Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-34-2019.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/34/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., V. XXXX/ XX, o vymoženie sumy 695,08 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/12/2009 - 42 zo dňa 28. mája 2019 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol o tom, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Druhým výrokom exekúciu zastavil. Povinnému priznal nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 03.09.2008 sp. zn. SR 08478/08, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 7391916 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 02.11.2007. Rozhodnutie o zastavení exekúcie súd odôvodnil § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 40, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoE/11/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012, zohľadniac prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-243/2008, C-618/2010, C-168/2005, C-240/1998. Po opakovanom preskúmaní predloženého exekučného titulu dospel exekučný súd k záveru, že medzi zmluvnými stranami, oprávneným v pozícii dodávateľa služby (úveru) a spotrebiteľom, príjemcom služby, povinným, ide o vzťah spotrebiteľský a uzavretá zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou, ktorá bola upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere (bod 17/ obchodných podmienok). Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky exekučný súd založil na fakte, že možnosť voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom vybraný, oprávneným, je pre spotrebiteľa len hypotetickou možnosťou, pričom zároveň geografické hľadisko (vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta bydliska povinného) zakladá rovnako dôvod pre konštatovanie neprijateľnosti. Neprijateľná rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná spotrebiteľom, núti spotrebiteľa neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a je preto považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Výkon práv a povinnosti z nej rovnako odporuje dobrým mravom. Je preto neplatná. Neplatne uzavretá rozhodcovská doložka/zmluva nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok tak nie je spôsobilým, vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd preto začatú exekúcie zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený zotrval na názore, že vzťah medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľským, zmluva bola uzavretá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a má charakter absolútneho obchodu. Vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam uviedol, že tie tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, nielen formálne ale aj materiálne išlo o spojený dokument, t.j. povinný bol informovaný o obsahu všeobecných zmluvných podmienok, podpisom zmluvy bezpochyby prejavil vôľu byť týmito zmluvnými podmienkami viazaný. Oprávnený si tak riadne splnil zákonnú informačnú povinnosť a bola aj splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky (bod 17/ všeobecných podmienok). Táto rozhodcovská doložka ani formou ani obsahom nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejde o výhradnú rozhodcovskú doložku, t.j. jej uzavretie nevylúčilo právomoc všeobecného súdu. Ide tak o legitímnu, plne záväznú zmluvnú podmienku. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12Cmo/13/2010 s odkazom na aplikáciu rozhodnutia ESD C-168/05 Mostaza Claro, rozhodnutia Najvyššieho súdu ŠR sp. zn. 23Cdo/4895/2010, sp. zn. 32Cdo/1590/2008.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného k 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom; za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. Preskúmanie prípustnosti exekúcie exekučným súdom umožňuje nielen § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom výsledok tohto prieskumu môže následne viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, ak sa zistia okolnosti vylučujúce pokračovanie k exekúcii. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho zákonnosť, t.j. či neexistuje taká relevantná okolnosť, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011). Ústavný súd Slovenskej republiky rovnako vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Exekučný súd tak v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011).
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
6. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým je jednoznačne daná možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ tohto zákona, resp. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
7. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Oprávnený ani v podanom odvolaní nijako tieto závery exekučného súdu nespochybnil. Odvolací súd preto v tomto smere plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia a na konštatovanie, že uzavretá zmluva o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to
predovšetkým vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, z ktorej konajúci rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať vo veci.
8. Dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo, že exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17/ Obchodných podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pričom jej cieľom má byť obíjdenie právnych predpisov chrániacich práva spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je adhézna, t.j. spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny obsahu druhou zmluvnou stranou, čo zakladá jej neplatnosť. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
9. Povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že nespĺňa zákonné náležitosti. Samotná zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Z obsahu spisu, formy všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinným osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že tie by mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinného.
10. Navyše, možno konštatovať, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. V tomto rozsahu posúdil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Úroveň informovanosti povinnej osoby o podmienkach rozhodcovského konania, ako aj jeho výslovné prijatie tejto možnosti riešenia sporov, je otázna. Z formulácie všeobecných obchodných podmienok nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
11. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne jej forma. Rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a bola predložená povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti zvážiť dôsledky tohto úkonu s primeranou starostlivosťou a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť. To je štandardne prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.
12. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby podávajú spravidla veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil; inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Potenciálny prospech pre spotrebiteľa by mal byť zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto
a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
13. Cieľom uzavretia rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného budúceho sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.
14. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, resp. všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
15. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako súčasť všeobecných obchodných podmienok je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je z uvedeného dôvodu vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.09.2008 sp. zn. SR 08478/08 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.
16. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď opakovane preskúmal predložený exekučný titul a následne exekúciu zastavil.
17. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).