Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-140-2019.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/140/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo Veľký Krtíš, so sídlom Železničná 18, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00 175 901, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným 1/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 2/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, XXX XX G. - J. S., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/18/2018-77 z 30. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o povinnosti žalovaných vypratať byt č. XXX na ulici G. J. č. XXX vo I. H. bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.
III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o vypratanie bytu č. XXX pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisného čísla XXX na ulici G. J. vo I. H. bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku po zistení, že žalovaní boli spoločnými nájomcami družstevného bytu vo vlastníctve žalobcu, ktorým nájom zanikol výpoveďou prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pre hrubé porušenie povinnosti nájomcu vyplývajúce mu z nájmu bytu. Výpoveď z 27. februára 2015 bola doručená žalovaným 5. marca 2015. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1. apríla 2015 a uplynula 30. júna 2015. Od 01.07.2015 užívajú žalovaní byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca ako vlastník bytu má právo podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva proti tým, ktorí do neho neoprávnene zasahujú. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaní boli v konaní nečinní, neustanovili sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie, žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužili a s poukazom na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku sa preto skutkové tvrdenia žalobcu považovali za nesporné. Nárok na bytovú náhradu žalovaných podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka nevznikol z dôvodu, že žalovaní nepreukázali, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. 1.1 O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v súlade so zásadou úspechu v konaní s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu odvolaním žalovaní s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/ (neboli splnené procesné podmienky), písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) Civilného sporového poriadku, ktoré rozviedli iba tak, že „nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko žalobca riadne nedoručoval žalovaným výpoveď“ a že „nekomunikácia zo strany žalovaných bola spôsobená našou nečinnosťou, nakoľko sme sa nezdržiavali na Slovensku, avšak trvalý pobyt sme mali vedený naďalej u rodičov a preto bola pošta doručovaná, avšak nedostala sa do dispozičnej sféry žalovaných a preto sme sa nemohli adekvátnym spôsobom brániť“. Žalovaní ďalej uviedli, že si uvedomili svoju chybu a oslovili žalobcu za účelom urovnania (doplatenia podlžnosti) a uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a späťvzatia žaloby. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Na odvolanie žalovaných zareagoval žalobca písomným vyjadrením z 10.07.2019, v ktorom označil odvolanie žalovaných za účelové so snahou predĺžiť súdne konanie a možnú vykonateľnosť rozsudku vo veci samej. Poukázal na to, že žalovaní sa pojednávania nariadeného na 30. mája 2019 neustanovili, preto súd rozhodol v ich neprítomnosti. Odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, kde žalobca preukázal, že výpovede z nájmu bytu doručil žalovaným na adresu trvalého bydliska v zmysle stanov Stavebného bytového družstva Veľký Krtíš a Občianskeho zákonníka. Žalovaní nepodali žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, byt nevypratali, preto bol postup žalobcu legitímny. Výpoveď z nájmu bytu bola žalovaným doručená zákonným spôsobom do vlastných rúk. Ak takúto písomnosť prevzal splnomocnenec žalovaných, je zrejmé, že tomuto musela byť udelená plná moc na prevzatie písomností. Odvolací súd z dôvodu koncentrácie súdneho konania a kontradiktórnosti súdneho konania by nemal prihliadať na nové skutočnosti uvádzané žalovanými v odvolaní. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v celom rozsahu z dôvodov vymedzených v odvolaní, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný a mimo nich v súlade s § 380 ods. 2 C. s. p. iba v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že podmienky pre prejednanie veci na odvolacom pojednávaní ustanovené v § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne, odvolací súd z neho vychádzal. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovaných vypratať byt bez nároku na bytovú náhradu je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Obsahovo správne rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania zmenil odvolací súd podľa § 388 C. s. p. iba z formálnych dôvodov, keď súd prvej inštancie neuložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania tak, aby takto uložená povinnosť bola aj vynútiteľná.
5. Označenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku s textom odvolania nekorešponduje. Žalovaní neuvádzajú v odvolaní, v čom vidia nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie porušujúci im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nekonkretizujú nesplnenie ktorých procesných podmienok bránilo konaniu vo veci. 5.1 Konanie začalo na základe žaloby podanej vlastníkom nehnuteľnosti. Rozhodnúť o nároku uplatnenom v žalobe patrí do právomoci všeobecného súdu. Miestna príslušnosť súdu žalovaným namietaná nebola a zo spisu nevyplývajú žiadne prekážky pre začatie a vedenie konania a rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie doručil žalovaným žalobný návrh spolu s prílohami, o čom svedčia doručenky na č. l. 40 spisu, kde žalovaní 1/ a 2/ potvrdili svojim podpisom, že dňa 28.12.2018 uvedené listiny prevzali. O prvom termíne pojednávania nariadeného na 2. mája 2019 vedel žalovaný 1/ z predvolania, ktoré mu bolo doručené 16. apríla 2019, napriek tomu sa ho nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že si žalovaná 2/ predvolanie na termín pojednávania neprevzala. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 30. mája 2019, predvolanie na tento deň si prevzali obaja žalovaní, avšak sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnili a súd prvej inštancie rozhodol vo veci v tento deň na základe skutkového stavu zisteného zo žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov.
6. K žalobe pripojil žalobca nájomnú zmluvu uzavretú medzi Stavebným bytovým družstvom Veľký Krtíš ako prenajímateľom a K. L. ako nájomcom z 28. apríla 2008, aj listinu podpísanú K. L., že v tomto byte býva s manželkou Y. L., z čoho žalobca vyvodil, že podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol žalovaným 1/ a 2/ spoločný nájom družstevného bytu. Túto skutočnosť žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nerozporujú. Žalovaní podľa kópie doložených listín do súdneho spisu prevzali výpoveď z nájmu bytu datovanú 27.02.2015 adresovanú žalovaným 1/ a 2/ z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka dňa 5. marca 2015. Len na zásielke adresovanej K. L. na adresu V. XXX je poznámka doručovacieho orgánu, že zásielku určenú K. L. do vlastných rúk prevzal splnomocnenec dňa 5. marca 2015. Nedôvodná je námietka žalovaných v odvolaní, že žalobca im riadne nedoručil výpoveď z nájmu bytu. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že sa nezdržiavali na Slovensku a pošta doručená (zrejme splnomocnencovi) sa nedostala do ich dispozičnej sféry, táto obrana neobstojí.
7. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov má adresát právo na prevzatie dodanej poštovej zásielky a ak nemôže osobne prevziať dodanú poštovú zásielku, určenie osoby, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta.
8. Ak žalovaný 1/ splnomocnil na prevzatie zásielok určených aj do vlastných rúk inú osobu, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia. Takýto záver vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 363/2011 z 24. augusta 2011 a obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/36/2008 zo 4. augusta 2008, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 39/2014 alebo aj v uznesení sp. zn. 3Obdo/56/2010 z 12. septembra 2011.
9. Dôvodnosť námietky o nesprávnom doručení výpovede z nájmu bytu odvolací súd skúmal, i keď procesnú obranu v tomto smere žalovaní 1/ a 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesli z dôvodu, že zo spisu nevyplýva, aké (podľa úpravy vyššieho súdneho úradníka z 18.12.2018 na č. l. 40 spisu) všeobecné poučenie bolo žalovaným 1/ a 2/ doručené a nie je možné prijať záver, či žalovaní 1/ a 2/ boli poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 167 ods. 4 C. s. p.
10. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch rozhodnutia v súlade so zisteným skutkovým stavom konštatoval, že platnosť výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka pre hrubé porušenie povinnosti nájomcu je platné a vyvolalo zákonom zamýšľané právne účinky, keďže sa žalovaní proti tejto výpovedi z nájmu bytu zákonným spôsobom podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka žalobou o neplatnosť výpovede na súde nebránili. Výpovedná lehota bola v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka určená na tri mesiace, začala plynúť po doručení výpovede 1. apríla 2015 a uplynula 30.06.2015. Od 01.07.2015 užívajú žalovaní byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne ustálil, že povinnosť vypratať byt žalobcu zo strany žalovaných nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady z dôvodu, že nájom bytu zanikol výpoveďou podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a žalovaní nepreukázali, že si povinnosti nájomcu hradiť poplatky za byt neplatili z dôvodu, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku z uvedených dôvodov odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
12. Zmena rozhodnutia okresného súdu vo výroku o trovách konania súvisí iba s nesprávne formulovaným výrokom rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a neurčil lehotu na plnenie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25. 05. 2017 rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.), pretože podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník) už len o výške náhrady trov konania (a v prípade zastúpenia advokátom podľa § 263 ods. 1 C. s. p. aj o prijímateľovi tejto náhrady). To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. O povinnosti nahradiť trovy konania preto musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1
C. s. p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania len z dôvodu, aby bolo vykonateľné a lehotu na plnenie určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Vo výroku o náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 C. s. p., aby bolo vykonateľné.
13. Rovnakým spôsobom podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. rozhodol odvolací súd aj o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom v celom rozsahu uspel. Aj v prípade náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať o výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu aj lehota na plnenie náhrady trov odvolacieho konania je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).