nárokoch na tzv. adaptačnú províziu, o storno províziách, o realizovanom započítaní pohľadávok pri záverečnom vyúčtovaní i o čiastočnej úhrade dlhu,
- formulácia žalobnej požiadavky.
13. K žalobe pripojil žalobca:
- zmluvu z 28.10.2013 (pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ),
- zmluvu o finančnom sprostredkovaní z 1.3.2014,
- listiny o ukončení zmluvného vzťahu (list žalovanej z 22.9.2014 a oznámenie žalobcu zo dňa 17.10.2014),
- záverečné vyúčtovanie,
- provízne podmienky internej obchodnej služby AXA v SR s ich prílohami č. 1 (produktové provízie), č. 2 (špeciálne provízie), č. 3 (sadzby produktových provízií),
- rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok.
14. Na výzvu súdu z 3.9.2018 (č.l. 74 spisu) žalobca reagoval podaním, ktorým opravil žalobný návrh v časti uplatňovaných úrokov z omeškania.
15. Okresný súd Banská Bystrica vydal podľa podaného žalobného návrhu (opraveného) platobný rozkaz sp.zn. 24Up/572/2018 zo dňa 17.9.2018.
16. Na návrh žalobcu z 27.9.2018 (č.l. 96 až 97 spisu) Okresný súd Banská Bystrica vydal opravné uznesenie sp.zn. 24Up/572/2018 z 22.10.2018, ktorým opravil v záhlaví platobného rozkazu IČO právneho zástupcu žalobcu.
17. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietala nedôvodnosť návrhu. Uviedla, že zmluvu zo dňa 1.3.2014 nepodpísala, uzavretiu zmluvy nepredchádzala dostatočná informovanosť o akú prácu ide a ku skončeniu vzťahu došlo výpoveďou zo zdravotných dôvodov. Je aktuálne na predĺženej materskej dovolenke a pripája fotokópiu zmluvy z 1.3.2014 so zdôraznením, že podpis na tejto zmluve nie je jej. Zároveň doručila Okresnému súdu Banská Bystrica žiadosť o povolenie plnenia v splátkach.
18. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 24Up/572/2018 z 23.10.2018 zamietol žiadosť žalovanej o povolenie zaplatenia pohľadávky v splátkach.
19. Žalobca v reakcii na odpor proti platobnému rozkazu navrhol, aby súd v konaní pokračoval na miestne príslušnom súde (Okresný súd Kežmarok). Zároveň žalobca doručil súdu vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom reagoval na obsah odporu žalovanej. Tvrdenia o nedostatočnej informovanosti pri uzatváraní zmluvy označil za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti. Na tvrdenie, že žalovaná nepodpísala zmluvu z 1.3.2014, neoznačila sama žiaden dôkaz. Naopak požiadala o povolenie zaplatenia pohľadávky v splátkach. Žalovaná uzatvorila so záujemcami o poskytnutie finančnej služby viacero zmlúv. V zmysle zmluvy bola žalovanej vyplatená provízia. Pretože došlo k zániku nároku na vyplatené provízie z dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky, je žalovaná povinná vrátiť časť provízie špecifikovanej v záverečnom vyúčtovaní, ktoré žalobca predložil súdu. Zároveň žalobca zdôraznil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom obchodnoprávnym. K vyjadreniu pripojil v ňom označené listiny:
- výpisy z účtu o plneniach, ktoré boli realizované na účet žalovanej (č.l. 123 až 131 spisu),
- provízne zostavy (č.l. 132 až 140 spisu),
- špecifikáciu nárokov na vrátenie provízie (č.l. 141 až 143 spisu),
- poistné zmluvy uzavreté s klientmi žalovanou aj s dokladom o ukončení (zániku) poistného vzťahu, či s detailným prehľadom pohybov na osobnom účte (č.l. 144 až 210 spisu),
- poistné zmluvy uzavreté s Z. Y., D.Z. Y., D. L., G. D., U. D., G. D., G. H., D. L., B. L., Z. Y. i s dokladmi o ukončení týchto poistných vzťahov i s prehľadmi pohybov na osobnom účte.
20. Uvedené písomnosti boli súdom žalovanej doručené poštou (doručenka pri č.l. 239 spisu) spolu s výzvou súdu realizovanou uznesením č.k. 8Cb/50/2018-241 z 10.12.2018.
21. Žalovaná odpovedala listom z 19.12.2018 (č.l. 243 spisu) a jeho prílohou, ktorou je opätovne zmluva o finančnom sprostredkovaní z 1.3.2014, ktorú žalovaná označila ako ňou nepodpísanú.
22. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nariadil najskôr termín predbežného prejednania sporu na 23.1.2019, ktorý však zmenil potom na 27.2.2019 (upovedomenie na č.l. 261 spisu).
23. Žalobca doručil súdu prvej inštancie žiadosť o ospravedlnenie jeho neúčasti na predbežnom prejednaní sporu nariadenom na 27.2.2019 s tým, že odôvodnil ju hospodárnosťou konania a zároveň navrhol, aby súd rozhodol aj v ich neprítomnosti v zmysle žaloby a predložených vyjadrení. Zdôraznil, že ak súd bude mať dôvod na závažné pochybnosti o zhodných a právne významných skutkových tvrdeniach strán, žiadal, aby súd nevydával uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ale pojednávanie odročil a zaslal žalobkyni vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach za účelom predloženia dodatočných dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu.
24. Z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 27.2.2019 vyplýva, že žalovaná navrhla, aby súd zamietol žalobu rozsudkom pre zmeškanie. Súd jej tomuto návrhu vyhovel.
25. Je teda zrejmé z obsahu spisu, že po tom, čo vec bola postúpená Okresnému súdu Kežmarok z Okresného súdu Banská Bystrica z upomínacieho konania, vo veci boli zhromaždené a sú obsahom spisu viaceré skutočnosti produkované žalobcom, i ním označené a predložené dôkazy. Žalobca reagoval na obranu žalovanej v podanom odpore. Naopak žalovaná napriek týmto skutočnostiam vecné stanovisko k jednotlivým uplatňovaným častiam nároku podľa žaloby a žalobcom predloženým dôkazom neprodukovala (okrem namietanej skutočnosti o nepodpísaní zmluvy z 1.3.2014). Nemožno za daného stavu z obsahu spisu uzavrieť, že by žalobca bol v priebehu konania neaktívny. Na ním uplatnený nárok produkoval viaceré skutočnosti i viacero dôkazov o uplatňovaných nárokoch. O žalobe rozhodnúť jej zamietnutím pre zmeškanie žalobcu nezodpovedá vyššie uvedenému Ústavou SR garantovanému základnému právu na súdnu ochranu.
26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre zmeškanie žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu založené na formalistickom prístupe a nie na prístupe znamenajúcom rozhodnutie o podanej žalobe s vyporiadaním sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sporové strany produkovali. Súd prvej inštancie tým, že zamietol žalobu rozsudkom pre zmeškanie, nevyporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú predmetom žalobnej požiadavky i s dôkazmi, ktoré žalobca na ten účel súdu predložil. Sú to prostriedky procesného útoku, s ktorými sa žiada v civilnom sporovom konaní vyporiadať.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne, v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
28. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/1994).
29. Ak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu vydaným v zmysle vyššie uvedených, bez splnenia materiálnych zákonom ustanovených podmienok pre jeho vydanie, po tomto procesnom pochybení súdu prvej inštancie, je zjavné, že tým došlo aj k znemožneniu strane realizovať jej procesné právo, konkrétne byť postavený do takej situácie v civilnom sporovom konaní, aby mohol uplatňovať svoje práva, a teda aj reagovať na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré sa vyporiada so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. Za takéhoto stavu odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, vykonaním všetkých stranami produkovaných dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých náležitých hmotnoprávnych ustanovení a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné aj adekvátne v súlade s ustanovením § 220 CSP odôvodniť.
31. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).