Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci sporu žalobcu: R.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX/X, O. N., proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody takto,

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2016 sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia ušlého zisku 21.427 EUR, škody vo výške 2082,65 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 50000 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. Podľa a veta prvá (ďalej len „"), ak nie je ustanovené inak, piati tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 12.11.2015 podáva žalobu podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup po neúspešnom uplatnení nároku v rámci jeho predbežného prerokovania s žalovaným, podľa citovaného zákona o zodpovednosti štátu za škodu a vyplývajúceho z úmyselnej, účelovej a cielenej kriminalizácie jeho osoby, z toho prameniacej majetkovej, nemajetkovej ujmy i ujmy na dobrej povesti, ako z titulu nezákonného rozhodnutia, tak aj z toho vyplývajúceho nesprávneho úradného postupu, pretože vznesenie obvinenia i obžaloby zavŕšené následným odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa v Bratislave V č.: zo dňa 9.5.2014 bolo, s poukázaním na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa v celom rozsahu zrušené, nakoľko skutok, ktorý sa navrhovateľovi kládol za vinu nie je trestným činom, čím sa jedná o nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej (štátnej) moci. Žalobca požaduje náhradu ušlého zisku vo výške 21.427 € s príslušenstvom za jednotlivé mesiace od 10.1.2014 do 10.1.2016 do zaplatenia - za zmarenie možnosti podnikať, nakoľko z dôvodu vnesenia obvinenia nemohol získať preukaz odbornej spôsobilosti podnikania v rámci súkromnej bezpečnostnej služby, náhradu škody vo výške 2.082,65 € - z toho 1.586,70 € za trovy obhajoby v trestnom konaní a 495,95 € za cestovné a poštovné a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000 €, nakoľko nezákonným rozhodnutím utrpel ujmu na dobrej povesti, došlo k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia i k obmedzeniam v jeho rodine.

4. Ako dôkaz označil žalobca, rozsudok Okresného súdu v Bratislave V č.: zo dňa 9.5.2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 12.11.2015 predbežné prerokovanie nároku žalobcu so žalovaným stanovisko odporcu k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu VI/4 Gc 36/16/1000-4, uznesenie o vznesení obvinenia SKlS-10/BKOK-V-2013 zo dňa 17.9.2013, sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia SK1S-10/BKQK-V-2013 zo dňa 17.9.2013, uznesenie prokurátora -9 zo dňa 12.11.2013, čestné vyhlásenie R.. W. N., náklady trov právneho zastúpenia V.. E., fotokópie podacích lístkov záznam o osobnom študovaní spisu doklady o čerpaní pohonných hmôt fotokópia použitého motorového vozidla.

5. Žalovaný sa k veci vyjadril v tom zmysle, že nesúhlasil s nárokom žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že vo veci absentuje právny titul - právny základ žaloby (nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup), nakoľko podľa žalovaného uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:SKIS- 10/BKOK-V-2013 zo 17.9.2013 nie je nezákonným rozhodnutím. V trestnej veci žalobcu iný postup, než vznesenie obvinenia a podanie obžaloby, neprichádzal do úvahy a podanie obžaloby na žalobcu s poukazom na ust. nemožno považovať ani za nesprávny úradný postup. Okresný súd Bratislava V podanú obžalobu neodmietol a konal o nej. To, že by podanie obžaloby na žalobcu bolo nesprávnym úradným postupom, nie je preukázané a všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Ďalej poukázal na skutočnosť že vznik škody i nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal rovnako tak nie je preukázaná výška škody , výšku nemajetkovje ujmy považoval žalovaný za neprimeranú.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami.

7. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa , ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.

8. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

9. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.

10. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

11. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

12. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby nesporne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z Oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 07.04.2016 je zrejmé, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nárok žalobcu neuspokojila ani čiastočne.

13. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.

14. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a/nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo, d/nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

18. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

19. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

20. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/ nemajetkovou ujmou.

21. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.

22. Vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza nasledovné:

23. V konaní nebolo sporné, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ČVS:SKIS-10/ BKOK-V-2013 zo dňa 17.9.2013 ( č.l. 8-9) mu bolo vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Sťažnosť žalobcu z 18.10.2013 proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietla Okresná prokuratúra Bratislava V ako nedôvodnú uznesením sp. zn. -9 zo dňa 12.11.2013. Dňa 25.4.2015, pre uvedený prečin, bola na žalobcu podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava V. Okresný súd Bratislava V trestným rozkazom č. k. z 9.5.2014 žalobcu zo žalovaného prečinu uznal vinným a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu s rozhodovacou právomocou v trvaní 5 rokov. Proti trestnému rozkazu podal žalobca odpor. Okresný súd Bratislava V následne rozsudkom č. k. zo dňa13.10.2014 žalobcu opätovne uznal vinným a uložil mu rovnaký trest ako v trestnom rozkaze. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. zo dňa12.11.2015 ( č.l.10-14) rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. z 13.10.2014 ( č.l.24-26) zrušil a žalobcu spod obžaloby oslobodil podľa , pretože skutok nebol trestným činom. Oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2015.

24. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Doterajšia súdna judikatúra zastáva záver, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou sú stále aktuálne (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela taktiež k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím (por. rozsudok NS SR z 28.6.1993 sp. zn. , publikovaný pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, napriek nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého za nezákonné však nie je možné automaticky považovať každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, sú stále použiteľné ( rozsudok NS SR , , Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

25. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby nakoľko skutok nebol trestným činom, teda konanie žalobcu ( ako obžalovaného) nebolo možné začleniť pod skutkovú podstatu žalovaného prečinu, nakoľko nespĺňa všetky objektívne a subjektívne znaky žalovaného trestného činu. Štátu nie je síce možné uprieť legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak bolo podozrenie zo spáchania trestného činu. K vneseniu obvinenia by ale malo dôjsť až v prípade, že skutok skutočne trestným činom je. Uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:SKIS-10/BKOK-V-2013 zo 17.9.2013 je podľa súdu nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený nesprávny úradný postupom podanie obžaloby Okresnou prokuratúrou Bratislava V, je potrebné konštatovať, že samotný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorých výsledkom je rozhodovacia činnosť nie je nesprávnym úradným postupom, preto prípadný nárok žalobcu bude súd odvodzovať len od nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia ČVS:SKIS-10/BKOK-V-2013 zo 17.9.2013

26. Existencia prvého predpokladu na priznanie nároku na náhradu škody, právoplatného rozhodnutia ktoré bolo zrušené ako nezákonné je v danom prípade splnená.

27. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej satisfakcie je existencia

nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah vyvolal závažné následky v súkromnom živote poškodeného a v jeho spoločenskom uplatnení. Preukázanie vzniku následkov zaťažuje postihnutú fyzickú osobu - poškodeného. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, keď intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy súd uvádza, že v prejednávanom prípade žalobca v priebehu konania nepreukázal, že mu bola spôsobená nemajetková ujma. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy výške 50000,- eur s odôvodnením, že uvedeným trestným konaním sa voči jeho osobe značne naštrbila jeho spoločenská vážnosť pretože známy (odborník v doprave), od ktorého si za účelom zabezpečenia výdavkov trestného konania požičal financie, začal mať pochybnosti o odborných znalostiach a kvalitách jeho osoby. Došlo k zhoršeniu vzťahov v rodine, k naštrbeniu spoločenskej vážnosti, trestným konaním utrpeli deti i žalobca.

28. Samotná skutočnosť, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia nezakladá automaticky nárok na nemajetkovú ujmu. V zmysle citovaného ustanovenia sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať dopad nezákonného rozhodnutia na jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Samotné všeobecné konštatovanie o zhoršení vzťahov žalobcu v rodine, resp. v sťažení jeho spoločenského uplatnenia o dopade trestného stíhania na deti a rodičov žalobcu ktoré mali vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím podľa názoru súdu nepostačuje na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy náhradu, ktorej sa žalobca v konaní domáhal je nutné preukázať, žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia mu bola spôsobená nemajetková ujma, keď svoje skutkové tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi a žiadne ani nenavrhol vykonať.

29. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody, zo zákonných ustanovení zákon o zodpovednosti za škodu vyplýva, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu / nezákonného rozhodnutia, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom / nezákonným rozhodnutím, pričom tieto predpoklady musia byť splnené všetky súčasne. Samotný pojem škoda nedefinuje. Ustanovenia citovaného zákona sú vo vzťahu k predpisom špeciálnym a ustanovenia sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Z uvedeného dôvodu je pojem škoda potrebné vykladať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná predovšetkým poskytnutím peňažného plnenia. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý by bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no v dôsledku škodovej udalosti nenastal. Dôkazná povinnosť je pritom na strane žalobcu.

30. K žalobcom požadovanej náhrade ušlého zisku za obdobie od 12/2013 do 12/2015 vo výške 21.427 € s príslušenstvom - úrokmi z omeškania za každý kalendárny mesiac osobitne až do zaplatenia súčasne je možné konštatovať, že tento nárok v celom rozsahu vychádza iba z predpokladu, že žalobca by od 15.10.2013 do 31.12.2015 podnikal a mesačne by si vyplácal mzdu 835 eur. Žalobca chcel podnikať v oblasti súkromnej bezpečnosti spolu s taktiež bývalým policajtom R.. W. N. (nesporné skutkové tvrdenie, ktorá vyplýva i z čestného prehlásenia pána N. č.l.23) Je nesporné, že žalobca nepodal ani žiadosť o udelenie licencie. Žalobca neuviedol, kedy skončil jeho služobný pomer v Policajnom zbore, preto nie je možné objektívne určiť, od kedy mal reálnu možnosť podnikať, alebo sa zamestnať u iného zamestnávateľa. V žalobe nie uvedené ani, kde chcel bezpečnostnú službu prevádzkovať. Ak by aj nebol trestne stíhaný, nie je istota, že by licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby získal a ak by aj licenciu získal, nie je istota, že by podnikal v tejto oblasti nepretržite do konca roku 2015, resp. do súčasnosti a už vôbec nie je preukázané, že by mal z podnikateľskej činnosti akékoľvek príjmy, resp. také ktoré uvádza ako ušlý zisk v žalobe. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. ).

Pokiaľ však išlo o nárok na ušlý zisk, má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii takejto škody, nakoľko ju považuje len za hypotetickú. Žalobca nepreukázal, že by pri predpokladom chode vecí dosiahol tvrdený zisk. Tomuto záveru nasvedčovalo jednak to, že predpokladom dosiahnutia zisku žalobcu bolo vôbec podanie žiadosti o udelenie licencie . Žalobca nedoložil súdu ani žiadne listinné doklady, ktoré by dosvedčovali a z ktorých by sa dalo zistiť, do akej miery by bola jeho prípadná podnikateľská činnosť v konkurenčnom podnikateľskom prostredí úspešná a či mohol dosahovať akýkoľvek zisk resp. taký zisk, o ktorý, ako tvrdí, zmarením jeho podnikania prišiel, nepreukázal, žeby prípadné dosiahnutie prospechu z podnikania bolo v jeho prípade možné považovať za vysoko pravdepodobné.

31. Žalobca požadoval i náhradu majetkovej škody ( teda náhradu toho čo z jeho majetku preukázateľne ušlo ) spolu vo výške 2.082,65 €. Z tejto sumy žalobca požadoval 1.586,70 € za trovy obhajoby v trestnom konaní a 495,95 € za cestovné a poštovné. Z faktúry č. 2016006 z 11.2.2016, ktorú žalobcovi vystavil obhajca V.. O. E. č.l. 14 súd zistil, že súčasťou tejto faktúry, vystavenej na sumu 336,70 eur je aj Vyčíslenie trov zastupovania a podľa tohto vyčíslenia účtoval V.. O. E. žalobcovi 60,11 € za odvolanie + dôvody, režijný paušál za rok 2014 6 x 8,04 €, režijný paušál za rok 2015 8,39 € a náklady za vyhotovenie kópií spisov na Okresnom súde Bratislava V 4,76 €. Celkovo mal žalobca uhradiť 336,70 eur a to bezhotovostne na účet právneho zástupcu v banke. Z faktúry JUDr. O. E. č. 2016006 z 11.2.2016, vyplýva rozpis záloh 11.7.2014- 200 €, 8.8.2014 -200 €, 22.12.2014- 250 €, 20.4.2015- 600 € (bez predloženia dokladu o uvedených platbách) . Súd mal za preukázané, že v žalobe nie je pripojený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobca sumu 1.586,70 € JUDr. O. E. aj zaplatil, t. j. nie je preukázané, že o túto sumu sa majetok žalobcu skutočne zmenšil, žalobca nepreukázal uhradenie trov konania napr. výpisom z účtu resp. iným spôsobom . V čestnom prehlásení z 11.11.2017 č.l. 43 pán M. potvrdil, že mu žalobca pôžičku 1.500 € (na trovy obhajoby v nešpecifikovanom trestnom konaní) splatil. Toto čestné prehlásenie však nie je dôkazom o tom, že žalobca trovy konania zaplatil.

32. Ďalej žalobca žiadal náhradu za poštovné 4,50 € = 2 x 1,15 € za odvolanie proti rozsudku 2.2.2015 a doplnenie odvolania zo 14.2.2015 + 2 x 1,10 € za odpor zo 7.7.2014 proti trestnému rozkazu a sťažnosť z 18.10.2013 proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Z doložených podacích lístkov založených na č.l. 15 spisu nie je možné dospieť k záveru, že by tieto preukazovali , že žalobcom tvrdené náklady vznikli v priamej príčinnej súvislosti s procesnou aktivitou žalobcu v trestnom konaní, z podacích lístkov nemožno zistiť ani len to komu boli zásielky adresované. Taktiež nebolo sporné , že žalobca mal v trestnom konaní od 14.5.2014 obhajcu, ak pritom aj sám mal podávať 2.2.2015 odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V a 14.2.2015 toto odvolanie dopĺňal pričom za to požaduje náhradu poštovného, takto vzniknuté trovy súd nepovažuje za účelne vynaložené.

33. Žalobca taktiež predložil doklady o čerpaní pohonných hmôt pokladničné doklady z 13.11.2015 (15.01 hod.) z ČSPH SHELL Fiľakovská cesta 5081, Lučenec na sumu 51,60 € a z 19.11.2013 (18.10 hod.) z ČSPH SLOVNAFT Z. I., O. N. na sumu 59.42 € ( č.l.17).Úkony, na ktoré si žalobca týmito pokladničnými dokladmi uplatňuje cestovné, sa však podľa žaloby uskutočnili 18.11.2013 a 12.11.2015.Náhradu za cestovné si žalobca uplatňuje v celkovej výške 491,45 €, a to s poukázaním na , a o cestovných náhradách. Žalobcom predložené doklady o čerpaní pohonných hmôt z 13.11.2015 a 19.11.2013 č.l. 17 nemožno priradiť k úkonom v trestnom konaní v príčinnej súvislosti s ktorými mali byť tie cesty (nie pracovné) realizované (18.11.2013,13.10.2014,26.1.2015,12.11.2015, tabuľka č.l. 6 ) taktiež nebola preukázaná ani cena paliva v týchto konkrétnych dňoch.

34. V nadväznosti na uvedené súd uzatvára, že žalobca nepreukázal vznik škody.

35. Treťou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Žalobca však nepreukázal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a škody a z toho dôvodu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť.

36. Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie všetkých , keď nepreukázal nárok nemajetkovej ujmy resp. škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nárokom na nemajetkovú ujmu resp. škodu .Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu zamietol.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu podľa vznikol nárok na náhradu trov konania. Pretože žalovaný výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovanému nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ).