Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Z.. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kotus, advokát so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: K. Q. - zastúpená O. S.u K. republiky, so sídlom N. X., XXX XX C., zastúpená: JUDr. Ing. Miriam Birčáková, prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -127 zo dňa 21.11.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III..

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.126,64 eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ustanovení , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby prokurátora pre trestný čin ublíženia na zdraví, pričom v súvislosti s obhajobou v tomto trestnom konaní mu vznikla škoda na zaplatenej odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb. Súd prvej inštancie vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že je tu daný nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, čo je prípad špecifickej zodpovednosti štátu v zmysle . Rozsah náhrady škody mal súd prvej inštancie ustálený z úkonov, ktoré boli právnym zástupcom žalobcu vykonávané v rámci trestného konania, pričom okrem odmien za úkony právnej služby a režijného paušálu vo výške 1.016,03 eur považoval súd prvej inštancie za dôvodné priznať aj nárok na náhradu za stratu času strávený cestou do miesta vykonávania úkonov a cestovného, pričom tieto položky boli zvýšené o daň z pridanej hodnoty. Z vyššie uvedených dôvodov preto špecifikoval výšku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na sumu 2.126,64 eur.

4. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 135,57 eur z dôvodu nesprávnych výpočtov.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením , , kedy na základe úspechu v konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý namietol výroky I. a III. citovaného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako napriek námietkam vzneseným v konaní vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že neboli naplnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, a to existencia nezákonného rozhodnutia, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím a vznik škody. V danom prípade absentuje právny titul pre nárok na náhradu škody, nakoľko vznesenie obvinenia žalobcovi bolo v čase jeho vydania dôvodné a zákonné, pričom aj súd prijal obžalobu podanú prokurátorom. Trestné konanie bolo vedené plne v súlade so zásadami trestného konania, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach . Ani súd ani iný príslušný orgán nekonštatoval pochybenie prokuratúry pri postupe u tejto trestnej veci, pričom vedením trestného konania bol sledovaný legitímny cieľ. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , kedy Ústavný súd dospel k záveru, že uznesenie o vznesení obvinenia vydaného v čase, kedy splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné ak sa neskôr nepotvrdila skutočnosť, že určitý skutok bol spáchaný konkrétnou osobou. V zmysle ustanovenia nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, čo v danom prípade naplnené nebolo. Štát nemôže zodpovedať v každom jednotlivom prípade za výsledok trestného konania, nakoľko obvinenie sa znáša za situácie, kedy na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Rovnako priznanie náhrady škody by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v dôsledku konania obžalovaného došlo k úmrtiu liečenej osoby a príčinná súvislosť bola prerušená zanedbaním pozákrokovej starostlivosti, no nepochybne konanie žalobcu bolo jedným z viacerých faktorov, ktorý spôsobil, nie však dostatočnou príčinou, následok. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu, kedy má samotné oslobodenie spod obžaloby rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania či vznesenia obvinenia pre jeho nezákonnosť. To, že nedošlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia, nič nemení na oprávnenosti nároku žalobcu, nakoľko podstata nároku sa neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale na jeho samotný výsledok tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. V danom prípade teda oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. má rovnaké následky ako keby bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Pokiaľ sa týka nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý poukazuje žalovaný, tento sa týka skutkovo iného prípadu, kedy sa jednalo o nedostatok odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu v otázke preskúmavania príčinnej súvislosti ušlého zisku a trestného stíhania. Rovnako sa žalobca nestotožnil s tým, že predmetné rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a žalobcovi je ľúto skutočnosti, ktorá nastala, no nie však z jeho správania či konania. Naopak, bolo by v rozpore s dobrými mravmi nepriznať mu nárok na náhradu trov konania, ktoré vynaložil pri účelne vedenej obhajobe. Žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa nevyjadril k predmetnému podaniu žalobcu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) .

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

16. Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti. Je potrebné zdôrazniť, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukážu ich predpoklady ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný sa takýmto úkonom vôbec podrobiť,

musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený. 17. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. 18. Náhrada škody v súlade s ust. zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 19. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. veta prvá je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či ne výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. 20. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2013 vydaný vo veci , na ktorý poukazuje žalovaná, ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, aby právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bolo možné uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škody spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto náleze bolo konštatované iba to, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí teda konštatuje, že za nezákonné nemožno bez ďalšieho považovať také uznesenie o vznesení obvinenia, pri ktorom boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady. Jedným z takýchto predpokladov pre vznesenie obvinenia podľa ust. je existencia dostatočne odôvodneného záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou. Tento záver však nie je v rozpore s objektívnou zodpovednosťou štátu za výsledok trestného stíhania, ako to správne zdôvodnil súd prvej inštancie.

21. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. ( porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia v spojení s ustanovením , keď plne úspešný žalobca v odvolacom konaní má nárok na trovy odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).