Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-152-2018.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/152/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcov: 1. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX,XXX XX H., 2. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., právne zastúpených JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom Pribinova 2, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 00 Žilina, IČO: 36 418 234, právne zastúpenému JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom so sídlom D. Dlabača 28, 010 00 Žilina, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 32Csp/6/2018-94 zo dňa 05.09.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o pôžičke č. 3/02/009/2013 zo dňa 24.04.2013 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2013 je neplatná. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcov je odôvodnený tým, že vinou nekalých obchodných praktík žalovaného prišli o rodinný dom s pozemkom pre pôžičku v sume 3.500 eur. Súd uviedol, že v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná. Základom sporu je neuvážené poskytovanie spotrebiteľských úverov v spojení s nízkou finančnou gramotnosťou dlžníka. Žalobcovia jednoznačne preukázali, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke sa žalovaný dopustil civilnoprávneho deliktu úžery tak, že zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalobcu v 1. rade a dal si poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Z uvedených dôvodov je nutné považovať predmetnú zmluvu o pôžičke, ako aj s ňou spojenú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, za absolútne neplatné. Súd z obsahu záložnej zmluvy a zo spisovej dokumentácie k dražbe, najmä z listiny zo dňa 10.02.2014 označenej ako vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby, zistil, že zmluvu o pôžičke z 24.04.2013 ako spotrebiteľskou zmluvou bola žalobcovi v 1. rade poskytnutá suma 3.500 eur so zmluvným úrokom 25 % ročne, ktorú sa zaviazal žalobca v 1. rade splácať v pravidelných mesačných splátkach po 72,92 eur mesačne. Zmluvné úroky za obdobie jún 2014 až február 2014 predstavovali 2.260,52 eur, rôzne poplatky, za ktoré žalobca v 1. rade ako dlžník pravdepodobne nedostal žiadnu protihodnotu, za necelých 8 mesiacov uzatvorenia zmluvy predstavovali 1.535,25 eur. Vo februári pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v 1. rade predstavovala sumu 7.587,35 eur, RPMN prevyšuje 400 %. Súd prvej inštancie s poukazom na základné historicky nemenné etické normy vyhlásil
zmluvu o pôžičke, ako aj na ňu nadväzujúcu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, za neplatné. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalobcov na doplnenie dokazovania z dôvodu hospodárnosti a z dôvodu, že skutkový stav mal súd spoľahlivo zistený z ostatných dôkazov. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietol neurčitosť výroku napadnutého rozsudku, nakoľko z výroku súdneho rozhodnutia nie je zrejmé kto má byť zmluvnou stranou predmetných zmlúv, ktoré súd vyhlásil za neplatné a či boli uzatvorené so žalovanými a kým. Zmluvy nie je možné jednoznačne identifikovať. Poukázal na to, že súd dospel ku skutkovým zisteniam, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovanými zmluvu o pôžičke a v ten deň aj zmluvu o zriadenie záložného práva, ale v spore vystupovala aj žalobkyňa v 2. rade. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe namietal, že zo žaloby nie je riadne zrejmý okruh strán sporu a ani z napadnutého rozsudku nie je zrejmé prečo a v akej časti vyhovel súd žalobe žalobkyne v 2. rade. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že by žalobcovia prišli o rodinný dom s pozemkom, nakoľko žalobcovia neboli spoluvlastníkmi žiadneho rodinného domu. Pokiaľ súd vyhovel žalobe žalobkyne v 2. rade, ktorá nebola zmluvnou stranou predmetných zmlúv a nebola ani vlastníkom či spoluvlastníkom zálohu, tak súd dospel aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že existuje naliehavý právny záujem na predmetnom určení zo strany žalobkyne v 2. rade. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žaloba o určenie neplatnosti zmlúv nie je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ale neplatnosť zmluvy je právnou skutočnosťou. Zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva možnosť podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorých sa domáhajú v tomto konaní žalobcovia. Žalovaný netvrdil, že by mal akékoľvek právo z nejakej zo zmlúv označenej žalobcami a tak by určovanie neplatnosti zmluvy nemalo zmysel ani z tohto pohľadu. Určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy nijakým spôsobom nezasiahne do práv strán sporu. Na základe napadnutého rozsudku sa nemôžu žalobcovia domáhať vrátenia akéhokoľvek plnenia a súd neurčil, že sú vlastníkmi rodinného domu, nakoľko neplatnosti dražby sa žalobcovia nedomohli. Odvodzovať teda naliehavý právny záujem zo skutočnosti, že žalobcovia mali prísť o vlastníctvo rodinného domu, je nelogické a žalobcovia to ani netvrdili. Žalovaný ďalej poprel skutočnosť, že žalovaný mal poskytnúť pôžičku neuvážene v spojení s nízkou finančnou gramotnosťou dlžníka. Takáto skutočnosť nebola taktiež žalobcami tvrdená a je v rozpore so zisteniami žalovaného. Tiež je nesprávne tvrdenie, že sa žalovaný dopustil civilnoprávneho deliktu úžery. Žalobcovia to netvrdili, ani to nebolo v konaní preukázané. Je nepreskúmateľný výpočet RPMN zo strany súdu, žalovaný poukázal na to, že pri výpočte RPMN nie je možné zahrnúť sankcie spojené s porušením povinnosti. Časť plnení, ktoré sa vymáhali v dobrovoľnej dražbe, boli plneniami, ktoré nebol povinný plniť žalobca v 1. rade na základe samotnej zmluvy o pôžičke, ale na základe porušenia jeho povinnosti vrátiť požičané peniaze s úrokmi. Súd uvádza, že pravdepodobne žalobca v 1. rade nedostal žiadnu protihodnotu za nejaké bližšie neurčené plnenia, rozsudok je však v tejto časti nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený a súd nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.
3. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Možnosť určovacieho výroku v danom prípade vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo žaloby aj z dôkazov (zo zmluvy o zriadení záložného práva) vyplýva, že dlžníkmi zo zmluvy o pôžičke boli obaja žalobcovia, obaja teda majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o pôžičke pre rozpor s § 39a OZ (zneužitie neskúsenosti, tiesne a dôverčivosti žalobcov). Plnenie žalobcov a žalovaného bolo vo výraznom nepomere - žalobcovia mali záujem o poskytnutie pôžičky na rekonštrukciu domu, nie o pôžičku 3.500,-Eur, pričom poskytnutá pôžička 3.500,-eur bola zabezpečená záložným právom k rodinnému domu s niekoľkonásobne vyššou hodnotou (podľa žalobcov bola znalecká cena domu 68.000,-Eur). Neplatná je aj súvisiaca zmluva o zriadení záložného práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia neúspešní, trovy odvolacieho konania im nevznikli.
Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).