Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-14-2019.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: SLO SERVICES, s. r. o., Bratislavská 49, Senec, IČO: 46 584 382, zastúpený: LEGART s.r.o., Nitrianska 3, Bratislava, proti žalovanému: AGRISEM, s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 36 218 073, zastúpený: SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, o zaplatenie 14.304,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17Cb/10/2018-89 zo dňa 16.10.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 12.144,- eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr tvoriacich žalovanú sumu do zaplatenia, 40,- eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a konanie o zaplatenie 2 160,-eur podľa § 145 ods.2 C.s.p. zastavil.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že pre žalovaného vykonal na základe jeho objednávky prepravné služby, za ktoré si vyúčtoval príslušnými faktúrami odplatu, ktorú mu žalovaný nezaplatil.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že po vydaní platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu 2.160,- eur a tiež sumu 2.220,- eur, preto nie je žalobcom uvádzaný nárok opodstatnený a tiež sa dohodol s konateľom žalobcu, že mu bude dlžnú sumu uhrádzať v dvojtýždňových intervaloch a nie podľa platnosti vystavených faktúr, preto splatnosť ako uvádza žalobca nie je daná.
4. Žalobca poprel existenciu a uzatvorenie akejkoľvek dohody o zmene lehoty platenia a uznal, že zo žalovanej istiny bola suma 2.160,- eur dňa 12.03.2018 zaplatená, z toho dôvodu zobral v tejto časti žalobu späť. Nesúhlasil s tým, že suma 2.220,- eur, ktorá bola zaplatená a označená variabilným symbolom 20170985 by mala byť úhradou faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, stranami sporu predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba, okrem časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, je opodstatnená. V súvislosti so späťvzatím žaloby postupoval podľa § 145 ods. 2 C.s.p. a konanie o tejto časti zastavil, v ostatnej časti návrhu vyhovel s poukazom i na právnu úpravu uvedenú v § 610, § 611, § 617 ods. 1, § 625 ods. 1,2, § 369 ods. 1,2, § 369c ods. 1 a § 407 ods. 3 Obchod. zák. v spojení s § 1 ods. 2 a § 2 nar. vlády SR č. 21/2013.
6. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštantný súd skonštatoval, že vznik zmluvného vzťahu medzi stranami nebol sporný, žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť odplatu - prepravné v súlade s vystavenými faktúrami nesplnil a nepreukázal ani existenciu žiadnej dohody o posunutí splatnosti žalovaných fakturovaných plnení, teda bol s ich úhradou v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi i požadovaný úrok z omeškania. Žalovaný nárok čo do dôvodu žalovaný nerozporoval, okrem sumy 2.160,- eur, ktorú uhradil a preto v tejto časti bolo konanie na základe návrhu žalobcu zastavené. Prvoinštančný súd vo veci konal a meritórne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018, na ktoré boli obe strany sporu riadne predvolané, nedostavili sa, svoju neprítomnosť neospravedlnili, teda ani právo ďalšej argumentácie v konaní pred súdom nevyužili. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanú istinu i s prísl. podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštačnnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Opakovane argumentoval tvrdením, že sa jeho konateľ Štefan Zárecký dohodol s konateľom žalobcu Gian Paolom Marcatim na zmene splatnosti fakturovaných plnení, súhlasil, že žalovaný bude dlžnú sumu uhrádzať v splátkach tak, že každé dva týždne vykoná úhradu do sumy 2.000,- eur. V súvislosti s tým sa dohodli i na ďalšej spolupráci. Rozsudok prvoinštančného súdu označil za nesprávny, pretože sa vôbec nezaoberá dohodnutou zmenou splatnosti a rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané. V závere uviedol, že dňa 12.02.2018 vykonal tiež úhradu vo výške 2 160 ,-eur.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril v podaní zo dňa 12.12.2018 žalobca (č.l. 125), ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Opakovane poprel, že by došlo k dohode o iných lehotách úhrad a k dohode o výške splátok. Uvedené tvrdenie žalovaný ani žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal a jeho tvrdenia nie sú pravdivé.
9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na podanie odvolacej repliky, ktorý ho dňa 11.01.2019 prevzal (č.l. 142), odvolaciu repliku nepodal.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.) odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ktoré podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich
v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
14. Odvolací súd ale nemal z konania pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozhodnutia za preukázanú existenciu tohto odvolacieho dôvodu. Vo všeobecnosti platí, že ak žalovaný v podanom odvolaní namieta skutkové závery prvoinštančného súdu, námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolávajúcej sa strany sporu, že ona nesie dôkazne bremeno o existencii ňou tvrdenej ústnej dohody o splácaní dlhu, ktorú ale žalobca popiera, čím sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze, bremeno svojho tvrdenia neuniesol, výsledkom čoho je jeho neúspech v konaní. Námietku o nezohľadnení úhrady čiastky 2 160,-eur odvolací súd nepovažuje za relevantnú, pretože táto bola prvoinštančným súdom posudzovaná a konanie o tejto časti bolo zastavené, ako je vysvetlené v odseku 9 odôvodnenia, na ktorý odvolací súd poukazuje.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).