Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/135/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. júna 2017 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaná:

Y. K., nar. XX. XX. XXXX O. B., trvale bytom I. M. XXX, T.. M.,

je vinná, že

- dňa 16. 10. 2015 v čase o 14.13 hod. ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. J. Z., e. č.: M. XXX F. po ceste III. triedy č. XXXXX v obci N., okr. M. v smere od mesta Y. na obec I. M., okr. M., kde pri obchádzaní okolo stojaceho autobusu na zastávke SAD v protismernej časti vozovky po ľavej strane v smere jej jazdy nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, iným okolnostiam a podmienkam a nepredvídala, že spoza stojaceho autobusu po ľavej strane, za ktorým sa nachádzal priechod pre chodcov riadne označený dopravnou značkou IP 6 „Priechod pre chodcov“ po pravej strane jej jazdy môžu vyjsť alebo vbehnúť chodci, ktorí mohli vystúpiť z autobusu a bez obmedzenia rýchlosti, aby mohla za každých okolností s vozidlom zastaviť pokračovala v jazde v dôsledku čoho na priechode pre chodcov prednou časťou vozidla narazila do pravej časti tela chodkyne mal. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase po prechode pre chodcov spoza stojaceho autobusu vybehla z ľavej strany na pravú v smere jazdy vodičky Y. K. bez toho, aby sa presvedčila o možnosti bezpečne prejsť cez vozovku, pričom pri zrážke chodkyňa mal. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, N., okr. M. utrpela zranenia, a to tržno-zmliaždenú ranu chrbta, nosa, tržno - zmliaždenú ranu na čele vpravo, tržno - zmliaždenú ranu hornej pery s odreninou vpravo a odreniny pravého kolena s dobou liečenia v trvaní 12 - 14 dní ako aj ľahký otras mozgu a svojim konaním obvinená porušila ustanovenie § 16 ods. 1, § 14 ods. 2, § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

teda

- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 158 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 500 € (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jedného) roka.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 29.11.2016 obžalobu sp. zn. XPvXXX/XX na Y. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 3. 2017 obžalovaná vyhlásila, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý je jej v obžalobe kladený za vinu, nevinná.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne poškodenej W.. V. Y., svedkyne F. N., W. Y., znalca R.. V. M., prečítaním svedeckej výpovede poškodenej maloletej M. Y., i znaleckého posudku W.. W. N. ako i prečítaním ďalších listinných dôkazov. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že toho dňa sa vracala z práce domov spolu s F. N. a vošla do obce N., pričom nič „také si nevšimla“ len poškodenú maloletú zbadala na kapote, načo zastavila vozidlo a poskytla jej prvú pomoc. Pri otázkach uviedla, že nehoda sa stala na prechode pre chodcov, autobus smerujúci do obce Y. bol na ľavej strane v protismere a poškodená skočila na kapotu jej auta, pričom autobus už stál keď k nemu prichádzala, do obce vošla s rýchlosťou 43 km/h a už plyn nepridávala, ba skôr uberala tým, že položila nohu z plynu.. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovanej z prípravného konania vo vzťahu k jej výpovedi na hlavnom pojednávaní najmä vo vzťahu k spôsobu akým reagovala na skutočnosť, že v protismere má stojaci autobus bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že obcou prechádzala maximálne v rýchlosti 50 km/h, pričom s vozidlom nezrýchľovala a na zastávke SAD si všimla v protismere autobus, za ktorým sa nachádzal priechod pre chodcov, pričom pri prechádzaní okolo autobusu jej z ľavej strany vybehla maloletá pred jej vozidlo, na čo reagovala brzdením a následne narazila do osoby. Vo vzťahu k jej výpovedi z prípravného konania uviedla, že tým, že povedala, že reagovala na autobus spomalením vozidla myslela tým, že dala nohu z plynu, pričom vypovedala, že pravdou je to, čo uviedla na hlavnom pojednávaní a to, že maloletá jej vyskočila na jej auto a nie, že do nej vrazila. Spolusediaca v aute - švagriná F. N. vypovedala konzistentne s výpoveďou obžalovanej a teda, že v ten deň sa vracali z práce a pri prechode obcou N. pri prechádzaní okolo odstaveného autobusu zrazu maloletá „vyskočila“ spoza autobusu. Z prečítanej svedeckej výpovede maloletej M. Y. zo dňa 7.10.2016 vyplynulo, že táto dňa 16.10.2015 v čase okolo 14:05 hod. stála na zastávke SAD v obci Krivany, kde čakala na autobus smerujúci do Y.. V čase okolo 14:13 hod. prišla na priechod pre chodcov, kde zastavila a pozrela sa vpravo i vľavo a nevidela žiadne prichádzajúce vozidlo okrem autobusu, a tak počkala kým autobus prejde na zastávku a keď tento zastal vkročila na priechod pre chodcov a to tak, že sa rozbehla k oproti prichádzajúcej matke na druhej strane cesty a na viac si nepamätala. V zásade uvedené potvrdila i samotná matka poškodenej W.. V. Y.. Otec poškodenej W. Y. k vlastnému priebehu skutku neuviedol nič, keďže nebol jeho svedkom. Zo znaleckého posudku znalca W.. W. N. (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia) vyplynulo, že poškodená utrpela tržno - zmliaždenú ranu chrbta, nosa, tržno - zmliaždenú ranu na čele vpravo, tržno - zmliaždenú ranu hornej pery s odreninou vpravo a odreniny pravého kolena s dobou liečenia v trvaní 12 - 14 dní ako aj ľahký otras mozgu, pričom ku zraneniam došlo pri dopravnej nehode. Z vykonaného obrazového záznamu z dopravnej nehody zo dňa 16.10.2015 z obecného kamerového systému je možné vidieť ako vozidlo obžalovanej bez toho, aby vodička nejakým spôsobom reagovala na prichádzajúci autobus, táto svojím motorovým vozidlo zrazila na prechode prebiehajúcu

maloletú poškodenú, ktorá bez toho, aby sa presvedčila či môže bezpečne prejsť na druhú stranu, vybehla na priechod pre chodcov. Znalec z odboru cestná doprava R.. V. M. vypovedal v zhode so svojim znaleckým posudkom Č.. XX/ XXXX, že k dopravnej nehode došlo v uzavretej obci na vyznačenom prechode pre chodcov, kde prechod pre chodcov z pohľadu jazdy obžalovanej vodičky sa nachádzal za zastávkou autobusu SAD. V čase dopravnej nehody na tejto zastávke stál autobus, maloletá chodkyňa voči smeru jazdy obžalovanej vodičky vozidlom J. Z. sa pohybovala zľava doprava, pričom na ľavom okraji cesty z chodníka vstúpila v oblasti, v ktorej ju daná vodička nemohla spozorovať z dôvodu oblasti zakrytého výhľadu vytváraného obrysom stojaceho autobusu. Možnosti spozorovania prechádzajúcej maloletej chodkyne z pohľadu jazdiacej vodičky boli na mieste zisťované vyšetrovacím pokusom. Analýzou nehodového deja sa vozidlo v čase zrážky chodkyne pohybovalo rýchlosťou približne 43 km za hodinu. Pri analýze pohybu vozidla do miesta zrážky zohľadnil výpoveď vodičky vozidla, že okolo autobusu prechádzala technikou, kedy mala uvoľnený plynový pedál, čiže vozidlo bolo brzdené brzdným momentom motora. Spätným prepočtom dospel k výške rýchlosti na úrovni 47 km za hodinu v čase, kedy ju mohla zbadať, a to 12,2 metra pred miestom zrážky, čo je zároveň 0,96 stotín sekundy pred samotnou zrážkou. Po zohľadnení týchto skutočností sa dopracoval k záveru, že ak by mala vodička zrážke chodkyne zabrániť, tak potom v tomto mieste by mala jazdiť rýchlosťou maximálne 32 km za hodinu, a to s prihliadnutím na reakčný čas vodičky pri brzdení.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vodič povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. Osobitnú pozornosť musí vodič venovať, ak ide o autobus označený ako autobus prepravujúci deti.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o vlastný priebeh nehodového deja

- teda ako došlo ku skutku tam, v zásade neboli rozpory medzi verziami obžalovanej a poškodenej, ktoré boli konzistentné jednak s výpoveďou spolucestujúcej svedkyne N., ale i matky poškodenej, pričom i samotná maloletá vypovedala, že vybehla spoza stojaceho autobusu bez toho aby sa presvedčila či môže bezpečne prejsť cez prechod pre chodcov. Uvedenému zodpovedá i pred súdom vykonaný kamerový záznam. Na základe uvedeného súd ustálil skutok tak ako ho prokurátor popísal vo svojej obžalobe s tým, že súd doplnil skutok popisom nesprávneho vstupu poškodenej na prechod pre chodcov a jej snahy o jeho prejdenie slovami: “... mal. M. Y., nar. 03. 10. 2005, ktorá v tom čase po prechode pre chodcov spoza stojaceho autobusu vybehla z ľavej strany na pravú v smere jazdy vodičky Lenky Hnátovej bez toho, aby sa presvedčila o možnosti bezpečne prejsť cez vozovku...“.

A tak kardinálnou otázkou pre súd sa stala právna otázka, či mala obžalovaná povinnosť predvídať, že môže spoza stojaceho autobusu na zastávke SAD vyjsť chodec na prechod pre chodcov a či tomuto mala prispôsobiť svoju jazdu a následne, či mohla takejto nehode zabrániť, tomuto tvrdeniu neodporuje ani fakt, že samotná poškodená mala podstatný vplyv na samotnú nehodu avšak uvedené súd vyhodnocoval najmä pri ukladaní trestu (viď nižšie).

V danom prípade mal konajúci súd za to, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla mala prispôsobiť jazdu podmienkam na ceste to znamená, že mala reagovať na odstavený autobus v protismere najmä za okolnosti, že tento stál na zastávke a je prirodzené s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie, že z neho môžu vystupovať cestujúci, ktorí následne môžu vstupovať na vozovku na prechode pre chodcov. Je zrejmé, i zo samotnej výpovede obžalovanej, že táto na vzniknutú

dopravnú situáciu vôbec nereagovala, danie dole nohy z plynového pedálu nie je reakciou na danú situáciu, vodička bola povinná znížiť rýchlosť vo väčšom rozsahu. Na druhej strane je nutné uviesť, že išlo o hlavnú cestu prechádzajúcou obcou, kde vozidlá majú obmedzenie dovolenej rýchlosti na 50 km/h, a teda súd sa zaoberal otázkou, kde je hranica, aké obmedzenie rýchlosti možno od vodičov vyžadovať, aby sa za takejto situácie (autobus stojaci na zastávke v protismere, z poza ktorého môžu vychádzať chodci) znížili rýchlosť svojho motorového vozidla.

Súd má za to, že požadované zníženie rýchlosti vozidla na 30 km/h je vzhľadom na okolnosti prípadu primerané daným okolnostiam a tomuto nepriamo svedčí i záver znalca, že v prípade, žeby obžalovaná jazdila rýchlosťou 32 km/h bola by zabránila nehode včasným brzdením. V logike ide o obdobnú situáciu akou primeranou rýchlosťou by sa malo vozidlo pohybovať napr. na sídliskách, kde je zaparkovaných množstvo áut, spoza ktorých môže „vybehnúť“ chodec, a to napriek tomu, že dovolená rýchlosť je v obci 50 km/h, pričom na takýchto miestach možno od vodičov vyžadovať pohyb s vozidlom i pod 30 km/h. Súd má za to, že obžalovaná bola povinná reagovať na vzniknutú situáciu (videla prichádzajúci autobus na zastávku SAD a videla ho i zastaviť), avšak táto nereagovala na danú situáciu adekvátne, keďže ako sama uvádza „dala po vstupe do obce nohu z plynu lebo vedela, že sa v obci meria“, teda danie nohy z plynu nebola ani len ako reakcia na prichádzajúci autobus.

Súd uvedené skutkové závery opieral najmä o závery vyššie uvedeného znaleckého posudku z odboru doprava cestná, ktorého závery zo svojej perspektívy, ohľadne vlastného priebehu nehody, potvrdzovala obžalovaná a poškodená.

Súd mal za to, že obžalovaná konala vo vedomej nedbanlivosti a to, že vedela, že môže spôsobom uvedenom v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných okolností sa spoliehala, že také porušenie nenastane.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu v I. M.. Je vydatá, má tri deti, pričom z miesta trvalého bydliska jej nie je nič vytýkané. Je zamestnaná, doposiaľ nebola súdne trestaná, priestupkovo bola prejednávaná na úseku dopravy len raz v júli 2015.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Trestného zákona. všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce a dve poľahčujúce okolnosti (viedla pred spáchaním činu riadny život a úprimne oľutovala skutok aj keď popierala trestnú zodpovednosť zaň). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 2:0.

Na základe uvedeného alo súd upravoval trestnú sadzbu odňatia slobody pre trestný čin podľa § 158 Trestného zákona (až na jeden rok) v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona a prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 0 do 8 mesiacov.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovanej (doposiaľ nebola súdne trestaná, a doterajší život obžalovanej) a najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že poškodená výraznou mierou sa podieľala svojim nesprávnym prechodom cez prechod pre chodcov na vzniku dopravnej nehody mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i peňažným trestom, a uložil jej peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, jej stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Zároveň mal súd za to, že je nevyhnutné obžalovanej uložiť popri treste odňatia slobody i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka, keďže uvedené je primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu odňatia slobody a jednak ako trest primeraný z hľadiska

generálnej prevencie, pričom súd bral najmä pri ukladaní trestu do úvahy, že obžalovaná pri dochádzke do svojej práce používa auto a najmä vzhľadom na následok, ktorý svojim skutkom spôsobila, pričom súd aplikoval zásadu rovnosti pred zákonom, kde v obdobných prípadoch súd ukladal rovnako zákazy činnosti, a teda uvedené viedli súd k tomu, že výkon trestu splní výchovný účel trestu, ktorý predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda že vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby, vzhľadom na osobu páchateľky a jej osobné pomery.

Vo vzťahu k náhrade škody, ktorú si poškodený riadne a včas neuplatnil, súd o náhrade škody nerozhodoval. (Samotný poškodený W. Y. č. l. 62 vypovedal, že si ju bude uplatňovať z povinného zmluvného poistenia).

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať