Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-199-2019.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/199/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Kohút, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 124/08, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.000,82 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/185/2008-28 zo dňa 23. apríla 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil (I.výrok). Súd prvej inštancie zároveň určil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,42 Eur (II.výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč pod č. k. RK-398/07-MK dňa 06.07.2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Tie v článku 18 upravovali rozhodcovskú doložku, ktorá mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v prípade vzniku sporov z právneho vzťahu. Súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej prípadne len „OZ“). Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v článku 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy, ktoré mali byť prílohou Zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným. Tieto podmienky však neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situáciu ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby ich obsah mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť. Z týchto dôvodov považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Skúmanie podmienok podľa § 57 ods. 1 písm. m) považoval súd v tejto situácii za nadbytočné, preto sa týmito bližšie nezaoberal.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, kedy bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy (vo forme rozhodcovskej doložky), hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje súd prvej inštancie splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval oprávnený za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru zmluva o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovská doložka sú uzatvorené platne, nakoľko sú riadne podpísané. Ďalej namietal, že z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Na základe uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rovnako žiadal náhradu trov konania.
4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ,,CSP")], preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
8. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 08.02.2008 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 15.02.2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč pod č. k. RK-398/07-MK dňa 06.07.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2007 a vykonateľnosť dňa 06.08.2007. Uvedený exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 21.12.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.02.2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/185/2008-28 zo dňa 23.04.2018 rozhodol o zastavení exekúcie. Oprávnený podal voči uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere); spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)
12. Podľa § 53 ods. 4 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ,,zákon o spotrebiteľských úveroch"); na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm. a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd prvej inštancie je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (teda nie len pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie), pričom tak môže urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu. Súd sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo/164/1996 (publikovaný pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník 1997 na strane 188) tak, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Exekučný súd síce nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím, napriek tomu však bol oprávnený na preskúmavanie rozhodcovského rozhodnutia. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie súdu prvej inštancie skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
18. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd prvej inštancie oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, alebo doložky.
19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou (založený zmluvou o revolvingovom úvere) ako vzťah spotrebiteľský. Aj keď právna úprava spotrebiteľských zmlúv v ustanovení § 52 ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere vymedzovala pojem spotrebiteľskej zmluvy taxatívnym spôsobom tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, a to v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov oprávneným (v pozícii veriteľa) v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti pre povinnú (v pozícii dlžníka), pričom zo zmluvy nevyplýva, že by jej boli tieto prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je teda nepochybné, že oprávnený uzavrel predmetnú zmluvu ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2006 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských uveroch, ako aj v zmysle § 52 a nasl. OZ, aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.
20. V ustanovení § 53 OZ je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
22. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v článku 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli oprávneným predložené spolu s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie podrobil prieskumu a dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
23. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej vznikol exekučný titul, umožňujúca výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Dospel k záveru, že vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie bolo aj v štádiu konania, kedy súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie, opodstatnené. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby preskúmal exekučný titul aj v tejto fáze exekučného konania. Je v záujme spravodlivého usporiadania
vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou doložkou, nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka brániaca vykonaniu exekúcie a dôvod na zastavenie a vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).