Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Terézia Mecelová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., proti žalovanej: Europäische Reiseversicherung AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 681 512, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 3.540,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. zo dňa 22. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku zastavil konanie a v druhom výroku žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia a , až 5 (ďalej len „“), , , a , a , (ďalej len „“) a uviedol, že žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 24.04.2014, sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.540,30 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby. Podnikaním zahraničnej osoby na našom území v zmysle ustanovenia sa rozumie situácia, keď zahraničná osoba definovaná v ustanovení má na území Slovenskej republiky zriadený podnik alebo organizačnú zložku. Po oboznámení sa s výpisom z obchodného registra súd zistil, že v tomto prípade si zahraničná právnická osoba Europäische Reiseversicherung, Aktiengesellschaft, so sídlom Kratochwjlestrasse 4, 1220 Viedeň, Rakúska republika zriadila svoju organizačnú zložku - Europäische Reiseversicherung AG, poisťovňa z iného členského štátu (v čase podania žaloby), ktorú žalobca označil v žalobe za žalovaného. Ku dňu zápisu organizačnej zložky podniku do obchodného registra tak vzniká zahraničnej právnickej osobe oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky a zároveň v zmysle ustanovenia dňom výmazu takejto organizačnej zložky z obchodného registra zaniká zahraničnej právnickej osobe takéto oprávnenie. Tento zápis sa vyžaduje len na vznik oprávnenia podnikať na našom území. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že žalobca za žalovaného v žalobe označil organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby. Organizačná zložka však nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda byť účastníkom konania. V danom prípade absencia právnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalobca mal ako žalovaného označiť zahraničnú právnickú osobu - zriaďovateľa organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, pretože v právnych vzťahoch môže len tento zriaďovateľ vystupovať ako subjekt práva. Na základe vyššie uvedeného, v konaní nie sú splnené podmienky konania, nakoľko žalovaný subjekt ako ho označil žalobca, nemá spôsobilosť byť jeho účastníkom a uvedená skutočnosť vedie k zastaveniu konania v zmysle ustanovenia . Súd pri skúmaní podmienok konania z výpisu z

obchodného registra zistil, že k 03.02.2016 organizačná zložka (v žalobe označená ako žalovaný) bola dobrovoľne vymazaná, čím v zmysle zaniká aj oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky zahraničnej právnickej osobe. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému by náhrada trov konania ani nemohla byť priznaná, keďže žalovaný, tak ako ho označil žalobca, nebol spôsobilý byť účastníkom konania a vôbec spôsobilý mať práva a povinnosti, a teda nemal spôsobilosť ani splnomocniť v konaní na zastupovanie advokáta. V neposlednom rade súd prvej inštancie uviedol, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne vyšší súdny úradník podľa .

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v odvolaní uviedol, že poistnú zmluvu uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľ podľa ustanovenia , nakoľko ako fyzická osoba nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Poukázal na ustanovenie a bol toho názoru, že súd prvej inštancie v uvedenej veci vydaním uznesenia o zastavení konania postupoval nesprávne, nakoľko mohol žalobcu kedykoľvek počas konania vyzvať, aby žalobu opravil. Ako je zrejmé aj súdu prvej inštancie, žalovaný podnikal na území Slovenskej republiky ako zahraničná osoba a v zahraničí naďalej podniká. V uvedenom prípade teda žalovaný ako právnická osoba nezanikol, iba zrušil svoju organizačnú zložku, s ktorou žalobca uzatvoril predmetnú poistnú zmluvu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v prípade akýchkoľvek pochybností o subjekte žalovaného z hľadiska procesnej subjektivity mohol žalobcu vyzvať, aby žalobu upresnil, a preto nemal v doterajšom štádiu súdneho konania vydať uznesenie, ktorým konanie zastaví. Žalobca zároveň v odvolaní opravil označenie sporovej strany žalovaného nasledovne: Europäische Reiseversicherung, Aktiengesellschaft, so sídlom Kratochwjlestrasse 4,1220 Viedeň, Rakúska republika. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.04.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.540,30 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V predmetnej žalobe bol žalovaný označený ako Europäische Reiseversicherung AG, poisťovňa z iného členského štátu, IČO: 36 681 512, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava. S účinnosťou od 14.05.2014 došlo k zmene obchodného mena žalovaného na Europäische Reiseversicherung AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu a s účinnosťou od 26.02.2015 k zmene adresy jeho sídla: Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava. Ku dňu 03.02.2016 bol žalovaný dobrovoľne vymazaný z obchodného registra.

5. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

10. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať, sú splnené procesné podmienky. „Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej (ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol.. - komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 606). Splnenie procesných podmienok je súd prvej inštancie povinný skúmať kedykoľvek počas konania. Ak konajúci súd zistí, že niektorá z procesných podmienok nie je splnená, jeho ďalší procesný postup v konaní bude determinovaný povahou zisteného nedostatku procesnej podmienky. Tzn. ak súd prvej inštancie v konaní zistí, že nedostatok procesnej podmienky je odstrániteľný, je povinný využiť všetky procesné možnosti na to, aby tento nedostatok odstránil, pričom zastaviť konanie môže až potom, čo sa napriek urobeným opatreniam nepodarilo nedostatok procesnej podmienky odstrániť. V prípade, ak však súd prvej inštancie zistí, že sa jedná o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie je povinný v zmysle ustanovenia zastaviť.

11. Jednou z procesných podmienok, ktoré právna teória zaraďuje medzi tzv. procesné podmienky na strane strany sporu, je procesná subjektivita, t.j. spôsobilosť byť stranou sporu. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon. Nositeľom procesnej subjektivity je teda iba subjekt, ktorý má podľa hmotného práva spôsobilosť na práva a povinnosti alebo ten, komu procesnú subjektivitu priznáva zákon. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby. Zápisom do Obchodného registra SR nezískava právnu subjektivitu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 20.05.2008 konštatoval, že „vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania. Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Preto (vychádzajúc z vyššie uvedeného), pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, súd zastaví konanie vtedy, ak je nepochybné, že za účastníka konania bol označený len odštepný závod. Rovnako to platí aj v prípade, keď právnická osoba má inú organizačnú zložku, ktorá sa podľa zákona povinne zapisuje do príslušného obchodného registra.“ V uznesení sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky zase výslovne uviedol, že „nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je (totiž) neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou podľa , pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa , pretože označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z toho dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania).“

12. V prejednávanej veci žalobca označil žalovaného v žalobe ako organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby. V žalobe boli výslovne uvedené identifikačné údaje týkajúce sa organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, čo v odvolaní nerozporuje ani samotný žalobca. Nakoľko organizačná zložka nemá procesnú subjektivitu, jedná sa o nedostatok procesnej podmienky, ktorý aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno odstrániť. Tzn. súd nerobí žiadne opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku, ale je povinný konanie zastaviť. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď konanie v zmysle ustanovenia zastavil pre nedostatok procesnej subjektivity žalovaného, ktorý nemožno odstrániť. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní, t.j. že súd prvej inštancie mal žalobcu vyzvať na opravu žaloby v časti označenia žalovaného, sú tak nedôvodné.

13. Odvolací súd neprihliadal ani na opravu označenia žalovaného urobenú v odvolaní, nakoľko nedostatok procesnej subjektivity žalovaného (organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby) nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené odstrániť opravou tým, že žalobca označí iný subjekt než bol uvedený v žalobe. V danom prípade bol žalovaný (hoci bez procesnej subjektivity) v žalobe jednoznačne identifikovateľný, t.j. nebolo pochýb o tom, voči komu si žalobca uplatňuje žalobou svoje právo.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

15. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, mal by v súlade s v spojení s nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V prejednávanej veci však žalovaný nemá právnu ani procesnú subjektivitu, v odvolacom konaní tak reálne nemohol vykonať žiaden úkon. Keďže neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa dali na daný prípad použiť (hoci aj analogicky), odvolací súd aplikujúc rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, tak že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).