Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-6-2019.pdf
PDF · 112.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Cpr/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: Mgr. P. M., rod. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXXX/XX, XXX XX M. O. U., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., IČO: 36436640, Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: PTL KOVO s.r.o., IČO: 46066268, so sídlom Vojtecha Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, zast.: Igor Šima, advokát, IČO: 42068690, Hollého 49, 010 01 Žilina, v pracovnoprávnom spore určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.04.2019 žalobca žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu právnym úkonom žalovaného, na základe ktorého mal pracovný pomer skončiť dňa 08.02.2019 je neplatné. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že u žalobcu (po oprave vykonanej žalobcom má byť správne „u žalovaného“) bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 od 01.09.2018 v pracovnej pozícii logistik. Žalovaný síce zmenil sídlo, ale nezmenil pracovisko (miesto výkonu práce) žalobcu. V spoločnosti riadne pracoval, bola vedená kniha dochádzky. Od 30.11.2018 až do 30.12.2018 bo žalobca práceneschopný, s ktoru skutočnosťou bol zamestnávateľ oboznámený. Na základe zhoršenia zdravotného stavu bol znovu práceneschopný od 07.01.2019 do 21.02.2019. Dňa 21.02.2019 po skončení práceneschopnosti sa bol informovať na sociálnej poisťovni, prečo mu nebola vyplatená nemocenská dávka. Následne sa dozvedel, že žalovaný od 31.12.2018 až do 08.02.2019 vykázal žalobcovi „údajné absencie“ pre vraj neospravedlnenú neprítomnosť v práci a na základe týchto absencií žalovaný dňom 08.02.2019 so žalobcom skončil pracovný pomer. Nie je pravdou, že by žalobca v dňoch od 31.12.2018 do 08.02.2019 mohol mať neospravedlnenú neúčasť, pretože bol práceneschopný. Taktiež nikdy nebol zamestnávateľom upozornený na absencie, pretože doklady o práceneschopnosti žalobca žalovanému doporučene posielal, doklady si prevzal, a práceneschopnosť bola riadne ohlásená aj na sociálnej poisťovni, čiže žalovaný alebo ním poverená osoba ju musela ako zamestnávateľ ohlásiť. Firma, ktorá pre žalovaného dodávateľsky vedie účtovníctvo vrátane mzdovej a pracovnej evidencie mala vedomosť o pracovnej neschopnosti žalobcu, čo mu potvrdila, takže akékoľvek tvrdenia žalovaného ohľadom nevedomosti o pracovnej neschopnosti žalobcu v uvedených termínoch nie sú pravdou. Navyše právny úkon žalovaného, ktorým mal byť pracovný pomer žalobcu ukončený, mu nikdy nebol doručený, o tomto úkone nemal vedomosť. Ku dňu podania žaloby nebol žalobcovi predložený akýkoľvek právny úkon smerujúci k okamžitému skončeniu pracovného pomeru na základe absencií, ani oznámenie o porušení pracovnej
disciplíny, ani zápočtový list napriek tomu, že tieto listiny žalobca od žalovaného žiadal. Prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného dňa 26.03.2019 na vyjadrenie sa k otázke skončenia pracovného pomeru, ešte predtým obdržal žalobca odpoveď žalovaného zo dňa 19.03.2019, ktorým mu oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.02.2019 neakceptujú, pretože pracovný pomer mal byť ukončený žalovaným dňa 18.01.2019, s účinnosťou ku dňu 08.02.2019.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č.l.75-78 spisu) žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný pracovnú zmluvu zo dňa 31.08.2018 primárne považuje za neplatnú, to znamená pracovný pomer platne nevznikol a kroky smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru realizoval z dôvodov právnej istoty. Žalobca si pracovnú zmluvu sformuloval a podpísal sám so sebou za zamestnanca aj za zamestnávateľa s podmienkami vo veľký neprospech voči žalovanej a s vysokou pravdepodobnosťou istoty túto zmluvu aj antidatoval. Žalovaná nemala vedomosť o existencii predmetnej pracovnej zmluvy so žalobcom, nakoľko noví konatelia spoločnosti túto informáciu nemali z dôvodu, že žalobca, ktorému skončila funkcia konateľa dňom 01.10.2018 neodovzdal všetok majetok spoločnosti, účtovné dokumenty, záznamy spoločnosti a taktiež pokladňu spoločnosti obsahujúcu hotovosť cca 12.000,- eur. Žalobca nereagoval na výzvy, neodpovedal na emaily, doporučené zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote a boli vracané späť žalovanej. Žalobca v spoločnosti nepracoval, iba neoprávnene dával príkazy účtovníčke „jeho účtovnej spoločnosti PK Partner SK s.r.o.“, s ktorou taktiež podpísal účelovo zmluvu o vedení účtovníctva č.6, vyhotovovať za fiktívnu prácu podklady na výplatné listiny žalobcu, ktoré žalovaná nikdy nepodpísala, nepotvrdila, nevyplácala. Mzdu si žalobca vyplácal sám hotovosťou, a to nezákonne z pokladne spoločnosti, ktorú žalovanej neoprávnene zadržiaval, nakoľko od 01.10.2018 nebol konateľom žalovanej. Knihou dochádzky žalovaná nedisponuje, nakoľko do dnešného dňa žalobca žiadnu knihu dochádzky a žiadne výkazy o jeho činnosti žalovanej nepredložil. Nie je úplne pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol práceneschopný od 30.11.2018 do 30.12.2018. Žalobca zatajoval žalovanej svoj údajný pracovný pomer a taktiež so žalovanou a taktiež dlhodobo prerušovanú práceneschopnosť, nesplnil si svoju ohlasovaciu povinnosť, až dňa 18.01.2019 a 25.01.2019 sa žalovaná z podkladov predložených sociálnou poisťovňou dozvedela, že žalobca nastúpil na dočasnú pracovnú neschopnosť už od 04.09.2018 do 26.10.2018 a opakovane od 05.11.2018 do 30.12.2018. V oboch prípadoch tieto doklady žalobca sám alebo ním poverenou pracovníčkou (druhej spoločnosti PK Partner SK s.r.o.) falšovaním, a to neplatnou pečiatkou žalovanej a podpisom na oznámení dočasnej pracovnej neschopnosti od lekára zasiela tieto oznámenia o dočasnej pracovnej neschopnosti priamo na adresu Sociálnej poisťovne Čadca a nie žalovanej. O tom, že bol žalobca znovu práceneschopný od 07.01.2019 sa žalovaná po prvýkrát dozvedela až prevzatím zásielky zo dňa 23.01.2019. Žalovaná nemala žiadnu informáciu do 18.01.2019, že žalobca ukončil dočasnú pracovnú neschopnosť ku dňu 30.12.2018, túto informáciu poskytla žalovanej Sociálna poisťovňa Čadca dňom 18.01.2019. Taktiež nie je pravdou, že doklady z dočasnej práce neschopnosti od 04.09.2018 do 26.10.2018, od 05.11.2018 do 30.12.2018 zasielal žalobca žalovanej doporučene, neexistuje o tom od žalobcu žiadna doporučená zásielka, ani návratka z tohto obdobia. Spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá pre žalovanú dodávateľsky viedla účtovníctvo vrátane mzdovej a pracovnej evidencie je práve žalobca, pričom napriek tomu, že podmienkou dodržiavania liečebného režimu bolo zdržiavať sa na adrese trvalého pobytu, ulica 1.mája 1051/88, Kysucké Nové Mesto sa žalobca pravidelne zdržiaval v budove spoločnosti PK Partner SK s.r.o. na Športovej 1334, Kysucké Nové Mesto, čím sa dopúšťal porušovania liečebného režimu. Aj predmetná zmluva o vedení účtovníctva č.6 zo dňa 31.08.2017 uzavretá so spoločnosťou žalobcu PK Partner SK s.r.o. na vedenie účtovníctva je absolútne neplatná, keď na uvedenú činnosť v oblasti vedenia účtovníctva v tom čase nemala uvedená spoločnosť oprávnenie. Svedčí o tom aj dodatočný zápis z predmetu činnosti - vedenie účtovníctva v januári 2019 do obchodného registra tejto spoločnosti. Žalovaná teda skončila pracovný pomer so žalobcom na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu viac dňovej neospravedlnenej neprítomnosti žalobcu v práci od 31.12.2018. Predmetná písomnosť bola žalobcovi doručovaná zo strany žalovanej poštovým doručovateľom (Slovenská pošta a.s.) a tiež poštovým kuriérom. Doručovanie zásielky bolo vykonávané 5-krát poštovým doručovateľom a tiež kuriérom na adrese trvalého bydliska žalobcu, na ktorej bol povinný sa zdržiavať podľa informácií zo sociálnej poisťovne a taktiež bol súbežne kontaktovaný aj na adrese jeho spoločnosti PK Partner SK s.r.o. Kysucké Nové Mesto. Dokonca bol kontaktovaný SMS správou poštového doručovateľa (Slovenská pošta a.s.) telefonicky. Zároveň bola žalobcovi predmetná zásielka s okamžitým skončením doručovaná aj osobne zástupcom spoločnosti PTL KOVO s.r.o. L. M., za prítomnosti svedkov Ing. P. M. a Y. E. na adrese trvalého bydliska žalobcu,
o čom je vyhotovený videozáznam. Telefonicky bol žalobca kontaktovaný dňa 01.02.2019, avšak hovor prevzala jeho manželka.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.06.2019 (č.l.148-150 spisu) zotrval na svojej žalobe a v celom rozsahu poprel tvrdenia žalovanej. Žalovaná na podporu svojich tvrdení neprodukovala žiadne hodnoverné dôkazy, pokiaľ ide o pracovníčku vykonávajúcu účtovníctvo, táto disponovala oprávneniami, ktoré jej konatelia nezrušili a preto si riadne plnila svoje povinnosti. Ak by konatelia žalovanej konali s odbornou starostlivosťou a bola by pravda, že žalobca ich o začatí práceneschopnosti neinformoval, mohli takúto informáciu zistiť z registra sociálnej poisťovne. Spoločnosť PK Partner SK s.r.o. dlhodobo vykonávala účtovnícke práce pre žalovanú, konatelia žalovanej o tomto mali vedomosť. Pokiaľ by konali s odbornou starostlivosťou, mohli si dokumentáciu o PN žalobcu kedykoľvek overiť a vedenie účtovníctva s touto spoločnosťou zrušiť. Ďalej poukázal na prípady z praxe, keď zamestnávateľ pre nevedomosť o PN zamestnanca s ním zrušil pracovný pomer, avšak súdy takýto dôvod neuznávajú, pretože v danom prípade zamestnanec sa objektívne previnil iba tým, že práceneschopnosť v súlade s § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce neoznámil zamestnávateľovi a následne nepreukázal, za čo zamestnanci samozrejme hrozí pracovnoprávny postih. V prejednávanej veci však neboli dané žiadne zákonné dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu, alebo na iný spôsob ukončenia pracovného pomeru.
4. Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2019 sporové strany zotrvali na svojej doterajšej argumentácii.
5. Právny zástupca žalobcu na doplnenie uviedol, že žalobca za trvania pracovného pomeru žalovanej doložil výkaz prác, výkaz dochádzky do zamestnania, prácu vykonával na dohodnutom mieste výkonu práce, prevzal stravné lístky. Všetky spomenuté doklady tak ako bolo zaužívané odovzdával účtovníčke, ktorá spracovávala účtovníctvo žalovanej spoločnosti, táto uvedené doklady zaúčtovala. Pokiaľ ide o doručovanie, nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca si zásielku neprevzal v odbernej lehote, bol práceneschopný, navštevoval lekárov. Pokiaľ by bola stanovená na doporučených zásielkach úložná doba štandardne 18 dní, je predpoklad, že by si tieto zásielky prevzal, avšak v dokladoch ktoré predložila žalovaná strana je nesporné, že úložná doba týchto zásielok bola 5 alebo 10 dní, aj v tom je príčina, prečo si žalobca tieto zásielky nevyzdvihol. Pracovná zmluva bola uzavretá dňom 31.08.2018 čo bol piatok, nasledovali víkendové dni 01. a 02.09., pondelok 03.09. a 04.09. bola zmluva zaregistrovaná na sociálnej poisťovni. Keďže sa tieto záležitosti nestihli vybaviť v piatok 31.08.2018 podľa informácií účtovníčka, ktorá ma na starosti vo firme spracovávanie účtovníctva žalovanej spoločnosti bola s deťmi v škole a ten deň to nestihla, preto to urobila až 04.09.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej strany, že zmluva by mala byť neplatná z dôvodu, že p. žalobca zmluvu uzatvárala aj za zamestnávateľa aj za zamestnanca, v zmysle ustálenej judikatúry toto nie je dôvod neplatnosti pracovnej zmluvy. Navyše, v čase uzavretia zmluvy pán žalobca bol jediným štatutárnym zástupcom žalovanej spoločnosti, nik iný s ním nemohol predmetnú zmluvu uzatvoriť. Pokiaľ ide dojednanú výšku mzdy, ktorá sa podľa žalovaného zdá nadštandardná, táto nemôže byť dôvodom neplatnosti pracovnej zmluvy.
6. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom, a to:
- pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom PTL KOVO s.r.o. a zamestnancom P. M. z č.l.9 spisu,
- zaslanie výkazov zo spoločnosti PK partner SK s.r.o. žalovanej spoločnosti spolu s fotokópiou doručenky zo dňa 04.01.2019 spolu s prílohami( listiny v súvislosti so spracovaním mzdy za 12/2018 z č.l.10 a nasled. Spisu)
- zaslanie výkazov na spracovanie mzdy za 1/2019 z č.l.26 a nasled. spisu,
- zaslanie výkazov ako podklad na spracovanie mzdy za 2/2019 z č.l.42 a nasled. spisu,
- prvá strana knihy príchodov a odchodov z č.l.56 spolu s rukou písanou vyplnenou dochádzkou príchodov a odchodov za obdobie od 03.09.2018 do 22.02.2019,
- fotokópia potvrdenia o dočasnej PN žalobcu z č.l.57 spisu,
- fotokópia podacích lístkov a fotokópia doručenky zo dňa 13.02.2019 z č.l.58 spisu,
- fotokópia preukazu o trvaní dočasnej PN z č.l.59 spisu, potvrdenia od dočasnej PN z č.l.60,
- fotokópia podacieho lístka z č.l.61, fotokópia dokladu o dočasnej PN z č.l.62 spisu, fotokópia dokladu podací lístok č.l.63 spisu,
- výpisy zo slovenskej pošty sledovanie zásielok z .čl.64-65 spisu,
- odpoveď žalovaného zo dňa 19.03.2019 na okamžité skočenie pracovného pomeru z č.l.66 spisu,
- výzva na predloženie listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru z č.l.67 spisu,
- oznámenie o vybavení podania Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 10.05.2019 z č.l.143-144 spisu,
- čestné prehlásenie Bc. M. P. (č.l.315 s prílohami)
- obsah prílohovej obálky č.l.333,
ako aj s obsahom listín predložených žalovanou:
- okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 18.01.2019 z č.l.80-81 spisu,
- fotokópie nedoručených zásielok adresovaných žalobcovi spolu s potvrdením slov. pošty o pohybe zásielky z č.l.82 a nasled. spisu,
- žiadosť žalovaného adresovaná sociálnej poisťovni Čadca o vystavenie kópie preukazu o trvaní dočasnej PN k 30.11.2018 a 31.12.2018 z .čl.102 spisu,
- zaslanie kópie dočasnej PN žalobcu zo sociálnej poisťovne z č.l.103 spisu, spolu s prílohami z č.l.104-105 spisu,
- žiadosť žalovaného adresovaná sociálnej poisťovni o vystavenie potvrdení o dočasnej PN, preukazu o trvaní dočasnej PN a potvrdenia o dočasnej PN za 10/2019 - ukončenie z č.l.107 spisu,
- odpoveď sociálnej poisťovne spolu s pripojenými dokladmi z č.l.108 a nasled. spisu,
- odpoveď žalovaného na výzvu PZ žalobcu zo dňa 18.04.2019 z č.l.117-118 spisu, spolu so všetkými prílohami,
- zmluva o vedení účtovníctva č.6 medzi odberateľom PTL KOVO s.r.o. a dodávateľom PK partners SK s.r.o. z č.l.129 a nasled. spisu,
- žiadosť o potvrdenie, že podnikateľský subjekt je oprávnený podnikať v oblasti účtovných prác PK partners SK s.r.o. z č.l.133 a nasled. spisu,
- výpis z obchodného registra na PK partner SK s.r.o. z č.l.135 a nasled. spisu,
- výpis z obchodného registra na žalovaného z č.l.138-139 spisu,
- poskytnutie fotokópií dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, inšpektorátu práce Žilina z č.l.184-190,
- protokol zo dňa 10.05.2019 Inšpektorátu práce Žilina z č.l.191-193,
- správa o opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov z protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 10.05.2019 z č.l.194-196,
- Výplatná páska žalobcu z 11/2018 z č.l.197 spisu spolu s výpisom z ČSOB interbanking 24 z č.l.198 spisu,
- Pracovná zmluva medzi žalovaným ako zamestnávateľom a I. L. s prílohou č. 1 (prílohová obálka č. l. 203),
- Účtovná závierka žalovanej k 30.9.2018 (prílohová obálka č.l.203)
- Prílohy č. 1. až 15. Predložené žalovanou na pojednávaní dňa 09.01.2020 (č.l.236-314 spisu).
7. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daného žalobcovi listom žalovanej zo dňa 18.01.2019, v zmysle ktorého mal pracovný pomer skončiť ku dňu 08.02.2019. Podľa tvrdení žalobcu mal pracovný pomer vzniknúť pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, v mene ktorého konal žalobca. Prioritne sa súd zaoberal otázkou platnosti predmetnej pracovnej zmluvy. Okamžité skončenie pracovného pomeru prichádza do úvahy iba vtedy, ak došlo k platnému uzavretiu pracovného pomeru, preto súd ako predbežnú otázku riešil otázku vzniku a existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, teda medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018. V čase podpisovania pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 bol jediným konateľom žalovanej práve žalobca, ktorý bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. V zmysle predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 mal žalobca ako zamestnanec vykonávať počnúc od 01.09.2018 druh práce - logistik (popis činnosti obsiahnutý v bode 1 pracovnej zmluvy), pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, pri dohodnutej dĺžke pracovného času zamestnanca 40 hodín týždenne. Za vykonanú prácu bola dohodnutá mzda 2.500,- eur v hrubom/mesačne, ktorá bude fixná a nebude viazaná na počet odpracovaných dní a hodín, t.j. bude fixná pri odpracovaní najmenej jedného pracovného dňa. Ku mzde budú pripočítané nadčasové hodiny, príplatky, štátne sviatky ako i náhrady za práceneschopnosť, ďalšie príplatky podľa platného Zákonníka práce.
8. V prípadoch v ktorých konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným uzatvára zmluvu so „svojou“ obchodnou spoločnosťou, je potrebné v prvom rade riešiť otázku, či vôbec ide o stret záujmov. V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov vyslovene zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010 sp. zn. 4Cdo/177/2009).
9. Žalobca, ktorý bol konateľom žalovaného uzatvoril predmetnú pracovnú zmluvu na pozíciu Logistik spoločnosti sám so sebou. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.3.2018 23CoPr/4/2017 vyplýva: „V prípadoch zastúpenia, konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je podľa názoru Najvyššieho súdu analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby (sp. zn. 4 Cdo 177/2009). Stretom záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy konateľom zamestnávateľa so sebou samým ako zamestnancom sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 4 M Cdo 6/2009 zo dňa 16. decembra 2010, keď uviedol, že zmluva (dohoda), ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, je ako dvojstranný právny úkon výsledkom jednania, do ktorého obe strany (zamestnávateľ a zamestnanec) spravidla vstupujú s vlastnými (rozdielnymi) predstavami o ich obsahu a výsledku. Rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca je daná už tým, že - objektívne vzaté - chcú uzavrieť zmluvu (dohodu) pre seba čo najvýhodnejšiu; nič na tom nemení ani to, že prípadne dôjde k bezvýhradnému prijatiu ponuky, pretože aj v tomto prípade základné východiská účastníkov pre uzavretie zmluvy sú odlišné. Právne úkony smerujúce k vzniku a zániku pracovného pomeru, ktoré žalobca učinil v mene žalovaného ako zamestnávateľa a ich druhým účastníkom bol žalobca ako zamestnanec, by boli neplatné podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, na ktoré uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odkazovalo, bol neplatný právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom priečil zákonu alebo sa obchádzal alebo sa inak priečil záujmom spoločnosti. Uvedené ustanovenie však bolo účinné len do 31.03.2002. V súčasnosti uvedené upravuje § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. S poukazom na stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalobcu samého so sebou, teda v pozícii zamestnávateľa aj zamestnanca, súd považoval tento právny úkon s poukazom na § 22 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že medzi stranami nevznikol pracovný pomer, keďže výkon funkcie člena štatutárneho orgánu nemôže byť náplňou pracovného pomeru, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Navyše, vzhľadom na stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalobcu v pozícii zamestnávateľa aj zamestnanca, súd považoval tento právny úkon za absolútne neplatný. Taktiež s poukazom na skutočnosť, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nespĺňal jeden zo základných znakov závislej práce a predmetná pracovná zmluva teda nemohla založiť pracovnoprávny vzťah, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o platnosti skončenia pracovného pomeru a žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení a na základe pokynov zamestnávateľa...“
10. Stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy konateľom zamestnávateľa so sebou samým rieši Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 4 M Cdo 6/2009 zo dňa 16. decembra 2010: „Zmluva (dohoda), ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, je ako dvojstranný právny úkon výsledkom jednania, do ktorého obe strany (zamestnávateľ a zamestnanec) spravidla vstupujú s vlastnými (rozdielnymi) predstavami o ich obsahu a výsledku. Rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca je daná už tým, že - objektívne vzaté - chcú uzavrieť zmluvu (dohodu) pre seba čo najvýhodnejšiu; nič na tom nemení ani to, že prípadne dôjde k bezvýhradnému prijatiu ponuky, pretože aj v tomto prípade základné východiská účastníkov pre uzavretie zmluvy sú odlišné. Je možné preto uzavrieť, že rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzavretí zmluvy (dohody), ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, vylučuje, aby v mene zamestnávateľa učinila taký
právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy (dohody) ako zamestnanec, pretože nemôže zodpovedajúcim spôsobom „súčasne“ hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa. Právne úkony smerujúce k vzniku a zániku pracovného pomeru, ktoré žalobca učinil v mene žalovaného ako zamestnávateľa a ich druhým účastníkom bol žalobca ako zamestnanec, by boli neplatné podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce.“ Konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Poukázanie na rozhodnutie NS SR 4 Cdo 177/2009 je v danom prípade správne. V prípade uzatvárania pracovných zmlúv s členmi štatutárnych orgánov môže nastať otázka konfliktu záujmov, nakoľko na oboch stranách stojí tá istá osoba (konateľ podpisuje tú istú pracovnú zmluvu za spoločnosť i za seba). Osoba v postavení štatutárneho orgánu je povinná hájiť záujmy spoločnosti, čo je možné považovať v situácii, kedy vystupuje súčasne ako jej zamestnanec, len za ťažko dosiahnuteľné. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
11. S poukazom na stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalobcu samého so sebou, teda v pozícii zamestnávateľa aj zamestnanca, súd považoval tento právny úkon s poukazom na § 22 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Analógia použitia ust. § 39 Občianskeho zákonníka( neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom) je správna, pretože ust. § 242 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, na ktoré NS SR v rozhodnutí 4 M Cdo 6/2009 zo dňa 16. decembra 2010 odkazuje, bolo účinné len do 31.03.2002.
12. Aj s poukazom na skutočnosť, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nespĺňal jeden zo základných znakov závislej práce, nemohla predmetná pracovná zmluva založiť pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Pracovná zmluva teda nemohla založiť pracovnoprávny vzťah, nemožno ani rozhodovať o platnosti skončenia pracovného pomeru a žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.
13. Takýto vyššie popísaný stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy je zreteľne vidieť i v samotnej pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom ako zamestnancom ako žalovaným ako zamestnávateľom, v mene ktorého konal žalobca ako jediný konateľ spoločnosti (v čase uzatvárania predmetnej pracovnej zmluvy). Práve z obsahu samotnej pracovnej zmluvy vyplýva, že osoba v postavení štatutárneho orgánu zamestnávateľa je osobou totožnou so zamestnancom, pričom je evidentné, že pracovná zmluva je uzavretá v prospech zamestnanca, čo vyplýva i z dohodnutých mzdových dojednaní na pozícii logistik, a to vo výške 2.500,- eur v hrubom mesačne, pričom v roku 2016 v predmetnej pozícii ako logistik bol na základe pracovnej zmluvy zamestnaný I. L. (pracovná zmluvy zo dňa 15.04.2016 - prílohová obálka č.l.203 spisu), za dohodnutú mzdu 650,- eur v hrubom za odpracovaný mesiac, taktiež dojednanie, že predmetná mzda 2.500,- eur bude fixná a nebude viazaná na počet odpracovaných dní a hodín, t.j. bude fixná pri odpracovaní najmenej jedného pracovného dňa a ku mzde budú pripočítané nadčasové hodiny, príplatky, štátne sviatky, ako i náhrady za práceneschopnosť a ďalšie príplatky podľa platného zákonníka práce. Z ďalších predložených dokladov vyplýva, že predmetná mzda vo výške 2.500,- eur v hrubom si vyplácal žalobca sám sebe v hotovosti z poklade, a to aj napriek tomu, že napríklad v mesiaci december 2018 odpracoval jeden pracovný deň 31.12.2018 (č.l.20-21 spisu), podľa evidencie dochádzky predloženej a vyhotovenej zamestnancom, teda žalobcom. V pracovnej zmluve si žalobca dojednal dvojmesačné odstupné pri akomkoľvek spôsobe ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to pri vyplatení odstupného bez obmedzenia dĺžky pracovného pomeru. Ide o dojednanie, ktoré je v príkrom rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce a tendenčne v prospech žalobcu. Žalobca si sám sebe vyplácal mzdu v hotovosti, tak ako to vyplýva z predložených výdavkových dokladov (č.l.290, 292, 294, 296 spisu).
14. V danom prípade nielen že sa jedná o stret záujmov medzi žalobcom ako zamestnancom, ktorý konal aj v mene žalovaného ako zamestnávateľa, ale ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, z toho dôvodu takéto úkony nepožívajú právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného súd potom konštatuje, že predmetná pracovná zmluva zo dňa 31.08.2018 je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohla založiť pracovnoprávny vzťah, z toho dôvodu nemožno ani rozhodovať o platnosti/neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov súd potom žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol
a v ďalšom súd už nevyhodnocoval dôkazy produkované v konaní (týkajúce sa preukazovania porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu).
15. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.