Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-85-2023.pdf
PDF · 141.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/85/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., zastúpeného: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom J. Hollého 1, 934 01 Levice, proti žalovanému: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, XXX XX H., zastúpenému: ADVISORY LAW OFFICE-Dr. Gajdoš s.o.o. so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO 36863645 a SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom Mlynaričova 13. 851 03 Bratislava, IČO 50807471, o zaplatenie 96 459,23 eura s príslušenstvom, o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 06. septembra 2022 pod č.k.11C /297/2013-1331 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vyhovujúcej časti. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v zamietajúcej časti. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 65 131,03 eura s úrokom z omeškania vo výške 8, 75 % ročne zo sumy 65 131, 03 eura od 11.09. 2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35, 04%. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť LEA Consulting s.r.o. sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 96 459, 24 eura za vykonané dielo , na základe ústnej dohody a krycieho listu rozpočtu spoločnosti P + P interiéry s.r.o. so sídlom v Želiezovciach. Predmetom dohody bola realizácia diela, stavebných práv na zmene rodinného domu , prístavba a nadstavba v Leviciach, v celkovej hodnote 187 969, 24 eura s DPH. Stavba bola zrealizovaná a kolaudačné rozhodnutie bolo 22.10. 2021. Dňa 27.09. 2012 bola postúpená pohľadávka zo zmluvy na spoločnosť LEA Cosulting s.r.o.- pôvodného žalobcu. 1.2. Súd prvej inštancie v bodoch 1 až 20 na 19 stranách rozsudku neprehľadne a chaoticky uviedol vyjadrenia strán na pojednávaniach a písomných podaniach, v ktorým mal problémy odvolací súd sa orientovať, pretože sú prenesené celé výpovede a vyjadrenia bez rozlíšenia žalobcu, žalovaného, výpovedí svedkov. Ustanovenie § 220 ods. 2 CSP v obsahovej štruktúre rozsudku obsahuje časť odôvodnenia rozsudku. Z nej má vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy predložil, aké prostriedky procesného útoku použil. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu opíše, o aké dôkazy ich žalobca oprel. V krátkosti uvedie, či okrem skutkových tvrdení a návrhov na dokazovanie uplatnil v konaní aj iné
prostriedky procesného útoku. Opis nároku nemá byť doslovným prevzatím či dokonca prepisom obsahu žaloby, súd má v tejto časti zhrnúť relevantné právne skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor. Rovnako stručne má byť formulované stanovisko žalovaného s uplatnenými prostriedkami procesnej obrany. Nie je potrebné doslovne opisovať text vyjadrenia k žalobe a ďalšie procesné podanie. Ďalej súd musí uviesť, ktoré skutková tvrdenia sú nesporné a ustáli, ktoré sporné skutkové tvrdenia sú rozhodné ako podklad pre konečné rozhodnutie. Do rozhodnutia je potrebné zahrnúť iba podstatné skutkové okolnosti. V bode 32 súd prvej inštancie konštatoval, že nie je sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi na jeho účet 91 510 eur. Spornou zostala otázka, kto vykonával stavebné práce, aký bol ich rozsah dojednaná odplata. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenie žalovaného o vykonávaní prác žalobcom ako fyzickou osobou považoval za účelové vzhľadom na jeho vyjadrenie, že mu zadával práce a on sa zaviazal ich zabezpečiť vlastnou firmou alebo spolupracujúcimi firmami. Žalovaný vedel, že bude vykonávať práce ako firma. O tom svedčí vzájomná komunikácia strán, poskytnutá suma 91 510 eur zaevidovaná do účtovníctva firmy. Žalovaný tvrdil, že vypracovaný projekt predpokladal na realizáciu investície 129 740, 69 eura -3 900 000 Sk, mal k dispozícii len 1 860 000 Sk- 61 740, 69 eura. V priebehu konania došlo k zmene realizácie stavby. Medzi investorom a zhotoviteľom bola dohodnutá odplata, cena nemusí byť určená presne a zhotoviteľ má nárok na primeranú cenu. Žalovaný v priebehu celého konania spochybňoval uzavretie zmluvy. Tvrdil, že neexistuje ním potvrdená objednávka, zhotoviteľ neviedol riadne účtovníctvo , stavebný denník, cena nebola dohodnutá na základe rozpočtu , krycí list so súpisom prác nepredstavuje právne relevantný dôkaz ohľadne rozsahu prác. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že zmluva o dielo je neplatná, pretože nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. V priebehu konania zmenil uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 631 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), § 37 OZ, § 39 OZ, OZ, § 524 ods.1,2 OZ, § 451 ods.1,2 OZ ,§ § 457 ods.1 OZ, § 458 ods.1 OZ, § 101 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ . 1.4. K namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na zmluvy o postúpení pohľadávok . Považoval ich za platné a námietky žalovaného namietajúceho exekučné konania žalobcu , za nedôvodné. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného o nerozhodnutí o zmene žaloby, pretože svoj nárok odvodzoval na základe rovnakých skutkových zistení a jednalo sa len o zmenu právnej kvalifikácie. Z toho dôvodu nie je nárok žalobcu premlčaný. 1.5. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že firma P+ P interiéry s.r.o. kooperovala so žalovaným na rekonštrukcii nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného od počiatku, čo vyplýva z poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným, firmou dodávaného materiálu a realizovaním prác na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, výpoveďami svedkov, z mailovej komunikácie. Pretože medzi stranami sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus ohľadne vykonávania prác firmy žalobcu a žalovaného, právny zástupca žalobcu konštatoval, že nebola platne zavretá zmluva o dielo a jedná sa o vydanie bezdôvodného obohatenia. Za tým účelom nariadil znalecké dokazovanie. Znalec určil trhovú hodnotu nehnuteľnosti hlavnej, vedľajšej stavby a prístrešku na autá v sume 221 000 eur. Prístrešok nemal byť zahrnutý do hodnoty, jeho cena bola 5 596,44 eura, ktorú odpočítal od celkovej ceny. Trhová hodnota hlavnej a vedľajšej stavby zostala 215 403, 56 eura. Medzi stranami nebolo sporné uhradenie sumy žalovaným vo výške 91 510 eur, rozdiel činí 123 893,56 eura. Z uvedenej sumy odpočítal položky vykonané žalovaným za hodnotu dreva 5 991, 85 eura, hodnotu spevnených plôch v sume 5 424,90 eura, hodnotu ústredného kúrenia 21 770, 03 eura, spolu 90 706,78 eura. Od tejto sumy odpočítal polovicu za búracie práce 2 501, 56 eura, rozdiel činil 88 205, 22 eura. Túto sumu považoval za bezdôvodné obohatenia žalovaného. Poukázal na znenie zmlúv o postúpení pohľadávok, z ktorých jednoznačne vyplýva, že postupovaná suma sa skladala z dvoch položiek. Sumy 65 131, 03 eura za hodnotu materiálu a vykonaných stavebných práv a sumy 31 328, 21 eura , výšky DPH. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k zaplateniu DPH spoločnosťou P + P Interiéry nedošlo. 1.6. V závere rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou žalovaného , že vzťah bolo potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, pretože nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z projektovej dokumentácie mal preukázané využívanie stavby ako polyfunkčnej stavby, v súčasnosti využívanej na prevádzkovanie priestorov rôznym podnikateľským subjektom. Nejedná sa o spotrebiteľský vzťah, žalovaný nie je spotrebiteľ. 1.7. V časti úrokov z omeškania priznal žalobcovi úrok z omeškania od uplynutia lehoty na plnenie na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 22.08.2012, uplynulej 10.09.2012. Nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania s plnením.
1.8. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol zamietnutie dokazovania výsluchom svedkov majúcich potvrdiť vykonané práce pre žalovaného, ktoré neboli predmetom konania. 1.9. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti 32,84 %.
Obe strany podali proti rozsudku odvolanie.
2.1. Žalobca podal odvolanie v zamietajúcej časti. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam až na položku spevnených plôch okolo domu, vo dvore a pred budovou, pretože boli realizované ním. Uvedené vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 27.07.2020 a komunikácie so znalcom. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Túto sumu súd prvej inštancie neodpočítal od hodnoty vyčíslenej znalcom. Podobne neodpočítal hodnotu prác vynaložených na ručné rozobratie budovy až po pôvodné múry z dôvodu ich bezplatného rozobratia pacientom žalovaného. Žalovaný vykonal len dodávku dreva v hodnote 5 991,85 eura a hodnotu ústredného kúrenia. Z uvedeného potom vyplýva, že hodnota hlavnej a vedľajšej stavby je 221 000 eur , bez prístrešku na autá v sume 5 596,44 eura je 215 403, 56 eura. Po odpočítaní časti realizovaných žalovaným ( drevo 5 991,85 eura, ústredné kúrenie 21 773,03 eura) je cena diela 187 641,68 eura. Po odpočítaní zálohových platieb 91 510 eur predstavuje cena diela 96 131, 68 eura. Z uvedeného dôvodu je výpočet súdu prvej inštancie nesprávny. 2.2. Ďalej sa žalobca nestotožnil so zamietnutím žaloby a jej dôvodov v bode 55 rozsudku, pretože žaloba bola podaná na zaplatenie diela hlavnej a vedľajšej stavby. Je nereálne aby všetok stavebný materiál dodal bez DPH. Žalovaný nikdy nenamietal položku DPH. Predmetom sporu nemôže byť výška DPH, nakoľko nemá oporu v žiadne právnej úprave týkajúcej sa danej veci. Premetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná bola duma 96 131,68 eura, priznaná suma 65 131,03 eura a rozdiel vo výške 31 000,65 eura žiadal priznať spolu s úrokom z omeškania. K návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov po 10 rokoch sporu uviedol, že žalovaný predložil čestné prehlásenia jeho pacientov. Podstatná časť ich tvrdenia sa netýka predmetu sporu a ďalšie práce boli vykonané po kolaudácii. V časti náhrady trov konania a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3.1. Žalovaný podal odvolanie vo vyhovujúcej časti rozsudku. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neprávne skutkové zistenia a nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností( § 365 ods.1 písm. h), f), e) CSP). 3.2. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie napriek predbežnému posúdeniu veci ako spotrebiteľského vzťahu v rozsudku uviedol, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalobca ho už v podanej žalobe označil ako fyzickú osobu tvrdiac, že s ním uzavrel zmluvu o dielo. Následne bolo v konaní preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je polyfunkčným objektom. Ako fyzická osoba nevykonáva žiadnu obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Nehnuteľnosť je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti J., F.. F., prevádzajúcej zdravotnícke zariadenie, v ktorej je jediný spoločník. Nehnuteľnosť nevlastní a nedáva ju do nájmu. Býva v nej so svojou rodinou. Žalobca spotrebiteľský vzťah počas konania nerozporoval. K tomu navrhol svoj výsluch, ktorý súd prvej inštancie nepripustil, čím založil vadu konania. 3.3. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie majúc za to, že mal rozhodnúť o zmene žaloby, pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenie ceny diela, ktorú potom zmenil na žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. V žalobe svoj nárok odvodzoval od ústne uzavretej zmluvy o dielo. Predmet sporu na základe zmlúv o postúpení pohľadávok určil ako zaplatenie stavebného materiálu a stavebných prác. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zmenil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tým došlo k zmene žaloby spočívajúcich v zmene skutkových tvrdení, o čom súd prvej inštancie nerozhodol. Zmena žaloby sa nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľ. Žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom nie hodnoty ním vykonaných prác a stavebného materiál, ale za účelom preukázania hodnoty diela. Rozhodnutie NS ČR nie je aplikovateľné na daný skutkový stav, pretože obdobné ustanovenie § 294 CSP v čase vydania bezdôvodného obohatenia neexistovalo a na vec sa vzťahoval na iný skutkový stav. Nesprávne nerozhodnutie o zmene žaloby malo za následok nesprávne posúdenie premlčania nároku žalobcu, pretože doručením návrhu na zmenu žaloby alebo jej uvedením do zápisnice dochádza k zmene hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov, majúcich za následok spočívanie premlčania a posúdenie uplynutia premlčacej doby. V danej veci uplynula objektívna a subjektívna premlčacia doba.
3.4. Žalovaný namietal aktívne vecnú legitimáciu žalobcu, pretože medzi ním a obchodnou spoločnosťou P + P interiéry s.r.o. nevznikol žiaden právny vzťah. Poukázal na výpoveď svedka K. uvádzajúceho, že stavebné činnosti vykonával pre žalobcu ako fyzickú osobu. 3.5. Žalovaný namietal neunesenie dôkazného bremena žalobcu, že všetky práce vedené v znaleckom posudku boli vykonané ním. Znalec nevedel oceniť elektroinštaláciu, ktorú žalobca nevykonal. Potvrdil, že nevykonal obklad v garsónke a sokel, ktoré znalec zahrnul do znaleckého posudku. Svedok K. potvrdil, že jeho a L. vyplácal on a pre neho vykonávali stavebnú činnosť. Z uvedených dôvodov sa podieľal na hodnote hlavnej a vedľajšej stavby. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že celé dielo vykonal žalobca. 3.6. K nevykonaniu dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov uviedol, že z opatrnosti navrhol ich výsluch. Svedkovia mali potvrdiť jeho tvrdenie o svojpomocnej výstavbe. Svedok F. mal potvrdiť, že vykonal kompletnú elektroinštaláciu. Rozsudok žiadal v napadnutej vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť.
4. Žalobca podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. K námietke posúdenia vzťahu strán ako spotrebiteľského uviedol, že sa jednalo o stavbu polyfunkčných nehnuteľností. Spotrebiteľský charakter namietal počas konania na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach. Námietka žalovaného, že nesúhlas vyjadril až v roku 2022, je nedôvodná. K námietke nevykonania výsluchu žalovaného po desiatich rokov vedenia sporu uviedol že žalovaný bol prítomný na každom pojednávaní, mohol sa vyjadriť. Nepripustením dokazovania jeho výsluchom súd nezaložil vadu konania. Žalovaný od počiatku namietal, že žiadna, ani ústna dohoda nebola uzavretá, preto súd prvej inštancie správne postupoval podľa citovaného rozhodnutia NS ČR . K námietke o nerozhodnutí o zmene žaloby dodal, že nedošlo k zmene žaloby, ani k doplneniu rozhodujúcich skutočností. Hlavnú a vedľajšiu stavbu realizovala firma P P interiéry s.r.o. Žalovaný zabezpečil drevo na krov a ústredné kúrenie. Rozsudok navrhol v napadnutej časti potvrdiť.
5. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Zotrval na dôvodoch odvolania. Uviedol, že spotrebiteľský charakter vyplýva priamo zo žaloby, pretože žalobca ho žaloval ako fyzickú osobu. Nikdy netvrdil, že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo obchodnej činnosti. Jeho tvrdenie o prenajímaní nehnuteľnosti je irelevantné. Došlo k prevodu nehnuteľností do vlastníctva terajšieho vlastníka. Nehnuteľnosť je polyfunkčným objektom a s časti slúži na bývanie žalovaného. Súd prvej inštancie predbežne posúdil vzťah ako spotrebiteľský, potom zmenil svoj názor na poslednom pojednávaní . Založil svoje rozhodnutie na prekvapivých skutočnostiach, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť. Zotrval na námietke nerozhodnutia o zmene žaloby a nepripustenia dokazovania výsluchom ním navrhnutých svedkov. Rozhodnutie NS ČR 32 Cdo 4778/2021 nie je aplikovateľné na prejednávanú vec. Hodnota určená znaleckým posudkom neprestavuje objektívne zistenia, neoddeľuje hodnotu stavby založenej vykonaním prác žalobcu a jeho.
6. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že v priebehu konania nebol sporný vzťah strán. Žalovaný v dôkaznej núdzi následne začal tvrdiť, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Neuviedol žiadne iné nové skutočnosti.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolaniach strán podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolania nie sú opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolanie skúmal namietanú vadou konania spočívajúcu v neposúdení nároku ako spotrebiteľského vzťahu, hoci súd prvej inštancie pri predbežnom posúdení posúdil vzťah ako spotrebiteľský, nevykonanie výsluchu žalovaného na pojednávaní a nevykonanie výsluchu svedkov navrhnutých žalovaným.
9. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 (najmä prednese žaloby a vyjadrenia k nej) súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné
právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Najvyšší súd opakovane uvádza, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020, 7Cdo/111/2020). Obdobné nazeranie na striktné nedodržanie postupu zo strany súdu spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné (podľa § 118 ods. 2 OSP), najvyšší súd vyjadril už za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, keď ho považoval len za tzv. inú vadu konania, ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP). Porušenie citovaného zákonného ustanovenia totiž žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. (pozri uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/3/2016, 4Cdo/167/2012, 5Cdo/211/2013, 5Cdo/32/2017, 6Cdo/134/2010). Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) tiež vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. Odvolateľ tak po rozhodnutí súdu prvej inštancie mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko ku skutkovému i právnemu posúdeniu sporu súdom prvej inštancie prostredníctvom podaného odvolania (čo aj urobil) a uplatniť svoj vplyv na výsledok konania prostredníctvom iného procesného prostriedku (pozri R 39/1993). Prípadné porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP nemôže mať za následok prekvapivé rozhodnutie. Otázka, či súd správne zistil a vyhodnotil skutkové okolnosti a aký záver z nich vyvodil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, predstavujú námietky voči skutkovým záverom súdu (konkrétne spôsobu vyhodnotenia dôkazov súdom). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Navyše súd môže dať stranám i inak najavo, akú skutkovú otázku a z akého dôvodu rieši. Môže to vyplynúť aj z jeho postupu, ktorý nadväzuje na úkony strán tak, ako tomu bolo v danom spore, v ktorom mal žaloba dostatočný priestor na to, aby identifikoval a reagoval na rozhodujúcu a skutkovo spornú okolnosť, ktorou bolo riadne reklamovanie vady u žalovaného. Preto nemožno dospieť k záveru, navyše pokiaľ dovolateľ v dovolaní ani neozrejmil, v čom by jeho procesná situácia bola iná, v prípade že by súd postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo pre neho prekvapivé, nepredvídateľné a nespravodlivé. Za podstatné možno považovať aj to, že právny zástupca žalobcu - advokát súd o predbežné právne posúdenie ani nepožiadal.
10. Odvolací súd poukazuje na záver rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/167/2012, z ktorého vyplýva, že: „ ... aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia (pozn. § 118 ods. 2 OSP, aktuálne § 181 ods. 2 CSP) nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ OSP (teraz § 421 písm. f/ CSP - pozn.). Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch na vykonávanie ďalších dokazovaní a v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. ... Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP.". Podľa názoru žalovaného by súd v priebehu sporu, po vykonaní dokazovania nikdy nemohol zmeniť svoj právny názor na prejednávanú vec.
11. Žalovaný namietal nevykonanie jeho výsluchu. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná v roku 2013. Žalovaný bol vypočutý podrobne na pojednávaní konanom dňa 20.03.2014, vyjadroval sa k výpovedi žalobcu vypočutého ako svedka na pojednávaní 06.11.2014, k výpovediam svedkov na pojednávaní konanom 24.01.2017, 11.04.2017, 01.03.2018, 05.06.2018, 30.05.2019, 20.05.2022, súd prvej inštancie podrobne uviedol jeho výpoveď v bode 8 rozsudku, k veci podal niekoľko písomných vyjadrení. 12. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých žalovaný navrhol za účelom preukázania ním vykonaných prác. Súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie vykonania dokazovania .Uviedol, že žalovaný predložil čestné prehlásenia, ich výpoveď by nemohla ovplyvniť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Odvolací súd k tejto námietke žalovaného dodáva, že nevyhoveniu dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. V danom prípade odvolací nezistil dôvodnosť námietky žalovaného. Žalovaný doručil podanie z 15.06.2022 v ktorom z opatrnosti navrhol výsluch svedkov za účelom preukázania rozsahu vykonaných prác na hlavnej a vedľajšej stavbe z jeho strany. Na pojednávaní konanom 16.08.2022 sa nezúčastnil, jeho zástupca trval na výsluchu svedkov. Nikde nie je návrh žalovaného na vykonanie dokazovania jeho výsluchom . Počas konania mu nikdy nebolo bránené sa v konaní vyjadrovať na pojednávaniach, podával písomné vyjadrenia. Z obsahu spisu nevyplýva jeho návrh na výsluch strany. Z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže na návrh strany nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom. Tieto úkony môže vykonávať prostredníctvom svojho zástupcu. Súd nariaďuje výsluch strany ako dôkazný prostriedok len na návrh strany sporu. Výsluch svedkov žalovaný navrhol len z opatrnosti. Odvolací súd sa stotožnil so zamietajúcim uznesením súdu prvej inštancie, pretože ich výsluch by nepovažoval vzhľadom na vymedzený predmet sporu za nutný. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil žiadnu vadu konania, pre ktorú by musel rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci nedošlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie. Odvolací súd následne pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
14. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podaných odvolaniach súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní, skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto správne vyložil. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že strany sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožnili, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol daným výrokom rozhodnutia. Odvolací súd pre dostatočné dôvody rozhodnutia, s ktorými sa v plnej miere stotožnil, nepovažoval za potrebné doplniť dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože by len zopakoval ním uvedené závery. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
15. Predmetom konania je zaplatenie sumy 96 459,24 eura, ktorej sa žalobca v žalobe domáhal z titulu nezaplatenia faktúry vystavenej žalovanému 09.07.2012, splatnej 23.07.2012. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému doplatenie odplaty za stavebné práce uskutočnené na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. K žalobe žalobca predložil krycie listy rozpočtu zo dňa 22.11.2021, v ktorých bola vyčíslená hodnota prác , stavebného materiálu, a zvlášť vyčíslená DPH. Žalovaný od počiatku popieral doručenie krycích listov. Tvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu P + P Interiéry nebol v žiadnom právnom vzťahu. Nebol v žiadnom právnom vzťahu s terajším žalobcom ako fyzickou osobou, pretože medzi nimi nedošlo ku žiadnej zmluve o dielo. Boli dohodnutý, že žalobca mu pomôže pri výstavbe realizovanej svojpomocne. Následne žalovaný tvrdil, že uzavrel ústnu zmluvu o dielo so žalobcom ako fyzickou osobou, preto sa jedná o spotrebiteľský vzťah. V odvolaní prvý krát namietol, že je žalovaný ako fyzická osoba, preto súd nemohol vyhodnotiť, že zmluvu uzavrel ako podnikajúci subjekt.
16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti majúc za to , že správne posúdil vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, vzťah strán ako nespotrebiteľský, nerozhodnutie o zmene žaloby, námietke premlčania, posúdenia nároku titulom bezdôvodného obohatenia a stanovenia výšky odplaty podľa znaleckého posudku. Všetky tieto dôvody súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalovaný. Preto odvolací napriek tomu, že sa stotožnil názorom súdu prvej inštancie, k odvolacím dôvodom žalovaného dodáva.
17. Námietka aktívnej vecnej legitimácie – žaloba odvodzoval aktívnu vecnú legitimáciu od zmlúv o postúpení pohľadávok , ktoré súd prvej inštancie citoval v bodoch 22, 23 rozsudku. Obe postúpenia pohľadávok boli žalovanému doručované. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že práce na nehnuteľnostiach žalovaného vykonávala firma P + P interiéry s.r.o.. Žalobca od počiatku tvrdil uvedenú skutočnosť. Vo veci boli vypočutí svedkovia potvrdzujúci vykonávanie prác na nehnuteľnostiach žalovaného spoločnosťou P + P interiéry s.r.o.. Žalobca nepopieral materiál a práce , ktoré vykonal žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo iba o výpomoc za jeho starostlivosť o žalobcu ako pacienta a jeho matku, odvolací súd vzhľadom na postavenie žalovaného ako lekára, do ktorého pracovnej náplne patrí starostlivosť o svojich pacientov, zložiaceho Hippokratovu prísahu, je v rozpore s lekárskou
etikou. Spoločnoť P + P interiéry s.r.o. postúpila pohľadávku na spoločnosť LEA Consulting. s.r.o. a tá následne na žalobcu ako fyzickú osobu. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný z titulu postúpenie pohľadávky.
Odvolací súd len dodáva, že žalobca namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobcom je v súčasnej dobe fyzická osoba, o ktorej žalovaný popierajúci právny vzťah so spoločnosťou P + P interiéry s.r.o. vo svojom vyjadrení a následne počas konania tvrdil, že s ňou uzavrel ústnu dohodu o vykonaní diela , dohoda bola na sumu 61 740,70 eura-1 860 000 Sk. Tvrdil, že uvedená skutočnosť nebola sporná , a preto mu zaslal na jeho osobný účet 91 510 eur. Pokiaľ by súd mal za preukázané tvrdenie žalovaného o uzavretí zmluvy so žalobcom ako fyzickou osobou, vecná aktívna legitimácia žalobcu by vyplývala zo zmluvy. Námietka žalovaného o jej nedostatku preto nie je dôvodná.
18. Žalovaný namietal, že je žalovaný ako fyzická osoba a zmluvu neuzatváral ako osoba podnikajúca. Vzťah strán bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský. Súd prvej inštancie sa s jeho námietkou vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia dôvodiac, že bolo potrebné vychádzať z úmyslu žalovaného využívať nehnuteľnosť na podnikateľské účely. Žalobca žaloval žalovaného ako fyzickú osobu. Zo stavebného povolenia vydaného žalovanému ako fyzickej osobe vyplýva, že mu bolo vydané stavebné povolenie na novostavbu polyfunkčného objektu s obytným podkrovím. Zo stavebného povolenia vyplýva, že stavba sa bude realizovať dodávateľsky. Z dokladov predložených žalovaným preukazujúcimi ním dodané práce a materiál vyplýva, že mu boli fakturované ako fyzickej osobe. Žalovaný vykonával svoje povolanie ako lekár, ktoré sa klasifikuje ako slobodné povolanie. Tým , že ho žalobca neoznačil v žalobe ako lekára sa nedopustil žiadneho pochybenia, pretože vecne pasívne legitimovaný je žalovaný ako osoba slobodne podnikajúca. Nikdy v priebehu konania netvrdil, že zmluvu o dielo uzatváral o žalobcom ako právnická osoba. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah strán.
19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nerozhodujúceho o zmene žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že počas celého konania žalobca nepodal návrh na zmenu žaloby. Po popretí jeho tvrdení žalovaným v priebehu konania uviedol, že dáva na zváženie posúdenie nároku ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Z ustanovenia § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ( § 140 ods.2 CSP). Za zmenu žaloby sa považuje, ak žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. O zmenu v skutkovom stave však nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu ( napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia). Je vecou súdu, aby podriadil tvrdený skutkový stav pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý žalobca tvrdil v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní.( Veľký komentár CSP §k § 140 str. 563 II. vydanie). Z uvedeného vyplýva správny postup súdu prvej inštancie. Námietka žalovaného spočívajúca vo vade konania v nerozhodnutí o zmene žaloby nie je dôvodná. S tým je spojená nedôvodnosť námietky premlčania nároku.
20. Žalovaný namietal nesprávnu aplikáciu rozhodnutia NS ČR 32 Cdo 4778/2021 spočívajúceho v stanovení výšky bezdôvodného obohatenia . Odvolací súd poukazuje na jednotnú rozhodovaciu prax NS SR vyslovujúceho jednotný záväzný právny názor, že zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či prístavbou alebo zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti je tzv. investíciou do cudzieho majetku, je povinný žalovaný vydať ako pohľadávku bezdôvodného obohatenia, ktorá nie je hodnotou vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po nej. Pri určení bezdôvodného obohatenia v prípade, ak boli vynaložené hodnoty na cudziu nehnuteľnosť, musí sa zohľadniť miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, účely jej využitia, cenová mapa. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu prvej inštancie pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia bol správny.
21.1. Žalobca podal odvolanie v zamietajúcej časti dôvodiac nezapočítaním spevnených plôch okolo domu, vo dvore a pred budovou, pretože boli realizované ním. Túto sumu súd prvej inštancie neodpočítal od hodnoty vyčíslenej znalcom. Podobne neodpočítal hodnotu prác vynaložených na ručné rozobratie budovy až po pôvodné múry z dôvodu ich bezplatného rozobratia pacientom žalovaného. Žalovaný vykonal len dodávku dreva v hodnote 5 991,85 eura a hodnotu ústredného kúrenia. Z uvedeného potom
vyplýva, že hodnota hlavnej a vedľajšej stavby je 221 000 eur , bez prístrešku na autá v sume 5 596,44 eura je 215 403, 56 eura. Po odpočítaní časti realizovaných žalovaným ( drevo 5 991,85 eura, ústredné kúrenie 21 773,03 eura) je cena diela 187, 641,68 eura. Po odpočítaní zálohových platieb 91 510 eur predstavuje cena diela 96 131, 68 eura. Z uvedeného dôvodu je výpočet súdu prvej inštancie nesprávny. Nestotožnil so zamietnutím žaloby a jej dôvodov v bode 55 rozsudku, pretože žaloba bola podaná na zaplatenie diela hlavnej a vedľajšej stavby. Je nereálne aby všetok stavebný materiál dodal bez DPH. Žalovaný nikdy nenamietal položku DPH. 21.2. Premetom konania je zaplatenie istiny 96 459 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 eura od 24.07.2012 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvodzoval od zmlúv o postúpení pohľadávok. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť P+P interiéry s.r.o. si faktúrou FV 12007 zo dňa 09.07.2012, splatnou dňa 23.07.2012 vystavenou na sumu 96 459,24 eura s DPH, vyfakturovala doplatenie odplaty za stavebné práce uskutočnené pre žalovaného. 21.3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou P+P interiéry, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou LEA Consulting, s.r.o. ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky vo výške 96 459,24 eura s príslušenstvom. V zmysle čl. II tejto zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky medzi postupcom P+P interiéry, s.r.o., ktorý realizoval stavebné práce na zmene rodinného domu prístavbou a nadstavbou u žalovaného v celkovej hodnote 187 969,24 eura s DPH, žalovaný uhradil sumu 91 510 eur bez DPH. Predmetom postúpenia je suma nezaplatenej istiny vo výške 65131,03 eura a DPH vo výške 31 328,21 eura, čo spolu predstavuje faktúrou č. FV 12007 zo dňa 9.7.2012 vyúčtovaný rozdiel. V zmysle čl. III. tejto zmluvy všetky práva spojené s uvedenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka s účinnosťou od momentu podpísania tejto zmluvy. P+P interiéry, s.r.o. túto skutočnosť oznámila žalovanému listom zo dňa 03.10.2012, ktorý bol v zmysle podacieho lístku podaný na poštovú prepravu dňa 05.10.2012. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2015, uzatvorenej medzi spoločnosťou LEA Consulting, s.r.o. ako postupcom a A. B. ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky vo výške 96 459,24 eura s príslušenstvom. V zmysle čl. II tejto zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcom P+P interiéry, s.r.o., ktorý realizoval rekonštrukčné stavebné práce na zmene stavby rodinného domu s prístavbou a nadstavbou u žalovaného v celkovej hodnote 187 969,24 eura s DPH, žalovaný uhradil sumu 91 510 eur bez DPH. Predmetom postúpenia je suma nezaplatenej istiny vo výške 65 131,03 eura a DPH vo výške 31 328,21 eura za dodaný stavebný materiál a vykonané stavebné práce, čo spolu predstavuje vyúčtovací rozdiel vo výške 96 459,29 eura a to účtovným dokladom faktúrou č. FV 12007 zo dňa 9.7.2012. V zmysle čl. III. tejto zmluvy všetky práva spojené s uvedenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka s účinnosťou od momentu podpísania tejto zmluvy. LEA Consulting s.r.o. túto skutočnosť oznámila žalovanému listom zo dňa 24.02.2015. Žalobca odvodzoval aktívnu vecnú legitimáciu z postúpenej pohľadávky. Uplatňoval si sumu 65 131,03 eura dodaný materiál a vykonané stavebné práce . Súd prvej inštancie mu priznal uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenie v postúpenej sume. Preto jeho námietka, že súd prvej inštancie od uvedenej sumy neodpočítal ním vykonané práce za spevnené plochy a celový jeho výpočet je nesprávny, je vzhľadom na zmluvu o s postúpení pohľadávky irelevantný. Odvolací súd sa stotožnil, že súd prvej inštancie sa pomýlil v počítaní. Toto pochybenia však nemalo vplyv na celovú priznanú sumu. 21.4. Vo vzťahu k námietke nezohľadnenia dane z pridanej hodnoty pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a takýto nárok žalobcu nemá žiadne opodstatnenie. Povinnosťou žalovaného je vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške, v akej ho nadobudol na úkor žalobcu. Žiadaný je peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia predstavujúceho ohodnotenie zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného . Je neakceptovateľná požiadavka žalobcu priznať mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia navýšený o DPH, o ktorú sa žalovaný mal podľa žalobcu tiež obohatiť, pretože obohatenie spočíva v zhodnotení nehnuteľnosti vykonanými investíciami, nie ohodnotením samotných investícií žalobcu do nehnuteľnosti, t. j. i tých, v rámci, ktorých žalobca platil i DPH . Okrem toho žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný zaslal peniaze na jeho osobný účet z dôvodu vyhnutia sa platenia DPH.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej, zamietajúcej a v časti náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP 262 ods. 1,2 CSP . Žalobca bol úspešný vo vyhovujúcej časti rozsudku, žalovaný v zamietajúcej časti rozsudku.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).