Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-62-2019.pdf
PDF · 130.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná 6, Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátska kancelária, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 237,22 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/72/2018-235 z 10.1.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 237,22 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 237,22 eur od 3.8.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú sumu je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 237,22 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 237,22 eur od 3.8.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca uviedol, že 16.9.2016 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle SAAB 9-3, EČV_ B. XXXHU, rok výroby 2008, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: L.o., B.. Predmetná škodová udalosť bola vlastníkom motorového vozidla (t.j. poistením) riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie a žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. 8012951440. Poistený dal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise BK SERVIS s.r.o. (teda u žalobcu). Náklady na opravu tohto vozidla boli vo výške 920,00 eur s DPH, ktorú si žalobca uplatnil u žalovaného faktúrou č. 20170148. Z Oznámenia o poistnom plnení z 18.7.2017 bolo žalobcovi zrejmé, že týmto dňom bolo ukončené poistné šetrenie. Zároveň mu bol predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaným bola uhradená iba suma 342,14 eur z fakturovanej sumy 920,00 eur s DPH (resp. 766,34 eur bez DPH). Teda celková nepriznaná suma žalovaným bola vo výške 310,22 eur, z toho rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX - 284,66 eur. Táto neuznaná suma vo výške 237,22 eur (t.j. 284,55 eur mínus 20% DPH) bola vlastníkom daného motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky z 19.7.2017. Žalobca má za to, že oprava motorového vozidla bola prevedená účelne a smerovala k tomu, aby vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou a keďže žalovaný
neuhradil plnú výšku fakturovanej sumy, žalobca si nárok na poistné plnenie z vyššie uvedenej škodovej udalosti uplatnil na súde.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní 9.4.2018 platobný rozkaz sp.zn. 16Up/228/2018, voči ktorému podal žalovaný odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní, vec bola následne Okresným súdom Banská Bystrica postúpená Okresnému súdu Košice I.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Poukazujúc na rozsudok NS SR 3Cdo/192/2004 namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a teda predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu a vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol so žalobcom (ako jeho dlžník) platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení časti pohľadávky. Uvedeným postúpením - na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky došlo medzi poškodeným (ako postupcom) a žalobcom (ako postupníkom) k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je samotná Zmluva o postúpení časti pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej v odpore uviedol, že zotrváva na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy, uvedené v Oznámení o poistnom plnení, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z kalkulácie podľa programu AUDATEX (t.j. autorizovaný kontrolný systém pre kalkulácie nákladov na opravy vozidiel) a má za to, že vykonané krátenie zo strany žalovaného predstavuje riadne, odôvodnené a preukázané krátenie spôsobené tým, že poškodený vykonal opravu u žalobcu, ktorý predstavuje neautorizovaný servis. Taktiež namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. § 132 CSP a teda, že v žalobe absentujú základné údaje (napr. o priebehu škodovej udalosti, o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného).
5. Keďže pri prvom úkone vo veci samej žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I, súd prvej inštancie citujúc ust. § 41, § 42 a § 19 písm.c/ CSP v prvom rade skúmal danú námietku žalovaného a dospel k záveru, že je nedôvodná. Z Oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že šetrenie škodovej resp. poistnej udalosti vykonávalo Centrum likvidácie škôd - Košice, ktoré má adresu na Hlavnej 62, Košice. Z uvedeného mal súd prvej inštancie nepochybne za to, že sa spor týka organizačnej zložky žalovaného, ktorá má sídlo v obvode Okresného súdu Košice I, a teda Okresný súd Košice I je miestne príslušným súdom na prejednanie danej veci.
6. Ďalej súd konštatoval, že nespornými skutočnosťami je vznik danej škodovej udalosti, existencia poškodeným uzavretej poistnej zmluvy upravujúcej havarijné poistenie a oznámenie o ukončení šetrenia žalovaným, keďže neboli stranami sporu spochybnené.
7. Z vykonaného dokazovania (Zmluvou o postúpení časti pohľadávky z 19.7.2017, likvidačným spisom žalovaného, výzvami na doloženie dokladov k škodovej udalosti adresovaných žalobcovi, faktúrou č. 20170148 z 12.7.2017, Kalkuláciou opravy č. 801295144, Kontrolným listom z 23.9.2016, Oznámením žalovaného o poistnom plnení z 18.7.2017, Cenníkmi jednotlivých autoservisov, predložených žalobcom) súd zistil, že zo Zmluvy o postúpení časti pohľadávky z 19.7.2017, okrem iného vyplýva, že ňou poškodený (L. spol. s r.o. B.) postúpil pohľadávku voči dlžníkovi (žalovanému) vo výške 237,22 eur, čo predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20170148 vystavenej za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8012951440. Ide o rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, pritom predstavuje nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia a skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola vyjadrená touto zmluvou. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, pokiaľ sa právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V danom prípade ide o jasnú špecifikáciu postupovanej pohľadávky v predloženej zmluve o postúpení časti pohľadávky, a teda o platný právny úkon (postupca/ poistený mal pohľadávku voči žalovanému práve z titulu poistnej zmluvy), keďže ide o nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu a pohľadávka poškodeného, ktorú postúpil na žalobcu sa pritom týkala tej časti sumy, ktorá predstavovala časť poistného plnenia, ktorá ostala zo strany žalovaného neuhradená. Tá časť, vyjadrená číselne a aj slovne bola následne
postúpená na žalobcu. Vzhľadom na uvedené nemôže byť zmluva neplatným právnym úkonom a teda je nepochybné, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaným.
8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že poistený neporušil akúkoľvek svoju povinnosť, čím by zapríčinil vznik poistnej udalosti a zväčšenie rozsahu nákladov na uvedenie škodového stavu do predchádzajúceho stavu, takže nie je dôvodnosť krátenia poistného plnenia, tak ako o tom hovorí § 799 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepreukázal reálnu dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Z výziev na doloženie dokladov k škodovej udalosti adresovaných žalobcovi nepochybne vyplýva iba výzva žalovaného žalobcovi na predloženie originálu faktúry za opravu vozidla, na základe čoho žalobca uvedenú faktúru žalovanému predložil. Žalovaný v danej veci nevyzval poškodeného/žalobcu na preukázanie vyčíslenej opravy motorového vozidla aj napriek tomu, že z faktúry č. 20170148 z 12.7.2017 nepochybne vyplýva, že celková výška nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu 920,00 eur s DPH (t.j. 766,34 eur bez DPH), pričom karosárske práce a lakovnícke práce boli účtované 35,00 eur/hod. a z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 18.7.2017 vyplýva, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál - „Spolu priznané: 609,78 eur, odpočet DPH - 101,63 eur, výška škody bez DPH 508,15, spoluúčasť - 166,00 eur. Poistné plnenie: 342,15 eur, Poistné plnenie/doplatok celkom 342,15 eur“. Ak mal žalovaný za to, že poškodený/ žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal vyčíslenie danej opravy, a to v súlade so zmluvou, mal žalobcu vyzvať na toto preukázanie aj s riadnym odôvodnením požadovaných dokladov. Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 18.7.2017 vôbec nevyplýva riadne zdôvodnenie a preukázanie výšky krátenia poistného plnenia. Prípadné vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať a následné ničím nepreukázané, riadne neodôvodnené krátenie ceny práce uvedené iba v oznámení žalovaného o poistnom plnení považoval súd prvej inštancie, voči poškodenému, za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným. V tejto súvislosti súd len poznamenal, že z cenníkov jednotlivých autoservisov predložených žalobcom vyplýva, že tieto monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla (t.j. od 35,00 eur/40,00 eur bez DPH do 58,80 eur/69,60 eur s DPH). Teda podľa názoru súdu prvej inštancie servis vykonávajúci opravu daného motorového vozidla neprekročil cenu normohodín obvyklú v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Teda, poškodený neporušil žiadnu zo svojich zmluvných povinností, predložil relevantné dôkazy za opravu daného motorového vozidla podľa pokynov žalovaného a preto nemôže byť na ťarchu žalobcu, resp. poškodeného, že si vybral na opravu svojho motorového vozidla iný servis, ako servis nachádzajúci sa v Zozname zmluvných servisov žalovaného, nakoľko by to bolo v rorzpore s právnymi predpismi SR.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 34, § 35, § 37, § 39, § 788 ods. 1, 3, § 790 písm.a/, § 791 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3,§ 799 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, § 443, § 524 ods. 1, 2, § 526, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do dôvodu a výšky, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a upustil od vykonania ďalšieho stranami sporu navrhnutého dokazovania.
10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP).
12. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou, čím je nesprávny, nezákonný a arbitrárny, pričom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05 a I. ÚS 382/06. Má za to, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej
právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil aj napriek tomu, že z ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP vyplýva, že súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Totiž medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon ne predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 56/01). Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze sp.zn. III. ÚS 119/03 a sp.zn. IV. ÚS 115/03.
13. V ďalej časti odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Uviedol, že dňa 16.9.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SAAB 9-3, EČV: B ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti L., s.r.o. B.. Škodová udalosť mala byť ohlásená u žalovaného, u ktorého mal mať poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval pod č. 8012951440. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť u žalobcu a žalobca následne za vykonanú opravu vystavil poškodenému faktúru č. 20170148 vo výške 920,00 eur. Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení z 18.7.2017 vyhotovenom žalovaným, bolo žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 342,15 eur. Dňa 19.7.2017 došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 237,22 eur s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávky poškodeného voči žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú faktúru vystavenú žalobcom. Z uvedeného teda vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Opätovne zdôraznil, že v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predmetnej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení poukázal na skôr už uvedené skutočnosti, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z predmetu zrealizovaného postúpenia pritom vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t.j. Zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Cdo/1527/1999 z 22.6.2000, z ktorého je zrejmý výklad pojmu „neurčitý úkon“ a teda, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, alebo nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný a výklad pojmu „nezrozumiteľný úkon“, teda taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle je jeho vôľa nejasná. Podobné závery vyplývajú aj z novšej judikatúry - rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo/879/2014 z 2.6.2014.
14. Teda je nepochybné, že predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon a navyše v uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým.
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a ktoré postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky.
16. Citujúc ust. § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zdôraznil, že poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v ods. 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, zároveň dojednania v poistných podmienkach nesmú odporovať danému ustanoveniu. Teda k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené podmienky:
- vedomé porušenie povinnosti - či išlo o vedomé porušenie povinnosti a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ t.j. žalovaný;
- podstatný vplyv - porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov;
- vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti;
- medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Teda, ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. Podľa žalobcu jeho konaním nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplneniu skutkovej podstaty ust. § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného (t.j. krátenie poistného plnenia). Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Vdo/4166/2010 a sp.zn. 32Odo/904/2003 a má za to, že neporušil žiadnu povinnosť, naopak žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore s ustanoveniami Ústavy SR a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že na strane poisteného nedošlo k akémukoľvek porušeniu jeho povinností, ktoré by mohlo mať vplyv na vznik poistnej udalosti.
17. S tvrdením žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný a arbitrárny žalobca nesúhlasí a naopak rozsudok považuje za vecne a právne správny, preskúmateľný a má za to, že poskytuje zdôvodnenia všetkých sporných skutočností, ako to, či na strane poistného došlo k porušeniu povinností, obvyklostí ceny práce, aktívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ žalovaný uvádza, že „Máme za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa nášho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie ....“, žalobcovi nie je zrejmé, aké skutočnosti má na mysli, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd sa vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami. Žalovaný ani počas súdneho konania nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, resp. naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 799 OZ, ako to aj súd prvej inštancie správne vyhodnotil v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
18. V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného, že podľa ust. § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, žalobca citujúc ust. § 220 ods. 2 CSP a poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 645/2014 zdôraznil, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať.
19. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta len nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s touto aktívnou vecnou legitimáciou. Avšak podľa žalobcu, súd prvej inštancie v odôvodnení dostatočne, jasne a zreteľne uviedol, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti daného napadnutého rozhodnutia. Navyše rozhodol aj v súlade s dodržaním princípu právnej istoty, podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (čl. 2 ods. 2 CSP). Napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonom požadované a predpokladané časti. Zároveň v danom rozhodnutí súd reflektuje na všetky sporné skutočnosti a relevantné otázky súvisiace s meritom veci.
20. Čo sa týka námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky, žalobca uvádza, že predmetom postúpenia je nárok na poistné plnenie, ktorý bol poškodenému, resp. poistenému nedôvodne krátený, resp. neposkytnutý v plnom rozsahu, pričom v danej zmluve je tento nárok vyčíslený presnou finančnou sumou - rozdielom medzi faktúrou za opravu poškodeného motorového vozidla a poistným plnením priznaným žalovaným. Existenciu nároku (pohľadávky) na poistné plnenie ako takého, uznal aj samotný žalovaný, keď žalobcovi časť poistného plnenia už poukázal a teda je nesporné, že došlo k poistnej udalosti a že poškodený resp. poistený z tejto udalosti má nárok na poistné plnenia. Spornou ostala už len výška daného nároku na poistné plnenie, ktorá bola predmetom tohto konania. Totiž žalovaný nemôže prezentovať svoj názor, podľa ktorého by samotný poistený resp. poškodený bol dlžníkom žalobcu z dôvodu, že by poškodený resp. poistený neuhradil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, nakoľko právo na poistné plnenie vzniklo poistenému momentom vzniku poistnej udalosti, t.j. právo na poistné plnenie, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť poistenému nevzniká až preukázaním úhrady faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ale vzniká momentom poistnej udalosti. Z ustanovenia § 797 ods. 2 OZ nevyplýva, že by právo na poistné plnenie (alebo na náhradu škody) vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady, riziká, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by to tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z OZ, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej resp. poistnej udalosti.
21. Teda ak by mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného alebo poškodeného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone. Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov (poškodených) vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov pri likvidácii poistných udalostí ani nevyžaduje. V predmetnej veci žalovaný už čiastočne plnil (na základe Oznámenia o poistnom plnení z 18.7.2017), pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený resp. poistený nemal pohľadávku voči žalovanému, nakoľko podľa úsudku žalovaného je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovni v obdobných konaniach. Keďže námietka neplatnosti Zmluvy o postúpení v obdobných skutkovo-právnych veciach už bola v minulosti riešená odvolacím, súdom, žalobca poukázal na rozsudok sp.zn. 4Cob/60/2017.
22. Ďalej žalobca zdôraznil, že Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom; jeho účastníkmi sú doterajší veriteľ - postupca a tretia osoba, nový veriteľ t.j. postupník. Dlžník sa na tejto dohode nezúčastňuje, k uzavretiu zmluvy môže dôjsť aj bez vedomia, resp. dokonca i proti vôli dlžníka. Aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie nároku na súde na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je postupník. Ak pred začatím súdneho konania nedošlo k oznámeniu alebo
preukázaniu postúpenia pohľadávky, potom je nevyhnutnou prílohou žalobného návrhu aj samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou postupník preukazuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 31Cdo/1326/2007 a citujúc ust. § 526 ods. 1 prvá veta OZ má za to, že cesia má pre žalovaného len ten účinok, že svojho dlhu sa zbaví plnením inej osobe, nie ten účinok, že by to zakladalo zmenu záväzku, ten ostáva rovnaký. Postupník sa stane novým veriteľom - nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými; požíva všetky práva, ktoré mal predtým postupca. Navyše samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej však len zámenu v osobe oprávneného - veriteľa. Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpeniu pohľadávky nebráni ani jej prípadná spornosť, ani popieranie jej existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V čase cesie má postúpená pohľadávka existovať alebo má byť pravdepodobný jej vznik v budúcnosti. Budúcu pohľadávku, resp. pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, nevylučuje právny poriadok z okruhu postupiteľných práv. V praxi sú týmto spôsobom bežne postupované napr. aj úroky z omeškania a ďalšie príslušenstvo.
23. Žalobca zdôraznil, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka, že ide o časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného z poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v Zmluve o postúpení pohľadávky a preto nie je pochybnosť o tom, aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla.
24. V súvislosti s určitosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca uviedol, že predmetom postúpenia môže byť existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná a tiež pohľadávku premlčanú, pretože až vznesením námietky premlčania na súde sa z premlčaných pohľadávok stávajú pohľadávky naturálne, t.j. na súde nevynútiteľné. Predmetom zmluvy je postúpenie určitej pohľadávky pôvodného veriteľa postupníkovi ktorý sa stáva veriteľom dlžníka na mieste pôvodného veriteľa. Predmetom postúpenia môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj nepeňažná, nie však povinnosť účastníka. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS ČR z 26.5.2004 sp.zn. 25Cdo/1074/2003 a zdôraznil, že na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje, aby v nej bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky, ani aby v nej bola uvedená právna kvalifikácia postupovanej pohľadávky (podstatné je, že účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky vymedzili postupovanú pohľadávku dostatočne presne inými údajmi). Zo súdnej praxe vyplýva, že postupovaná pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky ďalej slúži aj na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Ak nemal postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako pri postupovanej pohľadávke, potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne presne identifikovaná aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia.
25. V neposlednom rade aj tvrdenie žalovaného ohľadne toho, že v Zmluve o postúpení pohľadávky „absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu“ považuje žalobca za účelové a zbytočné. Zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonom stanovené náležitosti. Nie je možné a prijateľné, aby žalovaný tvrdil, že v danom právnom úkone chýba „konkrétny“ prejav vôle postupcu, nakoľko ten je zrejmý z obsahu danej zmluvy. Žalobcovi nie je jasné, aký presne „konkrétny“ prejav vôle postupcu si žalovaný predstavuje a absenciu ktorého namieta. Žalovaný podľa vlastného úsudku vyhodnotil, že Zmluva o postúpení časti pohľadávky je neplatná, bez toho, aby mu prislúchalo právo napádať platnosť daných právnych úkonov, či bez toho, aby tieto svoje tvrdenia aspoň nejakým relevantným spôsobom odôvodnil. Právne úkony sa však uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.
26. V súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom, žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/31/2018, Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015 a sp.zn. I. ÚS 242/07 z 3.7.2008, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/132/2007 a nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 243/07. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje námietku žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj tvrdenia žalovaného o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky za irelevantné.
27. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
29. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
30. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
32. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
33. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
34. Je nepochybné, že žalobca je v tomto prípade aktívne legitimovaný. Aktívnu legitimáciu získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky.
35. Táto zmluva bola vyhotovená v písomnej forme a má všetky náležitosti vyžadované ust. § 524 a nasl. OZ. Námietky žalovaného v tomto smere sú len teoretizovaním, ktoré nemá oporu v zákone.
36. V konaní bolo preukázané, že cena opravy bola obvyklá pre daný región i druh motorového vozidla.
37. Súd prvej inštancie zistil riadne skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie je presvedčivé a odôvodnenie zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP.
38. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).