Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/71/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: nebohý S. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. K. XX, T., zomr. XX.XX.XXXX, o zaplatenie sumy 1.666,83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2014, doručenou súdu dňa 17.03.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.666,83 eur spolu s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

2. V priebehu konania súd zistil, že žalovaný zomrel dňa 24.12.2015. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. , zo dňa 09.10.2019 (č.l. 156 spisu) vyplýva, že dedičský súd rozhodol o rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku poručiteľa (žalovaného), pričom úhradou prihlásených prednostných pohľadávok veriteľov poručiteľa bol celkový výťažok dosiahnutý v rámci likvidácie majetku poručiteľa vyčerpaný s tým, že ostatné pohľadávky veriteľov poručiteľa právoplatným skončením likvidácie zanikajú. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2019. Z obsahu predmetného uznesenia zároveň vyplýva, že žalobca si žalovanú pohľadávku do dedičského konania po žalovanom ako poručiteľovi neprihlásil.

3. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa ustanovenia , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa ustanovenia , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa ustanovenia veta prvá (ďalej len „“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

9. Podľa ustanovenia veta prvá smrťou táto spôsobilosť zanikne.

10. Podľa ustanovenia vety prvej (ďalej len „“), právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.

11. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. V konkrétnostiach však treba rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Ustanovenie normatívne pokrýva tie situácie, ak strana stratí procesnú subjektivitu po začatí súdneho konania.

12. Pri likvidácii dedičstva sa uspokojujú iba tie dlhy poručiteľa, ktoré si jeho veriteľ prihlási prihláškou v dedičskom konaní. Likvidácia dedičstva sa začína dňom, kedy uznesenie o nariadení likvidácie nadobudne právoplatnosť. Následne o skončení likvidácie vydá dedičský súd uznesenie. Likvidácia dedičstva sa končí právoplatnosťou tohto uznesenia. Týmto dňom súčasne nastávajú hmotnoprávne účinky skončenia likvidácie, čo znamená, že dňom právoplatnosti uznesenia o skončení likvidácie zanikajú pohľadávky veriteľov poručiteľa, a to všetky pohľadávky, vrátane tých, ktoré veritelia do likvidácie dedičstva prihlásili, a aj tie, ktoré veritelia opomenuli prihlásiť, avšak iba za podmienky, že sa likvidácia skončila bez majetkového prebytku. Ak sa likvidácia skončila s majetkovým prebytkom, pohľadávky veriteľov, ktoré neboli prihlásené, nezanikajú.

13. Ak stratí fyzická osoba, od ktorej sa žalobca domáha uhradenia pohľadávky, v priebehu súdneho konania spôsobilosť byť stranou sporu, je potrebné skúmať mieru zodpovednosti prípadného dediča za dlhy poručiteľa v súvislosti s rozhodovaním o tom, či a s kým sa bude v konaní pokračovať. V prípade, že je nariadená likvidácia dedičstva poručiteľa - žalovaného a po speňažení majetku nezostane žiaden ďalší majetok (ako v danom prípade), nemá poručiteľ procesného nástupcu, s ktorým by bolo možné v sporovom konaní pokračovať. Aj keď je predmetom sporu zaplatenie dlhu, ktorý všeobecne prechádza na dediča, povaha veci v takomto prípade neumožňuje pokračovať v konaní a súd takéto konanie musí podľa zastaviť.

14. Vzhľadom na to, že v danom prípade žalovaný stratil procesnú subjektivitu, ako aj procesnú spôsobilosť po začatí súdneho konania bez procesného nástupcu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, na základe čoho súd konanie zastavil.

15. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

16. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie

zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení .

20. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. )

21. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

22. V danom prípade k zastaveniu konania voči žalovanému došlo v dôsledku straty jeho procesnej subjektivity po začatí súdneho konania, a teda dôvod zastavenia konania nemožno pričítať na ťarchu žalobcu ani žalovaného, čo podľa súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi ani žalovanému. Zároveň žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (keďže na vyjadrenie spoločnosti In Medias Res, s.r.o. k platobnému rozkazu súd neprihliadal, pretože uvedená spoločnosť ani žalobca súdu v stanovenej lehote nepredložili plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v konaní).

23. S poukazom na uvedené súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.