Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-235-2019.pdf
PDF · 131.45 KB
Case nature
Subarea
14Cob/235/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: T a M trans spedition, s.r.o., so sídlom 935 52 Šarovce 545, IČO: 34 140 425, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX O., (do 12.07.2019 podnikajúci pod obchodným menom B. B. TENA OIL, s miestom podnikania Na Bystričku 815/28, 036 01 Martin, IČO: 37 405 519), zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Richardom Koišom, MBA, advokátom, so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 067 286, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/48/2019-119 zo dňa 17.7.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/48/2019-119 zo dňa 17.7.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č.k. 17Cb/48/2019-119 zo dňa 17.7.2019 Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,okresný súd“) výrokom I. zakázal žalovanému predať, darovať, zameniť, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, dať do prenájmu alebo do bezplatného užívania, zaťažiť záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo vecným bremenom nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v obci R. a katastrálnom území R., vedené:
- na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 1314/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11724 m2, parcelné číslo 1323/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 923 m2, parcelné číslo 1323/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2, parcelné číslo 1323/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11898 m2, parcelné číslo 1323/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, parcelné číslo 1323/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 60 m2, parcelné číslo 1323/21 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10197 m2, parcelné číslo 1323/22 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 318 m2, parcelné číslo 1323/25 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1196 m2, parcelné číslo 1323/45 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 572 m2, parcelné číslo 1323/53 ostatná plocha o výmere 562 m2, parcelné číslo 3101/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2, parcelné číslo 3400/240 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3065 m2, a stavby súpisné číslo XXXX výrobná hala na parcele číslo 1314/2, súpisné číslo XXXX Sklad na parcele číslo 1323/3, súpisné číslo XXXXX Kováčňa, ul. I. na parcele číslo 3400/240, súpisné číslo XXXXX výrobná hala na parcele číslo 1323/5 a 1323/45 a stavba s popisom Obj.stáčacie miesto bez súpisného čísla na parcele číslo 1323/9,
- na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo 3400/241 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1591 m2 a stavba súpisné číslo XXXXX Kováčňa, ul. I. na parcele číslo ,,3400/214“,
- na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo 3400/357 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1016 m2. Výrokom II. okresný súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. S poukazom na § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 329 ods. 1 veta prvá CSP, okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Okresný súd uviedol, že neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery strán, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, odvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu požadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného potrenia. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom. Preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, na základe ktorého dospeje k presvedčeniu o miere pravdepodobnosti v žalobe tvrdených skutočností.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd ďalej uviedol, že: „V súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia vyhovel, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalobca si voči žalovanému uplatnil v upomínacom konaní na Okresom súde Banská Bystrica nárok na zaplatenie sumy vo výške 304.339,08 Eur s príslušenstvom, a to z titulu neuhradenia vystavených splatných faktúr za dodávky tovaru (tzv. AdBlue). Žalovaný v období po splatnosti prvej nezaplatenej faktúry, t.j. po 22.3.2019 nakladá so svojim nehnuteľným majetkom, zapísanom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Martin, katastrálny odbor, okres: R., obec: R., katastrálne územie: R., na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX tak, že tento založil v prospech L. G. P. D., IČO: 31 320 155, pričom s nehnuteľnosťami i nakladá i naďalej, o čom svedčí plomba vyznačená na uvedených listoch vlastníctva na základe V - 3286/2019. Týmito úkonmi žalovaného došlo k nakladaniu so všetkým, aj dovtedy nezaťaženým, majetkom žalovaného v prospech len jedného veriteľa zapísaného na prvom mieste s prednostným záložným právom. Súd mal ďalej zo žalobcom predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný po splatnosti prvej zo žalobcom vystavených faktúr previedol svoje obchodné podiely v obchodných spoločnostiach GrandX, s.r.o., IČO: 43 884 156 a PG INVEST, spol. s r.o., IČO: 44 905 017 na ďalšie osoby. Uvedené skutočnosti postačovali potom na to, aby súd dospel súd k záveru, že prípadná exekúcia proti žalovanému by skutočne mohla byť v dôsledku konania žalovaného ohrozená tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu žalobca, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.“ O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní právneho zástupcu (č.l. 153 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len ,,KEP“), nakoľko bol názoru, že boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Žalovaný teda namietal, že neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci; na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na to, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 12.07.2019. K ukončeniu podnikateľskej činnosti došlo v súvislosti so skutočnosťou, že podnik B. B., TENA OIL, IČO: 37 405 519, bol ako nepeňažný vklad vložený do základného imania obchodnej spoločnosti TENA OIL, a.s. so sídlom Langsfeldova 5405/1, 036 01 Martin, IČO: 52 392 651. Dôvodil, že na obchodnú spoločnosť TENA OIL a.s. prešli pri vklade podniku nielen práva, ale aj záväzky, pričom na prechod práv a povinností sa primerane použijú ustanovenia o zmluve o predaji podniku podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obchodný zákonník“ alebo ,,OBZ“). Odvolateľ citoval § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že prípadné pohľadávky súvisiace s prevádzkovaním podniku žalovaného si žalobca musí uplatniť u nadobúdateľa podniku, obchodnej spoločnosti TENA OIL, a.s., a to aj s poukazom na § 478 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje možnosť veriteľa
pohľadávky domáhať sa podaním odporu na súde, aby súd určil, že voči nemu je prechod záväzku neúčinný, a to v prípade, ak by prechodom podniku nepochybne došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Veriteľ si toto právo „doposiaľ“ úspešne neuplatnil, povinnosť plniť prípadné záväzky voči žalobcovi má teda nadobúdateľ podniku. Až v prípade úspešného uplatnenia práva žalobcu podľa § 478 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa žalobca mohol domáhať splnenia záväzku od fyzickej osoby B. B.. Žalovaný ďalej uviedol, že súčasťou podniku okrem iného sú taktiež nehnuteľnosti špecifikované v napadnutom uznesení. Na základe nepeňažného vkladu do spoločnosti TENA OIL a.s. bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, v prospech nadobúdateľa TENA OIL a.s. Všetky pohľadávky, ale aj záväzky súvisiace s prevádzkovaním podniku žalovaného prešli na TENA OIL a.s., je preto v záujme žalobcu, aby bol povolený vklad vlastníckeho práva na spoločnosť TENA OIL a.s. a došlo tak k nadobudnutiu všetkých aktív podniku touto spoločnosťou. Z dôvodu prechodu pohľadávok a záväzkov súvisiacich s podnikom a taktiež z dôvodu spornosti nárokov žalobcu uplatnených v upomínacích konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 25Up/796/2019 a pod sp.zn. 28Up/809/2019, podal žalovaný odpory proti vydaným platobným rozkazom. Žalovaný zdôraznil, že v období po splatnosti prvej z vystavených faktúr, boli všetky dotknuté nehnuteľnosti založené v prospech L., D. Žalovaný tieto tvrdenia namietal a dal do pozornosti listy vlastníctva, podľa ktorých vklad záložného práva v prospech L., D., bol vykonaný 28.02.2019, t.j. ešte pred splatnosťou prvej z vystavených faktúr. Už v minulosti mal žalovaný úver, zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a v roku 2018 došlo k zmene úverovej zmluvy, a tým aj k zmene pôvodných záložných zmlúv. Konštatoval, že zmeny podmienok úverových zmlúv a záložných zmlúv sú štandardným javom, najmä pokiaľ ide o dlhodobé úvery. Záložné práva k hnuteľným veciam boli zriadené ešte v roku 2018, nemajú žiadny súvis s pohľadávkami žalobcu. Z dôvodu neuspokojujúcej obchodnej spolupráce so žalobcom už žalovaný nemal záujem o pokračovanie v činnosti spočívajúcej v zabezpečovaní dodávok AdBlue ďalším odberateľom, preto ani nepotrebuje hnuteľné veci slúžiace na podnikanie v oblasti dodávky AdBlue. Podľa žalovaného skutočnosť, že sa tejto činnosti ďalej nemieni venovať, nie je možné v žiadnom prípade považovať za zbavovanie sa majetku, nakoľko obmedziť ako aj ukončiť podnikateľskú činnosť je právom každého podnikateľa, za výkon ktorého nemôže byť postihovaný. Súčasne podľa žalovaného predmetné preberacie protokoly predložené žalobcom neboli datované a nebolo zrejmé, čo sa nimi snaží žalobca preukázať. Žalovaný vložil svoj podnik ako nepeňažný vklad do spoločnosti, ako fyzická osoba už neplánuje vykonávať podnikateľskú činnosť a nemá záujem ani podieľať sa na podnikaní iných obchodných spoločností. Nie je preto ničím nezvyčajným previesť svoje obchodné podiely na iné subjekty. Pokiaľ má spoločnosť TENA OIL a.s. ako nadobúdateľ podniku plniť záväzky súvisiace s podnikom, potrebuje aj disponovať všetkými aktívami podniku, preto obavy žalobcu nie sú na mieste.
5. Žalovaný namietal, že nariadené neodkladné opatrenie je celkom nedôvodné, neprimerane zasahuje do práv a právom chránených záujmov z dôvodu, že zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Nariadené neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaného nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu, ktorý by malo neodkladné opatrenie sledovať. Obmedzenie dispozičného práva žalobcu nemá vplyv na skutočnosť, že všetky dotknuté nehnuteľnosti sú zaťažené prednostným záložným právom v prospech spoločnosti L. G. P., D., preto aj v prípadnej exekúcii by sa z výťažku z predaja nehnuteľnosti uspokojili pohľadávky zabezpečené záložným právom pred pohľadávkami žalobcu v pozícii oprávneného. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže nakladať s nehnuteľnosťami, nemôže dosiahnuť reálne právne účinky, nerešpektuje teda princíp efektívnosti. Za daných okolností žalobca nariadeným neodkladným opatrením nezíska žiadnu výhodu využiteľnú vo svoj prospech. Zákazom nakladania so zaťaženými nehnuteľnosťami nemožno dosiahnuť požadovaný efekt. Neodkladným opatrením môže súd upraviť pomery sporových strán iba s účinkami ex nunc nie s účinkami ex tunc, teda nemožno upraviť pomery sporových strán spätne. Dňa 03.07.2019, t.j. pred nariadením neodkladného opatrenia, vložil žalovaný svoj podnik, súčasťou ktorého sú aj dotknuté nehnuteľnosti, ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti TENA OIL a.s., čím došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti TENA OIL a.s. s právnymi účinkami zvýšenia základného imania zápisom do Obchodného registra Okresného súdu Žilina ku dňu 12.07.2019. Na základe vloženia nepeňažného vkladu zo dňa 03.07.2019 bol na príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 16.07.2019, t.j. pred nariadením neodkladného opatrenia. Tieto skutočnosti boli zrejmé z verejne dostupných registrov, z Obchodného registra a z katastra nehnuteľností. Okrem vloženia podniku do obchodnej spoločnosti, v súvislosti s ktorým má dôjsť ku vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti TENA OIL a.s., žalovaný uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v
práve vstupu, prechodu, prejazdu pešo ako aj motorovými vozidlami v prospech vlastníkov susediacich nehnuteľností k dotknutým nehnuteľnostiam. Zároveň bolo na týchto susediacich nehnuteľnostiach zriadené obdobné vecné bremeno aj v prospech vlastníka nehnuteľností. Vecné bremená boli zriadené z dôvodu, že bolo potrebné právne vyporiadať vzťahy medzi vlastníkmi jednotlivých nehnuteľností nachádzajúcich sa v rámci jedného areálu pre ich riadne využívanie. Žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, nakoľko týmto sa ešte pred nariadením neodkladného opatrenia stala spoločnosť TENA OIL a.s., medzi stranami teda neexistuje právny vzťah, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu tiež voči žalovanému nemôže byť vedená exekúcia pre pohľadávky žalobcu, nakoľko tieto pohľadávky si musí žalobca uplatniť v prvom rade u svojho dlžníka a nie u žalovaného. Požiadavka žalobcu na jeho ochranu teda nie je opodstatnená. Uložením zákazu predať, darovať, zameniť, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, dať do prenájmu alebo do bezplatného užívania, zaťažiť záložným, právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo vecným bremenom dotknuté nehnuteľnosti, nedosiahne žalobca žiadny efekt, takýto zákaz je absolútne zbytočný. Súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, neskúmal splnenie procesných podmienok, nedostatočne sa vysporiadal s návrhom, s jeho prílohami, ktoré mali osvedčiť žalobcom tvrdené skutočnosti. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu, tak že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu zo dňa 11.09.2019 (č.l. 176 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov (email), doplnenom v listinnej podobe dňa 23.09.2019 (č.l. 179 spisu), za dodržania lehoty v zmysle § 125 ods. 2 CSP, ktorý konštatoval, že žalovaný v odvolaní uviedol skutkové tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé; nie sú preukázané; jeho argumentácia je nesprávna, v rozpore s právnymi predpismi a predmetné odvolanie žalobcu (poznámka krajského súdu: žalobca mal zrejme na mysli žalovaného) je teda skutkovo a právne nedôvodné; nie je spôsobilé preukázať nedôvodnosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalovaného, že podnik žalovaného bol ako nepeňažný vklad vložený do základného imania obchodnej spoločnosti TENA OIL, a.s., s odkazom na listinný dôkaz priložený k odvolaniu, obsahom ktorého je vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti a vyhlásenie nadobúdateľa o prevzatí nepeňažného vkladu na splatenie základného imania je nepravdivý, zmätočný a nezodpovedajúci výpisu spoločnosti TENA OIL z obchodného registra. „Taktiež nie je pravdivé a preukázané tvrdenie žalovaného, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX., XXXX a XXXX v k. ú. R. vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie sú súčasťou podniku žalovaného, resp. že sa nachádzajú v obchodnej a účtovnej evidencii podniku žalovaného, ale práve naopak, zo samotných výpisov z LV č. XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. R. vyplýva, že na nich zapísaným vlastníkom nie je žalovaný ako podnikateľ s uvedením jeho IČO ale žalovaný ako fyzická osoba s uvedením dátumu narodenia. V žalovanom predloženej listine nie sú nehnuteľnosti tvoriace podnik žalovaného nijako špecifikované, a to ani len odkazom na čísla LV“. Podľa žalobcu taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že pohľadávky žalobcu sú sporné, pričom žalobca poukázal na platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica a odpor podaný žalovaným. Žalobca zdôraznil email zo dňa 22.07.2019 adresovaný Mgr. O. Q. z účtovného oddelenia B. B. TENA OIL R. B., ekonómke spoločnosti T a M trans spedition, s.r.o., z ktorého vyplývalo, že všetky žalobcom vymáhané pohľadávky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia eviduje vo svojom účtovníctve. Nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že nie je dlžníkom žalobcu, pretože aj v prípade, ak sa preukáže, že skutočne došlo k vkladu podnik žalovaného ako nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti TENA OIL a.s., tak podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný ručí za splnenie prevedených záväzkov spoločnosťou TENA OIL a.s., pričom podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca ako veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od žalovaného ako ručiteľa v prípade, že spoločnosť TENA OIL a.s. ako prípadný dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe.
7. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu (č.l. 193 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len ,,KEP“), v ktorom uviedol, že nesúhlasí so žalobcom. Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaným predložený dôkaz - Vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti a vyhlásenie nadobúdateľa o prevzatí nepeňažného vkladu na splatenie zvýšenia základného imania, je nepravdivý, zmätočný a nezodpovedajúci výpisu spoločnosti TENA OIL a.s. z obchodného registra. V predloženom dokumente vkladateľ B. B. ako podnikateľ - fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom B. B. TENA OIL, vyhlásil, že vkladá do základného imania spoločnosti TENA OIL a.s. nepeňažný vklad - celý jeho podnik, pozostávajúci z celého jeho hmotného, nehmotného personálneho substrátu, vrátane
všetkých nehnuteľností zapísaných v jeho prospech, teda všetkých ďalších aktív a pasív, prevádzkových zmlúv, záväzkov, zamestnancov a ako všetkých zložiek podniku, tak ako sa ku dňu podpísania toho vyhlásenia nachádzajú v obchodnej a účtovnej evidencii podniku, alebo aj ak sa nenachádzajú v príslušnej evidencii podniku ale sa jednoznačne viažu na podnikanie alebo s podnikaním súvisia. V predmetnom vyhlásení na viacerých miestach bolo výslovne uvedené, že nepeňažný vklad sa započítava na vklad jediného akcionára B. B. vo výške 500.000,- Eur. Zo zvyšku obsahu vyhlásenia ako aj výpisu z obchodného registra a všetkých ostatných okolností vyplývalo, že došlo k nepeňažnému vkladu žalovaného v hodnote 500.000,- Eur. Žalobca ako bývalý obchodný partner žalovaného si musí byť vedomý skutočnosti, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, slúžia na prevádzkovanie podniku, nachádzajú sa na nich prevádzky a sklady podniku. Okrem predložených dôkazov tiež predložil aj doklady z účtovnej evidencie. „Na preukázanie evidencie nehnuteľností predkladáme aj výpis z interného systému podniku. Z rozhodnutia č. 232201/2019 zo dňa 14.05.2019 vydaného mestom Martin ako správcom dane vyplýva, že daň bola vyrubená za pozemky a za stavby, ktoré sú začlenené ako priemyselné stavby a stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu, sú teda využívané na podnikanie. Daň z nehnuteľnosti bola vo vzťahu k týmto dotknutým nehnuteľnostiam taktiež platená z podnikateľského účtu“. Žalovaný citoval § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj len ,,zák. č. 162/1995 Z.z.“ alebo ,,Katastrálny zákon“), § 42 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona. V prípade fyzickej osoby, podnikateľa sa do katastra nehnuteľností povinne zapisuje údaj o dátume narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, a nie identifikačné číslo. Argumentáciu žalobcu, ktorou poukazuje na zápis vlastníka na príslušných listoch vlastníctva, preto považoval za nedôvodnú, nesprávnu, vyplývajúcu z nedostatočného oboznámenia sa so skutkovým a právnym stavom. Ak žalobca popieral podanie odporov zo strany žalovaného, tak skutočnosť, že tieto odpory boli podané a pohľadávky sú sporné, preukazuje žalovaný práve poukazom na predmetné odpory. Emailová komunikácia smerovaná z účtovného oddelenia podniku neznamená, že pohľadávky nie sú sporné. Žalobca si svoje prípadné pohľadávky súvisiace s prevádzkovaním podniku žalovaného musí uplatniť u nadobúdateľa podniku TENA OIL, a.s. Žalobca doposiaľ nevyužil možnosť, ktorú mu zákon priznáva v zmysle § 478 Obchodného zákonníka. Žalobcovi je zrejmé, že prechodom podniku nedošlo k zhoršeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Čo sa týkalo domáhania sa splnenia prípadných záväzkov od žalovaného ako ručiteľa, neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o možnostiach TENA OIL a.s. plniť svoje záväzky. Žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia a na zmeny, ktoré nastali vo vzťahu k nehnuteľnostiam a ktoré vysvetlil už v odvolaní žalovaný, nie je možné vyhodnotiť ako obavu, že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená. Zároveň poukázal na zmluvnú povinnosť medzi žalovaným, ktorá mu vyplývala zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1139/2012/UZ uzatvorenej s veriteľom L. G. P., D. v znení jej dodatku č. 10. Poukázal na to žalovaný, že právo žalobcu na súdnu ochranu nie je v tomto prípade opodstatnené. Žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že obava žalobcu, že žalovaný podniká také úkony, ktoré budú smerovať k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie, nie je dôvodná. 8. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.10.2019 (č.l. 220 spisu), bolo vyjadrenie žalovaného doručované žalobcovi (cestou jeho právneho zástupcu - § 110 ods. 1 veta prvá CSP) s možnosťou na vyjadrenie sa, pričom žalobca sa do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyjadril.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/48/2019-119 zo dňa 17.7.2019 potvrdil ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Na základe podaného odvolania žalovaným a ním vymedzených odvolacích dôvodov, sa krajský súd v odvolacom konaní vyvolanom práve podaním odvolania žalovaného, oboznámil so spisovým materiálom. Bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal nariadenia predmetného neodkladného opatrenia v súlade s § 324 ods. 1 CSP. V zmysle citovanej právnej úpravy v § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom v zmysle § 326 ods. 1 CSP povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k momentu rozhodovania odvolacím súdom, musia byť splnené kumulatívne stanovené podmienky, len za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na úpravu v zákone kumulatívnym spôsobom, pre vyhovenie návrhu je potrebné súčasné splnenie týchto podmienok. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval splnenie týchto kumulatívnych podmienok a pokiaľ predmetné neodkladné opatrenie nariadil, tak odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie potvrdil.
18. K podmienke osvedčenia existencie a dôvodnosti nároku žalobcu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, podľa odvolacieho súdu poskytol žalobca kvalifikované tvrdenia, a to tak v rovine skutkovej ako i právnej, dostatočne podporené doloženými listinnými dôkazmi. Pre splnenie tejto podmienky nariadenia neodkladného opatrenia z poskytnutých tvrdení a dôkazov žalobcu vyplývali teda skutočnosti vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý bol uplatnený vo veci samej. S uvedenými závermi okresného súdu však nesúhlasil žalovaný, ktorý primárne svoju obranu zameral na tvrdenia o vklade peňažného a nepeňažného imania do obchodnej spoločnosti TENA OIL, a.s. s poukazom na § 478 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovaného poukazuje odvolací súd na dôvody vydaného neodkladného opatrenia okresným súdom a má za to, že v tomto štádiu odvolacieho konania ich nemohol vyhodnotiť ako také, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu v rovine konštatovania splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, v rozsahu, akým bolo o ňom rozhodnuté okresným súdom, bol skutkový a právny stav vyhodnotený okresným súdom dostatočne, pričom v konaní vo veci samej bude o takto uplatnenom nároku žalobcu vedené dokazovanie. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na to, že okolnosti, ako aj doterajšia genéza súdneho sporu medzi sporovými stranami, ktorá vyplýva z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, dostatočne opodstatňuje záver, že prvá podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v existencii nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bola v danom štádiu konania dostatočne, i keď len predbežne osvedčená.
19. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia zhodne s okresným súdom, krajský súd vyhodnotil ako primeraný okolnostiam danej veci, bolo správne okresným súdom prihliadané k výške žalobcom osvedčenej pre účely nariadenia neodkladného opatrenia peňažnej pohľadávky, pričom jej rozsahu zodpovedá nariadené obmedzenie žalovaného, ako vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťami za účelom ich scudzenia alebo zaťaženia právami tretích osôb.
20. Nariadené neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaného v intenciách daného skutkového a právneho stavu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami len dočasne, nie je v nesúlade s ústavnými právami žalovaného ako vlastníka v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Práve primerane z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva i možnosť núteného obmedzenia vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere na základe zákona. Súčasne krajský súd zdôrazňuje, že oproti vlastníckemu právu žalovaného vo vzťahu k predmetnému nehnuteľnému majetku, stojí vlastnícke právo žalobcu, k osvedčenému peňažnému nároku (osvedčenie sa vzťahuje pre moment k rozhodovaniu o nariadenom neodkladnom opatrení), pričom z § 124 Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. I z uvedeného pohľadu nebolo dočasné obmedzenie vlastníckych práv žalovaného v rozsahu nariadenom neodkladným opatrením vydaným v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami v rozpore s jeho ústavnými právami.
21. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012).
22. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania namietal proporcionalitu, tak odvolací súd v tejto rovine odvolacej argumentácie uvádza, že žalovaný bližšie nevysvetlil ani nedôvodil, prečo by nariadené neodkladné opatrenie malo byť v rozpore s princípom proporcionality. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na výšku žalobou uplatneného nároku. Žalovaný bližšie neozrejmil hodnotu nehnuteľného majetku, resp. v čom by malo dôjsť v konkrétnych okolnostiach k porušeniu princípu proporcionality.
23. Odvolací súd zároveň na základe odvolacej argumentácie nemal dôvod odkloniť sa od tvrdení uvádzaných žalobcom v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca odôvodnil v návrhu „Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením z dôvodu, že žalovaný nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo, pretože všetok majetok žalovaného (nehnuteľnosti, hnuteľné veci vrátane zásob a pohľadávky) je založený prednostným záložným právom v prospech prednostného záložného veriteľa, ktorým je L. G. P., D. (IČO: 31 320 155), a to za účelom zabezpečenia pohľadávky prednostného záložného veriteľa s určením najvyššej hodnoty istiny vo výške 6.000.000,- EUR, ktorá celkom iste prevyšuje hodnotu majetku žalovaného, ktorý môže slúžiť na vymoženie vyššie uvedeného nároku žalobcu voči žalovanému v exekúcii, najmä ak exekvovateľný majetok žalovaného sa zmenšuje vyššie uvedenými úkonmi žalovaného, ktorými ho aj prevádza na iné osoby. Poradie prípadného záložného práva zriadeného v prospech žalobcu zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP by nebolo prednostné, ale až v následnom poradí za prednostným záložným veriteľom L. G. P., D. (IČO: 31 320 155), ktorého zabezpečená pohľadávka má určenú najvyššiu hodnotu istiny vo výške 6.000.000,- EUR. Iné ako prednostné záložné právo za takýchto okolností predstavuje iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah je z materiálneho hľadiska nepostačujúci. Považujeme preto za osvedčené tvrdeniami a aj dôkazmi uvedenými v tomto návrhu vrátane listín k nemu pripojených, že v tomto prípade sledovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“. Je zrejmé, že okresný súd tým, že vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, i túto argumentáciu žalobcu považoval za dôvodnú. V odvolaní uvedené skutočnosti osobitne spochybnené odvolateľom neboli.
24. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že dňa 3.7.2019, t.j. pred nariadením neodkladného opatrenia, vložil svoj podnik, súčasťou ktorého sú aj dotknuté nehnuteľnosti, ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti TENA OIL a.s., čím došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti TENA OIL a.s. s právnymi účinkami zvýšenia základného imania zápisom do Obchodného registra Okresného súdu Žilina ku dňu 12.7.2019. Na základe vloženia nepeňažného vkladu zo dňa 3.7.2019 bol, podľa žalovaného, na príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 16.7.2019, t.j. pred nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na listiny doložené žalovaným k odvolaniu, a to na Vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti a Vyhlásenie nadobúdateľa o prevzatí nepeňažného vkladu na splatenie zvýšenia základného imania zo dňa 3.7.2019 (č.l. 159 spisu), z ktorého nie je možné prijať záver, bez ďalšieho, že predmetné nehnuteľnosti boli skutočne predmetom vloženia nepeňažného vkladu do spoločnosti, tak ako tvrdil žalovaný. Pripomína odvolací súd, že bolo na žalovanom, aby skutočnosti uvádzané v odvolaní, osvedčil. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v odvolaní, ktoré spojil
s poukazom na právnu úpravu v § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka o tom, že oznámil veriteľovi prechod záväzkov, odvolací súd uvádza, že tomuto tvrdeniu má zrejme korešpondovať čl. 161 spisu, teda korešpondencia od TENA OIL, a.s. zo dňa 11.07.2019, ku ktorej však odvolateľ, do spisového materiálu, nepripojil doručenku od žalobcu. Ak odvolateľ poukazoval na právnu úpravu v § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka, tak vo vzťahu k tomu istému zákonnému ustanoveniu § 477 Obchodného zákonníka, avšak ods. 3, v zmysle ktorého sa na prechod záväzku nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim (na ktoré poukazoval i žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2019 čl. 179 spisu, doručenom právnemu zástupcovi žalovaného dňa 2.10.2019, doručenka čl. 192 spisu) neuviedol odvolateľ žiadnu argumentáciu vo svojom vyjadrení na čl. 193 spisu a nasl. Ak v rámci tohto vyjadrenia na č.l. 193 spisu a nasl. (po uplynutí odvolacej lehoty) poukazoval na listinné dôkazy - výpisy z účtovníctva a zostavy na napr. čl. 202 spisu, pričom žalobca spochybňoval vklad predmetných nehnuteľností do spoločnosti TENA OIL, a.s., žalovaným, tak tieto sú v stave, že ani z nich, nie je, podľa odvolacieho súdu, možné prijať jednoznačné a nespochybniteľné závery, tak ako boli uvádzané žalovaným, ak boli v nich vykonávané zásahy v podobe ručne dopísaných údajov a ručne vyčiarknutých údajov bez bližšieho vysvetlenia, tiež ich nie je možné bez ďalšieho stotožniť ani s účtovnou závierkou k 31.12.2018 predloženou žalovaným na čl. 201 spisu a ani ostatnými predloženými listinami k vyjadreniu na čl. 193 spisu.
25. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ v zhode s okresným súdom považoval predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené, vrátane dostatočného stupňa osvedčenia nárokov žalobcu, ktorým sa poskytuje neodkladná ochrana, tak v rozsahu tých tvrdení a dôkazov, ktoré boli produkované k rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, bolo možné len predbežné posúdenie tohto osvedčenia žalobcových nárokov, a to pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto nie je vylúčené, že na základe výsledkov dokazovania v už vyvolanom konaní vo veci samej, môže súd konajúci meritórne v spore, dospieť k iným skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutím vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 171/2010).
26. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje § 324 a nasl. CSP, preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom, posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
28. Krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení okresný súd. Preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, a to podľa stavu ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré korešponduje s výsledkom konania.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na potvrdenie napadnutého uznesenia okresného súdu v celom rozsahu bol i v odvolacom konaní úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.