Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Csp/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., občan SR, o zaplatenie 3 578,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e a to čo do sumy 575,05 Eur s príslušenstvom.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka a. s. podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 4.189,70 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom dňa 09.10.2014 uzatvoril Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal mu poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX pričom žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60 Eur. Následne v zmysle dohodnutých podmienok si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu, pričom pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 10.07.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.189,70 Eur. Konečný dlh žalovaného tak predstavoval sumu vo výške 4.189,70 Eur. 2. Počas konania právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom žalobca požiadal písomným podaním zo dňa 07.10.2019 o pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu, že došlo k postúpeniu takejto pohľadávky. Tunajší súd uznesením zo dňa 07.10.2019 pripustil zmenu žalobcu a namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, umožnil vstup novému žalobcovi, a to spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.11.2019. 3. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 03.01.2020 zobral svoju žalobu späť v sume 575,05 Eur ( poplatky a sankčný úrok) s príslušenstvom a žiadal, aby v tejto časti súd konanie zastavil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou 60,-Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 11.12.2014 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod

35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.09.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanému právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 3.617,21 Eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného sčasti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada“. Uplatnená suma 4.189,70 Eur, predstavuje debetný stav na kartovom účte zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku kartovou účte. Žalovaná suma 4.189.70Eur pozostávala z istiny 1.731,53Eur, poplatkov 193,75Eur, sankčného úroku 1.883,12Eur a sankčného úroku 381,30Eur. 4. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. 5. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania dňa 09.01.2020. Žalobca elektronickým podaním ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Podľa súd konal v neprítomnosti strán. 6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, to: žalobu, žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 27.08.2014 (čl. 1- 4), obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet (čl. 4pv-5), výpis z pôžičkovej karty Quatro (čl.6-10), návrh na zmenu strany sporu (čl. 26), prílohu č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 27), podací hárok (čl. 28), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2019 ( čl. 29), žiadosť o postúpenie a prevod (čl. 30-31), predžalobnú upomienku (čl.62), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 07.09.2016 ( čl. 63) a zistil nasledovný skutkový stav veci: 7. Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro požiadal dňa 27.08.2014 (číslo žiadosti 46909981) žalovaný právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť VÚB a. s., Mlynské Nivy, o úverový rámec vo výške 1.200 Eur, pričom mesačná splátka mala byť 40 Eur, štandardnou úrokovou sadzbou 22,80% a RPMN 24,78%, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 166,15Eur, celkovou čiastkou na zaplatenie 1.366,15Eur. Vtom čase bol žalovaný zamestnaný v VÚ Nitra. Dňa 09.10.2014 schválil právny predchodca žalobcu úverový rámec vo výške 1.800 Eur, so štandardnou mesačnou splátkou 60 Eur. Súčasťou takéhoto zmluvného vzťahu mali byť aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 11.12.2014 do 30.06.2019 súd zistil, že žalovaný vykonal debetné transakcie v rozsahu 7.810,24Eur (z toho istina 4.795Eur čerpaná do 25.06.2016, zvyšok poplatky, sankčné úroky, štandardné úroky) a kreditné transakcie podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 3.620,54 Eur ( podľa prehľadu zrealizovaných transakcií bolo uhradené 4.698Eur). Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávky, pričom v zmysle prílohy č. 3 rámcovej zmluvy pohľadávok, išlo o pohľadávku, ktorú mal právny predchodca žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy, VS 46909981 ktorá predstavovala sumu 4.189,70 Eur. Žiadosťou o postúpenie a prevod právny predchodca žalobcu dňa 18.09.2019 postúpil takúto pohľadávku v zmysle rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2019 právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky z titulu zmluvy č. 46909981 na žalobcu. Toto oznámenie malo byť doručované žalovanému, čo vyplýva z podacieho hárku dňa 23.09.2019. Z predžalobnej upomienky zo dňa 03.08.2016 vyplýva, že Slovenské kreditné karty vyzvali žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú vyčíslili na sumu 180 Eur. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 07.09.2016, ktoré vystavila spoločnosť Slovenské kreditné karty, s podpisom spol. Consumer Finance Holding vyplýva, že nakoľko žalovaný neuhradil dlžné splátky v stanovenej lehote v Predžalobnej upomienke riadne a včas, bolo mu oznámené, že dlh z kreditnej karty č. 0046909981 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu oznámenia predstavovala sumu v celkovej výške 2.086,76Eur, pričom istina z dôvodu denného úročenia zákonným úrokom narastala.

8. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. ( o spotrebiteľských úveroch) 9. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. ( spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ( ,g,h,i, o spotrebiteľských úveroch) 11. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa , , a a alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. ( spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 12. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (, ) 13. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. ( ) 14. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. ( ).

15. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. ( ) 16. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. ( o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) 17. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu, ako právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, a to spoločnosť VÚB banka a. s. uzavrela so žalovaným formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bol poskytnutý úverový rámec, na základe ktorej žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky, pričom ten sa zaviazal ich splácať. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by finančné prostriedky boli poskytované žalovanému v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, povolania, príp. zamestnania. Keďže išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť takýto obsah, a obsah tejto zmluvy pripravoval právny predchodca žalobcu, súd považoval žalovaného za spotrebiteľa a právneho predchodcu žalobcu za veriteľa, a to v zmysle o spotrebiteľských úveroch, pretože vzhľadom na poskytnuté finančné prostriedky, ako aj dohodnuté zmluvné podmienky, je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver. Tento spotrebiteľský úver bol uzavretý na dobu neurčitú článok 60 obchodných podmienok. V konaní tiež bolo nesporné, že žalovaný takýto úver čerpal, pričom sa dostal do omeškania s jeho splácaním. Súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu, nakoľko žalobca, na ktorého bola postúpená pohľadávka, odvodzoval aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil, resp. žiadosti o prevod pohľadávky, pričom jeho právnym predchodcom bola banka. Napriek tomu, že súd pripustil zmenu na strane žalobcu, v zmysle , tak z ustálenej judikatúry a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2011 sp. zn. vyplýva, že súd nemá v rámci rozhodovania o zmene žalobcu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej s tým, že súd pri rozhodovaní o súhlase so zmenou žalobcu musí len posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy. Z uvedených dôvodov tak súd napriek tomu, že pripustil zmenu na strane žalobcu, má oprávnenie pri rozhodovaní vo veci samej hmotnoprávne preskúmať platnosť resp. neplatnosť postúpenia pohľadávok, nakoľko aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). Pri postupovaní pohľadávok zo strany banky na iný subjekt je potrebné okrem všeobecných ustanovení , a to a nasl. aplikovať aj osobitné ustanovenia uvedené v zákona o bankách. Podľa dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou ZoB na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k

ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Zákon o bankách nad rámec pravidiel, ktoré sú upravené v , sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, z ktorého vyplýva, že ustanovenie Zákona o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta s plnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Z ustanovenia zákona o bankách, a to zákona o bankách, ak vyplýva, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a po písomnej výzve na plnenie, pričom výzva musí byť urobená zo strany banky a omeškanie klienta musí trvať viac ako 90 dní. Súd následne preskúmal platnosť postúpenia pohľadávky, a dospel k názoru, že žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre postúpenie takejto pohľadávky, a teda nie je podľa názoru súdu aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Je potrebné uviesť, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru v zmysle , pretože bola preukázaná len skutočnosť, že dňa 07.09.2016 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. resp. Slovenské kreditné karty žalovanému zosplatnenie úveru. Je však potrebné uviesť, že na to, aby mohla byť úspešne zosplatnená pohľadávka, musí predchádzať upozornenie banky adresované klientovi - žalovanému v lehote nie kratšej ako 15 dní o tom, že banka môže zosplatniť úver z dôvodu, že je v omeškaní so splátkami viac ako tri mesiace. Súdu však bol predložený listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že Consumer Finance Holding, a.s. resp. Slovenské kreditné karty doručil upozornenie, v ktorom bol žalovaný poučený na následky omeškania so splácaním, pričom výzvu - predžalobnú upomienku zo dňa 03.08.2016ako i Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru urobila spoločnosť Consumer Finance Holding, resp. Slovenské kreditné karty. Takáto spoločnosť však nebola zmluvným účastníkom úverového vzťahu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by takáto spoločnosť bola oprávnená konať za právneho predchodcu žalobcu, pretože zmluvu uzatvárala Všeobecná úverová banka. Zo žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quarto v čl. XIII. vyplýva, že „prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CFH uzatvorenou medzi Klientom a Bankou v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.“ Podľa obchodných podmienok v čl. VII Reklamácie, bod 48 bolo stanovené, že „ ďalšie podmienky reklamačného konania sú upravené v reklamačnom poriadku pre kreditné karty vydávané Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ktorý Banka zverejňuje najmä na Webovom sídle.“ Z tohto však nemožno vôbec odvodiť, že Slovenské kreditné karty, resp. Consumer Finance Holding boli oprávnení zaslať predžalobnú upomienku ako i predčasne zosplatniť predmetný úver. Ďalej je tiež potrebné uviesť, že z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, je v prvom článku určený správca, a to Consumer Finance Holding a. s., alebo iný subjekt, ktorého banka poverí správou. V konaní však žalobca a ani jeho právny predchodca nepreukázal, že by informoval žalovaného o tom, že správca kariet je oprávnený zaslať predžalobnú výzvu, ako i zosplatniť takýto úver, pričom v žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty absentuje podpis spoločnosti VÚB a.s., nie je uvedená žiadna pečiatka, iba „Za VÚB a.s. CFH na základe plnomocenstva“ s nečitateľným podpisom, bez predloženia splnomocnenia na uzatvorenie

zmluvy za VÚB a.s., pričom na prvej strane je ako veriteľ uvedená VÚB a.s., nie je uvedený splnomocniteľ za banku. Z týchto dôvodov tak súd má za to, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo urobené neoprávnenou osobou, a preto je takýto právny úkon neúčinný voči zmluvným stranám úverového vzťahu, resp. ich právnym nástupcom a z tohto dôvodu neboli splnené ku dňu postúpenia pohľadávky zákonné predpoklady pre jej platné postúpenie, pretože predmetná pohľadávka, ktorá bola postúpená, nebola v čase jej postúpenia splatná. Okrem toho v súdnom konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, že v zmysle zákona o bankách vyzval žalovaného osobitnou výzvou na úhradu dlžnej sumy z predmetného úveru. Keďže pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom a to zákona o bankách, tak ide o neplatný právny úkon v zmysle a z tohto dôvodu tak žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. 18. Súd konanie čiastočne zastavil, a to čo do sumy 575,05Eur s príslušenstvom v zmysle , pretože právny zástupca žalobcu, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania zobral svoju žalobu čiastočne späť a to do začiatku pojednávania. Z uvedených dôvodov tak aj prípadný nesúhlas zo strany žalovaného by bol neúčinný. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , pretože žalovaný mal úspech v celom rozsahu v súdnom konaní, resp. čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko zobral svoju žalobu čiastočne späť bez uvedenia relevantného dôvodu, ktorý by zavinil žalovaný. Avšak žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).