Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-6-2023.pdf
PDF · 133.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., D. C. XXX, zastúpeného JUDr. Adelaide Emiliou Kuhn, advokátkou so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 36, proti žalovaným: 1) E. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C., F. G. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, IČO: 47 258 748 a 2) A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C., H., zastúpenému JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 697/26, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému 1) sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2. 2. 2023, sa žalobca domáhal voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to k stavbe rodinného domu I. J. XXX postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 431 a ku pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 431, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 572 m2, tak, že sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovaného 1), alternatívne do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1) a žalovaného 2), alternatívne tak, že sa nariaďuje ich predaj a rozdelenie výťažku. V žalobe uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, a to každý z nich v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina. Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli starí rodičia strán sporu. Rodinný dom bol postavený približne v roku 1939. Strany sporu žili v rodinnom dome od narodenia do roku 1982, kedy si ich rodičia postavili vlastný dom. Po smrti otca strán sporu v roku 1992 sa žalovaný 1) opätovne presťahoval do predmetnej nehnuteľnosti. Starý otec umrel v roku 1994 a stará mama v roku 2006. Nehnuteľnosť roky využíval a využíva výlučne žalovaný 1), ktorý je v nehnuteľnostiach prihlásený na trvalý pobyt. Vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo narušené. Svoje spoluvlastnícke práva nevyužíva a využívať nechce, ani nemôže. Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa so žalovanými chcel dohodnúť. Preto ich kontaktoval predžalobnou výzvou zo dňa 1. 11. 2022. Uvedená snaha zostala bez odozvy. Reálne rozdelenie veci nie je možné, a to z dôvodu, že pri vertikálnom rozdelení by nevznikli samostatné plnohodnotné novovzniknuté stavby. Poukázal na to, že súd by mal tiež rozhodnúť, tak, aby predchádzal ďalším sporom, pričom spolunažívanie v nehnuteľnosti v súčasnej dobe je problematické. Žalovaný 1) dlhodobo užíva nehnuteľnosti nad rámec výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. On má svoj vlastný dom, teda má svoju bytovú otázku vyriešenú.
2. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 17. 4. 2023, uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasí. V rodinnom dome býva odmalička, pričom žalobca a žalovaný 2) sa z rodinného domu odsťahovali, keď mali asi 14 až 15 rokov. Žalobca a žalovaný 2) sa v rodinnom dome nezdržiavajú, tento žiadnym spôsobom neobhospodarujú, nezveľaďujú, neopravujú. Žalobca býva so svojou rodinou v rodinnom dome I. J. XXX C. K. C., žalovaný 2) v rodinnom dome I. J. XX C. K. C.. Poukázal na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva, nakoľko jeho záujem na zachovaní spoluvlastníctva je významnejší a prednejší oproti záujmu žalobcu na zrušení spoluvlastníctva. Žalobca a žalovaný 2) nie sú odkázaní na bývanie v rodinnom dome. Podstata žaloby vychádza len z nezhôd medzi stranami sporu. Podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu sú už viac ako 30 rokov, pričom žalobca doposiaľ nikdy neprejavil záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva. On rodinný dom opravuje, dom prešiel rekonštrukciou, ktorú financoval výlučne zo svojich prostriedkov. Rodinný dom predstavuje preňho jedinú možnosť bývania. Za súčasnej finančnej situácie nie je v jeho možnostiach, a to ani s pripočítaním výplatku za spoluvlastnícky podiel, zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. K rodinnému domu ho viažu osobné väzby, a to z hľadiska dĺžky času, odkedy v ňom býva, z dôvodu, že sa o dom stará, opravuje ho. Poukázal na to, že má 57 rokov, je onkologický pacient a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške približne 389 eur mesačne. Nie je vlastníkom majetku väčšej hodnoty, preto nie je reálne, aby si, s prihliadnutím na trhové ceny bytových nehnuteľností, zabezpečil primeranú bytovú náhradu. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.
3. Žalovaný 2) sa ku podanej žalobe nevyjadril.
4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného 1) (replike), doručenom súdu dňa 8. 5. 2023, uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného 1) za zmätočné, čo vyplýva z nepochopenia účely žaloby. Ak by žalovaní zareagovali na jeho výzvu, tak riešenie mohli nájsť a nemuseli vec riešiť súdnou cestou. K uvedenému rodinnému domu, ktorý je predmetom sporu, má tiež citovú väzbu, nakoľko v ňom žil odmalička do roku 1982. Nechce, aby súd rodinný dom prikázal do jeho vlastníctva, nakoľko má svoj vlastný dom, ktorý si postavil. Prikázaním rodinného domu do vlastníctva žalovaného 1) si žalovaný 1) môže vyriešiť svoju bytovú situáciu a vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Predaj nehnuteľnosti považuje za poslednú možnosť v prípade, že by žalovaný 1) nemal o rodinný dom záujem. Rodinný dom dlhodobo využíva výlučne žalovaný 1), k rodinnému domu prístup nemá, nemá od neho ani kľúče, teda svoje spoluvlastnícke právo nemôže využívať. Po celé roky rešpektoval to, že žalovaný 1) si v spoločnom dome zriadil svoju domácnosť, preto si prístup do domu nevynucoval. Správanie žalovaného 1) je voči nemu za posledné roky neúnosné, preto už nechce v spoluvlastníckom vzťahu zotrvať. Poukázal na to, že žalovaný 1) už v minulosti mohol podiel na rodinnom dome kedykoľvek odkúpiť. Nesúhlasil s tým, že žalovaný 1) robil na dome rekonštrukciu. Ak aj nejaké opravy vykonal, bolo to výlučne z dôvodu, že dom je starý a boli nevyhnutné na to, aby ho mohol ďalej obývať. Opravy boli vykonané bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov a o žiadnych opravách ich neinformoval. Poprel tvrdenie žalovaného 1), že by v dome žil odmalička. V rodinnom dome žili do roku 1982, kedy ich rodičia postavili vlastný dom. Až po smrti otca sa žalovaný 1) opätovne presťahoval do domu. Uviedol, že na strane žalovaného 1) neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže sa nedomáha vlastnenia nehnuteľností, ale zrušenia svojho podielového spoluvlastníctva. Žalovaný 1) nebol celý život dôchodcom, bol pracovne činný, nemusel platiť hypotéku, nemá rodinu, preto predpokladá, že má úspory, z ktorých ho môže vyplatiť. Poukázal tiež na to, že v prípade predaja nehnuteľností si môže žalovaný 1) zabezpečiť bývanie, ktoré by mu vyhovovalo, keďže je pravdepodobné, že s pribúdajúcimi rokmi sa o tak veľký dom nebude vládať starať a finančne neutiahne náklady na jeho prevádzku a údržbu, dom bude časom chátrať a stratí na hodnote. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného 1), že podstata žaloby vychádza len z nezhôd medzi nimi. Dôkazom vážnych konfliktov je skutočnosť, že žalovaný 1) ho nedokázal skontaktovať ani po doručení výzvy na mimosúdne riešenie. V podielovom spoluvlastníctve nemôže zotrvať hlavne z dôvodu, že žalovaný 1) sa zlé vzťahy nesnažil urovnať a neustále s ním vyvolával konflikty. Dlhodobo sa mu pokúša znepríjemniť život, keď voči nemu podal dva trestné oznámenia, a to pre podozrenie z krádeže obrazu, ktorý ich matka darovala jeho synovi a pre podozrenie z držby poľovných zbraní, ktoré mal v legálnej držbe. Nezhody vyvrcholili minulý rok, keď žalovaný 1) podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k rekreačnej chate. Žalovaný 1) sa vo svojej situácii neocitol náhle a nečakane, vedel o nej roky a roky ju neriešil.
5. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 19. 6. 2023, uviedol, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na zachovaní podielového spoluvlastníctva, predovšetkým vzhľadom na jeho vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu situáciu a odkázanosť na bývanie v rodinnom
dome. Opätovne poukázal na jeho dlhodobú starostlivosť o rodinný dom, platenie dane. Uviedol, že nemá v úmysle predávať rodinný dom, v ktorom býva dlhé roky, viažu ho k nemu osobné väzby, riadne sa oň stará a zveľaďuje ho. Aj v prípade predaja rodinného domu by výťažok z predaja nedokázal zabezpečiť jeho bývanie.
6. V priebehu konania došlo na základe zámennej zmluvy k prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3-ina k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, zo žalovaného 2) na žalovaného 1). V nadväznosti na uvedenú skutočnosť vzal žalobca žalobu voči žalovanému 2) späť. Uznesením zo dňa 9. 2. 2024 súd konanie voči žalovanému 2) zastavil.
7. Advokátka žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu trvala na písomných podaniach uskutočnených vo veci. K žalovaným 1) predloženým pokladničným dokladom uviedla, že nevedia preukázať, že tieto boli v celom rozsahu použité na údržbu, resp. rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je predmetom sporu, nakoľko nie je problém si takéto doklady zabezpečiť. Pokiaľ však boli ochotní pristúpiť na výplatok vo výške 20000 eur, táto suma už zohľadňovala aj náklady na údržbu a rekonštrukciu vykonané žalovaným 1). V záverečnej reči poukázala na to, že žalobca mal od začiatku snahu sa s bratmi dohodnúť mimosúdne. Príčina podania žaloby tkvie v konaní žalovaného 1) voči žalobcovi. Žalovaný 1) podal na žalobcu okrem žaloby aj bezdôvodné trestné oznámenia, keď na výsluchy museli chodiť aj jeho manželka a syn. Žalovaný 1) pritom býval v ich spoločnom dome, preto to považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, keďže jeho vzťah so žalovaným je vzájomne nevraživý a ponechanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve by situáciu len zhoršilo. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, bola postavená v 30-tych rokoch minulého storočia, preto vyžaduje intenzívnu údržbu a dokonca nákladné opravy, je potrebná rekonštrukcia strechy, ústredného kúrenia. Žalobca sa nechce na financovaní bežných udržiavacích úprav a už vôbec veľkých rekonštrukcií podieľať. Bytovú otázku má vyriešenú, čo však nemôže slúžiť na jeho škodu. Nemožno od žalobcu požadovať, aby do domu, v ktorom žiť nechce, investoval a zotrvával v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaný 1) na jeho výzvy žiadnym spôsobom nereagoval, z čoho mal preukázané, že nemá záujem riešiť svoju situáciu. Žalovaný 1) skoro 40 rokov vedel, že žije v nehnuteľnosti, v ktorej je len podielovým spoluvlastníkom. Počas aktívnej časti života si nesporil a pozemky z dedičstva predal a peniaze minul. Žalovaný 1) nemôže žiadať, aby všetko zostalo nezmenené, a to na úkor žalobcu, ktorý sa celý čas usiloval. Žalobca nehnuteľnosť neužíva a nebude ju užívať pre zlé vzťahy so žalovaným 1), preto nemá dôvod ju ani vlastniť. Navrhla podanej žalobe vyhovieť a podielové spoluvlastníctvo zrušiť.
8. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Poukázal na záverečnú reč svojej advokátky.
9. Advokátka žalovaného 1) trvala na obsahu písomných podaní. V záverečnej reči poukázala na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že žalovaný 1) má 57 rokov, je invalidný dôchodca a onkologický pacient. Nie je v jeho možnostiach zaobstarať si inú formu bývania. Žalovaný 1) sa o nehnuteľnosti riadne stará, uhrádza všetky náklady spojené s ich údržbou a užívaním, vrátane dane z nehnuteľnosti. Žalobca sa o nehnuteľnosti nikdy nezaujímal, ani o úhradu nákladov na ne. Žalovaný 1) má záujem v nehnuteľnostiach bývať.
10. Žalovaný 1) v záverečnej reči poukázal na to, že pokiaľ on užíva celý dom, tak žalobca užíva v celom rozsahu pozemok pod chatou, kde je aj on spoluvlastníkom.
11. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeden – dva roky dozadu podal na neho žalovaný 1) dve trestné oznámenia, obvinil ho z odcudzenia obrazu z domu, v ktorom bývala mama a z pytliactva a prechovávania zbraní. Obe veci boli vyriešené ako nepravdivé. V roku 2006 bolo na rodinnom dome zriadené záložné právo, pričom exekúciu spôsobil brat a nakoniec zaplatila mama, aby sa o dom neprišlo. V roku 2010 predal žalovaný 1) majetok, ktorý nadobudol dedičstvom. Jeden – dva roky dozadu predali žalovaní aj stavebný pozemok. Následne bola podaná žaloba ohľadne chaty. Ohľadne obrazu bola vypočúvaná aj jeho manželka, preto sa ich to dotklo a požiadali o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Po smrti starého otca dostal žalovaný 1) vkladnú knižku s 240000 Sk. Preto by, podľa jeho názoru, mal mať prostriedky na vyporiadanie domu. 30 rokov si bol vedomý toho, že dom je v podielovom spoluvlastníctve. V dome býval žalovaný 1), teda si náklady hradil, a to aj náklady na rekonštrukciu. Žalovaný 1) dom zrekonštruoval po maminej smrti. Od žalovaného 1) si kľúče od domu nepýtal. Postavil si svoj dom, preto to nemal za potreby. Zdravotný stav žalovaného 1) mu je
známy, to, že sa mu zhoršil zdravotný stav v roku 2023 vie z počutia. Skutočnosť, že žalovaný 1) chcel v minulosti previesť nehnuteľnosti na jeho syna, mu známa nie je. Žalovaný 1) ho nikdy nežiadal o súhlas s opravami nehnuteľností. Nie je ochotný v budúcnosti prispievať na úhrady v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľností, nechce v rodinnom dome bývať. Jeho brat býva v dome od roku 1984. V minulosti neriešil otázku vyporiadania podielového spoluvlastníctva, začal ju riešiť až po tých trestných oznámeniach. Mal predstavu, že raz sa to musí dať do poriadku. Podľa jeho názoru, brat, vzhľadom na to, že popredal majetky, by finančné prostriedky na vyporiadanie mal mať. Eternit na strechu mal žalovaný 1) ešte zo starého domu ako aj škridlu. Nemá vedomosť o tom, či vybetónoval kuchyňu. Videl, že sú urobené omietky z vonkajšej strany aj oteplenie. Plot je starý, brána je pôvodná. Ak brat urobil múrik, pletivo je staré. Vodomerná šachta, kanalizačná šachta a prípojka bola povinnosťou zo zákona. Žalovaný 1) ho nikdy neoslovil s ponukou kompenzácie za užívanie nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu.
12. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok o výške 429,30 eura. Z uvedeného príjmu uhrádza na internet 13,28 eura, na elektriku 26 eur, na televízor a satelit 6,90 eura, na vodu 8 eur. Taktiež spláca splátkový úver, ktorý si bral na úhradu právnych služieb, a to sumou 68,07 eura mesačne. Je po rakovine prostaty a mozgovom infarkte. Na lieky mu vznikajú výdavky 20 – 25 eur mesačne. V dome býva od 17-tich rokov. Počas života dom zrekonštruoval, zrekonštruoval strechu medzi stodolou a domom, dva komíny, urobil betonáž kuchyne, osadil hranoly do stropu, nové odkvapové zvody, vymenil omietky na dome, dom zateplil, vykopal novú vodomernú šachtu, kanalizačnú šachtu, vymenil vodovodnú prípojku. Taktiež dopĺňal pôvodnú krytinu na streche, ktorá bola poškodená, urobil rekonštrukciu oplotenia pred domom, vrátane betonáže, osadenia stĺpov, robil oplotenie od suseda a taktiež zadnú bránu. Rekonštruoval aj balkón na dome, robil na ňom novú betonáž. Dôvody pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva vidí v tom, že nemá prostriedky na to, aby vyplatil žalobcu ako aj v tom, že v dome rástol od 17-tich rokov, dom mu prirástol k srdcu a chce v dome aj dožiť. O tom, že dom má v spoluvlastníctve, vedel odvtedy, ako prebehli dedičské konania po starom otcovi a otcovi. Jeho otec zomrel v roku 1992, starý otec v roku 1993. S bratmi nikdy neriešili otázku vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Keď zomrela ich mama v roku 2020, začalo sa to riešiť. Žalobca posledné roky využíva stodolu, mal tam traktor, pneumatiky. Žalobca rodinný dom neužíva, kľúče od neho nemá, nikdy si ich nepýtal. Na rekonštrukciu rodinného domu si súhlas ostatných vlastníkov nepýtal, podľa jeho názoru je slušnosť sa starať o dom, v ktorom býva. Predal pozemky, ktoré boli jeho, peniaze už minul, bolo to asi 15 rokov dozadu. Kúpil si televízor, satelit, bicykel. V roku 2020 ochorel, dovtedy robil na železniciach. Zdravotný stav po mozgovej príhode sa mu zlepšil, nakoľko berie ťažké lieky. Je stále sledovaný ako onkologický pacient, pravidelne chodieva na kontroly. Pracovať nemôže. Zo začiatku chcel celý dom prepísať na syna žalobcu, teraz sa však dozvedel od suseda, že syn žalobcu chcel rodinný dom predať. Nemá ako vyplatiť podiel žalobcovi, keďže má nízky príjem. Navrhol, aby si žalobca zobral stodolu, priestor medzi nimi by si prehradili a mohol by si stodolu aj predať. Obmedzenie spôsobilosti pracovať má 70 %. Iné bývanie by finančne neutiahol. V marci 2023 mal ischemický infarkt mozgu, následky mu nezostali, len je oťapený po liekoch. V súvislosti s onkologickým ochorením aktuálne lieky neberie.
13. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 14. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX ako pozemok parcela číslo KN-C 431, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 572 m2 a stavba rodinného domu súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcela číslo KN-C 431, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina a žalovaný 1) v spoluvlastníckom podiele 2/3-iny. Žalobca a žalovaný 1) nadobudli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach právnym dôvodom dedenia, a to na základe uznesení, resp. osvedčení o dedičstve číslo D 395/92, 4D 254/2006 a D 162/94. V čase podania žaloby bol podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností aj žalovaný 2), a to v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina. Na základe zámennej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 2. 1. 2024 pod V 5709/2023, nadobudol žalovaný 1) spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/3-iny.
15. Predžalobnou výzvou zo dňa 7. 11. 2022 vyzval žalobca žalovaného 1) a žalovaného 2) na mimosúdne riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu.
16. Potvrdením o trhovej cene nehnuteľností, vydaným obchodnou spoločnosťou HALO reality s. r. o. dňa 26. 2. 2023, bola odhadnutá trhová cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, na 65000 eur.
17. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 9. 9. 2021, ORP-214/LH-LM-2021, bolo odmietnuté trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktoré dňa 17. 5. 2021 podal žalovaný 1) pre skutok, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenej dobe mesiaca november 2019 do mesiaca máj 2021 za presne nezistených okolností z rodinného domu I. J. XX v obci C. odcudzil 2 kusy obrazov od maliara A. L., na jednom bola namaľovaná mladucha s partou na hlave a na druhom dievčina s džbánom v ruke, ktorá polieva plachty, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
18. Predžalobnou výzvou zo dňa 7. 11. 2022 vyzval žalobca žalovaného 1) na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v bežnom nájomnom za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, a to 2 roky spätne, vo výške spolu 1200 eur.
19. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 6. 7. 2023 bol žalovanému 1) zvýšený invalidný dôchodok na 429,30 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26. 5. 2021 bol žalovanému priznaný od 18. 9. 2020 invalidný dôchodok v sume 333,90 eura mesačne a od 1. 1. 2021 vo výške 342,60 eura mesačne. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, má žalovaný 1) pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z lekárskych správ, predložených žalovaným 1), mal súd preukázané, že žalovaný 1) bol v období od 27. 1. 2020 do 2. 2. 2020 hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Martin na urologickej klinike za účelom vykonania operácie z dôvodu biopticky verifikovaného adenokarcinómu prostaty. V čase od 17. 3. 2023 do 24. 3. 2023 bol žalovaný 1) hospitalizovaný v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši z dôvodu mozgového infarktu zapríčineného trombózou mozgových tepien.
20. V čestnom vyhlásení zo dňa 22. 1. 2024 vyhlásil M. B., že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného 1) ohľadne jeho snahy predať dom, v ktorom žalovaný 1) býva na adrese F. G. XXX. Nikdy nemal záujem uvedený dom vlastniť, ani v ňom bývať a predať ho.
21. Súd sa oboznámil aj s pokladničnými dokladmi, predloženými žalovaným 1), z ktorých vyplynul nákup drobného stavebného materiálu v období rokov 2020 – 2022. Žalovaný 1) k uvedeným pokladničným dokladom uviedol, že v rodinnom dome vykonal renováciu hliníkovej verandy, vybudoval vodomernú a kanalizačnú šachtu, vykonal rekonštrukciu strechy na hospodárskej budove, vymenil staré potrubie na vodu, vykonal rekonštrukciu zadnej brány, montáž odkvapových žľabov, oplotenie rodinného domu a rekonštrukciu múrikov, osadil trámy v kuchyni, opravil pec, opravil poškodenú strechu.
22. Rozhodnutím Obce Važec bola vyrubená daň z nehnuteľností za rok 2023 v celkovej sume 24,51 eura žalovanému 1). Rozhodnutím Obce Važec bola vyrubená žalovanému 1) daň z nehnuteľností za rok 2021 v celkovej výške 41,59 eura. Rozhodnutím Obce Važec bola vyrubená žalovanému 1) daň z nehnuteľností za rok 2020 vo výške 41,59 eura.
23. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6C/19/2022, súd zistil, že žalovaný 1) v procesnom postavení žalobcu sa žalobou, doručenou súdu dňa 1. 4. 2022, domáhal voči žalobcovi a žalovanému 2) v procesnom postavení žalovaných určenia, že je podielovým spoluvlastníkom stavby rekreačnej chaty súpisné číslo 2009 postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 2345/3, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina a 1/6-ina, spolu 7/24-ín. Uznesením zo dňa 20. 9. 2022 bolo konanie, z dôvodu späťvzatia žaloby, zastavené.
24. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
25. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
26. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
27. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXX a pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený zapísanému ako parcela číslo KN- C 431, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C.. V čase začatia konania boli uvedené nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných 1) a 2). Počas konania žalovaný 2) previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovaného 1). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný 1) sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností. Rovnako nebola sporná výška ich spoluvlastníckych podielov a spôsob ich nadobudnutia ako aj skutočnosť, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nehnuteľnosti užíva dlhodobou výlučne žalovaný 1), a že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo. Medzi stranami sporu bola sporná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako aj hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu.
28. Keďže strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo, prislúchalo žalobcovi oprávnenie domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu. Nakoľko medzi stranami sporu bolo nesporné, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, bolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov (žalobcu alebo žalovaného 1/) alebo nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie jeho výťažku. Žalobca od začiatku konania uvádzal, že záujem na prikázaní nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva nemá a navrhoval nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného 1) alternatívne nariadiť ich predaj a rozdelenie výťažku. Žalovaný 1) sa bránil existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezrušil a nevyporiadal. K charakteru dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/84/2009, podľa ktorého: „Vo všeobecnosti sa vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Pritom však treba vziať do zreteľa všetky skutočnosti, ktoré umožní správne a spravodlivo posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať. ... Pokiaľ žalobcovia poukazovali na správanie žalovaného a okolnosti na jeho strane, najmä, že nemôže byť jeho vek, dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania, posudzované ako okolností hodné osobitného zreteľa, aj dovolací súd tieto osobitné dôvody zhodnotil natoľko závažné, prevyšujúce záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva. V žiadnom prípade nejedná sa o pokus zneužitia ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka. Tvrdenia žalobcov v dovolaní o bohémskom a bezstarostnom živote žalovaného, ktorý nejavil záujem postarať sa o svoju osobu a vlastné nie sú relevantné nakoľko žalobcovia existujúci stav dlhodobo akceptovali (tolerovali), nenamietali nič proti tomu, aby žalovaný v dome býval.“
29. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú existenciu takých skutočností na strane žalovaného 1), v dôsledku ktorých záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva prevážil záujem žalobcu na jeho zrušení a vyporiadaní. Žalovaný 1) má 58 rokov, je invalidný dôchodca, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 429,30 eura mesačne. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, je obmedzenie spôsobilosti žalovaného 1) pracovať viac ako 70 %. Vzhľadom na rozsah uvedeného obmedzenia je nepochybné, že aktuálne nie je reálne, aby žalovaný 1) vykonával akúkoľvek prácu. Žalovaný 1) je teda odkázaný výlučne na príjem, ktorý poberá z invalidného dôchodku. Žalovaný 1) je od roku 2020 onkologickým pacientom, v dôsledku zhubného nádoru sa podrobil operačnému zákroku, následne absolvoval liečbu a v súčasnosti sa podrobuje pravidelným kontrolám. Navyše, v roku 2023 utrpel mozgový infarkt a v súvislosti s uvedeným poškodením zdravia sa doposiaľ podrobuje liečbe. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že žalovaný 1) v rodinnom dome prežil prevažnú väčšinu svojho života, keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že v dome býva nepretržite od roku 1984. Z uvedeného dôvodu má žalovaný 1) vytvorené k rodinnému domu citové väzby, ktorých prerušenie, vzhľadom na vek a zdravotný stav žalovaného 1), by mohlo spôsobiť závažné následky v jeho psychickej sfére. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že žalovaný 1) a žalobca sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností od roku 1992, pričom ďalšie podiely na nehnuteľnostiach nadobudli dedením v roku 1994, resp. 2006. Stav vlastníckeho práva medzi stranami sporu je teda dlhodobý, avšak žalobca až doposiaľ vyporiadanie práv z podielového spoluvlastníctva s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi neriešil. Žalobca teda dlhodobo akceptoval nielen existujúci stav užívania nehnuteľností, ktoré užíval výlučne žalovaný 1), ale aj stav vlastníckeho práva. Žalobca sa začal domáhať zrušenia a vyporiadaia podielového spoluvlastníctva v čase, keď žalovaný 1) ochorel na závažné ochorenia a stal sa invalidným. Hoci žalobca mohol žiadať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už minimálne od roku 2006, kedy bol spolu so žalovanými zapísaný ako podielový spoluvlastník vo vzťahu k nehnuteľnostiam ako celku, teda v čase, keď bol žalovaný 1) ešte pracovne aktívny, resp. disponoval možnosťami na prevzatie úverov za účelom vyplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, neučinil tak. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný 1) nadobudol peňažné prostriedky predajom pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov na nich, žalovaný 1) uviedol, že peňažnými prostriedkami z predaja už nedisponuje, keďže ich použil na kúpu vecí bežnej potreby, ako aj na udržiavacie a rekonštrukčné práce rodinného domu. Žalovaný 1) jednoznačne uviedol, že aktuálne peňažnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu nedisponuje. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj ku skutočnosti, že dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nebolo prioritne samotné riešenie spoluvlastníckych vzťahov, ale, ako na to poukázal sám žalobca, skutočnosť, že vzťahy medzi stranami sporu sú narušené. Žalobca pri výsluchu uviedol, že zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáha z dôvodu, že
žalovaný 1) podal na neho 2 trestné oznámenia, v dôsledku ktorých sa museli podrobiť jeho rodinní príslušníci výsluchom na polícii, ako aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k chate. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca má vyriešenú svoju bytovú otázku, nakoľko je vlastníkom rodinného domu, preto nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebude v rozpore so zabezpečením jeho bytových potrieb. Naopak, žalovaný 1) iné bývanie nemá a so zabezpečením svojich bytových potrieb je odkázaný výlučne na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Súd mal za to, že aj v prípade predaja nehnuteľností by si žalovaný 1) z výťažku z predaja, prihliadajúc k aktuálnym cenám nehnuteľností, nemohol zabezpečiť primerané bývanie. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že nie je ochotný podieľať sa ako podielový spoluvlastník na údržbe a opravách rodinného domu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1) v minulosti udržiavacie práce a opravy rodinného domu hradil výlučne zo svojich prostriedkov. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní výslovne uviedol, že, vzhľadom na skutočnosť, že v rodinnom dome býva, považuje za slušné, aby uvedené náklady uhrádzal sám. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že v minulosti žalovaný 1) od žalobcu (ani od žalovaného 2/ ako vtedajšieho ďalšieho podielového spoluvlastníka) nikdy nežiadal úhradu podielu na nákladoch, vynaložených na udržiavacie práce, resp. opravy rodinného domu.
30. Súd rozhodol, že žalobcom navrhnuté dokazovanie listinnými dôkazmi – vyšetrovacími spismi nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci. Preto by vykonávanie ďalších dôkazov bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, uvedenými listinnými dôkazmi mala byť preukázaná existencia dôvodov pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca však v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je povinný preukazovať dôvody, pre ktoré má byť podielové spoluvlastníctvo zrušené. Naopak, žalovaný, ktorý navrhuje podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať, je povinný preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva. 31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol žalovanému 1), ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..“ Súd mal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému 1) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval procesnú situáciu, za akej došlo ku podaniu žaloby a dôvody rozhodnutia vo veci samej. Žalobca podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, a to voči v čase podania žaloby aktuálne zapísaným podielovým spoluvlastníkom. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca iný prostriedok na riešenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vzhľadom na nemožnosť uzavretia dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi nemal. Pokiaľ teda žalobca už nemienil v podielovom spoluvlastníctve zotrvávať a žalovaní s dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nesúhlasili, prislúchalo mu právo domáhať sa uvedeného nároku žalobou na súde. Súd o zamietnutí žaloby rozhodol až po vykonaní dokazovania a preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedené dôvody však žalobcovi v čase podania žaloby nemuseli byť známe, keď, navyše, rozhodnúť o nezrušení a nevyporiadaní podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa prislúcha len súdu, a to po vykonanom dokazovaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.