Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/2038/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BRM S.A.S, DI VASCHETTO BONARDI ROSA ELDA & C, so sídlom Via Giovanni da Verazzano 14/0, 101 29 Torino, Talianska republika, pr. zast.: Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 409/6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:36 857 327, proti povinnej: A. B., C.: XX.XX.XXXX, D. E. D. XXX/XX, XXX XX F. C. G., o vymoženie 10000 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michala Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 404EX 669/2023, o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, takto

rozhodol:

Súd návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.08.2023 domáhala od povinnej vymoženia sumy vo výške 10000 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 28.04.2017, ktorý potvrdil Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Konajúci súd následne vo veci , IČS: XXXXXXXXXX, vydal dňa 04.09.2023, Poverenie č. ECLI: H.:I.:J.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorým poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinnej bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručované prostredníctvom obchodného vestníka, v ktorom Upovedomenie o začatí exekúcie zverejnené v období od 19.12.2023 do 19.01.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie podala povinná na poštovú prepravu dňa 23.01.2024. Tunajší súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.

4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že podáva návrh na zastavenie exekúcie a zároveň žiada o odklad exekúcie na dobu 3 mesiacov a navrhuje aby súdny exekútor, eventuálne súd predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil. Svoje podanie odôvodňuje tvrdením, že exekúcia je vedená v rozpore so zákonom, nakoľko oprávnený je po likvidácii majetku vymazaná z príslušného obchodného registra. Zároveň uvádza, že žiada o odklad exekúcie, nakoľko výkon a priebeh exekúcie na majetok povinnej by mal v tomto štádiu konania zjavne nepriaznivý dopad na fungovanie a existenciu povinnej a neprimerane by zasiahol do jej majetkových práv. Povinná ďalej uviedla, že do tejto situácie sa nedostala vlastnou vinou, a že voči povinnej nie je vedené žiadne iné exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia.

5. Súdny exekútor zároveň predložil konajúcemu súdu, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k námietke

výmazu oprávneného z príslušného obchodného registra uvádza, že túto skutočnosť povinná nijako nepreukázala a zároveň, uviedol, že priložil výpis z príslušného obchodného registra v Turíne spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že povinná už rovnakú námietku uvádzala aj v prvostupňovom konaní a bolo o nej riadne rozhodnuté. K žiadosti povinnej o odklad exekúcie uviedol, že ani toto tvrdenie nijako nepreukázala. Záverom svojho vyjadrenia oprávnený uviedol, že povinná si je vedomá neexistencie zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie a preto k návrhu na zastavenie exekúcie pripojila aj eventuálny návrh na odklad exekúcie. Oprávnený nesúhlasí s návrhmi povinnej a žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.

6. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mala namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.

14. Treba zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie

15. Súd k námietke povinnej ohľadne výmazu oprávneného po likvidácii z príslušného obchodného registra uvádza, že povinná toto tvrdenie nijako nepodložila, zatiaľ čo oprávnený už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil výpis Obchodnej komory priemyslu, remesiel a poľnohospodárstva v Turíne zo dňa 29.08.2023. Nakoľko sa pri námietkach povinnej jedná o skutočnosti, ktoré mali údajne vzniknúť pred vydaním exekučného titulu a povinná tieto skutočnosti namietala už v základnom konaní a bolo o nich rozhodnuté odvolacím súdom, nepredstavujú dôvod pre zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak možno prijať záver, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou exekučného súdu nie je každé tvrdenie účastníka exekučného konania preverovať a opätovne účastníka dopytovať na preukázanie ním tvrdených skutočností, pretože exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacou zásadou a za úspešné uplatňovanie resp. bránenie práva v konaní je zodpovedný sám účastník. Navyše, povinná mala dostatočný priestor uvedenú skutočnosť nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

16. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie zároveň uviedla návrh na odklad exekúcie, nakoľko výkon a priebeh exekúcie na jej majetok by mal nepriaznivý dopad na jej existenciu a do tejto situácie sa povinná podľa svojho tvrdenia nedostala vlastnou vinou. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinnej, by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Situácia na strane povinnej nie je nemenná, je teda možné dôvodne predpokladať, že povinná

dosiahne príjem alebo majetok, ktorý bude postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného. K návrhu povinnej na odklad exekúcie súd uvádza, že v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) o odklade exekúcie nerozhoduje súd, ale súdny exekútor. Ten o návrhu na odklad exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

18. Podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.

19. Konajúci exekučný súd k ďalším námietkam povinnej uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tieto námietky povinnej nie sú pre účely prebiehajúcej exekúcie opodstatnené a pre súd nezakladajú povinnosť o nich konať a rozhodovať pretože, nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.

21. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

25. Nakoľko si žiadny z účastníkov neuplatnil náhradu trov, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.