Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-561-2013.pdf
PDF · 70.93 KB
Case nature
Subarea
10Er/561/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, IČO: 36 500 968 proti povinnému neb. N. N., nar.: XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXX/XX, N., o vymoženie 351,52 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. Ex 84/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľákovi, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves trovy exekúcie vo výške 49,54 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.04.2013 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie vyššie uvedenej sumy, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 12Ro/645/2012 zo dňa 17.10.2012. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 03.05.2013.
2. Súdny exekútor doručil dňa 18.04.2019 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný a povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu neprešla na dedičov. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňujte trovy exekúcie.
3. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. V danej exekúcii povinný zomrel v priebehu vykonávania exekúcie. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. S poukazom na ust. § 37 ods. 3 Ex. poriadku, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností do výšky nadobudnutého dedičstva. Súd zistil, že povinný zomrel bezmajetný. Podľa uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 11D/60/2018, Dnot 76/2018 zo dňa 10.09.2018, nebohý povinný nezanechal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, preto bolo konanie pre bezmajetnosť po poručiteľovi podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zastavené, osoby pripadajúce ako dedičia po poručiteľovi jeho
smrťou nenadobudli žiaden majetok, teda ani nededili. Exekučný súd za tejto procesnej situácie ani nemal s kým konať.
6. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) je podporené aj v judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. v konaniach sp. zn. 7MCdo 5/2011, 5MCdo 10/2011, 2MCdo 10/2012, ktorými sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR, podľa ktorého, ak v priebehu exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením z dôvodu nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia.
7. Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
12. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
13. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to odmenu vo sume 33,19 eur, teda v minimálnej zákonnej výške. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktoré si v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. súdny exekútor uplatnil. Náhradu hotových výdavkov za poštovné súd priznal v sume 8,10 eur, a za poštovné poplatky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uvedené
hotové výdavky mal súd za riadne preukázané a to šetrením z exekučného spisu a považuje ich za nevyhnutne vynaložené, a preto ich priznal vo vyššie uvedenej výške.
18. Daň z pridanej hodnoty súd priznal vo výške 20 % z odmeny a výdavkov zo sumy 41,29 eur vo výške 8,25 eur a to na základe skutočnosti, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty preukázanej osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty.
19. Celkovo náhradu trov exekúcie spolu s DPH súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 49,54 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.