Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/77/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., o vymoženie 855,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 06. 05. 2019 č. k. -34 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 855,42 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. zo dňa 03. 08. 2016. Opierajúc sa o ust. a a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“, „EP“) účinného do 31. 03. 2017; , , a , a , (ďalej len ) v znení účinnom k 28. 05. 2010; , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného - Všeobecná úverová banka, a.s. a povinnou, založený na Žiadosti o vydanie kreditnej karty E. zo dňa 28. 05. 2010, posúdil ako spotrebiteľský, pretože sa jedná o záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. . S ohľadom na spotrebiteľský právny vzťah skúmal kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v Exekučného poriadku. Preskúmal oprávneným predložené listiny, a to žiadosť o vydanie kreditnej karty E. zo dňa 28. 05. 2010, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3720107 zo dňa 02. 09. 2015 uzavretú medzi oprávneným a povinnou, ako aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 02. 09. 2015 uzavretú medzi oprávneným a povinnou. Dôvodil, že oprávnený svoj nárok voči povinnej odvodzoval z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015. Uviedol, že v článku II spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 09. 2015 sa strany dohodli, že „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3720107, podpísanej veriteľom dňa 02. 09. 2015 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu“. Svoj prieskum preto prioritne zameral na túto dohodu obsahujúcu dva právne

úkony, a to jednak jednostranné uznanie záväzku povinnou a jednak dohodu oprávneného s povinnou o postupnom splácaní pohľadávky. Dôvodil, že oprávnený, ako právny nástupca pôvodného veriteľa, vstúpil po postúpení pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy do všetkých práv pôvodného veriteľa, stal sa teda veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Ako veriteľ pohľadávky následne dňa 02. 09. 2015 uzavrel s povinnou dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3720107, ktorou dohodou však pôvodný záväzok nezanikol, nevznikol ani nový záväzok, ale vo vzťahu k pôvodnému záväzku došlo dohodou len k zmene splatnosti pôvodného záväzku. Z rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený sa v konaní pred rozhodcovským súdom domáhal voči povinnej zaplatenia finančných prostriedkov, nakoľko porušila zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru. Rezultoval, že sa jedná teda o nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy označenej ako žiadosť o vydanie kreditnej karty E. zo dňa 28. 05. 2010 a nie z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015, ktorou bola modifikovaná len lehota splatnosti. Preto akékoľvek spory, ktoré v súvislosti s týmto nárokom oprávneného vzniknú, sú spory z tejto zmluvy a nie spory z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Keďže zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 09. 2015 jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na spory vyplývajúce výlučne z tejto dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, mal za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo bolo v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom, pre ktorý súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Nad rámec uvedeného preskúmal aj platnosť samotnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3720107 a dôvodil, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník jednostranne uznáva svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu zakotvené v má teda iniciatívne vychádzať z vôle dlžníka. Uznaním dlhu dochádza prerušeniu (pretrhnutiu) pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Zistil, že v danom prípade oprávnený s povinnou uzatvoril dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ten istý deň, keď uzatvoril aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Obe zmluvy boli oprávneným vopred pripravené. Mal za to, že uzatvorenie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach inicioval oprávnený (t.j. veriteľ) a nie povinná (t.j. dlžník). Poukázal na to, že z úradnej činnosti mu je známe, že oprávnený pri uzatváraní dohody nepoučuje dlžníkov o následkoch uznania dlhu, ani o význame premlčania, i z textu dohody o uznaní dlhu taktiež nevyplýva takéto poučenie. Zastal preto názor, že dohoda nebola uzavretá s povinnou s cieľom poskytnutia výhody splátok, teda v prospech spotrebiteľa, ale práve naopak za účelom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov v prospech veriteľa. Uvedenému podľa jeho názoru nasvedčovalo i to, že oprávnený dával povinnej podpisovať dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyše 5 rokov po uzavretí pôvodnej zmluvy o vydanie kreditnej karty. Na základe uvedeného tvrdil, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nepožíva právnu ochranu v zmysle , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Preto konanie oprávneného pri uzavretí dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach označil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle , ktorý rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Z uvedených dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Zvýraznil, že povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľka ju mohla odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnej zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že povinná mala nielen dostatok času na preštudovanie dokumentov, ale aj na prípadné predloženie týchto dokumentov na posúdenie či už právnikovi alebo Centru právnej pomoci,

alebo niektorému zo spotrebiteľských združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa v posledných rokoch tak nezištne snažia spotrebiteľom bezplatne pomôcť. Tiež poukázal na to, že Zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 28. 05. 2010, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 02. 09. 2015, teda po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nebol dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastal tiež názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení . V predmetnom konaní splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu súd prvej inštancie hľadal dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 13. 06. 2017, zo dňa 28. 01. 2016, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21. 07. 2018, Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 12. 2017 sp. zn. , Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 08. 2017 sp. zn. a Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011. Uviedol, že má v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastal názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 , ďalej len ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 62, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvej inštancie dňa 06. 03. 2017. Spolu s ňou exekútor predložil i návrh oprávneného zo dňa 02. 01. 2017, ktorým sa oprávnený domáha od povinnej vymoženia sumy 855,42 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. zo dňa 03. 08. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 11. 2016 a vykonateľnosť 24. 11. 2016. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnený doložil kópie listín - listiny uzavreté medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného: Žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s. zo dňa 28. 05. 2010, Obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, listiny uzavreté medzi oprávneným a povinnou: Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 02. 09. 2015, ďalej listinu: Pokus o zmier zo dňa 27. 04. 2016. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/).

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok na zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

11. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ""), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

12. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

13. Podľa , rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

14. Podľa , na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

15. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. ).

16. V prejednávanej veci sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 02. 01. 2017, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým, PhD., pričom podkladom na vykonanie exekúcie bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, zo dňa 03. 08. 2016, sp. zn. . V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že konajúci spotrebiteľský rozhodcovský súd je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti medzi stálymi rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu súd odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného a na zvýraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva nasledovné.

17. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, pričom Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

18. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. , podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

19. Ako už bolo uvedené, právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov konania je zmluva o kreditnej karte Žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s. uzatvorená právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou dňa 28. 05. 2010, pričom rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015 a od Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 09. 2015. V rozhodcovskej zmluve sa zmluvné strany v článku II dohodli, že: „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o

úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3720107, podpísanej veriteľom dňa 02. 09. 2015 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.“ I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľky. Táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľka nemala reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V tomto smere si odvolací súd osvojil presvedčivé dôvody uvádzané súdom prvej inštancie a len zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, s ohľadom na jej znenie znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľkou podá žalobu na rozhodcovskom súde. Napriek jej formálnemu zneniu tak ňou reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľky (povinnej). Spotrebiteľka sa tak podpisom zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

20. Odvolací súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku, t. j. dňa 02. 09. 2015, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnej, a od ktorej aj odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje uznanie záväzku, čo je nejasné a odvolací súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľku a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľke značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode boli tiež vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinná podpísala uznanie záväzku. Text Dohody o uznaní záväzku oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinnú ako dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah s výnimkou dopísania osobných údajov, výšky splátky a dátumu splatnosti prvej splátky. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnej ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje i na správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že je viazaná na Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015, ale právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou na základe zmluvy označenej ako Žiadosť o vydanie kreditnej karty E. zo dňa 28. 05. 2010. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa ako veriteľ pohľadávky dňa 02. 09. 2015 uzavrel s povinnou Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3720107, ktorou dohodou pôvodný záväzok nezanikol. V predmetnej exekúcií si teda oprávnený voči povinnej uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmluvy označenej ako Žiadosť o vydanie kreditnej karty E. zo dňa 28. 05. 2010 a nie z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015. Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 09. 2015 ale

jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na spory vyplývajúce výlučne z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 02. 09. 2015, preto spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

21. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou dodávateľ núti spotrebiteľku ku konaniu, ktoré nie je povinná vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Je nepochybné, že povinná rozhodcovskú zmluvu dostala spoločne s dohodou, obe boli vopred pripravené, s predtlačeným textom a ručne boli následne len dopísané údaje o povinnej. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy.

22. Odvolací súd sa tiež zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy - vyhlásenie dlžníka, z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Takéto poučenie však podľa názoru súdu nepreukazuje, či bolo povinnej skutočne poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá dodávateľ. Je nutné dodať, že priemerný, právne nevzdelaný spotrebiteľ nemusí vedieť, že v prípadnom spore na návrh oprávneného bude rozhodovať súkromný subjekt a nie štátny súd.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).