Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-70-2016.pdf
PDF · 92.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5C/70/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcov: 1/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, 2/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX právne zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 162537-73299 za bezúročný a bez poplatkov s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti uznesenia rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.03.2016 domáhali, aby súd určil, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 14.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov a aby žalovaný nahradil žalobcom trovy konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 14.12.2012 uzavreli so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi vo výške 11.328,- eur (ďalej len zmluva). V čl. 1.1 zmluvy žalovaný uvádzal, že poskytol žalobcovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere ako adhéznej zmluve absentoval akýkoľvek prejav vôle žalobcu (individuálne dojednanie) ako dlžníka s tým, aby mu boli finančné prostriedky poskytnuté na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a nie na osobnú potrebu. Žalobca mal v zmluve postavenie spotrebiteľa (fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Ak je žalovaný iného názoru dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na účel výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu ťaží žalovaného, pričom predmetné dôkazné bremeno nie je možné prenášať na spotrebiteľa, keďže by išlo o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Uviedli, že uvedené tvrdenie podporuje aj súdna prax (rozhodnutia Krajského súdu Košice, sp. zn. 5CoE/8/2012 a sp. zn. 5CoE/83/2013). Zo zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že žalobca uzatvoril zmluvu za účelom výkonu podnikania. Skutočnosť, že žalobca bol v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľ, ešte nemôže u žalovaného zakladať presvedčenie, že žalobca konal pri jej uzatváraní v rámci svojej podnikateľskej činnosti a že chcel použiť poskytnuté peňažné prostriedky na účel podnikania. Tvrdili, že žalovaný im poskytol finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere, ktorá sa spravuje režimom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Predmetná zmluva o úvere ako spotrebiteľská neobsahuje viaceré náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to
§ 9 ods. 2 písm. f), písm. g), písm. i), písm. j), písm. k) a písm. y). Pokiaľ ide o celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, poukázali na neurčitosť ustanovení zmluvy týkajúcich sa celkovej výšky úveru, nakoľko v zmysle čl. 1.1 Zmluvy o úvere veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 11.328,- eur do 8 pracovných dní od podpisu Zmluvy o úvere, pričom po uzatvorení Zmluvy o úvere poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky iba vo výške 5.000,- eur, ktoré mal dlžník splatiť veriteľovi v 48 splátkach vo výške 236 ,- eur. Zároveň poukázali, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 pism. c) OSP na určení úveru zo Zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov je daný tým, že žalobca ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku výšky jeho skutočného úveru.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.11.2016 vzniesol námietku miestnej príslušnosti, nakoľko podľa neho nejde o spotrebiteľský spor, taktiež vzniesol námietku spojenú s nepreukázaním a neexistenciou naliehavého právneho záujmu. Ďalej uviedol, že ohľadne nárokov zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX bolo rozhodované a právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V, č. k. 4Zm 888/2013-12. Žalobcovia 1/ a 2/ nikdy doposiaľ netvrdili, že by uzavreli akúkoľvek zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedené skutočnosti netvrdili ani potom, ako sa začalo exekučné konanie vedené na základe uvedeného súdneho rozhodnutia. Podaná žaloba je okrem nesplnenia procesného predpokladu (§ 137 ods. 1 písm. a)) zjavne nedôvodnou aj preto, že žalobcovia 1/ a 2/ nielen že nesporovali svoje záväzky, neuvádzali súčasné tvrdenia, ale nikdy nevyužili žiadnu procesnú možnosť, v rámci ktorej by svoje tvrdenia vôbec uplatnili (a relevantne preukázali). Rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, teda nielen že nemá oporu v nejakých reálne jestvujúcich skutočnostiach, ale nemôže mať ani reálny vplyv na uvedené právoplatne súdne rozhodnutie. K tvrdeniam žalobcov žalovaný uviedol, že z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že ju žalobca 1/ uzatváral ako podnikateľský subjekt. Samotnému uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie úveru (žiadosť o úver typu PROFI). Z tejto žiadosti vyplýva, že žalobca požiadal o úver ako fyzická osoba - podnikateľ, čomu svedčilo aj vyplnenie bodu I., III., kde sa identifikoval ako podnikateľský subjekt. Ako účel čerpania úveru vyznačil žalobca prevádzkový účel. K žiadosti pripojil daňové priznanie za rok 2010, 2011, živnostenský list. Tvrdenie žalobcu 1/ o tom, že Zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ odporuje jeho vlastným úkonom, počnúc žiadosťou o poskytnutie úveru, uzavretím Zmluvy a tiež následným správaním po jej uzavretí. Javí sa totiž nevierohodne, že na túto skutočnosť (rovnako aj tvrdenie o pozmeňovaní daňového priznania) žalobca prišiel, resp. ju začal tvrdiť až s výrazným časovým odstupom po uskutočnení uvedených úkonov a najmä v dobe, kedy dlhodobo neplnil svoje záväzky. Je tiež nezrozumiteľným, z akého dôvodu žalobcovia 1/ a 2/ netvrdili teraz uvádzané skutočnosti už v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava V. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalovaný žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
4. Na pojednávaniach súdu žalobcovia zotrvali na tvrdeniach uvedených v podanej žalobe s tým, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré boli bližšie špecifikované, tak v žalobe ako aj ústnych prednesoch na doterajších pojednávaniach. Žalovaný postupoval nekalo, nakoľko v zmluve uviedol aj podnikateľské údaje žalobcu a týmto sa snažil vyhnúť uplatňovaniu spotrebiteľského práva na predmetnú zmluvu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že z predmetnej zmluvy už bolo rozhodnuté, že sa jedná o res iudicata poukázali na ustanovenie § 57 ods. 1 vtedy platného a účinného exekučného poriadku a § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
5. Z obsahu spisu a podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 14.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov.
6. Žalovaný sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava V voči žalobcom domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ (v tomto spore žalobcov) zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 16.614,40 eur s príslušenstvom. Na základe uvedeného návrhu Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 4 Zm/888/2013-12 dňa 22.11.2013, ktorým zaviazal odporcov 1/ a 2/ do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi (v tomto spore žalovanému) spoločne a nerozdielne sumu 16.614,40 eur so 6 % - ným ročným úrokom od 17.06.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 55,38 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.668,04 eur alebo v tej istej lehote podať námietky. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 10.12.2013.
7. Žalovaný dňa 14.04.2014 podal na Exekútorský úrad v Košiciach návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny 14.954,40 eur s príslušenstvom. Okresný súd Kežmarok vydal súdnemu exekútori dňa 22.04.2014 poverenie číslo XXXX XXXXXX na vymoženie sumy 14.954,40 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 55,38 eur a trov exekúcie, na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu č. k. 4 Zm 888/2013-12 zo dňa 22.11.2013. Exekučný súd po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f Exekučného poriadku a na základe predloženého zmenkového spisu sp. zn. 4 Zm 888/2013 od Okresného súdu Bratislava V, uznesením č. k. 5Er/230/2014-29 zo dňa 25.04.2018 rozhodol, že exekúcia pokračuje. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2019.
8. Súd, plniac povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pristúpil k skúmaniu, či sú splnené podmienky konania, pričom zistil, že tieto splnené nie sú a konanie je potrebné zastaviť. Meritórnemu prejednaniu žaloby totiž v danom prípade bráni prekážka veci rozsúdenej (res iudicata), preto neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienok konania.
9. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K jej naplneniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. O tú istú veci ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávneho vzťahu. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď skutok bol súdom po právnej stránke posúdený nesprávne alebo neúplne (v tejto súvislosti viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013 sp. zn. 1 MCdo 12/2010). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo 280/2010 <http://merit.slv.cz/5Cdo280/2010>).
11. AK si súd určitú otázku posúdil prejudiciálne, vtedy nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011 <http://merit.slv.cz/5Obdo44/2011>, sp. zn. 5Cdo 115/2012 <http:// merit.slv.cz/5Cdo115/2012>, sp. zn. 3 MCdo 8/2013 <http://merit.slv.cz/3MCdo8/2013>).
12. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01 <http://merit.slv.cz/3Cdo100/01> (R 110/2003), podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.
13. V spore bolo nesporné, že v konaní Okresného súdu Bratislava V súd vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 4 Zm 888/2013-12 dňa 22.11.2013, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 16.614,40 eur s príslušenstvom, a to na základe účastníkmi uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 17.12.2012. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol vo veci samej právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.12.2013 a na jeho základe prebieha na Okresnom súdu Kežmarok exekučné konanie pod sp. zn. 5Er/230/2014 <http:// merit.slv.cz/25Er/242/2009>. Vzhľadom na to, že už bolo vyššie uvedeným zmenkovým platobným rozkazom právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, pričom táto žaloba mala skutkový základ v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 17.12.2012, toto rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) pre konanie o určenie revolvingového úveru č. XXXXXX- XXXXX zo dňa 17.12.2012 za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako aj z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, nemožno sa po tom, ako bolo právoplatne v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe na plnenie, v rámci ktorého konania bola ako predbežná otázka posúdená platnosť zmluvy, z ktorého nárok na plnenie vychádzal, domáhať v novom samostatnom súdnom konaní určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti tej istej zmluvy, nakoľko by išlo o rozhodovanie o tej istej veci, čo je neprípustné. Jediný možný prostriedok, ako zvrátiť rozhodnutie o žalobe na plnenie, bolo využitie riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov.
14. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k jeho zastaveniu bez toho, aby súd uvažoval o iných opatreniach. Ak by totiž súd napriek tejto procesnej prekážke konal vo veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ďalším meritórnym rozhodnutím by mohol porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Splnenie procesných podmienok a ich nedostatky súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo). Po zistení neodstrániteľného nedostatku podmienok konania medzi ktoré patrí aj prekážka veci rozsúdenej, súd konanie musí zastaviť. Právoplatné súdne rozhodnutie totiž zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom konaní tých istých účastníkov záväzné.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na zistenú prekážku veci rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania neostávalo súdu nič iné, než konanie o žalobe žalobcov podľa § 230 CSP zastaviť. Súd sa už nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou miestnej príslušnosti ani námietkou naliehavého právneho záujmu, prípadne ďalšími okolnosťami uvedenými v priebehu sporu, nakoľko ich posudzovanie s poukazom na zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania považoval za nadbytočné.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP a priznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ procesne zavinili zastavenie konania, keď podali žalobu o určenie napriek tomu, že súd už skôr o danej veci rozhodol žalobou na plnenie. K zastaveniu konania tak nedošlo pre správanie žalovaného po podaní žaloby, teda zavinením žalovaného. Preto nárok na náhradu trov konania vznikol protistrane, teda žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto uznesenia tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.