Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: KOPULA, spol. s r.o., Veľké Kapušany, Hlavná 3, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 172 570, právne zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, IČO: 31992293, proti žalovanému: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269, právne zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, IČO: 42083591, o zaplatenie 13.627,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -391 zo 14. marca 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi má nárok v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 410.550,- Sk s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 23.1.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 1 % za každý deň omeškania zo sumy 410.550,- Sk od 23.1.2007 do zaplatenia z titulu nájomného. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 30.4.2004 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Veľké Kapušany, parc. č. XXX/X a XXX/X. Jednalo sa o veľkopredajňu potravín so skladovými priestormi. V čl. III. predmetnej nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi a nájomca berie do nájmu v bode II. zmluvy uvedenú nehnuteľnosť a zariadenie prevádzky za vzájomne dojednané mesačné nájomné, ktoré je uvedené v Dodatku č. 1 a tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy (23.000,- Sk bez DPH), ktoré je splatné vždy do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca po predložení faktúry prenajímateľom. Faktúru prenajímateľ zašle nájomcovi najneskôr do 1-ého dňa predchádzajúceho mesiaca. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade omeškania s platbou zo strany nájomcu prenajímateľovi sa zaväzuje tento platiť zmluvnú pokutu vo výške 1% za každý deň omeškania z dlžnej čiastky. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca môže na predmete nájmu vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa.

3. Dôsledkom nesplnenia si záväzkov žalobcu vo vzťahu k jeho veriteľom došlo k vykonaniu exekúcie na majetok žalobcu vo forme predaja nehnuteľnosti, ktorej bol žalobca vlastníkom a ktorej priestory mal žalovaný v nájme na dražbe podľa ustanovenia a násl. Exekučného poriadku. Výsledkom uvedenej exekučnej dražby bolo udelenie príklepu licitátora dňa

3.8.2005 v prospech žalovaného ako úspešného vydražiteľa, ktorý sa od jeho udelenia oprávnene ujal držby vydraženej nehnuteľnosti. Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 2.11.2005 č. k. -70 rozhodol, že neschvaľuje príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad v Rožňave na dražbe konanej dňa 3.8.2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedená na LV č. XXXX, k.ú. Veľké Kapušany. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v postavení vydražiteľa dňa 19.12.2005 odvolanie, ktoré doručil Okresnému súdu Michalovce dňa 21.12.2005. O tomto jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, keďže Okresný súd Michalovce exekúciu vedenú pod sp. zn. zastavil, a to uznesením zo dňa 8.1.2007, č. k. -207, ktoré sa stalo právoplatným dňa 2.2.2007 a týmto považoval okresný súd danú vec za vybavenú. Dňa 30.10.2006 uzatvorili sporové strany Dohodu o ukončení nájmu nebytových priestorov. Na základe tejto dohody sa nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2004 skončil dňa 31.10.2006, s tým že nájomca bol povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu a prenajímateľ bol povinný prevziať predmet nájmu v lehote do siedmich dní odo dňa ukončenia nájomného vzťahu. Následne žalobca žalovanému faktúrou č. 1/2007 zo dňa 15.1.2007, splatnou dňa 22.1.2007 vyúčtoval nájomné za obdobie od 1.8.2005 do 31.10.2006 v celkovej výške 410.550 Sk (13.627,76 eura). Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy upomienkou č. 1 zo dňa 30.1.2007, upomienkou č. 2 zo dňa 7.2.2007 a pokusom o zmier zo dňa 21.2.2007. Napriek tomu nájomné vyúčtované vyššiu uvedenou faktúrou žalobcovi neuhradil.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaného nájomného vo výške 13.627,76 eur záviselo od právneho posúdenia toho, či žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 3.8.2005 do 31.10.2006, teda za obdobie, kedy sa žalovaný ako vydražiteľ ujal držby predmetných nehnuteľnosti po udelení príklepu na dražbe až do odovzdania predmetných nehnuteľnosti späť žalobcovi. Dospel k záveru, že za uvedené obdobie nevznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného. Tento svoj právny názor zdôvodnil tým, že „podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. Keďže vznik práva držby v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva priamo zo zákona, v takomto prípade treba takúto držbu považovať za oprávnenú, a to napriek tomu, že odsek 2 uvedeného ustanovenia obsah povinnosti vydražiteľa (ako oprávneného držiteľa) je takmer totožný s obsahom povinnosti neoprávneného držiteľa v zmysle . Pokiaľ ide o obdobie od 3.8 2005 do 31.októbra 2006 (od udelenia príklepu po odovzdanie nehnuteľnosti žalobcovi zo strany žalovaného po tom čo bolo rozhodnuté o neschválení udelenia príklepu exekútorom súdom, ale ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, resp. ešte pred právoplatným zastavením exekúcie, v rámci ktorej došlo vykonaniu dražby) za ktoré si v tomto konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje zaplatenie nájomného, má súd za to, že v tomto období išlo zo strany žalovaného o oprávnenú držbu a účinky predmetnej nájomnej zmluvy v tom čase spočívali. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z toho užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikali žiadne povinnosti; jedinou povinnosťou, ktorú oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi, je povinnosť vydať mu vec. Žalovaný ako oprávnený držiteľ teda nemal povinnosť žalobcovi za uvedené obdobie platiť nájomné, keďže žalovaný ako v tom rozhodnom období oprávnený držiteľ nie je povinný vydať žalobcovi ako vlastníkovi to, o čo sa bezodplatným užívaním jeho veci obohatil.“

5. V nadväznosti na vyslovený právny názor súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ nedošlo k schváleniu príklepu, tak žalovaný ako vydražiteľ, okrem vrátenia veci žalobcovi, bol povinný vydať mu prípadné úžitky a nahradiť mu prípadnú škodu, ktorú mohol spôsobiť pri hospodárení s nehnuteľnosťou. Keďže žalovaný počas jeho zákonnej oprávnenej držby nebral žiadne úžitky z tohto titulu a žalobcovi v spojení s hospodárením predmetu dražbu nespôsobil žiadnu škodu, tak ani na takéto plnenie mu nevznikla povinnosť.

6. Keďže žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné aj za obdobie 1. a 2.8.2008, tak vo vzťahu k tomuto obdobiu súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie nájomného zanikol v dôsledku kompenzačnej námietky žalovaného. Kompenzačnú námietku žalovaného spočívajúcu v zhodnotení veci ku dňu vrátenia nehnuteľnosti vo výške 7.701,60 eur v zmysle znaleckého dokazovania považoval súd prvej inštancie za dôvodnú čo do výšky uplatneného nájomného za obdobie 1. a 2.8.2006, teda čo do sumy 58,61 eur. Žalobu tak v celom rozsahu zamietol.

7. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení absolútnej neplatnosti dražby súd prvej inštancie uviedol, že na dražbu nie je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov, či už o neplatnosti absolútnej alebo relatívnej. Dražba totižto nie je právnym úkonom, ale je to verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom sa osoba - vydražiteľ, ktorá urobí najvyššiu ponuku, najvyššie podanie môže po udelení príklepu ujať držby vydraženej veci, ak o tom upovedomí exekútora. Zdôraznil, že žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že v danom prípade nedošlo k schváleniu príklepu, a to v dôsledku nezákonného postupu súdneho exekútora, čo však nemení nič na tom, že s udelením príklepu na dražbe žalovaný vstúpil do zákonnej oprávnenej držby so všetkými s tým spojenými následkami. Naviac uviedol, že právu žalovaného ako oprávneného držiteľa nebránila vykonaniu stavebných úprav ani listina žalobcu z 30.8.2005, s ktorou mal prejaviť nesúhlas s vykonaním stavebných prác, ktorú listinu posúdil súd prvej inštancie voči žalovanému bez právnych následkov.

8. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , 720 , , , a o nájme a podnájme nebytových priestorov, , , , , , , , a Exekučného poriadku ako aj , , a , .

9. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením (ďalej len „“).

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Trval na tom, že stavebné úpravy, ktoré žalovaný vykonal na majetku žalobcu boli bez jeho písomného súhlasu, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj list z 30.8.2005, ktorým upozornil žalovaného, aby nevykonával stavebné úpravy na predmete nájmu, pretože prenajímateľ s tým nesúhlasil. V tomto období totižto súdny exekútor vykonával dražby v rozpore so zákonom, čoho si mohol byť vedomý aj žalovaný ako oprávnený v exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov vyslovil názor, že na jeho strane mohlo ísť maximálne o bezdôvodné obohatenia v zmysle až , ktoré právo sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Stavebné úpravy vykonával žalovaný v auguste a septembri 2005, pričom listom z 30.8.2005 bol upozornení, aby tieto stavebné úpravy prestal vykonávať. Žalovaný tak neurobil a v stavebných úpravách pokračoval. Vyslovil názor, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by sa zo strany žalovaného premlčal 30.9.2007, pričom svoj nárok na zápočet predložil žalovaný podaním z 28.1.2009. Trval na svojej námietke premlčania vznesenej 9.6.2008. Poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku odvolateľ zdôraznil, že vydražiteľ sa stáva vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti až po schválení príklepu súdom, k čomu však nedošlo. Vyslovil názor, že postavenie oprávneného držiteľa nedáva nikomu oprávnenie súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Podľa čl. IV nájomnej zmluvy mohol žalovaný vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa, ktorý súhlas žalovaný nikdy nežiadal, pričom na písomné upozornenie z 30.8.2005 vôbec nereagoval. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že právnym titulom započítacej námietky môže byť ustanovenie , ktoré ustanovenie rieši držbu, keďže držba ako taká nie je právnym titulom na započítanie vzájomných pohľadávok. Trval na tom, že žalovaný si nikdy nemohol myslieť, že mu nehnuteľnosť patrí, keďže si bol vedomý, že v zmysle Exekučného poriadku sa vlastníkom nehnuteľnosti stáva vydražiteľ až schválením udeleného príklepu súdom, ku ktorému schváleniu nedošlo. Ak sa teda žalovaný nestal vlastníkom nehnuteľnosti, tak vždy bola v účinnosti zmluva o nájme nehnuteľnosti z 30.4.2004, vrátane jej čl. IV. Trval preto na akceptácii ním vznesenej námietky premlčania.

11. V ďalšej časti odvolania žalobca predložil svoj výklad „právneho úkonu“ so záverom, že aj samotná dražba je právnym úkonom a v zmysle je neplatným, ak svojim obsahom alebo účinkom odporuje zákonu. Ak teda bola dražba absolútne neplatná, tak nemôže ani žalovaný tvrdiť, že bol oprávneným držiteľom spornej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho je žalovaný povinný zaplatiť nájomné žiadané v predmetnom spore. Pre posúdenie dražby ako absolútne neplatnej bolo potrebné podľa názoru žalobcu oboznámiť sa v predmetnom spore s exekučným spisom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. . Poukázal na nesprávnym postup súdneho exekútora, v dôsledku čoho je dražba absolútne neplatnou. Preto nemohol byť žalovaný ani dobromyseľným držiteľom spornej nehnuteľnosti. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 8.7.2019. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, teda dôvody v zmysle , považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu je opakovaním tých istých skutkových tvrdení a právnych záverov, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a podrobne vysporiadal s odvolaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a . Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalovaný skutočnosť, že odvolanie žalobcu je totožné s jeho podaniami predkladanými pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu odvolacieho dôvodu podľa , teda nesprávne skutkové zistenia, keďže podstatou samotného sporu je právne posúdenie toho, či obdobie užívania nehnuteľnosti za čas od udelenia príklepu licitátora do právoplatnosti uznesenia o jeho neschválení bolo oprávnenou držbou a v súvislosti s tým spojené vyriešenie otázky vzniku/nevzniku povinnosti na peňažné plnenie zo strany žalovaného voči žalobcovi. S touto otázkou sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal a svoj právny názor oprel aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý s konečnou platnosťou rozhodol o totožnej veci tak, že obdobie od udelenia príklepu licitátora do právoplatnosti rozhodnutia o jeho neschválení je zákonnou oprávnenou držbou. Poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalovaný vyslovil názor, že žalobcom nebolo preukázané ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , teda nesprávne právne posúdenie veci. V závere žalovaný poukázal na to, že nárok vzniknutý za obdobie dvoch dní, ktoré predchádzali obdobiu oprávnenej držby bol správne posúdení ako zaniknuvší v dôsledku dôvodne vznesenej kompenzačnej námietky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

13. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu predložil repliku žalobca podaním z 29.7.2019. Poukázal na to, že aj žalovaný opakuje svoje vyjadrenia uvádzané pred súdom prvej inštancie, avšak netrvá na svojich stanoviskách z rokov 2007 až 2017, ale na názore, ktorý zmenil v roku 2018. Trval na odvolaní v celom rozsahu. Ku kompenzačnej námietke žalovaného a k dobromyseľnej držbe zopakoval žalobca tvrdenia uvádzané v odvolaní.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté odvolacím súdom postupom podľa a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

15. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam je potrebné uviesť nasledovné.

16. Pokiaľ žalobca namieta premlčanie nároku žalovaného predstavujúceho kompenzačnú námietku, tak odvolací súd zdôrazňuje, že táto námietka sa týka výlučne sumy 58,61 eur, teda len nájomného uplatneného za deň 1. a 2.8.2006. Súd prvej inštancie správne neprihliadol na námietku premlčania žalobcu, keďže táto kompenzačná námietka bola žalovaným uplatnená pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, a to na pojednávaní dňa 1.4.2008. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza ustanovenie Exekučného poriadku (správne , pozn. odvolacieho súdu), v zmysle ktorého ustanovenia oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Keďže kompenzačná námietka žalovaného spočívala práve v uplatnení si náhrady nákladov predstavujúcich zhodnotenie veci počas oprávnenej držby žalovaným, tak ide o nárok vyplývajúci z , pre ktorého vrátenie v zmysle je lehota na uplatnenie trojročná, ako to správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. V konaní nebolo sporným, že k odovzdaniu nehnuteľnosti žalovaným žalobcovi došlo dňa 1.11.2006, ktorý moment je potrebné považovať za moment vzniku tohto nároku žalovaného (pozri aj R 106/2003). Do vznesenia kompenzačnej námietky tak neuplynula subjektívna premlčacia lehota v zmysle , preto bola správne kompenzačná námietka žalovaného zohľadnená pri rozhodovaní vo veci samej.

17. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa neplatnosti dražby, a teda neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovaným odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na už existujúcu judikatúru, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a , ktorého časť je citovaná v rozhodnutí súdu prvej inštancie. S uvedeným názorom sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, tak ako aj s konštatovaním súdu, že dražba nie je právnym úkonom v zmysle ustanovenia , teda prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Dražba je skutočnosťou, ktorej právne dôsledky ustanovuje právny predpis (Exekučný poriadok) a nie konkrétnym právnym úkonom smerujúcim ku konkrétnemu subjektu. Dražba nehnuteľnosti je určená neurčitému počtu subjektov, pričom len niektorý z nich v konečnom dôsledku môže splniť zákonom predpokladané náležitosti pre dosiahnutie jej cieľa. Taktiež samotná dražba nesúvisí s prejavom vôle, ale v konkrétnom prípade išlo o nútený výkon rozhodnutia, čo v žiadnom prípade nenapĺňa znaky právneho úkonu ako slobodného prejavu vôle.

18. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia , , vrátane správneho výroku o nároku na náhradu trov konania.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení , teda úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

20. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).