Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_64Ek-1188-2019.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1188/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Norbert Varga ALUFENST - TUKO, IČO: 41 953 959, so sídlom: Školská 151, 951 76 Kolíňany, právne zast. Advokátska kancelária Peter Bartoš, s.r.o., IČO: 52 262 821, so sídlom: Martina Granca 3, 841´02 Bratislava, proti povinnému: BYTSTYLE s.r.o., IČO: 36 641 286, so sídlom: Partizánska 1930/95A, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o vymoženie 4.260,00 EUR s prísl., rozhodujúc o návrhu na vykonanie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia z a m i e t a
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky 4.260,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RD/25/2019 zo dňa 29.04.2019 vydaného Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom pri rozhodcovskom súde Royal Development - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 95125 Hruboňovo.
2. Okresný súd Banská Bystrica preskúmal exekučný titul. Z jeho obsahu vyplýva, že oprávnený vykonával prepravu vecí pre povinného na základe zmluvy o preprave vecí v zmysle ustanovenia Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMP). Vykonanie prepravy preukazujú potvrdené medzinárodné nákladné listy č. 2006192, č. 2006193 a č. 0015251. Za vykonanú prepravu vystavil oprávnený povinnému faktúru č. 20182031 na sumu 1.200,- EUR s dátumom splatnosti dňa 17.09.2018, faktúru č. 20182296 dátumom splatnosti dňa 19.10.2018 a faktúru č. 2012392A na sumu 1.260,- EUR s dátumom splatnosti dňa 27.10.2018. Povinný predmetné faktúry prijal a nijakým spôsobom nerozporoval.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia. návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
5. Podľa §61k ods. 1 písm. d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. V danej veci súd zistil, že ad hoc rozhodca, Ing. Milan Valach, nemal právomoc vo veci konať, nakoľko medzi účastníkmi predmetného rozhodcovského konania nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy.
7. Pokiaľ ide o posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, v zmysle ktorého možno uzavrieť, že v rámci exekučného konania je (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatuje, že nezistil porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, t.j. práva na súdnu a inú právnu ochranu, a nepovažuje za nedôvodné a svojvoľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. 3MCdo 20/2008, s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu“.
8. Exekučný súd je, celkom nepochybne oprávnený skúmať právomoc orgánu, ktorý vydal exekučný titul tak, ako to súd urobil aj v prejednávanej veci. Ak exekučný súd zistí, že orgán, ktorý vydal exekučný titul nemal právomoc ho vydať, potom ide o takú okolnosť pre ktorú je nútený výkon takéhoto rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 53 Exekučného poriadku (t.j. aj podľa aktuálnej právnej úpravy) takýto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučný súd by neposudzovaním formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (teda toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou), poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci a bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by bolo neakceptovateľné a v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Súd však opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzuje a ani v tomto prípade neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako nesmeroval ani k „zrušeniu“ rozhodcovského rozhodnutia.
9. Súd uvádza, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je jednotná v tom, že pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd, tak ako to tvrdí oprávnený.
10. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, ale predovšetkým je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského
súdu, v tomto prípade, ad hoc rozhodcu. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.
11. Z rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, Royal Development - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243,951 25 Hruboňovo, ktorý oprávnený predložil ako exekučný titul a na základe ktorého navrhuje vykonanie exekúcie, vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z čl. 14. Všeobecných prepravných podmienok oprávneného (VPP). Odkaz na predmetné VPP bol uvedený na každej faktúre v dolnej časti s uvedeným textu: Všeobecné zasielateľské a obchodné podmienky Norbert Varga Alufenst-Tuko VZP a VOP na www.tuko.sk“. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným mala vzniknúť aj podľa § 4 ods. 4 ZoRK v nadväznosti na § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva nepodaním námietky voči existencii rozhodcovskej zmluvy v rámci rozhodcovského konania.
12. V zmysle § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej doložke nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
14. V zmysle § 4 ods. 1 ZoRK , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
15. V zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
16. V zmysle § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
17. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
18. V zmysle § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
19. V zmysle § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
20. Súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky zistil, že táto nebola medzi oprávneným a povinným uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy v zmysle § 4 ods. 1 ZoRK (uvedené oprávnený ani netvrdil). Súd skúmal, či rozhodcovská zmluva vznikla medzi oprávneným a povinným v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK, t.j. odkazom v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na VPP obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorým prejavili vôľu aby sa rozhodcovská doložka stala súčasťou zmluvy medzi nimi, nakoľko takýto spôsob vzniku rozhodcovskej zmluvy tvrdil oprávnený. Oprávnený súčasne tvrdil, že rozhodcovská zmluva vznikla aj v zmysle § 4 ods. 7 ZoRK, t.j. tak, že povinný nenamietal jej existenciu v žalobnej odpovedi k žalobe podanej rozhodcovskému súdu, v ktorej oprávnený tvrdil existenciu rozhodcovskej zmluvy. Súd preto skúmal vznik rozhodcovskej zmluvy z hľadiska všetkých oprávneným tvrdených spôsobov jej vzniku. Súd však v tejto súvislosti konštatuje, že ak oprávnený tvrdí, že rozhodcovská zmluva medzi ním a povinným mala vzniknúť viacerými spôsobmi (pristúpením povinného k rozhodcovskej doložke, alebo výslovným nenamietnutím jej existencie v žalobnej odpovedi), potom ide o dva rôzne spôsoby vzniku rozhodcovskej zmluvy a z tvrdení oprávneného sa javí, že ani sám oprávnený nevie určiť spôsob ako vznikla rozhodcovská zmluva
medzi ním a ako povinný prejavil svoju vôľu podrobiť sa v prípade sporu právomoci rozhodcovského súdu.
21. Sudca k vzniku rozhodcovskej zmluvy spôsobom v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v spojení s § 3 ods. 2 ZoRK uvádza, že nemožno akceptovať vznik rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným takýmto spôsobom. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v zásade rozhodcovská zmluva vznikne vtedy, ak sú všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu zmluvy alebo ak sú stranám známe. Súd nemal za preukázané tú skutočnosť, že by všeobecné obchodné podmienky boli známe povinnému, resp. že by bol s ich obsahom oboznámený nakoľko k návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v rozhodcovskom spise sa nachádzajú všeobecné obchodné podmienky bez vlastnoručného podpisu povinného, ktorým by povinný potvrdil, že sa s obsahom všeobecných obchodných podmienok oboznámil a že by ich bez výhrad akceptoval.
22. Rozhodcovská zmluva môže byť podľa ZoRK uzavretá aj v zmysle § 4 ods. 7 ZoRK aj v prípade, ak sa jej existencie v rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) jej neexistenciu v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu nenamietne. Súd má za to, že takýto spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy vyžaduje aktívnu účasť povinného v rozhodcovskom konaní, pričom musí rozhodcovskému súdu doručiť žalobnú odpoveď. Z exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) však priamo vyplýva, že povinný si žalobný návrh s prílohami neprevzal. Keďže v tomto prípade povinný nijakú žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu nedoručil, platná rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným nemohla takýmto spôsobom vzniknúť. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa právomoci rozhodcu. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok NS SR 3Cdo 233/2008).
23. Sudca po preskúmaní veci zistil, že medzi oprávneným a povinným nevznikla rozhodcovská zmluva. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné
- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nemožno vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
24. Keďže k zastaveniu exekučného konania došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a naviac sám oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.