Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-1186-2018.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Subarea
6Ek/1186/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Spoločenstvo vlastníkov bytov Štefánikova 1468 v likvidácii, IČO: 42070236, so sídlom Štefánikova 1468, 031 01 Liptovský Mikuláš, zast.: JUDr. Martin Balvan, advokát, so sídlom Štúrova 74/138, 949 35 Nitra, proti povinnému: A.. H.. K. F., X.. XX.XX.XXXX, V. J. E. F. XXXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 155,87 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn.: 130EX 1336/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 20.11.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.10.2019 (autorizovaný povinným dňa 28.10.2019, čo vyplýva z časovej pečiatky). Súdny exekútor pripojil k návrhu aj Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09.10.2018 spolu s doručenkou (preukazujúcou doručenie upovedomenia povinnému dňa 03.10.2019), vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavene exekúcie zo dňa 12.11.2019. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie mu bol doručený dňa 28.10.2019 a že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol povinným podaný v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 03.10.2019.
2. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v zákonnej lehote podáva návrh na zastavenie exekúcie z nasledovných dôvodov. Uviedol, že dňa 03.10.2019 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, pričom mu však exekučný titul nikdy nebol doručený, že o jeho existencii nemal vedomosť. Uviedol, že popri uvedenej skutočnosti si však tiež oprávnený uplatňuje nárok na vymoženie sumy, ktorej právny základ vychádza z vlastníctva bytu, v súvislosti s ktorým mal mať povinný povinnosť platiť úhrady spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Povinný uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 8C/321/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co/256/2016 však bolo rozhodnuté, že povinný nikdy platne nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, že mu nemohla teda ani vzniknúť povinnosť, z ktorej vzniknuté nároky si teraz uplatňuje oprávnený prostredníctvom tohto exekučného konania. S poukazom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť exekútorovi trovy exekučného konania v celom rozsahu.
3. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.10.2019 nesúhlasí, nakoľko tento je bez opory v zákone absolútne nedôvodný. Uviedol, že k absurdnému odôvodneniu špekulatívneho návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený udáva, že nakoľko predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, tento jednoznačne musel byť a tiež bol povinnému doručený. Uviedol, že vo vzťahu k námietke o uplatňovaní nároku na vymoženie sumy, ktorej právny základ vychádza z vlastníctva bytu, v súvislosti s ktorým mal
povinný povinnosť platiť úhrady spojené s jej užívaním, poukazuje oprávnený rovnako na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia Okresného súdu Nitra, ako exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že nakoľko návrh povinného na zastavenie exekúcie nespĺňa žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
9. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj celý spis. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 18.05.2018, č. k.: 15C/4/2017-93, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2018 a vykonateľnosť dňa 26.07.2018. V zmysle exekučného titulu bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) náhradu trov konania vo výške 155,87 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu (oprávneného), do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
10. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.09.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 130EX 1336/18.
11. Ako vyplýva z ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť a až takto podaný návrh má odkladný účinok. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
12. Vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), je potrebné návrh povinného posudzovať v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. skutočnosti, ktoré nastali po 18.10.2018. Povinný však takéto skutočnosti v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal.
13. Tunajší súd, vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadne doručovania exekučného titulu (uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 18.05.2018, č. k.: 15C/4/2017-93), požiadal Okresný súd Nitra o súčinnosť - o doručenie doručenky preukazujúcej doručenie exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 18.05.2018, č. k.: 15C/4/2017-93 žalovanému (povinnému).
14. Okresný súd Nitra doručil tunajšiemu súdu dňa 02.01.2019 naskenovanú obálku, v ktorej Okresný súd Nitra doručoval povinnému exekučný titul, pričom z doručenky na obálke vyplýva, že zásielka bola doručovaná povinnému do vlastných rúk (opakované doručenie) na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (t. j. E. F. XXXX/XX, XXX XX X.). Z doručenky zároveň vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie sa vykonalo dňa 28.05.2018, opakované doručenie sa vykonalo dňa 29.05.2018 a zásielka sa uložila na pošte dňa 29.05.2018. Na zadnej strane obálky je uvedené, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a vrátená bola dňa 19.06.2018. V zmysle § 111 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP /pri fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky/ písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V danom prípade tak nastala fikcia doručenia exekučného titulu povinnému, keďže v zmysle § 111 ods. 3 CSP platí, že ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd uvádza, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi. Povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 111 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého platí, že doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Zároveň súd uvádza, že povinný mohol za podmienok stanovených v § 114 CSP (ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť) podať na Okresnom súde Nitra návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti týkajúce sa iného konania a na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Súd zároveň uvádza, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
15. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný
prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“
17. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: 43CoE/45/2016: „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“
18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 26.07.2018 a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a exekúcia je vedená dôvodne.
19. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.