Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/49/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: BRM S.A.S, DI VASCHETTO BONARDI ROSA ELDA & C., so sídlom Via Giovanni da Verazzano 14, Torino (TO) CAP 10129, Talianska republika, registračné číslo: 05981310013, zastúpený Advokátskou kanceláriou Dobiš, s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 6, proti žalovanej: V. F., N.. XX. XX. XXXX, A. C. XX/XX, XXX XX Ž. N. S., zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát som sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 10.000,- €, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000,- € odo dňa 26.09.2010 do 25.10.2010, zo sumy 8.000,- € odo dňa 26.10.2010 do 25.11.2010 a zo sumy 10.000,- € odo dňa 26.11.2010 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.12.2010, doručenou súdu dňa 23.12.2010 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 10.000,- €, titulom ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy na základe objednávky žalovanej zo dňa 07.07.2010. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Žalobca dodal žalovanej kozmetický prístroj s názvom „DEA“ a „VENUS PHOR“, oba prístroje za cenu 24.000,- €. Dňa 07.07.2010 bola vystavená faktúra č. 27 na sumu 24.000,- €. Dňa 05.08.2010 bola kúpna cena dodaného stroja DEA upravená na základe obojstrannej dohody na sumu 20.000,- €. Z tejto sumy bola uhradená suma 10.000,- €, ostala neuhradená suma vo výške 10.000,- €. Rukou písaným zápisom bola uskutočnená dohoda zmluvných strán o zaplatený zvyšnej sumy v troch splátkach, a to: dňa 25.9.2010 sumu 4.000,- €, dňa 25.10.2010 sumu 4.000,- € a dňa 25.11.2010 sumu 2.000,- €. Táto dohoda bola spísaná dňa 5.8.2010 v Ž. N. S.. Toho istého dňa bol vykonaný na faktúre zo dňa 7.7.2010 rukou písaný zápis, že kozmetický stroj VENUS-PHOR berie dodávateľ H. A. späť na základe vzájomnej dohody. Zo strany žalovanej k zaplateniu dlžnej sumy 10.000,- € nedošlo. Predložil ako dôkaz písomnú objednávku žalovanej (č.l. 8), faktúru zo dňa 7.7.2010 (č.l. 9), dodací list „Documento di transporto“ zo dňa 16.7.2010 (č.l. 58) a príjmový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 20.7.2010 (č.l. 59). 2. K obrane, ktorú v konaní použila žalovaná žalobca uviedol, že došlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Viackrát vyzýval žalovanú, aby zo zmluvy plnila a uhradila dohodnuté splátky kúpnej ceny avšak vôbec na toto nereagovala. Žalobca poukázal na to, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby predišiel súdnemu sporu.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: V písomne podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 16Rob/600/2010-16 zo dňa 7.2.2011 uviedla, že nedošlo k uzavretiu platnej a účinnej kúpnej zmluvy. Medzi ňou a žalobcom bola dohodnutá rozväzovacia podmienka a následne na to bola uzavretá dohoda o dodatočnom určení nepodstatnej časti zmluvy, ktorá má podľa názoru žalovanej za následok neplatnosť už dohodnutej časti zmluvy. Poprela existenciu kúpno-predajného vzťahu ako takého z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy. Namietala aktívnu legitimáciu žalobcu pre jeho nesprávne označenie a svoju pasívnu legitimáciu v spore, pretože už nepodniká a v žalobe bola označená ako fyzická osoba podnikateľka s uvedením IČO. Potvrdila, že objednala dva talianske kozmetické prístroje, z ktorých jeden (neskôr žalovaná uvádzala, že dva) bol hneď po jeho dodaní vrátený z dôvodu, že nespĺňal hygienické a technické parametre. Žalovaná uviedla, že druhý prístroj bol prevzatý s tým, že v kozmetickom salóne žalovanej malo byť zriadené školiace stredisko na predmetnom stroji. Tento stroj sa neustále kazil a bola potrebná aj výmena, čo sa udialo. Žalovaná uviedla, že „dohodli sme sa tak, že ja urobím školiace centrum na strojoch, ktoré sú od talianov, budem ich školiteľka a pomôžem distribuovať pani S. tieto stroje na Slovensku. Pokiaľ viem, pani S. následne nepredala ani jeden z týchto strojov a v prípade, že sa toto neuskutoční, všetko sa ruší.“ Zároveň uviedla, že kvôli poruchovosti dodaného prístroja chcela od zmluvy odstúpiť a stroj talianom vrátiť. Všetko bolo riešené prostredníctvom p. S. - sprostredkovateľky. Po niekoľkých pojednávaniach v predmetnej veci žalovaná vycestovala do Talianska, kde sa chcela priamo dohodnúť sa so žalobcom. Uviedla, že mala talianskeho právnika, ktorý bol s nimi. Dozvedeli sa , že konateľka firmy je viac ako dva roky po smrti, a teda nebolo možné sa spojiť so žalobcom a dohodnúť sa mimosúdne. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 28.4.2017 uviedol, že v tomto čase sa už nedá tvrdiť neplatnosť zmluvy. Žalovaná sa však domáha jej neexistencie a to v čase, keď bola podaná žaloba, z dôvodu, že došlo k rozväzovacej podmienke, resp. k naplneniu dohody o tom, že zmluva bude ukončená. Bolo dohodnuté, že v prípade, ak nebude stroj v takej prevádzke, aby počas šiestich mesiacov bolo možné vykonávať školenia, táto zmluva zaniká. Žalovaná navrhla vykonať dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu p. H.R. A., výsluchom p. S., D. P., ako aj p. M..

4. Z výpisu z obchodného registra žalobcu zo dňa 19.9.2016 vyplýva, že názov žalobcu je: BRM S.A.S. DI VASCHETTO BONARDI ROSA ELDA & C., ide o spoločnosť s ručením obmedzeným a spoločnosť je v likvidácii.

5. Z písomnej objednávky žalovanej (č.l. 8) zo dňa 7.7.2010 vyplýva, že žalovaná si objednala na zakúpenie talianske kozmetické prístroje na formovanie postavy a na tvarové ošetrenia za cenu 24.000,- €. V objednávke je o.i. uvedené: „prosím o školenie v mojom kozmetickom salone v Žiari nad Hronom a to čo najskorej, nakoľko sezóna je už v plnom prúde.“ Splatnosť bola dohodnutá tak, že prvú splátku uhradí pri dodávku prístroja na Slovensku a to 12.000,- - 15.000,- €, zvyšnú časť žiada o možnosť rozložiť do 3 mesiacov od dodania prístrojov.

6. Z faktúry zo dňa 7.7.2010 vyplýva, že žalovanej bola vyfakturovaná žalobcom suma 24.000,- € za dodanie dvoch prístrojov s názvom DEA a VENUS - PHOR. Na faktúre je vyhotovený rukou písaný zápis dňa 5.8.2010, že prístroj VENUS - PHOR sa berie späť k dodávateľovi na základe vzájomnej dohody. Kúpna cena dodaného stroja DEA bola upravená na základe obojstrannej dohody na sumu 20.000,- €. Z tejto sumy bola uhradená suma 10.000,- €, ostala neuhradená suma vo výške 10.000,- €. Rukou písaným zápisom bola uskutočnená dohoda zmluvných strán o zaplatený zvyšnej sumy v troch splátkach, a to: dňa 25.9.2010 sumu 4.000,- €, dňa 25.10.2010 sumu 4.000,- € a dňa 25.11.2010 sumu 2.000,- €.

7. Z dodacieho listu „Documento di transporto“ zo dňa 16.7.2010 vyplýva, okrem iného tovaru bol žalovanej dodaný stroj „DEA (ULTRASUONO)“ a „VENUS-PHOR“.

8. Z príjmového pokladničného dokladu žalobcu zo dňa 20.7.2010 vyplýva, že od žalovanej mu bola vyplatená suma 10.000,- €

9. Z výpisu zo živnostenského registra na žalovanú V. F. - KOZMETIKA, IČO: 40391396, vyplýva, že oprávnenie na podnikanie tomuto subjektu zaniklo dňa 8.3.2013.

10. Z výsluchu svedka M. M., N.. XX.XX.XXXX súd zistil, že talianska firma cez sprostredkovateľa, ktorým bola pani S., dodala žalovanej stroj. Bolo to niekedy v roku 2010. Pri prvom jednaní svedok nebol. Uviedol, že má vedomosť, že s talianskou firmou bolo dohodnuté, že bude zriadené školiace stredisko v priestoroch žalovanej. Pani S. sa ústne zaviazala, že pomôže s rozbehnutím tohto školiaceho strediska a poskytne súčinnosť. Svedok uviedol, že žalovaná už v čase „zácviku“ stroja žalovaná nebola spokojná s dodanými strojmi. Potvrdil, že v tom čase bola zaplatená záloha 10.000,- € a bol podpísaný doklad o úhrade. Podľa svedka bolo ústne dojednané, že pokiaľ stroj bude chybný, dôjde k rozviazaniu kúpno- predajného vzťahu. Následne mali byť vrátené plnenia. Vtedy do riešenia záležitosti vstúpil svedok. Snažil sa so žalovanou dohodnúť so zástupcom talianskej firmy, pretože stroje neboli v stave, v akom dodávateľ deklaroval. Následne sa p. A. (zástupca talianskej firmy) odmlčal a potom bol žalovanej doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 10.000,- €. Svedok uviedol, že na začiatku došlo k ústnemu dojednaniu, že pokiaľ nebude školiace stredisko zriadené a fungovať tak, ako si dohodla pani F., dôjde k rozviazaniu zmluvy. Taliani sa odmlčali, žalovaná spolu so svedkom chceli stroj vrátiť, komunikovali s p. A., mali snahu situáciu riešiť aj tak, že išli do Talianska s talianskym právnikom. Chceli komunikovať priamo s majiteľkou firmy, ktorú v tom čase nezastihli a táto o ich záležitosti na Slovensku vôbec nevedela. Mienili stroj vrátiť cez p. sprostredkovateľku. Bolo podľa svedka zrejmé, že sprostredkovateľka so žalobcom nič nemala, a tak mohlo dôjsť k situácii, že nebudú mať ani stroj ani peniaze a zároveň ich bude súd zaväzovať k tomu, aby zaplatili talianskej strane 10.000,- €. Na prvom stretnutí s talianskou stranou sa zúčastnil svedok so žalovanou a p. K., na ďalších stretnutiach bol prítomný svedok so žalovanou, prípadne aj p. K..

11. Prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k. 12Cb/49/2011-107 zo dňa 19. decembra 2013, ktorým žalobe vyhovel. Odvolací súd na odvolanie žalovanej uznesením č.k. 12Cb/49/2011 - 145 zo dňa15.1.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Súd uvádza ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

13. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa § 161 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Otázka aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu bola vyriešená už v rozhodnutí odvolacieho súdu aj keď právny zástupca na tejto obrane zotrval aj naďalej. Súd preto uvádza závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici nasledovne: Procesná spôsobilosť niekoho, kto je označený ako účastník konania, je jednou zo základných podmienok konania. Ako vyplýva zo spisu, žalobca v tomto prípade bol v návrhu označený neúplným obchodným menom, a to „BRM s. a. s.“, zatiaľ čo obchodné meno žalobcu (ako jednoduchej komanditnej spoločnosti s. a. s.) podľa výpisu z príslušného registra je „BRM, s. a. s. DI VASCHETTO BONARDI ROSA ELDA & C“. Súčasťou obchodného mena žalobcu je okrem iného aj meno komplementára p. T. M., ktorá ako štatutárny zástupca podpísala aj splnomocnenie pre splnomocnenca H. A., zo dňa 30. 04. 2010. Pokiaľ ide o adresu sídla žalobcu a identifikačné číslo, údaje uvedené v návrhu zodpovedajú výpisu z príslušného registra. Žalobca bol teda v žalobe označený neúplným obchodným menom, čo je odstrániteľný nedostatok podmienky konania.

16. Žalobca podaním zo dňa 20.1.2016, doručeným súdu dňa 21.1.2016 odstránil tento nedostatok podmienky konania a označil žalobcu „BRM S.A.S. DI VASCHETO BONARDI ROSA ELDA & C., so sídlom Rivoli (TO), Via Trieste 2 Cap 10098, IČO: 05981310013. v súlade s výpisom z príslušného registra, v ktorom je žalobca zapísaný v Talianskej republike. Za spoločnosť konala p. T. M. ako štatutár, ktorá podpísala splnomocnenie pre p. H. A..

17. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa spôsobilosti žalovanej mať práva a povinnosti ako účastníčka konania, žalovaná je v konaní pasívne legitimovaným subjektom a to bez ohľadu na to, že ukončila podnikateľskú činnosť ako živnostníčka. Súd prvého stupňa už v rozsudku č.k. 12Cb/49/2011-107 zo dňa 19.12.2013 postupoval správne, keď žalovanú v rozsudku označil ako fyzickú osobu nepodnikateľa, a to menom a priezviskom a údajom o dátume narodenia bez toho, aby o tejto zmene procesne rozhodol uznesením. Žalovaná bola v návrhu označená ako podnikateľka, obchodným menom, teda menom, priezviskom a dodatkom (§ 9 ods. 1 Obchodného zákonníka), v súlade s údajmi v živnostenskom registri v čase vzniku právneho vzťahu, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Pokiaľ aj žalovaná počas konania ukončila podnikateľskú činnosť (podľa výpisu z príslušného živnostenského registra ku dňu 08. 03. 2013), je naďalej subjektom spôsobilým byť účastníkom konania a pokiaľ ide o záväzky vzniknuté v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, je pasívne legitimovaná a za tieto záväzky aj po ukončení podnikania ako fyzická osoba zodpovedá.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní strán sporu, výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a výsluchom svedka p. M..

19. Po vykonanom dokazovaní súd považuje za nesporné, že na základe objednávky žalovanej, došlo zo strany žalobcu k dodaniu kozmetického prístroja s názvom „DEA (ULTRASUONO)“ žalovanej. Skutočnosť, či bol dodaný okrem tohto prístroja aj ďalší, je pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná zaplatila za tento dodaný tovar sumu 10.000,- € a zvyšnú sumu 10.000,- € sa zaviazala splatiť v troch splátkach. Túto skutkovú okolnosť žalovaná nepoprela. Spornou zostala skutočnosť, či stroj bol dodaný ako predmet kúpy, alebo toto zariadenie, na ktorom sa majú realizovať školenia, bolo „zapožičané“. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa nej nedošlo ako aj tým, že bola naplnená rozväzovacia podmienka zmluvy.

20. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

22. Strany sporu boli v čase spoločného obchodovania obaja podnikatelia. Súd preto aplikoval na daný vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to, že žalobca dodá prístroj (predmet kúpy), čím prevedie vlastnícke práva na žalovanú a žalovaná zaplatí za tento tovar kúpnu cenu. Uvedené závery má súd preukázané zo žalobcom predložených dôkazov, a to vystavenej faktúry, ktorá obsahuje dohodu o zaplatení kúpnej ceny, dodacieho listu ako aj vyjadrení samotnej žalovanej. Žalovaná nepoprela, že tovar objednala, že došlo k jeho dodaniu a prevzatiu. Sama žalovaná v písomnej objednávke uviedla, že si objednáva „na zakúpenie“ talianske kozmetické prístroje na formovanie postavy a na tvárové ošetrenia za cenu 24.000,- €. Dohodu o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny má súd za preukázanú z listiny predloženej žalobcom - faktúry zo dňa 7.7.2010. Príjmový pokladničný doklad vystavený žalobcom preukazuje zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 10.000,- € (túto skutočnosť potvrdil aj svedok p. M.).

23. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že pre vady tovaru mienila od zmluvy odstúpiť, mala postupovať spôsobom, ktorý pre takýto prípad ustanovuje zákon, a to § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. Relevantný postup podľa uvedených ustanovení však žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ uvádzala, že vycestovala do Talianska, aby uvedenú záležitosť mimosúdne vyriešila, takémuto postupu nemožno priznať účinky, ktoré žalovaná mienila dosiahnuť, pretože nepostupovala zákonom stanoveným spôsobom pri tvrdenom porušení zmluvy žalobcom.

24. Súd uvádza, že žalovaná ako podnikateľka mala postupovať zákonom predpísaným spôsobom a ako podnikateľka vystupujúca v podnikateľských vzťahoch konať s odbornou starostlivosťou tak, aby predišla vzniku rozporov.

25. Podľa § 471 Obchodného zákonníka, kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.

26. Podľa § 472 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe.

27. Súd obranu žalovanej týkajúcu sa existencie rozväzovacej podmienky právne posúdil ako uzavretie kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli podľa § 471 Obchodného zákonníka. K preukázaniu dohody o rozväzovacej podmienke zmluvy navrhla žalovaná vypočuť svedka p. Valenta, ktorý túto skutočnosť síce potvrdil, ale uviedol, že pri prvom stretnutí nebol a teda túto vedomosť nadobudol sprostredkovane. Ďalej navrhla ako svedkyňu vypočuť p. S., ktorá ako sprostredkovateľka celý obchod zastrešovala. Svedkyňa počas konania umrela, súd preto jej výsluch nemohol uskutočniť. Navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov p. K., T.. P., s ktorou spolupracovala v kozmetickom salóne a p. H. A. súd nevykonal, pretože považoval takéto dokazovanie za nadbytočné. Svedkovia sa mali podľa žalovanej vyjadriť ku skutočnosti, že stroj mal byť „zapožičaný“ a budú sa na ňom robiť školenia. Pokiaľ by aj táto skutočnosť bola výsluchmi svedkov preukázaná, v prípade, že mienila žalovaná kozmetický prístroj vrátiť, mala žalovaná postupovať pri uplatnení rozväzovacej podmienky písomným odmietnutím tovaru v skúšobnej dobe. Takýto úkon však žalovaná neurobila, preto ani na túto obranu žalovanej súd nemohol prihliadnuť.

28. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že pokiaľ v priebehu konania žalobca odstránil nedostatok konania správnym označením žalobcu, toto neznamená, že sa začal domáhať svojho práva od momentu opravy. Účinky podanej žaloby zostávajú zachované. Žaloba bola podaná dňa 23.12.2010 a splatnosť prvej splátky nastala 25.9.2010. Štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka neuplynula a nárok žalobcu preto nie je premlčaný.

29. Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

30. Výška úroku z omeškania bola určená podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania bola 1 %.

31. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa citovaného § 369 Obchodného zákonníka vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000,- € odo dňa 26.09.2010 do 25.10.2010, zo sumy 8.000,- € odo dňa 26.10.2010 do 25.11.2010 a zo sumy 10.000,- € odo dňa 26.11.2010 až do zaplatenia.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd ich náhradu priznal v plnej výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie .vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.