Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/10/2018

Potvrdené rozhodnutím 21Cob/14/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: SLO SERVICES, s. r. o., Bratislavská 49, Senec, IČO: 46 584 382, zastúpený: LEGART s.r.o., Nitrianska 3, Bratislava, proti žalovanému: AGRISEM, s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 36 218 073, zastúpený: SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, o zaplatenie 14.304,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17Cb/10/2018-89 zo dňa 16.10.2018 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: SLO SERVICES, s. r. o., so sídlom 903 01 Senec, Bratislavská 49, IČO: 46 584 382, zast.: LEGART s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Nitrianska 3, IČO: 47 252 332, proti žalovanému: AGRISEM, s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Drevená 766/1, IČO: 36 218 073, zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Vansovej 2, IČO: 34 117 709, o zaplatenie 14 304,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 2160,- eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12 144,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm :

- 1080,- eur od 23. 1. 2018 do zaplatenia,

- 1080,- eur od 30. 1. 2018 do zaplatenia,

- 4392,- eur od 7. 2. 2018 do zaplatenia,

- 2160,- eur od 7. 2. 2018 do 12. 3. 2018,

- 192,- eur od 11. 2. 2018 do zaplatenia,

- 3720,- eur od 2. 3. 2018 do zaplatenia,

- 1680,- eur od 2. 3. 2018 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 14 304,- eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžných súm, titulom neuhradenia prepravných služieb. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravné služby zo Slovenskej republiky do Talianska. Žalobca služby žalovanému riadne poskytol a žalovaný mu riadne poskytnutie služieb podpísal na dodacích listoch. Za riadne poskytnutie služieb vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry:

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23. 11. 2017, vo výške 1080,- eur, splatná 22. 1. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXXX);

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30. 11. 2017, vo výške 1080,- eur, splatná 29. 1. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXXX);

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2017, vo výške 4392,- eur, splatná 6. 2. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXXX, XXXXAXXX, XXXXAXXX, XXXXAXXX);

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2017, vo výške 2160,- eur, splatná 6. 2. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXXX, XXXXAXXX);

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12. 12. 2017, vo výške 192,- eur, splatná 10. 2. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXXX);

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2017, vo výške 3720,- eur, splatná 1. 3. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXXX, XXXXAXXX, XXXXAXXX);

- Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2017, vo výške 1680,- eur, splatná 1. 3. 2018, (na základe objednávky č. XXXXAXX, XXXXAXXX).

Faktúry prestavujú spolu dlžnú sumu vo výške 14 304,- eur. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 14 304,- eur v lehote splatne neuhradil a neposkytol žalobcovi ani žiadne iné plnenie. Celková výška dlžnej sumy predstavuje tak výšku 14 304,- eur. Žalobcovi rovnako vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a to vo výške 9 % ročne zo súm :

- 1080,- eur od 23. 1. 2018 do zaplatenia,

- 1080,- eur od 30. 1. 2018 do zaplatenia,

- 4392,- eur od 7. 2. 2018 do zaplatenia,

- 2160,- eur od 7. 2. 2018 do zaplatenia,

- 192,- eur od 11. 2. 2018 do zaplatenia,

- 3720,- eur od 2. 3. 2018 do zaplatenia,

- 1680,- eur od 2. 3. 2018 do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil žalobou aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške 40,- eur.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril (č. l. 50 spisu) prostredníctvom podaného odporu voči vydanému platobnému rozkazu. Uvedený nárok uplatnený žalobcom odmieta, nakoľko žalovaný pred doručením Platobného rozkazu č.k. 23Up/l58/2018 20 dňa 12. 3. 2018 uhradil dňa 12. 3. 2018 sumu vo výške 2160,- eur a dňa 26. 2. 2018. t. j. po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 21. 2. 2018 uhradil sumu 2220,- eur. Z tohto dôvodu žalobca nie je oprávnený žiadať úhradu sumy 14 304,- eur, nakoľko táto suma bola už čiastočne uhradená. Navyše, žalobca sa so žalovaným, konkrétne s konateľom, Štefanom Záreckým osobne dohodli, že dlžnú sumu bude žalovaný uhrádzať nie podľa splatnosti faktúr, ale v dvojtýždňových intervaloch, čo žalovaný aj dodržal, avšak žalobca na túto zmenenú splatnosť faktúr, resp. na takto dohodnuté splátky (splátkový kalendár) nebral ohľad.

3. Na uvedené podanie reagoval (č. l. 63 spisu) žalobca tak, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o existencii ústnej dohody ohľadne splácania faktúr a odmieta tieto tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Žalovaný tieto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko žiadna takáto dohoda o splátkach neexistuje. K čiastočnej úhrade došlo iba úhradou zo dňa 12. 3. 2018 vo výške 2160,- eur, s poukazom aj na variabilný symbol platby, ktorý je totožný s vystavenou faktúrou č. XXXXXXXX. Táto časť dlhu bola zaplatená jednak po lehote splatnosti a jednak po začatí konania, t. j. návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dôvodne. Ohľadom argumentácie o údajnej dohode o splátkach je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že pred faktúrou č. XXXXXXXX sú splatné ešte aj staršie neuhradené faktúry. Ak by existovala nejaká dohoda, prečo by potom žalovaný nehradil dlh od najstaršie splatnej faktúry. Zároveň žalobca neeviduje žiadne ďalšie úhrady, pričom dlžné sumy z uplatnených faktúr sú viac ako 2 týždne po splatnosti. Úhrada žalovaného zo dňa 26. 2. 2018 vo výške 2220,- eur pod variabilným symbolom XXXXXXXX nie je úhradou na faktúry uplatnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to aj s poukazom na variabilný symbol pod ktorým bola táto úhrada vykonaná. Touto úhradou plnil žalovaný na faktúru č. XXXXXXXX, ktorá bola žalobcom vystavená dňa 16. 11. 2017 a stala sa splatnou dňa 15. 1. 2018, t. j. nie na dlh uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca vzal žalobu v časti úhrady vo výške 2160,- eur späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 12 144,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm :

- 1080,- eur od 23. 1. 2018 do zaplatenia,

- 1080,- eur od 30. 1. 2018 do zaplatenia,

- 4392,- eur od 7. 2. 2018 do zaplatenia,

- 2160,- eur od 7. 2. 2018 do 12. 3. 2018,

- 192,- eur od 11. 2. 2018 do zaplatenia,

- 3720,- eur od 2. 3. 2018 do zaplatenia,

- 1680,- eur od 2. 3. 2018 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. V čase podania žaloby boli všetky pohľadávky uvedené v žalobe splatné, a preto si žalobca nárokoval k úhrade žalovanú sumu v plnej výške dôvodne. Úhrada žalobcu bola vykonaná až po podanom návrhu žalobcu, a preto žiadne argumenty žalovaného v podanom odpore neobstoja. Žalobca berie do úvahy len skutočnosť čiastočnej úhrady zo dňa 12. 3. 2018 vo výške 2160,- eur na faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2017, v dôsledku čoho čiastočne vzal žalobu späť. Navyše má za to, že čiastočnou úhradou dňa 12. 3. 2018 vo výške 2160,- eur žalovaný uznal aj zvyšok dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - objednávky, faktúry, medzinárodné nákladné listy, vyjadrenia strán sporu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravné služby v zmysle jeho objednávok, za čo mu žalobca vystavil faktúry tak, ako sú uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. Súd poukazuje na to, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil

vykonanie služieb, ako ani vystavené faktúry. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný po podaní žaloby, t. j. po začatí konania, vykonal dňa 12. 3. 2018 úhradu faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2017, vo výške 2160,- eur, splatnej dňa 6. 2. 2018. Vzhľadom k tomu súd potom konanie v tejto časti, na základe návrhu žalobcu, zastavil (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.) s poukazom na ustanovenie §-u 145 ods. 2 (výrok I.).

10. Podľa § 610 ObZ, Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 611 ods. 1 ObZ, Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky.

Podľa § 617 ods. 1 ObZ, Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 625 ods. 1 a 2 ObZ, (1) Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. (2) Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 ObZ, Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 407 ods. 3 ObZ, Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

11. Zmluva o preprave veci v zmysle Obchodného zákonníka zakladá záväzkový vzťah medzi dopravcom a odosielateľom. Obsahom tohto vzťahu je jednak záväzok dopravcu voči odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia) a jednak záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Zmluva vznikne už dohodou o jej obsahu, teda skôr, než dôjde k reálnemu prevzatiu zásielky na prepravu. Zmluvnými stranami sú odosielateľ a dopravca. V širšom zmysle slova účastníkom prepravného vzťahu je aj príjemca. Z tohto hľadiska možno takýto vzťah kvalifikovať ako trojstranný (§ 619). Základnými náležitosťami (časťami) zmluvy o preprave veci sú: a) určenie subjektov zmluvného vzťahu (odosielateľa a dopravcu), b) určenie veci (zásielky), t. j. predmetu prepravy, c) údaje o mieste odoslania,

d) údaje o mieste určenia. Určenie výšky odplaty (prepravného) nemusí byť obsiahnuté v zmluve. Odplatnosť je inak jedným z charakteristických znakov zmluvného vzťahu. V zmluve nemusí byť uvedená ani lehota, do ktorej má byť preprava uskutočnená.

12. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o preprave, pričom žalobca si svoje povinnosti splnil riadne a včas, žalovaný si nesplnil svoju povinnosť - zaplatiť odplatu - prepravné v zmysle vystavených faktúr. Žalovaný nijakým spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, že by žalobca zanedbal nejaké povinnosti, resp. ich nesplnil. Žalovaný súdu nepreukázal existenciu dohody o posunutí splatnosti faktúr. Preto má súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej - ktorej faktúry uvedenej v bode 1. tohto odôvodnenia. S úhradou faktúry č. XXXXXXXX bol žalovaný v omeškaní od 7. 2. 2018 do 12. 3. 2018, s úhradami ostatných faktúr je žalovaný v omeškaní aj ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. omeškanie stále trvá. Úhradou uvedenej faktúry žalovaný zároveň uznal svoj dlh s poukazom na § 407 ods. 3 ObZ, nakoľko inú časť dlhu nijako nerozporoval či v podanom odpore, ani úkonmi adresovanými žalobcovi pred začatím konania.

13. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

14. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

15. Žalobca si pred súdom podanou žalobou uplatnil úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Ku dňu omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, potom úrok z omeškania je 9 % p.a.

16. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne a to aj v časti čiastočného zastavenia konania, nakoľko k úhrade sumy 2160,- eur došlo po začatí konania. Súd rozhodol aj v neprítomnosti strán sporu na pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2018, nakoľko strany boli riadne predvolané, na pojednávanie sa však nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, nevyužili tak právo ďalšej argumentácie priamo pred súdom.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Keďže žalobca bol plne úspešný a nezavinil zastavenie konania, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči neúspešnej strane - žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.