Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32Csp-6-2018.pdf
PDF · 97.11 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcov: X. T. J., W.. X.XX.XXXX, F. R. XX,XXX XX H., X. E. J., W.. X.X.XXXX, F. R. XX, XXX XX H., právne zastúpených JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom Pribinova 2, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 00 Žilina, IČO: 36 418 234, právne zastúpenému JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom so sídlom D. Dlabača 28, 010 00 Žilina, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že zmluva o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa 24.4.2013 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2013 je neplatná.
II. Žalobcom sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2017 domáhali, aby súd určil neplatnosť zmluvy o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX zo dňa 24.4.2013 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2013. Tvrdili, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným dňa 24.4.2013 zmluvu o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol pôžičku vo výške 3 500 eur s 25% ročným úrokom, spolu s ďalšími úrokmi, príslušenstvom, poplatkami, úhradou nákladov a sankcií. V ten istý deň uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v vlastníctve žalobcu v 1. rade. Na základe výzvy zo dňa 30.7.2013 žalovaný vyzval žalobcov k úhrade sumy 56,84 eur ako dlh ku dňu 30.7.2013. Na základe výzvy zo dňa 16.8.2013 žalovaný vyzval žalobcov na úhradu dlhu ku dňu 16.8.2013 vo výške 240,75 eur. Ku dňu 5.9.2013 žalovaný vyčíslil dlh žalobcov na sumu 7 857,35 eur s príslušenstvom. Výzvou zo dňa 13.11.2013 žalovaný vyzval žalobcu v 1. rade prostredníctvom dražobnej spoločnosti, aby mu poskytol súčinnosť pri obhliadke predmetu záložného práva a to jemu vlastnícky patriaceho rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXX, katastrálne územie H., list vlastníctva č. XX. Dňa 29.1.2014 sa konalo 1. kolo dražby, dňa 18.3.2014 prebehlo II. kolo dražby, úspešné bolo až III. kolo dražby, vydražiteľom sa stal K.. I. A.č W.. XX.X.XXXX, F. R. XX, H.. Zmluvu o pôžičke aj zmluvu o zriadení záložného práva považujú žalobcovia za absolútne neplatné a dražbu za nezákonnú. Obaja žalobcovia prišli o strechu nad hlavou. Žalobcovia sú toho názoru, že zmluva o pôžičke obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva o zriadení záložného práva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, okrem iných aj z dôvodu, že záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť nebolo evidované na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností a pohľadávka v čase dražby nebola splatná. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv odôvodnili žalobcovia tým, že zmluvy sú absolútne neplatné a prišli o svoje jediné obydlie.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2013, oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 18.3.2014, oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 13.5.2014, výpis z listu vlastníctva č. XX. Uviedli, že zmluvu o pôžičke zo dňa 24.4.2013 nemajú k dispozícii a navrhli, aby ju súd z úradnej moci vyžiadal od žalovaného.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a k tvrdeniam žalobcov uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu žalobkyne v 2. rade, navyše podľa neho zo žaloby nevyplýva žiadne tvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé, prečo považujú žalobcovia nimi označené zmluvy za neplatné. Poprel, že by konal on alebo dražobník nekalo alebo vykonštruoval nejaké skutočnosti, ktoré tvrdia žalobcovia, poprel aj nezákonnosť dražby. Predmetnú zmluvu o pôžičke nepredložil, tvrdiac, že ňou nedisponuje vzhľadom na organizačné zmeny.
4. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a oboznámil sa obsahom listinných dôkazov, a to zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2013, oznámením o opakovanej dražbe zo dňa 18.3.2014, oznámením o opakovanej dražbe zo dňa 13.5.2014, výpisom z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. Drienov, ako aj obsahom spisovej dokumentácie k dražbe H. XXXXXX a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalovaný ako veriteľ a žalobca v 1. rade ako dlžník uzatvorili dňa 24.4.2013 zmluvu o pôžičke č. X/ XX/XXX/XXXX a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Na základe zmluvy o pôžičke žalovaný poskytol žalobcovi v 1. rade pôžičku vo výške 3 500 eur s 25% ročným úrokom. V ten istý deň uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade na účel zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o pôžičke. Na základe výzvy zo dňa 30.7.2013 žalovaný vyzval žalobcov k úhrade sumy 56,84 eur ako dlh ku dňu 30.7.2013. Na základe výzvy zo dňa 16.8.2013 žalovaný vyzval žalobcov na úhradu dlhu ku dňu 16.8.2013 vo výške 240,75 eur. Ku dňu 5.9.2013 žalovaný vyčíslil dlh žalobcov na sumu 7 857,35 eur s príslušenstvom. Výzvou zo dňa 13.11.2013 žalovaný vyzval žalobcu v 1. rade prostredníctvom dražobnej spoločnosti, aby mu poskytol súčinnosť pri obhliadke predmetu záložného práva a to jemu vlastnícky patriaceho rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXX, katastrálne územie H., list vlastníctva č. XX. Dňa 29.1.2014 sa konalo 1. kolo dražby, dňa 18.3.2014 prebehlo II. kolo dražby, úspešné bolo až III. kolo dražby, vydražiteľom K.. I. A.č W.. XX.X.XXXX, F. R.Á. XX, H.. 6. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že žalobca v 1. rade v roku 2013 potreboval finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti, avšak v banke mu nechceli poskytnúť úver. V regionálnych novinách Prešovsko-Sabinovsko našiel inzerát, ktorý ponúkal pôžičky, zavolal na uvedené telefónne číslo a dohodol si stretnutie so sprostredkovateľom spoločnosti žalovaného, ktorý bol z Gelnice. Sprostredkovateľ, ktorého meno žalobca v 1. rade nepozná, mu ponúkol, že môže dostať úver až do výšky 35.000 eur, predložil mu aj znalecký posudok (vypracovaný pre potreby Všeobecnej úverovej banky, a.s.) na dom s pozemkom, podľa ktorého bola hodnota nehnuteľností 68.000 eur. Predložil mu na podpis dokumenty, ktoré boli napísané príliš malým písmom a žalobca v 1. rade nemal pri sebe okuliare, peniaze však potreboval, preto všetko podpísal. Nevedel o tom, že je tam aj záložná zmluva. Na účet mu prišla len suma 3 500 eur, s tým, že 330 eur musel vyplatiť v hotovosti bez dokladu ako odmenu sprostredkovateľovi na osobnom stretnutí. Bol vo finančnej tiesni. Poskytnutú sumu minul na splatenie iných úverov, spoločnostiam Provident a Pohotovosť, na rekonštrukciu domu mu neostalo nič. V čase uzatvárania zmluvy o pôžičke pracoval ako vojak z povolania, s čistým mesačným príjmom 900 eur, mesačne splácal rôzne pôžičky a nedoplatky v sume 350 eur, manželka bola nezamestnaná, resp. na rodičovskej dovolenke. Má vyživovaciu povinnosť aj k dvom maloletým deťom. V súčasnosti býva s rodinou v prenajatom 3-izbovom byte. Na posledné kolo dražby niesol do Popradu peniaze, aby splatil svoj dlh a neprišiel o bývanie, avšak meškal 40 minút a v tom čase už bola nehnuteľnosť vydražená. Zo sumy získanej dražbou nehnuteľností nebol žalobcom vyplatený žiaden zostatok. Žalobca v 1. rade podal aj žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 15C/321/2014 bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Následkom toho žalobcovi v 1. rade uplynula lehota na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
7. Naliehavý právny záujem žalobcov je odôvodnený tým, že vinou nekalých obchodným praktík žalovaného prišli o rodinný dom s pozemkom pre pôžičku v sume 3 500 eur.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
9. Podľa čl. 20 odsek 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
10. Podľa čl. 21 odsek 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné.
11. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
12. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Podľa § 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
16. Podľa § 52 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 odsek 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
20. Podľa § 53 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 54 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 11 odsek 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
24. Podľa čl. 2 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
25. Podľa čl. 3 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
26. Ustanovenie §39a Občianskeho zákonníka o úžere je ustanovením účinným od 1.6.2014. Platnosť a účinnosť tohto ustanovenia však pôsobí aj retroaktívne (ide o nepravú retroaktivitu), keďže ustanovenie pôsobí aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, aj keď ich vznik a vzniknuté nároky sa posudzujú podľa dovtedajších predpisov. Uvedeným ustanovením bolo do slovenského právneho poriadku doplnené ustanovenie o súkromnoprávnej úžere. Dovtedajšie podriadenie niektorých konaní pod delikt súkromnoprávnej úžery bez zákonného vymedzenia realizovali súdy prostredníctvom § 39 s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Historicky sa pojem úžera spája s poskytovaním pôžičiek a úmyslom zákonodarcu bola ochrana slabšej zmluvnej strany v oblasti spotrebiteľského práva. Objektívnou stránkou tejto skutkovej podstaty je plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Subjektom ochrany je fyzická osoba nepodnikateľ. Subjektívnou stránkou konania takejto osoby sú tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky.
27. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
28. V predmetnej sporovej veci bolo nepochybne preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná. Základom sporu je neuvážené poskytovanie spotrebiteľských úverov v spojení s nízkou finančnou gramotnosťou dlžníka. Žalobcovia jednoznačne preukázali, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke sa žalovaný dopustil civilnoprávneho deliktu úžery tak, že zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalobcu v 1. rade a dal si poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Z uvedených dôvodov je nutné považovať predmetnú zmluvu o pôžičke, ako aj s ňou spojenú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti za absolútne neplatné. Súd z obsahu záložnej zmluvy a zo spisovej dokumentácie k dražbe H. XXXXXX, najmä z listiny označenej ako vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby zo dňa 10.2.2014 zistil, že zmluvou o pôžičke zo dňa 24.4.2013 ako spotrebiteľskou zmluvou bola žalobcovi v 1. rade poskytnutá suma 3 500 eur so zmluvným úrokom 25% ročne, ktorú sa zaviazal žalobca v 1. rade splácať v pravidelných mesačných splátkach po 72,92 eur mesačne, zmluvné úroky za obdobie jún 2014 až február 2014 predstavovali 2 260,52 eur, rôzne poplatky (za ktoré žalobca v 1. rade ako dlžník pravdepodobne nedostal žiadnu protihodnotu) za necelých osem mesiacov od uzatvorenia zmluvy predstavovali sumu 1 535,25 eur. Vo februári pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v 1. rade predstavovala sumu 7 587,35 eur, RPMN prevyšuje 400%. Súd prvej inštancie s poukazom na základné, historicky nemenné etické normy vyhlásil zmluvu o pôžičke, ako aj na ňu nadväzujúcu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti za neplatné.
29. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalobcov na doplnenie dokazovania formou vyžiadania listinných dôkazov z katastra nehnuteľností z úradnej moci z dôvodu hospodárnosti civilného procesu aj s ohľadom na to, že ide o druhé pojednávanie vo veci samej a skutkový stav mal súd spoľahlivo zistený z ostatných dôkazov. Navyše, jestvujú pochybnosti, či kataster nehnuteľností, disponuje žiadanou listinou a odročenie pojednávania by neprimerane predĺžilo dĺžku súdneho konania.
30. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku a úspešným žalobcom bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
35. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
V Prešove, dňa 5. septembra 2018