Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoZm/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Boženy Husárovej, v sporovej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Rebublic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXX/XX, K. D., zastúpená: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 25.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02. októbra 2018, č. k. -124, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručený súdu prvej inštancie dňa 30.04.2015 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 25.000 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.06.2015 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. -62, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých okrem iného namietla, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu vydať zmenkový platobný rozkaz s poukazom na čl. IV. bod 4.5 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 040C/2005/051, keďže žalobca uplatnil zmenku z právneho vzťahu dohody, ktorý sa má rozhodovať v rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že zrušuje zmenkový platobný rozkaz č. k. -62 zo dňa 22.06.2015 a konanie zastavuje z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať s tým, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , , , o rozhodcovskom konaní, , , , , , čl. 4 ods. 1, C.s. . Súd prvej inštancie uviedol, že s účinnosťou od 23.12.2015 bol zmenený tak, že bolo vypustené ustanovenie , ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu, keď z prechodných ustanovení a zároveň vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zo znenia uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že

sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. ). Súd pritom rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a Základných princípov , v súvislosti s potrebou podľa , aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia , z ktorých musí súd vychádzať v zmysle . Na základe uvedeného preto súd postupoval v zmysle ustanovení , ktorý nahradil , pričom súčasne vychádzal v ustanovenia z toho, že o predmete konania je potrebné rozhodnúť spôsobom, ako ho upravovalo ustanovenie , a teda posudzoval, či vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší (resp. čiastočne zruší).

4. V danom prípade súd nárok žalobcu uplatnený zmenkou v súdnom konaní považoval za majetkový spor vzniknutý z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorý spadá pod oblasť právnej úpravy zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a takýto majetkový spor je možné v konaní pred súdom skončiť zmierom. Súd zároveň dodal, že plnenie zo zmenky nemožno oddeliť od Dohody o vyplnení zmenky, v ktorej si strany sporu dojednali zúženie právomoci súdu SR upravené v o rozhodcovskom konaní. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení č.k. -146 zo dňa 31.01.2018, ktorý sa týkal obdobnej veci. Nakoľko žalovaná pri svojom prvom procesnom úkone (t.j. pri podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu) namietla nedostatok právomoci všeobecného súdu na prejednanie veci v súlade s , dospel súd k záveru, že nemá v danej veci právomoc konať a vo veci rozhodnúť. V zmysle čl. IV. bod 4.5 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich prípadné spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným prostredníctvom záujmového združenia bánk. Právomoc na prejednanie veci tak pripadá príslušnému rozhodcovskému súdu, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatnil na súde vo forme návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Je pravdou, že rozhodcovský súd nemôže rozhodovať formou zmenkového platobného rozkazu, avšak takýto argument v prospech právomoci všeobecného súdu neobstojí, pretože žalobca takýmto spôsobom len obchádzal zmluvné dojednania so žalovanou o mimosúdnom riešení sporov vzniknutých zo zmenky.

5. Vzhľadom na to, že ani nemajú ustanovenie upravujúce situáciu po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade nedostatku právomoci súdu, postupoval súd v zmysle a analogickej aplikácie ustanovení a a uznesením nesprávne vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil s poukazom na .

6. Súd dospel k záveru, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, keď dôvodom zastavenia konania je nedostatok právomoci súdu konať vo veci a teda zavinenie na zastavení konania zaťažuje žalobcu, ktorý podal návrh na nepríslušnom orgáne, hoci si bol vedomý existencie rozhodcovskej zmluvy so žalovanou. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle a žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

7. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca si podaným návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnil nárok, ktorý vyplýva zo zmenky a tento nárok nevyplýva z uzatvorenej Dohody o vyplnení blankozmenky. Dohodnutá rozhodcovská doložka sa týka jedine a výhradne sporov, ktoré medzi stranami dohody vznikli z tejto zmluvy. Nemôže byť teda pochýb o tom, že rozhodcovská doložka sa týka len sporov vzniknutých len z Dohody o vyplnení blankozmenky. Ide teda o rozhodnutie strán sporu vylúčiť právomoc súdov SR na riešenie prípadných

sporov z tejto zmluvy. Blankozmenka nie je do jej vyplnenie skutočná zmenka, a až jej vyplnenie z nej robí dokonalú zmenku. Spôsob jej vyplnenie tvorí dohoda, nový zmluvný vzťah medzi vystaviteľom a majiteľom zmenky. Jedná sa teda o nový záväzkový vzťah. Uvedené je podporené aj právnou teóriou zastávanou Dr. T. (napr. Zákon směnečný a šekový. Komentár 1. Vydanie. Praha C.H. Beck 1997, st. 41). Správnosť vyššie uvedeného tvrdenia podporujú aj judikáty vyšších súdnych autorít, ktoré uvádzajú, ž právomoc rozhodcovských súdov na konanie vo veciach zmeniek musia byť priamo uvedené v doložke, napr. ÚS ČR: I.ÚS2615/11 zo dňa 23.07.2012, podľa ktorého: „Aby rozhodcovská doložka zakladala právomoc rozhodcu aj v zmenkových sporoch, je nutné, aby v texte doložky boli zmenkové spory priamo uvedené. Spor zo zaisťovacej zmenky nie je možné podradiť pod spory v súvislosti s predmetnou (kauzálnou) zmluvou, ide o úplne samostatné spory s iným právnym základom.“ Taktiež iné rozhodnutia vyšších autorít potvrdzujú rigídnosť uvedenú v predchádzajúcom rozhodnutí, napr. Vrchní soud v Prahe, ktorý rozsudkom zo dňa 05.02.2008 sp. zn. judikoval: „Jestliže rozhodčí smlouva týkajíci se pohledávky zajištěné směnkou neuvádí zcela jasně, že se vztahuje také na nároky z takové směnky, nejsou nároky ze směnky podřízeny rozhodčímu řízení a k projednání směnečné žaloby jsou příslušně soudy.“ V neposlednom rade žalobca opätovne poukazuje už na v konaní citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.10.2013, ktorým súd v obdobnej veci potvrdil správnosť o právomoci rozhodovať spor zo zmenky všeobecnému súdu a to konkrétne Okresným súdom Trnava aj napriek existencii rozhodcovskej doložky identického znenia. Toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil svojím rozhodnutí zo dňa 05.06.2014 aj ústavný súd SR uznesením sp. zn. -13.

8. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.12.2018 odpustil žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -124 zo dňa 02.10.2018.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zrušil zmenkový platobný rozkaz a konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia. Tvrdenie žalobcu, že dojednanie rozhodcovskej doložky sa netýka samotnej zmenky , ale vraj len sporov, ktoré vzniknú medzi stranami z dohody o vyplnení blankozmenky je účelové a špekulačné. To, že vraj blankozmeka, ktorá sa vyplnila na základe tejto Dohody, ktorý obsahovala dojednanie rozhodcovskej doložky už nepodlieha tejto dojednanej rozhodcovskej doložke je tvrdenie neudržateľné. Takto sa Dohoda o vyplnení blankozmenky vykladať nedá. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 15.10.2013, tak nejde o obdobnú vec. Takéto tvrdenie žalobcu je zavádzajúce. Vyššie uvedený spor sa týkal avalistu - ručiteľa, ktorý nemal spísanú Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky. Vo vyššie uvedenom súdenom prípade preto súd nemohol prihliadnuť na takúto obranu avalistu, že vraj podľa Dohody s dlžníkom bola dojednaná rozhodcovská doložka a teda, že avalista nemal byť žalovaný na všeobecnom súde. To preto, že účastníkom Dohody o vyplňovacom práve blankozmenky nebol avalista, ale len dlžník. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie v odseku 22. správne uvádza, že: „plnenie zo zmenky nemožno oddeliť od Dohody o vyplnení zmenky, v ktorej si strany sporu dojednali zúženie právomoci súdu SR upravené v o rozhodcovskom konaní.“ súd tu poukazuje na to, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení zo dňa 31.01.2018, ktorý sa týkal obdobnej veci.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej v odvolaní, avšak uviedol, že poukazuje na to, že Stály rozhodcovský súd slovenskej bankovej asociácie bol ku dňu 01.01.2019 zrušený a to oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku 1/2019 zo dňa 02.01.2019 a v prílohe predložil predmetné oznámenie, keď podľa o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva ( ), na základe ktorej bola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi, na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu, stráca platnosť dňom zverejnenia zrušenia Stáleho rozhodcovského súdu podľa ().

11. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že napadnuté uznesenie je právoplatné, pretože odvolanie bolo podané bez uvedenia dôvodov a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie bolo

možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, preto ho navrhuje odmietnuť ako oneskorene podané. Odvolanie sa žalobcu na o rozhodcovskom konaní je podľa názoru žalovanej irelevantné, lebo konanie vo veci samej bolo právoplatne ukončené, lebo odvolanie nebolo podané včas. Žalovaná zdôrazňuje, že sa stal účinným 01.01.2019 t.j. v čase, keď sa stalo rozhodnutie právoplatné, lebo nebolo v kvalifikovanej odvolacej lehote napadnuté, keďže konanie bolo právoplatne zastavené pre nevčasnosť podaného odvolania je právoplatne skončené.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len ) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

14. Žalobca v odvolacom konaní poukázal okrem iného na to, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol ku dňu 1.1.2019 zrušený, a teda že daná rozhodcovská zmluva s poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní stratila platnosť dňom zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, a preto aby súd vyhovel jeho odvolaniu a napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Súd s poukazom na cit. ust. uvádza, že kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorou stranou. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu ( ). Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V danej veci ide o majetkový spor vzniknutý z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ako správne uzavrel súd prvej inštancie a teda nejde o spotrebiteľský spor. Z čl. IV. bod 4.5 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky ( č.l. 39) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v právnom vzťahu z tejto zmluvy sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným prostredníctvom záujmového združenia bánk. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaviazali riešiť určité spory v rozhodcovskom konaní. Príkladom zúženej civilnej právomoci civilných súdov je rozhodcovské konanie, keď rozhodcovská zmluva je právnou skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných prejednal a rozhodol civilný súd.

Z Obchodného vestníka 1/2019, Oznámenia, deň vydania 02.01.2019, rozhodcovské súdy vyplýva, že Slovenská obchodná asociácia, Mýtna 48, Bratislava, SR, IČO: 30 813 182 zverejnila oznámenie o zrušení ním zriadeného Stáleho rozhodcovského súdu, názov: Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Mýtna 48, Bratislava dňom 01.01.2019.

Podľa o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva (), na základe ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi jej účastníkmi a na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu, stráca platnosť dňom zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa .

Napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právomoc na prejednanie danej veci pripadala príslušnému rozhodcovskému súdu, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, odvolací súd skúmajúc splnenie procesných podmienok v zmysle ust. dospel k záveru, že na prejednanie danej veci je daná právomoc civilného súdu, nakoľko dňom 1.1.2019 bol zrušený Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Mýtna 48, Bratislava a v zmysle cit. ust. , rozhodcovská zmluva, ktorou bola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie daného sporu medzi žalobcom a žalovanou, a na základe ktorej sa nezačalo riadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto súdu, stratila platnosť dňom zverejnenia, zrušenia Stáleho rozhodcovského súdu v Obchodnom vestníku, t.j. dňom 2.1.2019.

16. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.12.2018 č. k. -164, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.12.2018 rozhodol tak, že žalobcovi odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -124 zo dňa 02.10.2018, a preto vyjadrenie žalovanej, že napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť, pretože žalobca podal neskoro odvolanie, je vzhľadom na uvedené neopodstatnené, nakoľko súdom bolo odpustené zmeškanie lehoty na podanie odvolania, čo má za následok, že sa naň hľadí ako keby bolo podané včas.

17. Odvolací súd vzhľadom na uvedenú argumentáciu dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa a vec podľa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.