Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/143/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1. Dr. V. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. utca 4, XXXX Q., Y., 2. M. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. T. utca XX, XXXX F., Y., 3. M. J. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. út 5, XXXX U., Y., 4. J. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. út XX, XXXX F., Y., 5. J. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. út XX, XXXX F., Y., všetci zastúpení Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01, proti žalovanému R. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX W. F., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi U. M., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -121 zo dňa 03.04.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel v plnom rozsahu žalobe a určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. I. F., zapísané na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie F. ako parcela EKN parc. č. XX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela EKN č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2, parcela EKN č.XXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela EKN č. XXX/X orná pôda o výmere 25180 m2, parcela CKN č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, pozemok novovytvorený geometrickým plánom XXXXXXXX-X/XX, ktorý je označený ako CKN parcela č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2, patria v 1/8 do dedičstva po poručiteľovi, nebohom U. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (prvý výrok), určil, že nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v k.ú. I. F., zapísaná na LV č.XXX pre obec a k.ú. F. ako parcela č. EKN XX/X orná pôda o výmere XXXXX m2 patrí v 1/4 do dedičstva po poručiteľovi nebohom U. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX (druhý výrok), určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. I. I. W. U. zapísaná na LV č.XXXX pre obec a k.ú. I. W. U. ako parcela č.EKN XXXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2 patrí v 1/8 do dedičstva po poručiteľovi nebohom U. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (tretí výrok) a určil, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (štvrtý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. obce F., zapísané na liste vlastníctva č. XXX (bývalá PKN XXX), ako parcela EKN č. XX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela EKN č. XXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX m2, parcela EKN č. XXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela EKN č.XXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela CKN č. XXX/X o výmere XXXX m2, spoluvlastnícky podiel poručiteľa k uvedeným nehnuteľnostiam je 1/8, na LV č. XXX (bývalá PKN XXX), parcela č. EKN XX/X orná pôda o výmere XXXXX m2 v celosti na podiel poručiteľa, bývalá PKN XXX ako dom č. XX, XX, dvor, záhrada na parcele č.9, spoluvlastnícky podiel poručiteľa 1/10, na LV č. XXX, parcela č.EKN XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/12 a nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v k.ú. obce I. W. U., zapísaná na LV č. XXXX (bývalá PKN XXX), parcela č. EKN XXXX/X orná pôda

o výmere XXXXX m2, spoluvlastnícky podiel poručiteľa 1, patrí v 1/8 do dedičstva po poručiteľovi U. M., zomr. XX.XX.XXXX a žalovaný nenadobudol uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po smrti poručiteľa R. M. bolo uznesením Štátneho notárstva v Y. V. č.k. D XX/XX H zo dňa XX.XX.XXXX právoplatne rozhodnuté o dedičstve. Dedičmi sa stali deti poručiteľa Y. Y., E. M., U. M. a X. W.. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu bolo dedičstvo znovu prejednané a bolo vydané uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš D XXXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 31.01.1994, pričom všetky pozemky zdedil žalovaný, ktorý tvrdil, že je jediným potomkom - vnukom poručiteľa, hoci dedičom bol len v 1/4 po synovi poručiteľa, X. W.. Ostatné podiely patria do dedičstva po predkoch žalobcov. Na uvedenú skutočnosť listom zo dňa 03.01.2005 upozornil aj notár JUDr. Tóth, ktorý uviedol, že pri zisťovaní okruhu dedičov vychádzal z údajov, poskytnutých žalovaným. Na základe tohto uznesenia došlo k zápisu do katastra nehnuteľností. U. M., syn R. M., zomrel XX.XX.XXXX. Dedičmi po zomrelom sú jeho deti - žalobcovia 1, 2, 3 a vnuci - žalobcovia 4, 5 (dedičia po zomrelej dcére U. M.). Duplicitným dedičským konaním utrpeli ujmu na svojich vlastníckych právach. Dňa 19.03.2019 bola súdu doručená zmena žaloby z dôvodu spochybnenia hodnovernosti údajov, zapísaných na LV č. XXX a z dôvodu zlúčenia pozemkov, zapísaných na LV č. XXX a č. XXX. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, dedičstvo nadobudol od svojho otca a ten od svojho otca, R. M., podľa platných predpisov; pôdu drží dobromyseľne v oprávnenej držbe od roku 1994. Po poručiteľovi R. M. mohol dediť len otec žalovaného, ktorý žil na Slovensku, a nemohli dediť dedičia, žijúci v Maďarsku. Otcovi súrodenci to rešpektovali; až ich dedičia sa po rokoch začali domáhať nárokov. On notárovi neklamal, povedal mu, že je jediným žijúcim potomkom na Slovensku. Okresný súd, vychádzajúc z ust. (ďalej v texte aj len „“) a konštatoval skutkový stav, že poručiteľ R. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v F. Y.. Dedičstvo po ňom bolo prejednané Štátnym notárstvom v Modrom Kameni uznesením č.k.H H. XX/XX zo dňa 17.09.1954. Poručiteľ závet nezanechal, dedičstvo nadobudli rovným dielom jeho deti Y. Y., E. M., U. M. a X. W. (predtým M., neskôr U.). V prospech manželky R. bolo zriadené vdovské užívateľské právo na nehnuteľnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.1958. Dedičstvo bolo opätovne prejednané a bolo vydané uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš H H. 306/93 zo dňa 31.01.1994, pričom všetky pozemky zdedil vnuk poručiteľa R. U. (žalovaný), syn X. W. (predtým M., neskôr U.). Vlastníctvo žalovaného bolo zaevidované na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom č.k. -38 zo dňa 16.03.1992, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po nebohom otcovi žalovaného X. U. (predtým M., W.), nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu pripojeného spisu okresný súd zistil, že vo veci sa už viedlo konanie pod sp.zn. , v ktorom sa žalobcovia, potomkovia ostatných detí poručiteľa R. M., domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností; okresný súd žalobe vyhovel, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu zamietol z dôvodu nedostatku procesnej podmienky -neexistencie naliehavého právneho záujmu. Títo žalobcovia opätovne súdnou cestou žiadali o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po R. M., v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. . Túto žalobu okresný súd zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, pretože nie je možné obísť otázku nadobudnutia vlastníctva dedením, ktoré ale nemôže byť nahradzované určujúcim výrokom rozsudku o existencií vlastníckeho práva. Časť pôvodných žalobcov - dedičia po U. M. - podali žalobu, ktorou sa domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po U. M.. Okresný súd konštatoval, že námietka žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu je nedôvodná, pretože práve z tohto dôvodu boli žalobcovia neúspešní v predchádzajúcich konaniach, avšak v aktuálne prejednávanej veci podali žalobu v súlade s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 11.11.2008 a je tak splnená povinnosť podľa . Pritom nejde o prekážku veci rozhodnutej, pre ktorú by nebolo možné podať novú žalobu, pretože ide o novú vec s iným titulom žiadaného nadobudnutia a ide aj o iné subjekty - žalobcov. V danej veci ide o určenie vecí do dedičstva po U. M., a nie po R. M.. Okresný súd považoval za preukázané, že dedičstvo po neb. R. M. bolo už prejednané Štátnym notárstvom v Modrom Kameni uznesením č.k. D 43/54 zo dňa 17.09.1954, na základe ktorého dedili 4 deti poručiteľa, medzi nimi boli aj U. M. (právny predchodca žalobcov) a X. W. (otec žalovaného). Uznesením štátneho notárstva D XXXX/XX, H. XXX/XX došlo k opätovnému prejednaniu dedičstva, ktoré už bolo raz uznesením Štátneho notárstva č.D 43/54 prejednané. K tomuto dedičskému konaniu ani nemalo dôjsť, pretože tým došlo k opätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností po poručiteľovi R. M., ktorý zomrel 16.10.1954. Rozhodovalo sa tak o tom, o čom už bolo raz právoplatne

rozhodnuté. Podľa názoru súdu je tak druhé rozhodnutie neplatné, nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky pre prekážku res iudicata. V predchádzajúcich konaniach sa žalobcovia domáhali svojich práv nesprávnym spôsobom. Nebolo možné domáhať sa, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po R. M., keďže o týchto nehnuteľnostiach už bolo rozhodnuté. Dedili však jeho deti, po ktorých fakticky nadobudol nehnuteľnosť len potomok jedného z nich - žalovaný. Z písomnej komunikácie v spise súd nenadobudol dojem, že ide o dobromyseľné vydržanie. Tvrdenie žalovaného, že dobromyseľnosť mu potvrdil aj krajský súd, okresný súd považoval za zavádzajúce, pretože krajský súd vo svojom odôvodnení rozsudku len uviedol tvrdenia žalovaného o dobromyseľnosti, ale žiadnym spôsobom ich nepotvrdil. Pôvodný poručiteľ už nehnuteľnosti právne nevlastní, ale súčasný právny stav je podľa názoru súdu taký, že ich právne vlastnia jeho deti, hoci sú už po smrti. Súd vychádza predovšetkým z platného dedičského rozhodnutia z roku 1954, ktoré nebolo žiadnym spôsobom zrušené. Skutočnosť, že došlo k opätovnému prejednaniu toho istého dedičstva neznamená, že predchádzajúce rozhodnutie sa ruší. Naopak, druhé rozhodnutie z roku 1994 súd považuje za nulitné z dôvodu prekážky res iudicatae. Ku Štrbskému protokolu súd podotkol, že pokiaľ by sa vzťahoval na dedičov R. M., bolo by tak uvedené už v pôvodnom dedičskom konaní a po R. M. by nededili, keďže tomu tak nebolo, súd sa neopodstatnenými námietkami žalovaného ďalej nezaoberal. V konaní vznikli isté nezrovnalosti v spoluvlastníckych podieloch. Žalovaný v minulosti geometrickým plánom aj komasáciou pozemkov zlúčil niektoré pozemky do jedného celku a na liste vlastníctva sú uvedené ako 1/1, t.j. výlučné vlastníctvo. Bolo potrebné zistiť, či toto vlastníctvo je nadobudnuté len po R. M., alebo je nadobudnuté aj po R. M., t.j. po jeho manželke. Z tohto dôvodu nie sú zlomky podiely rovnaké pri všetkých pozemkoch. Žalobcovia z dôvodu zlúčenia pozemkov, zapísaných na LV č.XXX a LV č.XXX pre k.ú. F. na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX a z dôvodu neefektívnosti a nehospodárnosti podali zmenenú žalobu, pričom de facto v časti zobrali žalobu späť (parc. č. XXX, LV XXX, k.ú. F.). Zápisom nového geometrického plánu vznikli nové parcely - parcela CKN XXX/X, ktorá vznikla z parcely XXX/X. Žalobcovia dali vyhotoviť nový geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XX, na základe ktorého sa od parcely CKN XXX/X odčlenili pôvodné parcely EKN XXX/X a EKN XXX/X (vytvorená nová parcela CKN XXX/X o výmere XXXXX m2). Preto súd rozhodol v intenciách zmenenej žaloby. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol s odkazom na a a žalobcom v konaní v plnom rozsahu úspešným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté v súlade s uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Okresný súd sa vysporiadal s odôvodnením existencie naliehavého právneho záujmu len tým, že žalobcovia podali návrh v súlade s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, čím je splnená povinnosť podľa (bod 8 odôvodnenia rozsudku). Je nežiadúce, aby sa okresný súd vyjadroval o svojom vlastnom právoplatnom rozhodnutí, ktoré s určitosťou účinky vyvoláva, pretože rozhodnutie nebolo zrušené a ani iným spôsobom nezaniklo, a nemôže sa domnievať, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš D XXXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 31.01.1994 nemalo dôjsť k opätovnému prejednaniu už v minulosti prejednaného dedičstva, pretože toto malo byť prejednané uznesením Štátneho notárstva v Modrom Kameni. Ide len o domnienku súdu, ktorá je nedostatočne odôvodnená a okresný súd sa navyše veľmi povrchným spôsobom vysporiadal s uplatňovaním Štrbského protokolu zo dňa 25.06.1949, ktorý bol v rozhodnom období potvrdený vládami ČSR a Maďarska a v súvislosti s ktorým je práve uznesenie Štátneho notárstva v Modrom Kameni D XX/XX, H. XX/XX zo dňa 17.09.1954 a je nadbytočné a nejasné, pretože v tom čase sa prísne uplatňoval uvedený Štrbský protokol a notár nemal prejednávať dedičstvo po občanovi maďarskej národnosti. Na základe tohto protokolu je potom jediné platné rozhodnutie uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš D XXXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 31.01.1994. Okresný súd neakceptoval aktuálny právny a faktický stav, hodnotil a popieral dobromyseľnosť žalovaného, ktorá však nebola predmetom sporu a ktorá bola za 14 rokov prebiehajúcich konaní opakovane žalovaným preukázaná, nehovoriac o tom, že bola nepriamo uznaná aj žalobcami; naopak opakovane označuje ním vydané právoplatné rozhodnutie z roku 1994 za nulitné a účelovo označuje rozhodnutie Štátneho notárstva z roku 1954 ako právoplatné, hoci sa s jeho domnelou právoplatnosťou vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal. Žalovaný vydržanie preukázal na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici, kde jeho právny zástupca predložil hodnoverné doklady o 13-ročnom dobromyseľnom a nepretržitom užívaní pôdy v čase od 22.03.1994 do 05.01.2005.

Poprel, že by dedičstvo získal podvodom; nikdy netvrdil, že je jediným potomkom poručiteľa R. M., ale je jediným synom poručiteľa X. M., po ktorom pôdu zdedil. O iných potomkoch, navyše žijúcich v Maďarsku, žalovaný ako nemanželský syn poručiteľa X. M., žijúci na Slovensku, nemal vôbec žiadnu vedomosť. Žalobcovia nemôžu dediť po U. M., ktorý v čase jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX nič nevlastnil, pretože dedičstvo už bolo právoplatne ukončené v rámci vtedy platných zákonov tak, že pôdu poručiteľa zdedil jeho syn X. M. ako jediný právoplatný dedič, žijúci na Slovensku. Po smrti X. M. pôdu právoplatne zdedil žalovaný. Okresný súd priznal žalobcom náhradu trov konania vzhľadom na ich plný úspech. Okresný súd tiež uvádza, že žalobcovia a žalovaní nesprávne následne podali zmenenú žalobu, pričom de facto v časti zobrali žalobu späť. Preto okresný súd nemal rozhodnúť o náhrade trov konania žalobcov v rozsahu 100 %, pretože nemali v konaní plný úspech. Navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcov k náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa rozsudok súdu prvej inštancie podľa , zrušil a v zmysle vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov ( ); ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa vždy, pokiaľ tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( ). Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Jeho porušením je teda aj stav, kedy v hodnotení skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo, eventuálne - alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, ale odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností právne nezhodnotil bez toho, že by zhodnotil ich irelevantnosť. Pokiaľ takto odvolací súd postupoval, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v , čím založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Každý právny príbeh, ktorý súd rieši, je v skutočnosti jednoduchým príbehom za predpokladu, že ho súd cez skutkový stav veci a jeho právne posúdenie nájde cez nedeformovanú optiku pohľadu na právo, ako na systém rozumný a zrozumiteľný, ktorý vždy umožňuje nájsť nejaké normálne logické riešenie, ktoré sa bude javiť nielen riešením zákonným, ale aj spravodlivým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.06.2019). Platná procesná úprava medzi odvolacie dôvody zaraďuje aj námietky, týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu ( ). Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, príp. v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení, čo znamená, že súd prvej inštancie pochybil

nielen v tom, že nevykonal navrhované dôkazy, ale jeho rozhodnutie o nevykonaní dôkazov bolo dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v tom, že súd prvej inštancie neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správnu normu.

7. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník (sporných) nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš D XXXX/XX, Dnot XXX/XX zo dňa 31.01.1994, rozhodnutie Štátneho notárstva Žiar nad Hronom č.k. -38 zo dňa 16.03.1992, ktorým bolo vysporiadané dedičstvo po otcovi žalovaného X. U. (predtým M., W.), ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Na žiadosť žalovaného zo dňa 02.10.1992, podanú na základe odporučenia pozemkového úradu Veľký Krtíš, na Krajský súd v Banskej Bystrici (č.l. 72 spisu), bolo štátnym notárstvom potvrdené dedičstvo po poručiteľovi X. Vlkolenskom žalovanému, ako jedinému dedičovi zo zákona (č.l. XX). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia (sp.zn. D XXX/XX zo dňa 16.03.1992, právoplatného 16.03.1992), vyplýva, že ide „o prejednanie novoobjaveného dedičstva, ktoré nebolo prejednané v D XXX/XX“.

8. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. je zrejmé, že vo veci bolo vedené konanie, v ktorom sa žalobcovia, ako poručitelia U. M., ale aj ďalší potomkovia ostatných detí poručiteľa R. M. (Y. Y. a E. M.) domáhali voči žalovanému (potomok štvrtého súrodenca X. U., predtým M., neskôr W.), aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Okresný súd síce návrhu vyhovel, ale Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol z dôvodu nedostatku existencie naliehavého právneho záujmu, pretože žalobcovia mali povinnosť domáhať sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. R. M. (sp.zn. 11.11.2008). Ďalšiu žalobu podali tí istí žalobcovia na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. , kde žiadali, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. R. M.; okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, pretože k týmto nehnuteľnostiam bolo už raz prejednané dedičstvo v roku 1954; toto rozhodnutie nebolo preskúmavané odvolacím súdom, keďže žalobcovia nepodali odvolanie. V aktuálne prejednávanej veci žalobcovia - dedičia po U. M., ako jednom zo štyroch detí R. M., sa domáhajú určenia, že konkrétne nehnuteľnosti patria do dedičstva (len) po U. M.. Okresný súd tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pretože naliehavý právny záujem je podľa jeho názoru daný vzhľadom na odkaz rozhodnutia krajského súdu sp.zn. zo dňa 11.11.2008, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. a žaloba bola zamietnutá; súčasne okresný súd konštatoval, že nejde o existenciu prekážky veci rozhodnutej, pretože v konaní ide o iné subjekty ako aj o iné nehnuteľnosti; navyše ide o určenie vecí patriacich do dedičstva nie po R. M., ale len po U. M., synovi R. M.. Okresný súd konštatoval, že opätovné prejednanie dedičstva v roku 1994 je nulitné z dôvodu prekážky res iudicatae. Hoci žalovaný namietal pôsobnosť Štrbského protokolu, okresný súd konštatoval len, že pokiaľ by sa vzťahoval na dedičov R. M., bolo by tak uvedené v pôvodnom dedičskom konaní a dedičia by po R. M. nededili; v tomto smere námietky žalovaného považoval za neopodstatnené a nezaoberal sa nimi.

9. Krajský súd po podrobnom oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom okresného súdu, s celým obsahom spisu, pripojeným spisom, ako i rozhodnutiami okresného súdu sp.zn. a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , v prvom rade považuje za potrebné poukázať na nesprávne konštatovanie okresného súdu o tom, že naliehavý právny záujem je daný z dôvodu , keďže žalobcovia podali žalobu s odkazom na rozsudok krajského súdu sp.zn. . Podľa ustálenej súdnej praxe, žalobca (navrhovateľ) má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností (ZSP 4/2003). Žalobami o určenie vlastníctva sú aj žaloby o určenie vecí patriacich do dedičstva, resp. žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci (NS SR sp.zn. ). Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 16.12.2008 konštatuje, že „dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( <.); v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou praxou (porovnaj k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.12.2008 sp.zn. <., z 30.06.2008 sp.zn. <., z 29.01.2008 sp.zn. <., z 26.07.2007 sp.zn. <..) nemení nič na závere o prípustnosti určovacieho návrhu, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom

poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom).“

10. Pozornosti okresného súdu zrejme uniklo aj, že vzhľadom na úmrtie právneho predchodcu účastníkov konania R. M. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v F. Y.) bolo dedičstvo prejednávané podľa zákonného článku XX. z roku 1877, t.j. podľa starého zákona (viď č.l. 35 až 42 spisu), čo znamená podľa uhorského obyčajového práva, a nie podľa Stredného . Práve z tohto dôvodu neprichádza do úvahy v prejednávanej veci aplikácia tzv. Štrbského protokolu z 25.07.1949, ktorý nadväzoval na československo-maďarskú zmluvu o priateľstve, pomoci a spolupráci za účelom finálneho vysporiadania nedoriešených finančných a hospodárskych otázok, na základe ktorého vtedajšia maďarská i československá vláda kvalifikovali všetky vzájomné pohľadávky a nároky svojich štátov za vyrovnané; závery Štrbského protokolu boli potvrdené i uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 20.09.2007, v ktorom vyhlásila, že i s ohľadom na ustanovenie Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27.02.1946, mierové zmluvy s Maďarskom z 10.02.1947 a Štrbského protokolu z 25.07.1949, právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli následkom povojnových dokumentov, sa vyhlasujú za nedotknuteľné a na základe rozhodnutí príslušných orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy. Konštatovanie okresného súdu bez akéhokoľvek zdôvodnenia, že námietky žalovaného v tomto smere (ohľadom Štrbského protokolu) sú neopodstatnené, je v rozpore s právom strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , čo je vždy dôvodom pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia odvolacím súdom v zmysle .

11. Tiež záver okresného súdu o tom, že „druhé prejednanie dedičstva je neplatné a nulitné“, najmä v kontexte namietaných skutočností žalovaného už v jeho vyjadreniach, neskôr aj v odvolaní, o vydržaní vlastníctva a o premlčaní nároku žalobcov ako oprávnených dedičov, považuje krajský súd za nesprávne. Aj v prípade prejednania dedičstva z roku 1954, aj v prípade prejednania dedičstva z roku 1994 je nepochybné, že obe rozhodnutia sú právoplatné a nemožno jednoduchým postupom konštatovať, že jedno z týchto rozhodnutí je neplatné a nulitné.

12. Z obsahu spisu je zistiteľné, že R. M., nar.XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, mal štyri deti: 1. X. M. (W., neskôr U., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, ktorý mal nemanželského syna R. U., nar. XX.XX.XXXX - žalovaného. Druhý syn U. M. sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX, jeho potomkami sú žalobcovia, tretí syn je E. M. a štvrtou bola dcéra Y. Y.. U., E. a Y. žili v Maďarsku, len X. žil na Slovensku rovnako, ako jeho nemanželský syn. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento vyrastal ako nemanželské dieťa ďaleko od svojich rodičov, nemal vedomosť o súrodencoch svojho otca v Maďarsku. Ako tvrdí v písomných podaniach (vo všetkých súdnych spisoch), v roku 1992 požiadal o súhlas na prejednanie dedičstva - poľnohospodárskej pôdy v užívaní Poľnohospodárskeho družstva v Neninciach, kat.úz. Bátorová a Opatová Nová Ves v okrese Veľký Krtíš - po starom otcovi R. M., ktorý zomrel v roku XXXX, ako aj po svojom otcovi, ktorý zomrel v roku XXXX (č.l. 72). Z obsahu spisu sa javí, že po prejednaní dedičstva štátnym notárstvom (č.l. 73), vstúpil do držby uvedených nehnuteľností a užíval ich (užívanie v poľnohospodárskym družstvom nie je prekážkou) podľa jeho tvrdenia od 22.03.1994 do 05.01.2005. Ak okresný súd bez ďalšieho odmietol posudzovať nadobudnutie vlastníctva žalovaného titulom vydržania, pretože „nenadobudol dojem, že ide o dobromyseľné vydržanie“, postupoval v rozpore s , podľa ktorého súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Takýto postup súdu prvej inštancie zakladá dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia odvolacím súdom s odkazom na .

13. Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle právnej úpravy je vydržanie osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Aby bolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady a to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu nepretržite a neprerušovane a predmet vydržania musí byť spôsobilý na vydržanie; nehnuteľnosť možno vydržať, ak ju nadobúdateľ oprávnene drží 10 rokov bez prerušenia; vydržacia doba sa prerušuje, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo

prestane nakladať s vecou ako so svojou; po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním má deklaratórny charakter, pretože vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby o tom bolo potrebné rozhodnúť. vylučuje premlčanie vlastníckeho práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 10.12.2008 konštatoval, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa; dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titul putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenej držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osobe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Okresný súd sa v prejednávanej veci nijakým spôsobom napriek vyjadreniam žalovaného o možnom vydržaní nevenoval a bez akéhokoľvek dokazovania konštatoval len, že „nenadobudol dojem, že ide o dobromyseľné vydržanie“.

14. Námietka žalovaného o premlčaní nároku v tomto spore v jeho vyjadreniach pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní neobstojí, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje ( ) a predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva, resp. určenie vecí patriacich do dedičstva, a nie žaloba oprávneného dediča v zmysle . Súd prvej inštancie sa správne nezaoberal otázkou premlčania, ktorú namietol žalovaný vo vzťahu k možnej žalobe oprávneného dediča, resp. dedičov, ktorou mali žalobcovia možnosť sa domáhať svojho práva v lehote troch rokov od prejednania dedičstva, na základe ktorého nadobudol žalovaný sporné nehnuteľnosti. Je však potrebné prisvedčiť žalovanému, že žalobcovia, resp. ich právny predchodca, mal od roku 1994 dostatok časového priestoru na domáhanie sa svojho nároku súdnou cestou; ich, resp. jeho nečinnosť svedčí pravdivosti tvrdenia žalovaného, že súrodenci jeho otca zrejme rešpektovali, že pôdu obhospodaruje jediný na Slovensku žijúci súrodenec, ktorá skutočnosť však nijako právne neovplyvňuje možný záver súdu v tejto veci.

15. Ako vyplýva z uvedeného, v prejednávanom spore nemožno konštatovať, že bol nepochybne zistený skutkový stav, ktorý by viedol k rozhodnutiu, k akému dospel okresný súd. Strana sporu je povinná v žalobe a vyjadreniach prednášať tvrdenia a preukazovať ich, alebo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje základ žaloby; žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom; skutok musí žalobca opísať v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke, inak nemôže byť v spore úspešný. Pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje súd v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany; v tejto súvislosti je dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu, či pasivitu. Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo); právna kvalifikácia prináleží súdu. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Nedostatočnosť zisteného skutkového stavu nie je reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Pochybenie v tomto procesnom postupe súdu spadá pod odvolací dôvod alebo f) ; stav, predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový

stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť k ideálu spravodlivého rozhodnutia.

16. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky na meritórne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie je predčasné. Vykonané dokazovanie, ako vyplýva z obsahu spisu, nemohlo byť podkladom pre záver, k akému okresný súd dospel. Krajskému súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Okresný súd po vrátení veci vykoná dokazovanie podľa návrhov strán, podľa potreby vypočuje účastníkov konania a opätovne vo veci rozhodne, pričom bude postupovať v naznačenom vyššie v odôvodnení tohto uznesenia smere (body 11, 12, 13 aj 15); rozhodne aj o všetkých trovách konania, tzn. o trovách konania pred okresným i pred krajským súdom.

17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).