Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1616-2019.pdf
PDF · 81.94 KB
No categories available
35Ek/1616/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Marcela Zummerová, súdna exekútorka, kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31 274 871, proti povinnému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. D., o vymoženie 5 417 eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Bernard Janík, Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, pod sp. zn. 322EX 588/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/1616/2019 zo dňa 27.04.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 27.04.2023 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1 – 5, § 61b ods. 3, § 61e, § 63 ods. 1 a § 61l ods. 3, § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), posúdil podľa obsahu podanie povinného, doručené súdu dňa 14.02.2022, ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý však nebol dôvodný. Konštatoval, že pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie bola uplatnená fikcia doručenia podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk na zistenú adresu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.03.2020 a považuje sa za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, t. j. posledný deň bol 29.04.2020 a od nasledujúceho dňa začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný však nepodal v tejto lehote návrh na zastavenie exekúcie, ktorý by zároveň spĺňal náležitosti podania v zmysle § 125 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, bol najskôr nesprávne doručený na súd dňa 14.02.2022, ktorý ho následne postúpil súdnemu exekútori dňa 13.10.2022 na konanie podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Ide teda o návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku podľa § 61k ods. 3 v spojení s ods. 4 Exekučného poriadku.
2/ Jedným z argumentov uvedených povinným v návrhu na zastavenie bolo neskončené exekučné konanie vedené oprávneným pod sp. zn. 16Er/2894/2007. Povinný nijako nešpecifikoval, prečo by exekučné konanie sp. zn. 16Er/2894/2007 malo brániť prebiehajúcej exekúcii, ani svoje tvrdenia nepreukázal. Exekúcia sp. zn. 35Ek/1616/2019 je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vznikol až po začatí exekučného konania sp. zn. 16Er/2894/2007. Exekučné konanie pod sp. zn. 16Er/2894/2007 teda nesúvisí s predmetnou exekúciou a nebráni oprávnenému uplatniť voči povinnému svoj judikovaný nárok v tejto exekúcii. Preto uvedené tvrdenia nepovažoval za dôvod zastavenia exekúcie.
3/ Vedeniu exekúcie má podľa povinného brániť aj vzájomná povinnosť oprávneného na zaplatenie náhrady škody vo výške 213 409,14 eur s príslušenstvom, o ktorej je vedené súdne konanie na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 19C/170/2013. S účinnosťou od 01.04.2017 bola do Exekučného poriadku v § 61e zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá „po začatí exekúcie“ obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t. j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Pokiaľ by k započítaciemu prejavu došlo „pred začatím exekúcie“ pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), nemožno postupovať podľa § 61e Exekučného poriadku. Preto musí v takomto prípade exekučný súd vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov na vymáhanú pohľadávku. Vo vzťahu k započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného sa však vyžaduje, aby táto pohľadávka oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa vymáha v exekúcii, bola dostatočne preukázaná. V dôsledku uvedeného sa tak na povinného kladú vyššie nároky pri preukazovaní svojej pohľadávky tak, aby záver o danosti pohľadávky povinného, ktorú uplatňuje k započítaniu, bol jednoznačný, pretože záver o tom, že došlo k započítaniu má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 - 40 zo dňa 22. 06.2021). Povinný však súdu nepredložil započítací prejav, ani svoju judikovanú pohľadávku voči oprávnenému, iba tvrdil (rovnako nepreukázal), že sa vedie súdne konanie na priznanie náhrady škody voči oprávnenému na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 19C/170/2013. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že vymáhanej pohľadávke nebráni vzájomná povinnosť oprávneného na zaplatenie náhrady škody, a preto aj túto námietku považoval za nedôvodnú.
4/ Povinný ďalej namietol postup súdneho exekútora, spočívajúci v porušovaní Exekučného poriadku, jednak vo vzťahu k nedoručeniu upovedomenia o začatí exekúcie, a jednak aj vo vzťahu k dražobnému predaju jeho nehnuteľnosti pod hodnotou nehnuteľnosti, v dôsledku čoho žiada od neho primerané finančné zadosťučinenie. V súvislosti s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, vyšší súdny úradník odkázal na body 15. a 16. svojho rozhodnutia, kde konštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené zverejnením v Obchodnom vestníku, keďže sa súdnemu exekútorovi nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk v lehote 3 mesiacov od začatia exekúcie, ktorá sa s poukazom na § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo v tomto prípade bolo dňa 28.10.2019. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.03.2020 a považuje sa za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, t. j. dňa 29.04.2020. Zo spisového materiálu nevyplývalo, že v predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor pristúpil k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti, preto povinným namietaná (nezákonná dražba) sa netýka prebiehajúcej exekúcie a vyšší súdny úradník sa ňou ďalej nezaoberal.
5/ V súvislosti s trovami súdneho exekútora poukázal na novelu Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017, ktorou inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemá povinnosť o tejto námietke rozhodovať. Napriek tomu dodal, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia pohľadávky v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre jeho neuhradenie v stanovenej lehote, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky 68/2017, t. j. s platným právnym poriadkom.
6/ V rámci svojho podania povinný tvrdil viaceré ďalšie skutočnosti, ktoré buď nesúviseli s predmetnou exekúciou alebo boli zmätočné. Vyšší súdny úradník preto dal do pozornosti, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a pod.).
7/ Pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie súd posudzuje nielen dôvodnosť podaných námietok, ale aj ich včasnosť, keďže s prihliadnutím na koncentráciu exekučného konania súd neprihliadne na námietku, ak nie je podaná v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, príp. ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V danej veci ide o návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom mohol povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, resp. ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Vyšší súdny úradník tak konštatoval, že povinný namietol také skutočnosti, a tieto zároveň nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie.
8/ Keďže nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
9/ Dňa 19.06.2023 bolo súdu doručené podanie povinného, bez uvedenia dátumu, označené ako „Vec: ústavná ochrana osobnosti, súkromia, rodiny pred neoprávnenými zásadami do života, do rodiny, do súkromia občana SR, neplatnosť neprípustnosť exekúcií a fiktívnych právnych úkonov verejnými činiteľmi, náhrada škody“. Vzhľadom na to, že v ňom namietal okrem iného aj nespravodlivé, neplatné uznesenie 35Ek/161/2019 z 27.04.2023, súd podanie podľa obsahu posúdil v zmysle § 124 ods. 1 CSP ako sťažnosť. Povinný v ňom zopakoval svoje tvrdenia, o ktorých rozhodoval vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení (začatiu exekúcie bráni iná exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/2894/2007, ale aj konanie o náhradu škody sp. zn. 19C/170/2013, nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk, a ďalšie skutočnosti týkajúce sa iných konaní, najmä 17C/12/2022) a tiež navrhol vylúčiť súdneho exekútora, Mgr. Bernarda Janíka zo štátnej služby z dôvodu nezlučiteľnosti platenej funkcie verejného činiteľa – exekútora, s podnikaním – obchodná činnosť (IČO: 42 064 171). K podaniu povinný pripojil i prvú a poslednú stranu uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 35Ek/1616/2019 z 27.04.2023, v ktorom ručne dopísal svoje poznámky.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
13/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
14/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
15/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16/ Po preskúmaní sťažnosti povinného súd konštatuje, že neobsahovala podstatné náležitosti uvedené v § 243 CSP, najmä v čom považuje postup alebo uznesenie súdu za nesprávne a čoho sa domáha (ako žiada o sťažnosti rozhodnúť). Podľa § 246 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri sťažnosti nepoužijú. Bez ohľadu na uvedené, sťažnosť povinný podal po zákonom stanovenej lehote. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sp. zn. 35Ek/1616/2019 zo dňa 27.04.2023, bolo povinnému doručené listinne dňa 19.05.2023, o čom svedčí elektronická doručenka nachádzajúca sa v exekučnom spise. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia, o čom bol povinný v uznesení poučený. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty (§ 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Povinnému tak začala dňom 20.05.2023 plynúť lehota na podanie sťažnosti, pričom márne uplynula dňa 05.06.2023, ktorý bol posledným dňom na podanie sťažnosti (na súde, odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho - na pošte alebo elektronickými prostriedkami). Nakoľko povinný podal sťažnosť na pošte až dňa 15.06.2023, o čom svedčí odtlačok poštovej podacej pečiatky, urobil tak po lehote a preto musel súd jeho sťažnosť ako oneskorene podanú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
17/ V súvislosti s návrhom povinného na „vylúčenie súdneho exekútora zo štátnej služby“ súd uvádza, že je oprávnený rozhodovať len o vylúčení súdneho exekútora z konkrétneho exekučného konania z dôvodu jeho zaujatosti so zreteľom na pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom podľa § 33 Exekučného poriadku. Do kompetencie exekučného súdu nepatrí rozhodovať o „vylúčení súdneho exekútora zo štátnej služby z dôvodu nezlučiteľnosti jeho funkcie s podnikaním“ (čo možno vyložiť tak, že povinný žiada odvolať ho z funkcie), teda taká námietka nemá parametre námietky podľa § 33 Exekučného poriadku, a preto sa ňou exekučný súd nemohol vecne zaoberať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).