Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/284/2007

Potvrdené rozhodnutím 4Cob/39/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: KOPULA, spol. s r.o., Veľké Kapušany, Hlavná 3, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 172 570, právne zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, IČO: 31992293, proti žalovanému: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269, právne zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, IČO: 42083591, o zaplatenie 13.627,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/284/2007-391 zo 14. marca 2019 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi má nárok v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: KOPULA, spol. s r.o., Veľké Kapušany, so sídlom Hlavná 3, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 172 570, zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: KARMEN

- Veľkoobchod potravín s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269, zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarková 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 13.627,76 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.4.2007 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 410.550,- Sk spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 23.1.2007 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu v sume 1 % za každý deň omeškania počnúc od 23.1.2007 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že 30.4.2004 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov, a to nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Veľké Kapušany, parc. č. XXX/X a XXX/X. Ide o veľkopredajňu potravín so skladovými priestormi. Mesačné nájomné bolo dohodnuté v Dodatku č. 1 k tejto zmluve, ktoré činilo 23.000,- Sk bez DPH. Nájom bol ukončený dohodou o ukončení nájmu, a to k 31.10.2006. Nájomné za obdobie od 1.8.2005 do 31.10.2006 žalobca vyčíslil žalovanému faktúrou č. 1/2007 zo dňa 15.1.2007, ktorá bola splatná dňa 22.1.2007. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy upomienkou č. 1 zo dňa 30.1.2007, upomienkou č. 2 zo dňa 7.2.2007 a pokusom o zmier zo dňa 21.2.2007. V článku III. zmluvy o nájme nebytových priestorov sa účastníci zmluvy dohodli na zmluvnej pokute vo výške 1 % za každý deň omeškania nezaplatenej čiastky zo strany nájomcu.

3. Na základe výzvy súdu právny zástupca žalobcu opravil petit žalobného návrhu, a to písomným podaním zo dňa 29.1.2008, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 1.2.2008, a to v tom smere, že žiadal aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 410.550,- Sk, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 410.550,- Sk od 23.1.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý deň omeškania zo sumy 410.550,- Sk od 23.1.2007 do zaplatenia.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 1.4.2008 uviedol, že chce za žalovaného uplatniť voči nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní proti žalovanému kompenzačnú námietku, a to vo výške 414.267,- Sk. Táto suma predstavuje náklady, ktoré vynaložil žalovaný v objekte, ktorým bol sklad a predajňa potravín v obci Veľké Kapušany. Pokiaľ ide o konkrétne náklady, išlo o náklady na opravu strechy, zabezpečovacích zariadení a samotnú opravu a rekonštrukciu priestorov.

5. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2008 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o uplatnenú započítaciu námietku zo strany žalovaného, napriek tomu, že táto nebola presne špecifikovaná, žalobca sa k nej môže vyjadriť len hypoteticky. Žalovaný si uplatňuje nároky, ktoré mali vzniknúť tým, že žalovaný urobil nejaké stavebné úpravy a zhodnotil prenajaté priestory. K tomuto nároku na započítanie sa žalobca vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 9.6.2008, z ktorého vyplýva, že nároky žalobcu neuznáva, keďže žalobca nedal žalovanému akýkoľvek súhlas na úpravy a akékoľvek nároky z tohto vyplývajúce sú premlčané. Právny zástupca žalobcu v uvedenom písomnom podaní vzniesol premlčaciu námietku.

6. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2008 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nespochybňuje, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov. Poukazuje však na tú skutočnosť, že v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 13Er/2158/2001, v rámci dražby bol udelený žalovanému príklep vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú mal dovtedy v nájme, teda žalovaný v rámci exekučného konania dňa 13.8.2005 vydražil nehnuteľnosť, ktorú mal dovtedy v nájmu a ktorá bola dovtedy vo vlastníctve žalobcu. Je pravdou, že na základe námietok navrhovateľa exekučného konania a ďalšieho subjektu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, resp. príklep bol zrušený, ale dovtedy žalovaný v dobrej viere užíval predmetnú nehnuteľnosť ako vlastník. Túto skutočnosť akceptoval aj žalobca, keďže po udelenom príklepe žalovanému už žiadne faktúry, ktorými by mu fakturoval nájomné, nevystavoval a nedoručoval. Posledná faktúra pred udelením príklepu zo strany žalobcu bola žalovanému doručená za obdobie júl 2005. Následne po zrušení príklepu došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody o ukončení nájmu. V predmetnej dohode neboli zo strany žalobcu špecifikované žiadne nároky - dlžné nájomné, zmluvná pokuta, teda nároky súvisiace s predmetom tohto konania. Až následne asi o 3 mesiace v januári 2007 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné a potom aj zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na to, že nájomné za obdobie od 1.8.2005 do 31.5.2006 bolo zo strany žalobcu žalovanému fakturované až po zrušení nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti žalovaného platiť nájomné riadne a včas, právny zástupca žalovaného poukázal na článok III. predmetnej zmluvy o nájme, z ktorého znenia vyplýva, že žalovaný bol povinný nájomné platiť potom, čo mu bola zo strany žalobcu vystavená faktúra. Avšak v čase od 1.8.2005 do 31.10.2006 žalobca neúčtoval a nedoručil žiadnu faktúru z dôvodov vyššie uvedených. Žalovaný ani nemohol porušiť svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné, resp. nemohol sa dostať do omeškania s plnením tejto svojej povinnosti.

7. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na to, že žalovaný ani nemohol porušiť svoju zmluvnú povinnosť a nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže dohodou zo dňa 30.1.2006 bola nájomná zmluva zrušená dohodou zmluvných strán, a keďže zmluva zanikla, nie je možné uplatniť zmluvnú pokutu. Táto je viazaná na určitú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu. Právny zástupca žalovaného na doplnenie uviedol, že nárok na započítanie investícií, ktoré vynaložil žalovaný do nehnuteľnosti, si neuplatňuje ako nájomca, ale ako oprávnený držiteľ v zmysle ustanovenia § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný investície do nehnuteľností zrealizoval v čase, keď mu bol udelený príklep v rámci exekučného konania a následne užíval nehnuteľnosť v dobrej viere ako vlastník, takže ak súd bude mať za to, že v tom čase bol žalovaný dobromyseľný, tieto nároky bude potom možné posúdiť podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalovaného na doplnenie k premlčacej námietke uviedol, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, kde všeobecná premlčacia lehota je 4 roky, ale ak by sa malo aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka, žalovaný má za to, že začiatok plynutia lehoty na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia nezačal plynúť momentom vykonania investície do nehnuteľnosti, ale až momentom, kedy boli po zrušení príklepu nehnuteľnosti odovzdané protokolárne žalobcovi.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2008 právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že žalovaný v žiadnom prípade nemohol užívať nehnuteľnosť ako dobromyseľný držiteľ, resp. vlastník, keďže súd nikdy neschválil príklep. V dôsledku neschválenia príklepu bolo exekučné konanie vedené voči žalobcovi zastavené. Stále bola účinná predmetná nájomná zmluva. Jej účinnosť by bola ukončená len v prípade, ak by daný príklep bol následne súdom schválený. Keďže nebol schválený, nemohol sa žalovaný dobromyseľne ujať užívania nehnuteľnosti. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobca písomne listom zo dňa 30.8.2005 upozornil žalovaného, aby do predmetnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neinvestoval. 9. Písomným podaním zo dňa 28.1.2009, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 3.2.2009, právny zástupca žalovaného bližšie vyšpecifikoval nároky uplatnené na započítanie oproti nárokom uplatneným žalobcom žalobou v tomto konaní. Na základe predmetnej špecifikácie si žalovaný proti žalobcovi uplatnil na započítanie svoju pohľadávku vo výške 410.550,- Sk s príslušenstvom z titulu investície do opravy a údržby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

10. Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2010 právny zástupca žalovaného navrhol, aby o uplatnenom nároku žalobcu, a to zmluvnej pokute súd rozhodol samostatným rozhodnutím a aby následne v tomto konaní prejednával už len nárok žalobcu na zaplatenie nájomného a nároky uplatnené voči nemu na započítanie, resp. navrhol, aby sa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vylúčil na samostatné konanie. Právny zástupca žalobcu k návrhu žalovaného uviedol, že nemá žiadne výhrady proti tomu, aby sa nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vylúčil na samostatné konanie. Súd preto uznesením zo dňa 28.1.2010, č. k. 21Cb/284/2007-100 nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 % za každý deň omeškania zo sumy 13.627,76 eura od 23.1.2007 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.

11. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2010, okrem iného uviedol, že nie je možné posúdiť započítaciu námietku odporcu v zmysle zákona, pretože doteraz neuviedol titul svojej započítacej námietky, svoju započítaciu námietku neoznačil ani paragrafovým znením zákona, ktorým odôvodňuje svoj nárok. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní operuje pojmom „oprávnený držiteľ“. Takýto pojem však nikomu nedáva oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti. V zmysle Zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších noviel (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 150 po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci, o tom je povinný upovedomiť exekútora. Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. V zmysle § 151, ak súd udelenie príklepu neschváli, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nepotreboval ujať držby nehnuteľnosti, pretože túto už aj predtým užíval. Ďalej vyplýva z vyššie uvedeného, že až do schválenia príklepu súdom nemá žalovaný oprávnenie správať sa ako vlastník nehnuteľností. Ešte stále bola účinná Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 30.4.2004. V zmysle článku IV. nájomnej zmluvy mohol žalovaný vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa. Žalovaný písomný súhlas nikdy nežiadal. Na písomné upozornenie zo dňa 30.8.2005 vôbec nereagoval. Týmto listom mu prenajímateľ výslovne zakázal vykonávať stavebné úpravy nehnuteľnosti. Návrhy žalovaného na započítanie nie sú investíciami do nehnuteľnosti, ale iba bežnou údržbou, teda nezhodnotili nejakým spôsobom predmet nájmu. Z vyššie uvedených dôvodov započítaciu námietku žalovaného nie je možné akceptovať.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.3.2010, okrem iného uviedol, že žalovaný vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľnosti, vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie Veľké Kapušany, na základe príklepu udeľovaného pri dražbe predmetnej nehnuteľnosti, ktorú dňa 3.8.2005 vykonal JUDr. Róbert Tutko, súdny exekútor so sídlom Čučmianska 26, 048 01 Rožňava. Držba je faktický a objektívny stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky:

a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (v tomto prípade udelenie príklepu v dražbe), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a podobne.

b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenie patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania (v prípade žalovaného boli nehnuteľnosti žalovanému odovzdané do držby dňa 3.8.2005 v zmysle zápisnice o udelení príklepu). Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke právo. Oprávnený držiteľ má tie isté práva, avšak aj tie isté obmedzenia, ktoré prislúchajú vlastníkovi veci. K právnym dôsledkom držby patrí aj právna úprava vzťahu oprávneného držiteľa a vlastníka, ktorá ustanovuje práva a povinností týchto osôb pre prípad, keď dôjde k vydaniu veci vlastníkovi. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Náklady, ktoré oprávnený držiteľ vynaložil na zhodnotenie držanej veci, sa zisťujú porovnaním stavu veci v okamihu nadobudnutia oprávnenia držby so stavom veci ku dňu jej vydania vlastníkovi.

13. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.4.2010, okrem iného uviedol, že žalovaný nikdy nemohol si myslieť, že mu nehnuteľnosť, na ktorej robil stavebné úpravy patrí, pretože si bol vedomý toho, že v zmysle Zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších noviel, § 151 sa vlastníkom nehnuteľnosti držiteľ stáva až schválením udeleného príklepu súdom. Súd nikdy príklep neschválil. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že najmä k neschváleniu príklepu došlo k pochybeniam súdneho exekútora. To znamená, že pokiaľ nebol súdom schválený príklep, a teda žalovaný sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej robil stavebné úpravy, bola vždy účinná Zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2004. V zmysle článku IV. tejto nájomnej zmluvy, ktorá bola účinná aj v čase vykonávania stavebných úprav, takéto úpravy mohol žalovaný vykonávať iba s písomným súhlasom prenajímateľa. V tomto smere právny zástupca žalovaného poukázal aj na písomné upozornenie žalobcu žalovanému zo dňa 30.8.2005, v ktorom upozornení prenajímateľ výslovne zakazoval vykonávať akékoľvek stavebné úpravy na nehnuteľnosti. Práve toto upozornenie len viac preukazuje tú skutočnosť, že žalovaný si musel byť vedomý toho, že mu nehnuteľnosť nepatrí.

14. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 21.7.2010, č. k. 21Cb/284/2007-117 ustanovil znalca Ing. Branislava Rusnáka, trvale bytom Levočská 61, 080 01 Prešov, z odboru stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností na vykonanie dokazovania zhodnotením odborných otázok.

15. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 26.1.2011, č. k. 21Cb/284/2007-128 odvolal znalca Ing. Branislava Rusnáka z úlohy uloženej uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.7.2010, č. k. 21Cb/284/2007-117 a ustanovil znalkyňu Ing. Máriu Mandulovú, trvale bytom Mirka Nešpora 29, 080 01 Prešov z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác na vykonanie dokazovania zhodnotením odborných otázok. Ustanovená znalkyňa vypracovala písomný Znalecký posudok č. 6/2011, v ktorom odpovedala na položené otázky, a to hlavne ohľadne toho, že technická hodnota stavby obchodu súpisné číslo 135, postavený na parcele č. 195/1 v katastrálnom území Veľké Kapušany k 3.8.2005 je 83.589 eur. Technická hodnota stavby obchod súpisné číslo 135, postavený na parcele č. 195/1 v katastrálnom území Veľké Kapušany k 31.10.2006 je 88.679 eur a rozdiel týchto technických hodnôt je 4.968,88 eura.

16. Ustanovená znalkyňa vypracovala aj Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2011, ktoré doručila tunajšiemu súdu dňa 6.10.2011. V Doplnení č. 1 k predmetnému znaleckému posudku v rámci odpovede na položené otázky znalkyňa uviedla, že technická hodnota stavby obchod súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. XXX/X v katastrálnom území Veľké Kapušany k 3.8.2005 je 93.911,23 eura. Technické hodnota stavby obchod súpisné číslo 135 postavenej na parcele č. XXX/X v k. ú. Veľké Kapušany k 31.10.2006 je 99.137,82 eura, pričom rozdiel technických hodnôt je 5.226,59 eura.

17. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 4.2.2015, č. k. 21Cb/284/2007-252 ustanovil znaleckú organizáciu Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 09 Bratislava, IČO: 36 746 916 z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zhodnotením odborných otázok. Ustanovená znalecké organizácia vypracovala písomný znalecký posudok č. 40/2016, v ktorom ustálila hlavne to, že technická hodnota objektu obchod súpisné číslo XXX, k. ú. Veľké Kapušany, okres Michalovce ku dňu 3.8.2005 pred vykonaním dražby bola 86.534,23 eura. Technická hodnota objektu obchod súpisné číslo XXX, k. ú. Veľké Kapušany, okres Michalovce ku dňu 31.10.2006 pri odovzdaní stavby bola 94.235,83 eura, pričom rozdiel v technických hodnotách objektu obchod - súpisné číslo XXX, k. ú. Veľké Kapušany okres Michalovce v sledovanom období je 7.701,60 eura v prospech stavu po realizovaných rekonštrukciách a opravách.

18. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.8.2017, okrem iného uviedol, že namietajú tak dôvodnosť základu, ako aj výšky uplatneného nároku na zaplatenie. Poukázal pritom na doposiaľ žalovaným namietané skutočnosti a vznesenú kompenzačnú námietku nevynímajúc, na ktorých zotrvávajú. Vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 40/2016 a v tomto v bodoch č. 1 až 6 prijatých aj expertíznym ústavom, tak s uvedeným záverom nemá vzhľadom na dôkaznú silu tohto listinného dôkazu v zásade žiadne námietky. Uvedený dôkaz v bode 1 až 3 preukazuje dôvodnosť kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným na pojednávaní vykonanom dňa 1.4.2008, na základe právneho titulu oprávnenej držby nehnuteľnosti a jej následného zhodnotenia v rozsahu, ktorým expertízny ústav uznal opravu strešnej krytiny zo dňa 3.10.2005 vo výške 7.193,23 eura ako investície, ktorými žalovaný ako oprávnený držiteľ nehnuteľnosti túto zhodnotil, a to v hodnote 7.701,60 eura. Vzhľadom na ustálenie rozsahu a hodnoty žalovaným vznesenej kompenzačnej námietky, a teda že táto nepresahuje hodnotu žalobcom súdne uplatnenej pohľadávky, je potrebné túto považovať z procesného hľadiska za dôvodne uplatnený prostriedok procesnej obrany. Závery prijaté expertíznym ústavom v bodoch 4 a 5 znaleckého posudku len odôvodňujú správnosť záverov uvedených v bodoch 1až 3 znaleckého posudku a v konečnom dôsledku ďalej podporujú dôvodnosť započítacej námietky žalovaného. Vzhľadom tak na závery prijaté expertíznym ústavom právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vyhovel, resp. posúdil započítaciu námietku žalovaného vznesenú dňa 1.4.2008 minimálne v rozsahu 7.701,60 eura ako dôvodne uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaného.

19. Právny zástupca žalovaného ďalej namietal dôvodnosť tak základu, ako aj výšky žalobcovho nároku na zaplatenie z nižšie uvedených dôvodov. Žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie údajne dlžného nájomného za obdobie od 1.8.2005 do 31.10.2006 od Nájomnej zmluvy zo dňa 30.4.2004 (v texte ďalej aj „nájomná zmluva“) v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 30.4.2004, na základe ktorej vstúpili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca do nájomného vzťahu, k ukončeniu ktorého došlo na základe dohody ku dňu 31.10.2006. Dôsledkom nesplnenia si záväzkov žalobcu vo vzťahu k jeho veriteľom došlo k vykonaniu exekúcie na majetok žalobcu vo forme predaja nehnuteľnosti, ktorej bol žalobca vlastníkom a ktorej priestory mal žalovaný v nájme, na dražbe podľa ustanovenia § 134 a násl. Zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku. Výsledkom uvedenej exekučnej dražby bolo udelenie príklepu licitátora dňa 3.8.2005 v prospech žalovaného ako úspešného vydražiteľa, ktorý sa od jeho udelenia oprávnene ujal držby vydraženej nehnuteľnosti. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.

20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo10/2012 a Cdo27/2012, zo dňa 11.3.2013 „Keďže vznik práva držby v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva priamo zo zákona, v takomto prípade treba takúto držbu považovať za oprávnenú, a to napriek tomu, že odsek 2 uvedeného ustanovenia obsah povinnosti vydražiteľa (ako oprávneného držiteľa) je takmer totožný s obsahom povinnosti neoprávneného držiteľa v zmysle § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Pokiaľ ide o obdobie od 1.marca 2001 do 21.septembra 2006 (od udelenia príklepu po neschválenie udelenia príklepu exekútorom súdom) za ktoré si v tomto konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. úžitkov, ktoré mal žalovaný získať užívaním nehnuteľnosti, dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdu nižšieho stupňa, že v tomto období išlo zo strany žalovaného o oprávnenú držbu. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z toho užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikali žiadne povinnosti; jedinou povinnosťou, ktorú oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi, je povinnosť vydať mu vec. Oprávnený držiteľ teda nie je povinný vydať vlastníkovi to, o čo sa bezodplatným užívaním jeho veci obohatil.“

21. Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Podľa ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

24. Podľa ustanovenia § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Podľa ustanovenia § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvykle náklady súvisiace s držbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

26. Z dôvodu udelenia príklepu licitátora tak došlo podľa názoru právneho zástupcu žalobcu k zmene v postavení žalobcu ako nájomcu na oprávneného držiteľa nehnuteľnosti, v dôsledku čoho nastala aj modifikácia jeho práv, resp. nároku, ktorý tento má vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti pri jej vydávaní. Nakoľko došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti dňa 3.10.2005, a teda v čase kedy bol žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v postavení oprávneného držiteľa, má tento nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec - nehnuteľnosť po dobu jej oprávnenej držby. V súvislosti s uvedenou zmenou právneho postavenia žalovaného a na túto nadväzujúcu úpravu práv žalovaného, tak v období od 3.8.2005 až do právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Michalovce, č. k. 13Er/2158/01-70 zo dňa 2.11.2005 o neschválení príklepu licitátora (v texte ďalej aj uznesenie o neschválení príklepu licitátora) bola nájomná zmluva pre strany sporu ako zmluvné strany nezáväzná a žalovaného tak nezaťažovala povinnosť na akékoľvek plnenie, právnym titulom ktorého by bola práve táto nájomná zmluva, alebo aspoň Dodatok č. 1. Vzhľadom na túto skutočnosť, a teda že uznesenie o neschválení príklepu licitátora nie je doposiaľ právoplatné, dovolil si právny zástupca žalovaného namietať nedostatok vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si nároku na zaplatenie nájomného za celé uvedené obdobie. Oprávnenosti držby ako ani právo žalovaného ako oprávneného držiteľa vykonať na predmete držby stavebné úpravy nebránila ani listina žalobcu zo dňa 30.8.2005, vyhotovená, zaslaná a doručená žalovanému práve v období zákonnej oprávnenej držby, ktorou mal prejaviť nesúhlas s vykonaním stavebných prác, a teda táto listina bola voči žalovanému bez právnických následkov.

27. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.9.2017, okrem iného uviedol, že predmetom tohto sporu je úhrada nájomného za obdobie 1.8.2005 do 31.10.2006 v celkovej sume 410.550,- Sk, čo predstavuje 13.627,76 eura. Žalovaný svojim podaním zo dňa 28.1.2009 spresnil námietku, ktorú uplatnil na pojednávaní 15.5.2008, ale ju nešpecifikoval. Žiadal započítať investície, ktoré mal vykonať na predmete nájmu v období po vykonanej dražbe až do rozhodnutia súdu o neudelení príklepu. Investície vyčíslil na sumu 435.103,- Sk, čo činí 14.442,77 eura. Z tejto sumy si však uplatnil na započítanie iba sumu 410.550,- Sk, t.j. 13.627,76 eura, teda presne toľko, čo si uplatňuje žalobca od žalovaného z titulu nájomného. Žalovaný vo svojom stanovisku z 18.8.2017 uviedol, že namieta tak dôvodnosť základu, ako aj výšku uplatneného nároku a že zotrváva na vznesenej kompenzačnej námietke. So znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. súhlasí. Ďalej sa zaoberá pojmom „oprávnená držba“ a tvrdí, že vlastne „oprávnená držba“ je svojím obsahom totožná s vlastníctvom, resp. právami vlastníka. Žalobca s názormi žalovaného nesúhlasí. V zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej 30.4.2004, článku IV., nájomca môže na predmete nájmu vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa. Žalovaný o takýto súhlas nikdy nežiadal, všetky úpravy robil bez súhlasu žalobcu (prenajímateľa). Žalovaný tvrdí, že bol oprávneným držiteľom uvedenej nehnuteľnosti, preto súhlas k stavebným úpravám nepotreboval. Na druhej strane žalobca (prenajímateľ) listom zo dňa 30.8.2005 upozornil žalovaného, aby nevykonával stavebné úpravy na predmete nájmu, pretože prenajímateľ s tým nesúhlasil. Totiž v tomto období súdny exekútor vykonával dražby v rozpore so zákonom, hoci vedel, že exekučný súd ešte nerozhodol o námietkach povinného (teraz žalobca). Napriek tomu dražbu uskutočnil. Keďže exekučný súd vyhovel námietkam povinného, preto príklep neschválil. Mohol si to uvedomiť aj terajší žalovaný, ktorý bol v exekučnom konaní oprávneným. Z vyššie uvedených dôvodov mohlo ísť na strane žalobcu maximálne o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 - 459 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Stavebné úpravy vykonával žalovaný v mesiaci august a september 2005. Listom zo dňa 30.8.2005 bol žalovaný upozornený, aby prestal robiť úpravy.

Neurobil tak, pokračoval ďalej v stavebných úpravách. Teda takýto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by sa zo strany žalovaného premlčal 30.9.2007. Svoj nárok si uplatnil svojim podaním na súd zo dňa 28.1.2009. Z uvedeného dôvodu žalobca vo svojom podaní zo dňa 9.6.2008 vzniesol námietku premlčania, na ktorej trvá. Žalovaný vo svojom vyjadrení operuje pojmami „oprávnený držiteľ“. Takýto pojem však nikomu nedáva oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti. V zmysle Zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších noviel (ďalej len „Exekučný poriadok“) § 150 po udelení príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej veci, o tom je povinný upovedomiť exekútora. Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. V zmysle § 151, ak súd udelenie príklepu neschváli, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou. V zmysle článku IV. Nájomnej zmluvy mohol žalovaný vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa. Žalovaný písomný súhlas nikdy nežiadal. Ba na písomné upozornenie zo dňa 30.8.2005 vôbec nereagoval. Týmto listom mu prenajímateľ výslovne zakázal vykonávať stavebné úpravy nehnuteľnosti. Žalovaný uvádzal, že započítaciu námietku odôvodňuje, resp. právnym titulom tejto započítacej námietky je ustanovenie § 130 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zákona nemôže odôvodňovať započítaciu námietku, pretože započítať vzájomné pohľadávky je možné iba ak existuje titul, ako napríklad bezdôvodného obohatenie, náhrada škody a podobne. § 129 a násl. Občianskeho zákonníka rieši držbu a držba ako taká nie je právnym titulom na započítanie vzájomných pohľadávok. Ďalej žalovaný širšie rozvádzal držbu v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka, čím chcel poukázať na to, že bol dobromyseľným a oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností v čase vykonávania stavebných úprav na spornej nehnuteľnosti. V tomto smere žalobca poukázal na § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Žalovaný nikdy nemohol si myslieť, že mu nehnuteľnosť, na ktorej robil stavebné úpravy patrí, pretože si bol vedomý toho, že v zmysle Exekučného poriadku § 151 sa vlastníkom nehnuteľnosti vydražiteľ stáva až schválením udeleného príklepu súdom. Ako je známe, súd nikdy príklep neschválil. Žalobca poukázal tu aj na to, že najmä k neschváleniu príklepu došlo k pochybeniam súdneho exekútora. To znamená, že pokiaľ nebol súdom schválený príklep, a teda žalovaný sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej robil stavebné úpravy, bola vždy účinná zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2004. V zmysle čl. IV. tejto nájomnej zmluvy, ktorá bola účinná aj v čase vykonávania stavebných úprav, takéto úpravy mohol žalovaný vykonávať iba s písomným súhlasom prenajímateľa. V tomto smere žalobca opäť poukázal aj na písomné upozornenie žalobcu žalovanému zo dňa 30.8.2005, v ktorom prenajímateľ žalovanému výslovne zakázal vykonávať akékoľvek stavebné úpravy na nehnuteľnosti. Práve toto upozornenie len viac preukazuje tú skutočnosť, že žalovaný si musel byť vedomý toho, že mu nehnuteľnosť nepatrí. Čo sa týka Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. § 5, ktorý cituje žalovaný vo svojom vyjadrení, toto vládne nariadenie nemožno vzťahovať na prípad, ktorý je predmetom súdneho sporu, pretože uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje výlučne na bytové priestory. V závere právny zástupca žalobcu uviedol, že aj znalecké dokazovanie (či prvá znalkyňa Ing. Mária Mandulová, alebo druhý znalec Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o.) dalo za pravdu žalobcovi, že iba opravu strechy je možné zohľadniť ako investíciu do nehnuteľnosti, ostatné stavebné práce, ktoré chcel žalovaný započítať sú iba bežnou údržbou. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol právny zástupca žalobcu, aby súd akceptoval ním vznesenú námietku premlčania čo sa týka vzájomného zápočtu investícií a aby rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 13.627,76 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s 9,5 % úrokom z omeškania počnúc od 23.1.2007 až do zaplatenia. Zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

28. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.10.2017, okrem iného uviedol, že ak žalobca argumentuje povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť platnosť dražby, žalovaný si dovoľuje namietať uvedené z dôvodu, že nemôže byť na ťarchu žalovaného ako úspešného vydražiteľa, keď tento v čase po udelení príklepu licitátora až do času právoplatnosti uznesenia, ktorým súd neudelil súhlas uvedenému príklepu, postupoval v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku v znení: „Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci, o tom je povinný upovedomiť exekútora“, ako aj v zmysle ustálenej súdnej praxe. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo10/2012 a 3Cdo27/2012, zo dňa 11.3.2013: „Keďže vznik práva držby v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva priamo zo zákona, v takom prípade treba takúto držbu považovať za oprávnenú, a to napriek tomu, že ods. 2 uvedeného ustanovenia obsah povinnosti vydražiteľa (ako oprávneného držiteľa) je takmer totožný s obsahom povinnosti neoprávneného držiteľa v zmysle § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obdobie od 1.3.2001 do 21.9.2006 (od udelenia príklepu po neschválenie udelenia príklepu exekútorom súdom) za ktoré si v tomto konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. úžitkov, ktoré mal žalovaný získať užívaním nehnuteľnosti, dovolací súd sa stotožňuje s názorom nižšieho stupňa, že v tomto období išlo zo strany žalovaného o oprávnenú držbu. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z toho užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikajú žiadne povinnosti; jedinou povinnosťou, ktorú oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi, je povinnosť vydať mu vec. Oprávnený držiteľ teda nie je povinný vydať vlastníkovi to, o čo sa bezplatným užívaním jeho veci obohatil.“ Žalovaný má za to, že od počiatku u žalobcu absentuje vecná legitimácia na uplatnenie si práva na zaplatenie nájomného z titulu nájomnej zmluvy, keďže ako je vyššie uvedené, toto jeho právo v čase od udelenia príklepu licitátora až do právoplatnosti uznesenia, ktorým exekučný súd neudelil súhlas príklepu licitátora „spočívalo“, resp. žalovaného ako nájomcu v rozhodnom čase z dôvodu modifikácie obsahu práv a povinnosti v súvislosti so zmenou jeho postavenia vo vzťahu k žalobcovi z nájomcu, na zo zákona oprávneného držiteľa nehnuteľnosti, nezaťažovala akákoľvek povinnosť na plnenie.

29. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2017, okrem iného uviedol, že veľmi dôležitým k rozhodnutiu v tejto veci je exekučný spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13Er/2158/01. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd musí po preštudovaní tohto exekučného spisu zaujať jednoznačné prejudiciálne stanovisko, či vykonaná dražba súdnym exekútorom v uvedenej exekučnej veci bola vykonaná zákonne, teda či dražba je platná alebo je absolútne neplatná. Žalobca je toho názoru, že dražba ktorú vykonal súdny exekútor, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Teda je to absolútne neplatný právny úkon, lebo svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonom. V tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť nie o relatívnu, pretože pri relatívnej neplatnosti sa tejto neplatnosti treba dovolať a iba vtedy, ak sa účastník relatívnej neplatnosti dovolá, iba vtedy nastanú právne účinky neplatnosti. Ale pri absolútnej neplatnosti je celý právny úkon od začiatku neplatný, to znamená ako keby ani nebol urobený. Ide o to, že v exekučnej veci boli podané zo strany povinného rôzne námietky aj po podaní znaleckého posudku súdnym znalcom a súd o týchto námietkach ešte ani nerozhodol a súdny exekútor nariadil dražbu. Práve z toho dôvodu, že námietkam povinného v exekučnej veci exekučný súd vyhovel, neschválil príklep o vykonanej dražbe, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, ktorá je aj predmetom tohto súdneho konania. Práve z týchto dôvodov žalobca odvodzuje absolútnu neplatnosť dražby. Rozhodnutie a vyslovenie názoru, že táto dražba bola absolútne neplatná, teda od začiatku, je dôležité aj pri posudzovaní tej skutočnosti, či mohol byť vydražiteľ, teda žalovaný, v tomto spore vôbec dobromyseľným držiteľom spornej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu dobromyseľným držiteľom nemohol byť, keďže dražba bola absolútne neprávnym právnym úkonom, teda ani právne úkony ktoré nadväzujú na tento, sú absolútne neplatné.

30. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 23.11.2017, okrem iného uviedol, že dražba vykonaná podľa exekučného poriadku nemôže byť posudzovaná ako samostatný ojedinelý právny úkon, nakoľko táto podľa názoru žalovaného predstavuje súhrn procesných úkonov vykonávaných v zákonom stanovenom poradí a zákonom predpísaným spôsobom. Za právny úkon v rámci dražby je možné posudzovať ten-ktorý právny úkon v rámci dražby. Za takýto úkon možno teda posudzovať mimo iných napríklad príklep. Ak by bola dražba aj napriek vyššie uvedenému súdom posudzovaná ako jeden uzavretý ojedinelý právny úkon, nie je túto možné posudzovať ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ale jedine za relatívne neplatný právny úkon. Záveru o neplatnosti dražby za podmienky, že táto by mala byť posúdená ako ojedinelý právny úkon, nasvedčuje aj procesné právo vlastníka predmetu dražby iniciovať súdne konanie, predmetom ktorého by bolo určenie dražby za neplatnú, a teda určenie celého procesu draženia predmetu dražby za neplatný, a teda nezákonný proces. Na iniciovanie takéhoto súdneho konania bol vždy vecne legitimovaný jedine žalobca. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal, že nie je povinnosťou súdu, aby tento nahradil pasivitu žalobcu vo vzťahu k ochrane jeho práv, kedy žalobca ako jediný aktívne vecne legitimovaný subjekt neinicioval súdne konanie o určenie neplatnosti dražby. Je na zodpovednosti žalobcu, ako tento prispeje k ochrane svojich práv a najmä za stavu, keď je tento jeho pasívny prístup k ochrane práva aj v rozpore so zásadou „ochrana práv patrí bdelým“.

31. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný počas jeho zákonnej oprávnenej držby nemal/ nebral žiadne úžitky, ktoré by tomuto mali vzniknúť z titulu oprávnenej držby. Rovnako žalovaný nespôsobil žalobcovi v spojení s hospodárením predmetu dražby žiadnu škodu. Žalovaný nemal nikdy vo vzťahu k žalobcovi povinnosť vydať tomuto úžitky ani povinnosť na akékoľvek plnenie počas obdobia oprávnenej držby z titulu nájomnej zmluvy.

32. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2017, okrem iného uviedol, že aj samotná dražba je právny úkon. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon absolútne neplatný, ak svojim obsahom alebo účinkom odporuje zákonu. Pri absolútnej neplatnosti právny úkon je neplatný od počiatku. Teda ako keby ani neexistoval. V takomto prípade sú neplatné aj právne úkony, ktoré nadväzujú na absolútne neplatný právny úkon. Keďže v konkrétnom prípade by mala byť exekútorom vykonaná dražba absolútne neplatná, nemôže ani žalovaný tvrdiť, že bol oprávneným držiteľom spornej nehnuteľnosti. Teda v každom prípade má žalovaný zaplatiť žalobcovi nájomné, ktoré je predmetom sporu. Žalovaný má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu, čo v tomto prípade by malo byť zhodnotením nehnuteľnosti. Ibaže žalobca predložil súdu aj kópie listu zo dňa 30.8.2005, ktorým žalobca upozornil žalovaného, aby do spornej nehnuteľnosti neinvestoval. Žalobca si bol istým v tom čase, že dražba musí byť neplatná, keďže nebola právoplatne súdom určená minimálna hodnota predmetu dražby, keďže žalobca ako povinný v exekučnom konaní na Okresnom súde v Michalovciach, č. k. 13Er/2158/01 dal opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým súd určil hodnotu predmetu exekúcie, teda súdny exekútor nemohol urobiť dražbu. Exekútor vedome porušil zákon, cez to všetko dražbu uskutočnil. Takýto právny úkon zákon považuje za absolútne neplatný. 33. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Miklosa Kozsara, výsluchom znalkyne Ing. Márie Mandulovej, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2004, Dodatku č. 1 zo dňa 30.4.2004 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2004, Dohody o ukončení nájmu nebytových priestorov zo dňa 30.10.2006, Faktúry č. 1/2007 zo dňa 15.1.2007, Upomienky č. 1 zo dňa 30.1.2007, Upomienky č. 2 zo dňa 7.2.2007, pokusu o zmier zo dňa 21.2.2007, výpisu z Obchodného registra ohľadne žalobcu, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.1.2008, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 9.6.2008, Upozornenia zo dňa 30.8.2005, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.1.2009 spolu s prílohami, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.11.2009, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.3.2010, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.3.2010, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 9.4.2010, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 22.6.2010, Znaleckého posudku č. 6/2011 znalkyne Ing. Márie Mandulovej, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 17.5.2011, Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku č.6/2011 znalkyne Ing. Márie Mandulovej, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 2.11.2011, Stanoviska znalkyne Ing. Márie Mandulovej zo dňa 7.5.2012, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.5.2014, Znaleckého posudku znaleckej organizácie Ústav stavebnej ekonomiky, s. r.o. č. 40/2016, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.4.2016, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.8.2017, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.9.2017, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.10.2017, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.10.2017, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 23.11.2017, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.12.2017 a spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13Er/2158/2001 a zistil tento skutkový stav:

34. Dňa 30.4.2004 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX., katastrálne územie Veľké Kapušany, parc. č. XXX/X a XXX/X. Jednalo sa o veľkopredajňu potravín so skladovými priestormi. V čl. III. predmetnej nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi a nájomca berie do nájmu v bode II. zmluvy uvedenú nehnuteľnosť a zariadenie prevádzky za vzájomne dojednané mesačné nájomné, ktoré je uvedené v Dodatku č. 1 a tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy (23.000,- Sk bez DPH), ktoré je splatné vždy do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca po predložení faktúry prenajímateľom. Faktúru prenajímateľ zašle nájomcovi najpozdejšie do 1-ého dňa predchádzajúceho mesiaca. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade omeškania s platbou zo strany nájomcu prenajímateľovi sa zaväzuje tento platiť zmluvnú pokutu vo výške 1% za každý deň omeškania z dlžnej čiastky. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca môže na predmete nájmu vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa. Dôsledkom nesplnenia si záväzkov žalobcu vo vzťahu k jeho veriteľom došlo k vykonaniu exekúcie na majetok žalobcu vo forme predaja nehnuteľnosti, ktorej bol žalobca vlastníkom a ktorej priestory mal žalovaný v nájme, na dražbe podľa ustanovenia § 134 a násl. Zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku. Výsledkom uvedenej exekučnej dražby bolo udelenie príklepu licitátora dňa 3.8.2005 v prospech žalovaného ako úspešného vydražiteľa, ktorý sa od jeho udelenia oprávnene ujal držby vydraženej nehnuteľnosti. Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 2.11.2005 č. k. 13Er/2158/2001-70 rozhodol, že neschvaľuje príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad v Rožňave, na dražbe konanej dňa 3.8.2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedená na LV č. 2879, k. ú. Veľké Kapušany. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v postavení vydražiteľa dňa 19.12.2005 odvolanie, ktoré doručil Okresnému súdu Michalovce dňa 21.12.2005. O tomto jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, keďže Okresný súd Michalovce exekúciu vedenú pod sp. zn. 13Er/2158/2001 zastavil, a to uznesením zo dňa 8.1.2007, č. k. 13Er/2158/2001-207, ktoré sa stalo právoplatným dňa 2.2.2007 a týmto považoval Okresný súd danú vec za vybavenú. Dňa 30.10.2006 uzatvorili sporové strany Dohodu o ukončení nájmu nebytových priestorov. Na základe tejto dohody sa nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2004 skončil dňa 31.10.2006, s tým že nájomca bol povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu a prenajímateľ bol povinný prevziať predmet nájmu v lehote do siedmich dní odo dňa ukončenia nájomného vzťahu. Následne žalobca žalovanému faktúrou č. 1/2007 zo dňa 15.1.2007, splatnou dňa 22.1.2007, vyúčtoval nájomné za obdobie od 1.8.2005 do 31.10.2006 v celkovej výške 410.550 Sk (13.627,76 eura). Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy upomienkou č. 1 zo dňa 30.1.2007, upomienkou č. 2 zo dňa 7.2.2007 a pokusom o zmier zo dňa 21.2.2007, napriek tomu nájomné vyúčtované vyššiu uvedenou faktúrou žalobcovi neuhradil. Po tom, čo sa žalovaný ako úspešný vydražiteľ ujal držby predmetných nehnuteľnosti, vykonal na nich stavebné úpravy, ktorými zhodnotil predmetné nehnuteľnosti. Výška tohto zhodnotenia bola znaleckým dokazovaním ustálená na sumu 7.701,60 eura.

35. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

36. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákona.

37. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

38. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

39. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

41. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

42. Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

43. Podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

44. Podľa § 5 ods. 4 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti.

45. Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

46. Podľa § 8 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

47. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

48. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

49. Podľa § 451 ods. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

50. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa § 150 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.

52. Podľa § 150 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a k vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. 53. Podľa § 151 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.

54. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

55. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

56. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

57. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

58. Podľa § 130 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

59. Podľa § 130 ods.3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

60. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

61. Podľa § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

62. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním , pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu . Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

63. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe , keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 64. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá , nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 65. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 66. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

67. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

68. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 30.4.2004 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Veľké Kapušany, parc. č. XXX/X a XXX/X. Jednalo sa o veľkopredajňu potravín so skladovými priestormi. V čl. III. predmetnej nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi a nájomca berie do nájmu v bode II. zmluvy uvedenú nehnuteľnosť a zariadenie prevádzky za vzájomne dojednané mesačné nájomné, ktoré je uvedené v Dodatku č. 1 a tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy (23.000,- Sk bez DPH), ktoré je splatné vždy do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca po predložení faktúry prenajímateľom. Faktúru prenajímateľ zašle nájomcovi najneskôr do 1-ého dňa predchádzajúceho mesiaca. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade omeškania s platbou zo strany nájomcu prenajímateľovi sa zaväzuje tento platiť zmluvnú pokutu vo výške 1% za každý deň omeškania z dlžnej čiastky. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca môže na predmete nájmu vykonávať stavebné úpravy iba s písomným súhlasom prenajímateľa. Dôsledkom nesplnenia si záväzkov žalobcu vo vzťahu k jeho veriteľom došlo k vykonaniu exekúcie na majetok žalobcu vo forme predaja nehnuteľnosti, ktorej bol žalobca vlastníkom a ktorej priestory mal žalovaný v nájme, na dražbe podľa ustanovenia § 134 a násl. Zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku. Výsledkom uvedenej exekučnej dražby bolo udelenie príklepu licitátora dňa 3.8.2005 v prospech žalovaného ako úspešného vydražiteľa, ktorý sa od jeho udelenia oprávnene ujal držby vydraženej nehnuteľnosti. Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 2.11.2005 č. k. 13Er/2158/2001-70 rozhodol, že neschvaľuje príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad v Rožňave, na dražbe konanej dňa 3.8.2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedená na LV č. 2879, k.ú. Veľké Kapušany. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v postavení vydražiteľa dňa 19.12.2005 odvolanie, ktoré doručil Okresnému súdu Michalovce dňa 21.12.2005. O tomto jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, keďže Okresný súd Michalovce exekúciu vedenú pod sp. zn. 13Er/2158/2001 zastavil, a to uznesením zo dňa 8.1.2007, č. k. 13Er/2158/2001-207, ktoré sa stalo právoplatným dňa 2.2.2007 a týmto považoval Okresný súd danú vec za vybavenú. Dňa 30.10.2006 uzatvorili sporové strany Dohodu o ukončení nájmu nebytových priestorov. Na základe tejto dohody sa nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2004 skončil dňa 31.10.2006, s tým že nájomca bol povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu a prenajímateľ bol povinný prevziať predmet nájmu v lehote do siedmich dní odo dňa ukončenia nájomného vzťahu. Následne žalobca žalovanému faktúrou č. 1/2007 zo dňa 15.1.2007, splatnou dňa 22.1.2007 vyúčtoval nájomné za obdobie od 1.8.2005 do 31.10.2006 v celkovej výške 410.550 Sk (13.627,76 eura). Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy upomienkou č. 1 zo dňa 30.1.2007, upomienkou č. 2 zo dňa 7.2.2007 a pokusom o zmier zo dňa 21.2.2007, napriek tomu nájomné vyúčtované vyššiu uvedenou faktúrou žalobcovi neuhradil.

69. Vyššie uvádzané skutkové okolnosti vlastne neboli ani medzi sporovými stranami sporné. Posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaného nájomného vo výške 13.627,76 eura záviselo hlavne od právneho posúdenie toho, či žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 3.8.2005 do 31.10.2006, t.j. za obdobie kedy sa žalovaný ako vydražiteľ ujal držby predmetných nehnuteľnosti po udelení príklepu na dražbe do odovzdania predmetných nehnuteľnosti zo strany žalovaného žalobcovi po uzatvorení Dohody o ukončení nájmu nebytových priestorov zo dňa 30.10. 2006, ktorá bola uzatvorená po tom čo Okresný súd v Michalovciach rozhodol, že neschvaľuje príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad v Rožňave, na dražbe konanej dňa 3.8.2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedená na LV č. XXXX, k.ú. Veľké Kapušany, ale v čase pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Súd, rovnako ako žalovaná strana, dospel k záveru, že za hore uvedené obdobie, t.j. obdobie od 3.8.2005 do 31.10.2006, žalobcovi voči žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie nájomného. 70. Žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie údajne dlžného nájomného za obdobie od 1.8.2005 do 31.10.2006 od Nájomnej zmluvy zo dňa 30.4.2004 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 30.4.2004, na základe ktorej vstúpili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca do nájomného vzťahu, k ukončeniu ktorého došlo na základe Dohody o ukončení nájmu nebytových priestorov zo dňa 30.10.2006 ku dňu 31.10.2006. Dôsledkom nesplnenia si záväzkov žalobcu vo vzťahu k jeho veriteľom však došlo k vykonaniu exekúcie na majetok žalobcu vo forme predaja nehnuteľnosti, ktorej bol žalobca vlastníkom a ktorej priestory mal žalovaný v nájme, a to na dražbe podľa ustanovenia § 134 a násl. Zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku, ktorú vykonal súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko, Exekútorský úrad v Rožňave dňa 3.8.2005. Výsledkom uvedenej exekučnej dražby bolo udelenie príklepu licitátora dňa 3.8.2005 v prospech žalovaného ako úspešného vydražiteľa, ktorý sa od jeho udelenia oprávnene ujal držby vydraženej nehnuteľnosti. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. Keďže vznik práva držby v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva priamo zo zákona, v takomto prípade treba takúto držbu považovať za oprávnenú, a to napriek tomu, že odsek 2 uvedeného ustanovenia obsah povinnosti vydražiteľa (ako oprávneného držiteľa) je takmer totožný s obsahom povinnosti neoprávneného držiteľa v zmysle § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obdobie od 3.8 2005 do 31.októbra 2006 (od udelenia príklepu po odovzdanie nehnuteľnosti žalobcovi zo strany žalovaného po tom čo bolo rozhodnuté o neschválení udelenia príklepu exekútorom súdom, ale ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, resp. ešte pred právoplatným zastavením exekúcie, v rámci ktorej došlo vykonaniu dražby) za ktoré si v tomto konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje zaplatenie nájomného, má súd za to, že v tomto období išlo zo strany žalovaného o oprávnenú držbu a účinky predmetnej nájomnej zmluvy v tom čase spočívali. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z toho užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikali žiadne povinnosti; jedinou povinnosťou, ktorú oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi, je povinnosť vydať mu vec. Žalovaný ako oprávnený držiteľ teda nemal povinnosť žalobcovi za uvedené obdobie platiť nájomné, keďže žalovaný ako v tom rozhodnom období oprávnený držiteľ nie je povinný vydať žalobcovi ako vlastníkovi to, o čo sa bezodplatným užívaním jeho veci obohatil.

71. Keďže súd v danom konkrétnom prípade udelenie príklepu neschválil, žalovaný ako vydražiteľ bol, okrem vrátenia veci žalobcovi (povinnému) /čo aj učinil/, iba povinný vydať mu prípadné úžitky a nahradiť mu prípadnú škodu, ktorú mu prípadne spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou. Žalovaný však počas jeho zákonnej oprávnenej držby nemal/ nebral žiadne úžitky z titulu oprávnenej držby (predmetné nehnuteľnosti totiž ďalej neprenajímal). Rovnako žalovaný nespôsobil žalobcovi v spojení s hospodárením predmetu dražby ani žiadnu škodu. Žalovaný teda nemal nikdy vo vzťahu k žalobcovi povinnosť vydať tomuto úžitky ani povinnosť na akékoľvek plnenie počas obdobia oprávnenej držby z titulu nájomnej zmluvy, teda ani povinnosť platiť žalobcovi počas oprávnenej držby nájomné za obdobie od 3.8.2005 do 31.10.2006.

72. Je potrebné poukázať na to, že žalobca žalovanému faktúrou č. 1/2007 vyúčtoval nájomné nielen za obdobie od 3.8.2005 do 31.10.2006, t.j. za obdobie , ktoré posúdil súd ako obdobie oprávnenej držby, za ktoré nebol žalovaný práve z dôvodu jeho oprávnenej držby povinný platiť nájomné, ale aj za obdobie 1.8.2005 - 2.8.2005. Súd ma za to, že za obdobie 1.8.2005 - 2.8.2005 vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného. Aj tento nárok bol uplatnený žalobou žalobcu, ale tento nárok v priebehu konania zanikol, keďže žalobca pôvodne v rámci obrany použil na započítanie proti nárokom žalobcu svoj nárok - náklady, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia (tento nárok žalobcu bol znaleckým dokazovaním ustálený na sumu 7.701,60 eura). Kompenzačnú námietku žalobcu, ktorá bola dôvodná čo do sumy 7.701,60 eura bolo potrebné zohľadniť len čo do výšky uplatneného nájomného za obdobie od 1.8.2005 do 2.8.2006, t.j. čo do sumy 58,61 eura (mesačné nájomné 23.000 Sk + 19% DPH = 27.370 Sk : 31 dní = 882,90 Sk x 2 dni = 1.765,80 Sk = 58,61 eura), keďže za obdobie od 3.8.2005 do 31.10.2006 žalobcovi voči žalovanému nevznikol nárok na nájomné a ani iné nároky (vydanie úžitkov, nárok na náhradu škody, takže na základe kompenzačnej námietky žalobcu nemohlo dôjsť k zániku existujúcej pohľadávky žalovaného (čo do sumy 7642,99 eura /7.701,60 eura - 58,61 eura/), ktorá bola uplatnená na započítanie proti neexistujúcej pohľadávke žalobcu. Na premlčaciu námietku žalobcu, ktorú uplatnil voči nárokom žalovaného, ktoré tento uplatnil na započítanie, súd neprihliadal, keďže tieto nároky uplatnil žalovaný na započítanie počas konanie pred uplynutím trojročnej premlčanej doby (na pojednávaní dňa 1.4.2008), ktorá začala plynúť v zmysle ustanovenia § 130 ods. 3 Exekučného poriadku až po vrátení nehnuteľnosti žalobcovi zo strany žalovaného, t.j. dňa 1.11.2006.

73. K vyjadreniam žalobcu o absolútnej neplatnosti predmetnej dražby je potrebné uviesť, že na dražbu sa nemôžu aplikovať príslušné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov, či už absolútnej alebo relatívnej neplatnosti. Dražba totiž nie právnym úkonom. Dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom sa osoba (vydražiteľ), ktorá urobí najvyššiu ponuku, najvyššie podanie, môže, po udelení príklepu, ujať držby vydraženej veci, ak o tom upovedomí exekútora a následne ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu, alebo ide o verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť, za to, že v danom prípade nedošlo k schváleniu príklepu. Neschválenie príklepu je následkom nezákonných postupov súdneho exekútora, to však nič nemení na tom, že v súvislosti s udelením príklepu na predmetnej dražbe žalovaný vstúpil do zákonnej oprávnenej držby so všetkými s tým spojenými následkami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že oprávnenosti držby, ako ani právu žalovaného ako oprávneného držiteľa vykonať na predmete držby stavebné úpravy, nebránila ani listina žalobcu zo dňa 30.8.2005, vyhotovená, zaslaná a doručená žalovanému práve v období zákonnej oprávnenej držby, ktorou mal prejaviť nesúhlas s vykonaním stavebných prác, a teda táto listina bola voči žalovanému bez právnych následkov.

74. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

77. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.