Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1008-2005.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1008/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: M. L., G.. XX. XX. XXXX, E. K. E. XXXX/XX, XXX XX K. K., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, Ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 264/2005, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského riaditeľstva PZ, ODI PZ v Banskej Bystrici, evid. číslo AA 393261 zo dňa 09. 03. 2002.
2. Poverením číslo: 5601 013857 * zo dňa 06. 10. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bronislavu Pračkovú.
3. Dňa 24. 10. 2019 súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul sa stal v dôsledku preklúzie neúčinným.
4. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).
5. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrh.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného (v znení účinnom do 31. 08. 2005), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom do 31. 08. 2008) vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.
10. Exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského riaditeľstva PZ, ODI PZ v Banskej Bystrici, evid. číslo AA 393261 zo dňa 09. 03. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 2002, sa stal vykonateľným dňa 25. 03. 2002. Dňom 25. 03. 2005 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. A z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie, súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005).
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Súdny exekútor v písomnom podaní zo dňa 21. 10. 2019 súdu oznámil, že trovy exekúcie vyčísli po zastavení exekúcie, prípadne na výzvu súdu.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005), náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. Ustanovenia § 196 a §197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu, patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).
16. Ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty) nemohol ovplyvniť (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 17/2012 zo dňa 04. 04. 2013). Na základe vyššie uvedeného, trovy exekúcie by podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) znášal povinný.
17. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
18. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
19. Vzhľadom k tomu, že dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 25. 03. 2005, pričom súdny exekútor doručil súdu podnet na jej zastavenie až dňa 24. 10. 2019, súd posúdil takýto prístup (oneskorený postup) súdneho exekútora za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi je teda skutočnosť, že súdny exekútor si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, t.j. nepredložil bezodkladne vec súdu potom, čo zistil alebo nadobudol pochybnosti, že sú tu dané dôvody na zastavenie exekúcie, resp. v primeranej lehote po tom ako mohol túto skutočnosť zistiť, ak by v exekúcii vykonával priebežne jednotlivé úkony vedúce k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor mal dostatočný časový priestor na predloženie podnetu na zastavenie exekúcie, čo však opomenul. Podľa názoru súdu by bolo akceptovateľné, ak by súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v priebehu niekoľkých mesiacov, maximálne do jedného roka, od kedy dôvod na zastavenie exekúcie vznikol.
20. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“) je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008). S ohľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku. Preto okresný súd rozhodol druhým výrokom tohto uznesenia tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.