Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-101-2023.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/101/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., a 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, obaja zastúpení: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. septembra 2023 č. k. 13C/70/2019-378, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a druhým výrokom žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 144, § 145, § 257 CSP. 1.2. Uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou voči žalovanému domáhali zrušenia vecného bremena, ktoré je zriadené na nehnuteľnosti v ich výlučnom vlastníctve, ktorá je vedená Okresným úradom Nové Zámky, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. územie F. E. ako parc. č. XXXX a odstránenia elektroenergetického zariadenia z tohto pozemku. Podaním zo dňa 05.09.2023 svoju žalobu zobrali späť z dôvodu, že žalovaný z ich pozemku odstránil elektroenergetické zariadenie a preložil ho na miesto mimo pozemku žalobcov a vymazal vecné bremeno, ktorého zrušenia sa domáhali. Navrhli konanie zastaviť a uplatnili si nárok na náhradu trov konania, keď tvrdili, že žalovaný splnil to, čoho sa svojou žalobou domáhali. Žalovaný podaním zo dňa 20.09.2023 so zastavením konania súhlasil a pokiaľ ide o náhradu trov konania navrhol, aby súd podľa § 257 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže v priebehu konania vykonal to, čoho sa žalobcovia domáhali, z vlastnej vôle, nie preto, že by mal zákonnú povinnosť tak urobiť, a je presvedčený, že žaloba nebola podaná dôvodne a ako takú by ju bol súd zamietol. 1.3. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP na základe späťvzatia žaloby žalobcami v 1. a 2. rade a to so súhlasom žalovaného. Konštatoval, že predtým, než súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. V okolnostiach posudzovanej veci krajský súd priamo, bez predchádzajúceho posúdenia procesného úspechu, resp. neúspechu aplikoval § 257 CSP, pričom jeho záver o procesnom úspechu sporových strán nie je možné z napadnutého rozsudku ani len vyvodiť. Judikatúra i aplikačná prax tiež zdôrazňuje, že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd je v prípade použitia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k jeho použitiu. Ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa krajský súd neumožnil stranám sporu zaujať stanovisko k aplikácii § 257 CSP. Je tomu tak preto, že z dôvodu, že vo veci
meritórne rozhodnuté nebolo, prichádza do úvahy rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého by z dôvodu, že zastavenie konania zavinili procesne žalobcovia späťvzatím svojej žaloby, náležala náhrada trov konania žalovanému. Z dôvodu, že si však žalovaný v konaní náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol podľa § 257 CSP o náhrade trov konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu, keď práve okolnosť, že žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcom neuplatnil, považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie.
2.1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o tom, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Dôvodili ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcom prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.2. Poukázali na dôvody späťvzatia žaloby a uviedli, že bola vzatá späť z dôvodu, že žalovaný splnil to, čoho sa v konaní domáhali – odstránil elektroenergetické zariadenie z pozemku žalobcov a dal vymazať vecné bremeno týkajúce sa tohto elektroenergetického zariadenia z údajov katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby splnil presne všetko to, čoho sa v konaní domáhali, je nesporná. Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal. Žalobcovia si pritom pri späťvzatí žaloby nárok na náhradu trov konania uplatnili a jeho uplatnenie odôvodnili. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti založené na nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň je arbitrárne a porušuje právo žalobcov na spravodlivý proces. 2.3. Zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby tak z procesného hľadiska zavinil žalovaný. Preto žiadajú, aby im súd s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania. V ustanovení § 256 ods. 1 CSP je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá je aplikovaná pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania pri zastavení konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, tak procesné zavinenie na strane žalovaného je dané len vtedy, keď pre správanie žalovaného bola vzatá späť dôvodne podaná žaloba. Aj dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, pričom žalobu možno považovať za procesne dôvodne podanú vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že práve z tohto dôvodu potom žalobca vzal žalobu späť. Ak späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším (po podaní žaloby) správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je daná procesná súvislosť, a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke. Kritérium procesného zavinenia žalovaného na zastavení konania je potrebné posudzovať objektívne, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala (akého výsledku sa domáhala), a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Žalovaný tak nesie procesné zavinenie na zastavení konania v prípade späťvzatia žaloby práve vtedy, ak dôvodom späťvzatia žaloby je také správanie žalovaného, ktoré je súladné so žalobnou požiadavkou žalobcu. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009, NS SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011, NS SR sp.zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.05.2014.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 25.10.2019 podali žalobu o zrušenie vecného bremena spolu s prílohami. Po vyjadrení strán konania, vykonaných pojednávaniach, uskutočnení tvaromiestnej obhliadky dňa 14.07.2021, predložení znaleckého posudku Ing. Jozefa Holjenčíka, PhD. č. 7/2021 zo dňa 06.07.2021, súd prvej inštancie konanie uznesením zo dňa 12.01.2022 pod č.k. 13C/70/2019-327 podľa § 163 CSP prerušil z dôvodu, že tak spoločne navrhli strany sporu, pretože prichádzala do úvahy prekládka elektroenergetického zariadenia z pozemku žalobcov, a žalovaný k tomu už vykonal niektoré kroky. Žalobcovia navrhli pokračovať v konaní prípisom zo dňa 07.07.2022, pretože preloženie sa malo uskutočniť z dôvodov tam uvedených neskôr. Na návrh žalobcov súd uznesením zo dňa 28.10.2022 pod č.k. 13C/70/2019-345 opäť prerušil konanie podľa § 163 CSP s odôvodnením, že spor podľa žalobcu smeruje k mimosúdnemu vyriešeniu, keďže elektroenergetické zariadenie bolo z pozemku žalobcov odstránené a prebiehajú ešte úkony k výmazu vecného bremena. Následne žalobcovia vzali dňa 05.09.2023 späť žalobu vzhľadom k tomu, že žalovaný splnil to, čoho sa v konaní domáhali, teda odstránil elektroenergetické zariadenie z ich pozemku a dal vymazať vecné bremeno týkajúce sa tohto elektroenergetického zariadenia z údajov katastra nehnuteľností. Zároveň žiadali priznať podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby vyjadril podaním zo dňa 21.09.2023 tak, že s ním súhlasí, avšak nesúhlasí s navrhovaným rozhodnutím o trovách konania. Žiadal zohľadniť ustanovenie § 257 CSP a žalobcom náhradu trov konania nepriznať. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je z dôvodu podaného odvolania voči II. výroku predmetom prieskumu odvolacím súdom.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10.1. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá sa skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu - § 255 CSP) je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. 10.2. Naproti tomu zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť a podobne.
11. Podľa Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09, zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín "zavinenie" nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).
12.1. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, keď dospel k záveru, že zastavenie konania zavinili procesne žalobcovia späťvzatím svojej žaloby. Preto mal za to, že náhrada trov konania náleží žalovanému. Z dôvodu, že si však žalovaný v konaní
náhradu trov konania neuplatnil, rozhodol podľa § 257 CSP o náhrade trov konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu, keď práve okolnosť, že žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcom neuplatnil, považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. 12.2. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedol, že preložku príslušných zariadení z pozemku žalobcov vykonal pre správanie žalobcov, keďže prevádzka zariadení a starostlivosť o ne bola čoraz náročnejšia. Žalobca v 1. rade mu neumožňoval a bránil v prístupe k zariadeniam nachádzajúcim sa na pozemku žalobcov. Ak by taký stav nebol, k vykonaniu preložky by nikdy nepristúpil. V súvislosti s týmito vyjadreniami žalovaného je však potrebné vziať do úvahy aj vyjadrenia žalobcu v 1. rade týkajúce sa jeho nesúhlasu so vstupom do obydlia, ako aj následné trestné oznámenia podané zamestnancom žalovaného na neho, ktoré však boli opakovane odmietnuté. V prvom prípade uznesením ORPZ v NZ zo dňa 23.10.2020 pod ČVS:ORP-621/1-VYS-NZ-2020 z dôvodu, že žalovaný žiadal vstúpiť na parcely pod č. XXXX a XXXX, s čím žalobca v 1. rade nesúhlasil, keďže na parc. č. XXXX je rodinný dom, kde zamestnanci žalovaného nemajú podľa jeho slov čo robiť, keďže vecné bremeno je zriadené len na parc. č. XXXX, a preto nedošlo k prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Aj napriek vyslovenému nesúhlasu dňa 27.08.2020 v určený čas čakal na pozemku a závadu na zariadení nik neprišiel odstrániť. Z uznesenia OR PZ v NZ zo dňa 20.01.2021 pod č. k. ČVS:ORP-858/1-VYS-N-2020 tiež vyplýva, že hoci so vstupom zamestnancov žalovaného na svoj pozemok žalobca nesúhlasil, bránu ešte v ranných hodinách pri svojom odchode otvoril a preto nič nebránilo vstupu a následnej oprave zariadenia.
13.1. Súd prvej inštancie tak bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania procesného zavinenia zastavenia konania mal za to, že zastavenie konania po procesnej stránke zavinili žalobcovia späťvzatím svojej žaloby. Nezohľadnil však objektívne hľadisko procesného zavinenia a teda vôbec neskúmal, čoho sa žalobcovia v 1. a 2. rade svojou žalobou domáhali, a z akého dôvodu vzali žalobu späť. Tým bolo jednoznačne konanie žalovaného spočívajúce v splnení toho, čoho sa žalobcovia v konaní podanou žalobou domáhali. Žalovaný po podaní žaloby odstránil elektroenergetické zariadenie z pozemku žalobcov a dal vymazať súvisiace vecné bremeno z katastra nehnuteľností. Vzhľadom k tomu plnil to, čoho sa žalobcovia domáhali. Argument žalovaného, že v prípade iného správania sa žalobcov by k tomu nepristúpil, nemožno v tomto smere vziať do úvahy a je pre posúdenie zavinenia na zastavení konania nepodstatný. 13.2. Úlohou súdu prvej inštancie tak pri rozhodovaní o trovách konania v prípade späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania bolo v prvom rade riadne posúdiť z procesného hľadiska zavinenie zastavenia konania, čo súd prvej inštancie opomenul.
14.1. Navyše sa súd prvej inštancie stotožnil s návrhom žalovaného o aplikácii ustanovenia § 257 CSP dôvodiac, že okolnosť, že žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcom neuplatnil považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Takýto argument je nepostačujúci. V zmysle ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. 14.2. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 17/2009 zo dňa 28.01.2010 uviedol, že rozhodovanie v zmysle § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. 14.3. Súd prvej inštancie sa s poukazom na uvedené vôbec nevysporiadal s tým, či a v čom vôbec vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti predmetnej veci odôvodňujúce aplikáciu tohto ustanovenia. Preto je jeho rozhodnutie aj v tomto smere nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.
14.4. Na okraj odvolací súd konštatuje, že argumentácia súdu prvej inštancie o aplikácii ustanovenia § 257 CSP krajským súdom, zjavne s prejednávanou vecou nesúvisí.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil, a vec mu v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Preskúma procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby, následne o trovách konania opätovne rozhodne, a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).