Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-265-2012.pdf
PDF · 68.38 KB
Case nature
Subarea
10Er/265/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, so sídlom 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému neb. Z. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom mesto Z., o vymoženie 327,21 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad so sídlom Slovenská 52, 080 01 Prešov, pod sp. zn. Ex 1949/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský úrad so sídlom Slovenská 52, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa dňa 24.04.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie vyššie uvedenej sumy na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010228112-GC04/12 zo dňa 10.02.2012. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 18.05.2012.
2. Dňa 17.06.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Uviedol, že povinný zomrel a súd dedičské konanie po povinnom zastavil, pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie, na úhradu ktorých navrhol vzhľadom na dôvod zastavenia zaviazať oprávneného.
3. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. V danej exekúcii povinný zomrel v priebehu vykonávania exekúcie. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. S poukazom na ust. § 37 ods. 3 Ex. poriadku, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností do výšky nadobudnutého dedičstva. Súd zistil, že povinný zomrel bezmajetný. Podľa uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 12D/84/2018, Dnot 115/2018 zo dňa 14.08.2018, ktoré sa stalo právoplatným dňa 27.09.2018 nebohý povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, preto bolo konanie pre bezmajetnosť po poručiteľovi zastavené, osoby pripadajúce ako dedičia po poručiteľovi jeho smrťou
nenadobudli žiaden majetok, teda ani nededili. Exekučný súd za tejto procesnej situácie ani nemal s kým konať. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) je podporené aj v judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. v konaniach sp. zn. 7MCdo 5/2011, 5MCdo 10/2011, 2MCdo 10/2012, ktorými sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR, podľa ktorého, ak v priebehu exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením z dôvodu nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia.
6. Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
7. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
8. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
9. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v minimálnej výške, teda v paušálnej sume 33,19 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, vo výške 20 % zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eura.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.