Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 363/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Z. H., R., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na účinné právne prostriedky nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. -33 z

11. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2011

doručená sťažnosť Z. H., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“), základného práva zaručeného v , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na účinné právne prostriedky nápravy zaručeného v čl. 13

dohovoru uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 Er

73/2011-33 z 11. mája 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa návrhom na vykonanie exekúcie JUDr. D. P., správca konkurznej

podstaty úpadcu Š. J. – B., B., ako oprávnený (ďalej len „oprávnený“) na základe

vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 16. augusta 2010

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 12. novembra

2010 domáha proti sťažovateľovi označenému pod obchodným menom Z. H. H. – S. ako

povinnému vymoženia sumy 21 742,02 € s príslušenstvom.

V danej exekučnej veci okresný súd poverením č. 5508*013898 z 25. februára 2011

poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. A. B., B. (ďalej len „súdna

exekútorka“).

Súdna exekútorka sťažovateľa ako povinného upovedomila o začatí exekúcie

v zmysle a

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Exekučný poriadok“)

písomným upovedomením o začatí exekúcie č. k. Ex 15/11-13 (ďalej len „upovedomenie

o začatí exekúcie“) doručovaným prostredníctvom poštového podniku, ktoré 15. marca

2011 prevzal J. H. – splnomocnenec sťažovateľa na preberanie poštových zásielok (ďalej

len „splnomocnenec“).

Splnomocnenec písomným podaním označeným ako „Námietky k upovedomeniu o

začatí exekúcie k. č. Ex 15/11-13“ z 29. marca 2011 (ďalej len „písomné podanie

splnomocnenca“) vzniesol proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, ktoré okrem

iného odôvodnil tým, že keďže upovedomenie o začatí exekúcie nebolo sťažovateľovi,

ktorý má prevádzkovanie podnikateľskej činnosti od 8. októbra 2010 až dosiaľ pozastavené,

doručené do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je

vylúčené, nie je možné proti sťažovateľovi viesť exekučné konanie. Ďalej namietal,

že upovedomenie o začatí exekúcie nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti, najmä

že neobsahuje úplné označenie sťažovateľa ako povinného. Zároveň uviedol, že majetok

sťažovateľa nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania, a preto s poukazom na

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku navrhol, aby okresný súd exekučné

konanie zastavil.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k písomnému podaniu splnomocnenca okrem iného

uviedol, že toto podanie považuje za právny úkon urobený neoprávnenou osobou, ktoré je

pre dané exekučné konanie bez právneho významu. Vzhľadom na to, že sťažovateľ

splnomocnil splnomocnenca na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do

vlastných rúk, oprávnený je toho názoru, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo

sťažovateľovi riadne doručené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Následne okresný súd vyšším súdnym úradníkom o písomnom podaní

splnomocnenca rozhodol uznesením č. k. -33 z 11. mája 2011 tak, že toto

písomné podanie ako podanie podané neoprávnenou osobou odmietol.

Sťažovateľ svoju sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -33

z 11. mája 2011 odôvodňuje okrem iného takto:

„... Porušenie týchto vyššie uvedených základných práv Okresným súdom v

Ružomberku vidím v tom, že pokiaľ súd zistil, že je podaná vec neoprávnenou osobou, mal

túto vyzvať na predloženie plnomocenstva a až po uplynutí lehoty na predloženie vec

odmietnuť, prípadne mal osobu vyzvať na doplnenie podania tak, aby toto spĺňalo zákonné

požiadavky kladené na takéto podanie.

Ja sa dlhodobo nezdržujem na území Slovenskej republiky a o celej záležitosti som sa

dozvedel sprostredkovane prostredníctvom mojich známych vo Veľkej Británii, ktorých

kontaktoval môj strýko J. H., takže som sa ani nemohol dozvedieť o tom, že je proti mne

vedené nejaké exekučné konanie a už tobôž som nemohol voči nemu podať ja sám riadny

opravný prostriedok. Túto skutočnosť mal takisto skúmať Okresný súd v Ružomberku. ...

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia všeobecne záväzných právnych

predpisov (v danom prípade aj Exekučného poriadku) v súlade s účelom základného práva

na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné

právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z

toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ). ...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1/ Uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. -33 zo dňa 11. 05.

2011 bolo porušené základné právo Z. H. v zmysle , Slovenskej

republiky a článku 6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v

znení protokolov č. 3, 5 a 8 daného v Ríme 04. 11. 1950.

2/ Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. -33 zo dňa 11. 05. 2011

sa zrušuje.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov

právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení označených základných práv

zaručených , ako aj označených práv zaručených dohovorom uznesením okresného

súdu č. k. -33 z 11. mája 2011.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V zmysle (ďalej len „OSP“) odvolanie

nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento

osobitný zákon neustanovuje inak...

V zmysle proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -33

z 11. mája 2011 bolo vydané súdnym úradníkom, ústavný súd s poukazom na ustanovenie

za účinný právny prostriedok nápravy namietaného porušenia

označených základných práv zaručených , ako aj označených práv zaručených

dohovorom, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti, považuje riadny

opravný prostriedok – odvolanie.

Ústavný súd preto o sťažnosti sťažovateľa môže konať iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy v zmysle § 374

ods. 4 , alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Zo sťažnosti však nevyplýva, že by bol sťažovateľ v konaní pred okresným súdom

označený účinný prostriedok nápravy proti sťažnosťou napadnutému uzneseniu využil.

Navyše, ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti na okresnom

súde zistil, že sťažovateľ odvolanie proti sťažnosťou napadnutému uzneseniu okresného

súdu nepodal a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2011.

Sťažovateľ síce v sťažnosti uvádza, že sa v rozhodujúcom období dlhodobo

zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, resp. vo Veľkej Británii, avšak okrem toho,

že toto svoje tvrdenie ústavnému súdu nijako nepreukázal, ústavný súd o odpustenie

podmienky vyčerpania účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ani nežiadal. Avšak podľa právneho názoru ústavného súdu, pokiaľ sťažovateľ

splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených

do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich

riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom

prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne. Práve naopak,

prípadná námietka sťažovateľa ako fyzickej osoby, ktorej prevádzkovanie podnikateľskej

činnosti je dočasne pozastavené, s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 Exekučného

poriadku o vylúčení náhradného doručenia (doručenia, ktorého účinky nastávajú bez

faktického prevzatia, iba na základe zákonnej domnienky, pozn.) upovedomenia o začatí

exekúcie, ako aj o tom, že sa o prebiehajúcom exekučnom konaní proti svojej osobe

nemohol dozvedieť, by mohla byť opodstatnená iba vtedy, ak by sťažovateľ nebol na

preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnil

tretiu osobu v osobe splnomocnenca. Z týchto dôvodov mu preto ústavný súd nemôže

nesplnenie podmienky podľa odpustiť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

účinný právny prostriedok nápravy, a to možnosť podania odvolania proti sťažnosťou

napadnutému uzneseniu, že uvedenú podmienku nesplnil nie z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ), pričom existenciu takýchto

dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti, a teda uvedené skutočnosti zakladajú

dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol

pre jej neprípustnosť podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj o trovách právneho zastúpenia je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011