Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-133-2019.pdf
PDF · 80.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne mal. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, O., zastúpenej zákonným zástupcom P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, O., právne zastúpeným JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, Sabinov, proti žalovanej D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XXX, o zaplatenie 1.330 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/41/2017-78 zo dňa 01.04.2019 takto
rozhodol:
I. Odmieta sa odvolanie proti výroku II.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.
III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 031,73 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 55,14%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vychádzal a bol viazaný právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin (vymedzený skutkom a jeho právnou kvalifikáciou v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.: 4T 135/2016 zo dňa 06.06.2017), a to že tento trestný čin spáchala žalovaná, ktorá bola za toto protiprávne konanie súdom právoplatne odsúdená. 1.2. Keďže bola žalovaná uznaná za vinnú rozsudkom z prečinu ublíženia na zdraví, bolo preukázané protiprávne konanie žalovanej. V dôsledku uvedeného protiprávneho konania žalovanej bola spôsobená žalobkyni škoda na zdraví v rozsahu ako je uvedené v skutkovej vete cit. trestného rozkazu. 1.3. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej náhradu na zdraví (bolestného) vo výške 1.030,- Eur a škody pozostávajúcu z nákladov spojených s liečením a prevozom na vyšetrenie a škodu na osobných veciach, ktorá vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu spolu vo výške 300,- Eur. 1.4. Pokiaľ ide o náhradu škody za bolestné, súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní dňa 15.02.2019, kde žalovaná vyslovene uviedla, že výšku bolestného nespochybňuje. Nakoľko žalobkyňa si uplatnila nárok vo výške 1.030,- Eur a žalovaná nepoprela výšku škodu v tejto časti, súd priznal žalobkyni sumu 1.030,- Eur.
1.5. Pokiaľ ide o náhradu škody pozostávajúcu z nákladov spojených s liečením a prevozom na vyšetrenie a škodu na osobných veciach, ktorá vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu spolu vo výške 300,- Eur, tak túto žalovaná poprela. 1.6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná iba v časti náhrady nákladov za cestovné na vyšetrenie dňa 23.10.2015 vo výške 1,73 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu posúdil ako nedôvodnú, keďže žalobkyňa v tejto časti nepreukázala vznik škody a príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. 1.7. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa v danom prípade mala možnosť vybrať si zodpovednostný subjekt vo vzťahu k vodičovi motorového vozidla a poisťovateľovi. 1.8. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, v ktorom okrem iného uviedla, že skôr začaté konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4T/135/2016 a lTo/36/2017 vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 15C/41/2017, tvorí prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku. Mala za to, že nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie o náhrade škody musí zastaviť v súlade s ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 2.1. Ďalej uviedla, že v čase dopravnej nehody za ktorú bola uznaná vinnou, mala platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Y. poisťovni a.s. Na konaní na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4T/135/2016 otec žalobkyne vypovedal, že si ju bude uplatňovať z povinného zmluvného poistenia. Otec žalobkyne to aj spravil, ale nakoľko nepredložil do poisťovne všetky potrebné dokumenty, nebolo do dnešného dňa ukončené šetrenie tejto udalosti. 2.2. Mala za to, že otec žalobkyne mál oprávnené nároky riešiť prostredníctvom povinného zmluvného poistenia, ten však nedokázal reagovať na požiadavku poisťovne a predložiť všetky potrebné dokumenty k uplatneniu oprávnených nárokov a nezaťažovať týmto sporom súd. 2.3. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu odkázať na uplatnenie si oprávnených nárokov u jej poisťovateľa Y. poisťovňa, a.s..
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
4. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaná podala odvolanie aj do zamietavej časti rozsudku. 4.1. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 4.2. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 4.3. Zamietavý výrok rozsudku je výrokom, ktorý bol vydaný v prospech žalovanej, preto žalovaná nie je v tejto časti oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej proti zamietavému výroku odmietol (výrok II.).
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.330 Eur, a to titulom škody na zdraví (bolestného) vo výške 1.030 Eur a škody pozostávajúcu z nákladov spojených s liečením a prevozom na vyšetrenie a škodu na osobných veciach. ktorá vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu spolu vo výške 300 Eur.
6. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
7. K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade ide o res iudicata odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa rozhodne v adhéznom konaní (konanie o nároku poškodeného na náhradu škody) o náhrade škody (aj o jej výške), nebude možné uplatňovať rovnaký nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Odvolací súd pokladá za nutné dodať, že uvedené platí i opačne. 7.1. Z judikatúry vyplýva, že ak sa o nároku na náhradu škody rozhodlo v občianskoprávnom konaní alebo inom príslušnom konaní, nemožno ho uplatniť v trestnom konaní. Takým rozhodnutím treba rozumieť aj rozhodnutie, ktoré dosiaľ nie je právoplatné. Účelom totiž je, aby sa o nároku na náhradu škody urýchlene rozhodlo. Ak sa tak už stalo, hoci aj neprávoplatným rozhodnutím, tento účel sa splnil,
a preto poškodený nemôže urobiť návrh, aby sa o jeho nároku na náhradu škody znovu rozhodlo v trestnom konaní (R II/1962). 7.2. V danom prípade si však žalobkyňa (poškodená) nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 1To/36/2017 - 273 zo dňa 26.04.2018, cit.: ,, Z vyššie uvedených vyjadrení poškodeného v prípravnom konaní je teda nepochybné, že v tomto trestnom konaní si poškodený do skončenia vyšetrovania neuplatnil nárok vo vzťahu k obžalovanej, teda neuviedol, že žiada, aby súd uložil povinnosť obžalovanej nahradiť škodu, a preto skutočne nemal prvostupňový súd pre rozhodnutie o náhrade škody žiaden podklad.“, a preto nebola táto odvolacia námietka žalovanej dôvodná. 8. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 8.1. Z citovaného ustanovenia vyplýva (ako na to správne poukazuje súd prvej inštancie), že žalobkyňa mala na výber, či sa bude domáhať nároku na náhradu škody voči žalovanej alebo osobitného nároku na plnenie podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. voči poisťovateľovi. Žalobkyňa sa rozhodla pre prvú možnosť, keď nárok uplatnila iba voči žalovanej a poisťovateľa neoznačila ako žalovaného, ale ani ako intervenienta na strane žalovanej. 8.2. Za takéhoto stavu mal a mohol súd prvej inštancie meritórne skúmať iba nárok uplatnený voči žalovanej. Otázku možnej priamej zodpovednosti poisťovateľa podľa § 15 zákona o poistení zodpovednosti súd prvej inštancie skúmať nemohol, keďže žalobkyňa takýto nárok neuplatnila. 8.3. Odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 195/2015 zo dňa 26.03.2015.
9. V danom spore je teda pasívne legitimovaná žalovaná, ktorý ako vodička motorového vozidla nehodu zavinila (§ 420 Občianskeho zákonníka). Pri predmetnej nehode bola spôsobená škoda na zdraví a škoda pozostávajúca z nákladov spojených s liečením a prevozom na vyšetrenie poškodenej osoby - žalobkyne.
10. Odvolací súd odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci v napadnutom rozsudku. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
11. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaná má potenciálnu možnosť domáhať sa svojich nárokov od poisťovateľa s ktorým uzatvorila poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z..
12. S poukazom na ustanovenie § 380 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13. V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešná. Naopak fakticky plne úspešný bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). 13.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 13.2. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).