Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. H., nar. X., proti

ţalovanej R. E., s.r.o., so sídlom v S., zastúpenej JUDr. M. Š., advokátkou, so sídlom v K.,

o náhradu mzdy za dovolenku, vedenej Okresným súdom Stropkov pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Svidník zo 17.12. 2007 č. k. -221 a rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 30.5.2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.5.2008 sp. zn. vo výroku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zaplatenie 65 908,-- Sk

a rozsudok Okresného súdu Svidník zo 17.12.2007 č. k. -221 vo výroku

o uloţení povinnosti ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 65 908,-- Sk z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom zo 17.12.2007 č.k. -221 uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 103 950,-- Sk s príslušenstvom, 12,5% úrokom

z omeškania ročne od 15.12.2003 do zaplatenia, všetko do troch dní, a vo zvyšku ţalobu

zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň uloţil

obom účastníkom konania zaplatiť náhradu trov konania štátu, kaţdému vo výške 600,-- Sk,

so splatnosťou do troch dní na účet konajúceho súdu. Vychádzal zo skutočnosti, ţe pracovná

zmluva z X. zaloţila medzi účastníkmi konania pracovnoprávny vzťah, z ktorého odvodzoval

ţalobca svoj nárok na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rokoch 2002

2

a 2003 a zo skutočnosti, ţe ţalobca nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho

kalendárneho roku v dôsledku skončenia jeho pracovného pomeru X. Z pracovnej zmluvy mal

preukázaným, ţe jej účastníkmi v postavení zamestnanca bol ţalobca a v postavení

zamestnávateľa ţalovaná, zastúpená konateľom - ţalobcom, vymenovaným do funkcie

konateľa s účinnosťou od X. na základe uznesenia valného zhromaţdenia zamestnávateľa z X.

v zmysle čl. X ods. 2 spoločenskej zmluvy o zaloţení ţalovanej. K skončeniu pracovného

pomeru ţalobcu došlo dohodou o skončení pracovného pomeru z X. Ţalobcovi prisúdil

náhradu mzdy v zmysle za nevyčerpanú

dovolenku 12,5 dňa v roku 2002 a 10 dní v roku 2003. Výšku náhrady mzdy 103 950,-- Sk

stanovil v súlade s ustanovením a vo výške priemerného

zárobku, ktorý v rozhodnom období bol 577,50 Sk za hodinu (577,50 Sk x 8 x 22,5). Úroky z

omeškania prisúdil v zmysle a vo výške dvojnásobku

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňaţného dlhu, ktorým stanovil najbliţší

výplatný termín, 15. deň v mesiaci december 2003. Rozhodnutie o trovách konania

účastníkov odôvodnil ustanovením a „pribliţne rovnakou“ úspešnosťou

oboch účastníkov konania a o trovách konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1

a výsledkom konania spolu s neexistenciou predpokladov na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Krajský súd v Prešove (odvolací) súd o odvolaní oboch účastníkov konania rozsudkom

z 30.5.2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti

ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 65 908,-- Sk a vo výroku, ktorým ţalobu vo zvyšku zamietol,

potvrdil v zmysle z dôvodu vecnej správnosti, a v zostávajúcej časti podľa

ods. 1 písm. h/ zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Stotoţnil sa

so skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v jej základe, výšku

prisúdenej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku však stanovil odlišne. Dôvodnou

nepovaţoval odvolaciu námietku ţalovanej, ţe činnosť štatutárneho orgánu obchodnej

spoločnosti ţalovanej nemohol vykonávať ţalobca, ktorý bol konateľom ţalovanej,

v pracovnom pomere. Vychádzal z ustanovenia , ktoré

povaţoval ustanovením, ktoré nemá kogentnú povahu, a vyslovil, ţe nie je vylúčené, aby

zamestnanec spoločnosti bol vymenovaný alebo zvolený za člena štatutárneho, či iného

orgánu, a napokon nič nebráni ani tomu, aby sa člen určitého orgánu spoločnosti stal aj

zároveň jej zamestnancom. Pracovnoprávny vzťah účastníkov povaţoval zaloţeným

3

pracovnou zmluvou z X. tieţ aj z dôvodu, ţe následne po uzavretí spornej pracovnej zmluvy

účastníci konania uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru X., ku ktorému dňu aj

pracovný pomer ţalobcu u ţalovanej skončil, a z výplatných pások ţalobcu vyplýva, ţe za

výkon práce na základe spornej pracovnej zmluvy ţalobca poberal mzdu. Zohľadniac

odvolaciu námietku ţalovanej o výške prisúdenej mzdy, náhradu mzdy za nevyčerpanú

dovolenku stanovil vo výške 65 908,-- Sk, vychádzajúc zo skutočnosti, ţe ţalobca

nepreukázal vznik nároku na dodatkovú výmeru dovolenky, ktorú pri stanovení náhrady mzdy

zohľadnil súd prvého stupňa, a aj priemerný hodinový zárobok v rozhodnom období uplatnil

ţalobca niţší 568,18 Sk, neţ aký zohľadnil súd prvého stupňa (577,50 Sk).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet ţalovanej podal mimoriadne

dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo 17.12. 2007 č.k. -221,

výroku o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 65 908,-- Sk a proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 30.5. 2008 sp. zn. , výroku o potvrdení rozsudku

súdu prvého stupňa vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 65 908,-- Sk.

Navrhol oba rozsudky uvedených súdov v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť v rozsahu

zrušenia Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci [ ] oboma súdmi niţších

stupňov, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníčky konania -

ţalovanej, nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami ( ).

Podmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je existencia

pracovnoprávneho vzťahu, ktorá v danom prípade splnenou nebola. V predmetnom prípade

právny úkon, označený pracovnou zmluvou nezaloţil medzi účastníkmi pracovný pomer,

a preto ţalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku nemá daný

právny základ. Podľa mimoriadneho dovolateľa v preskúmavanej veci išlo o nedovolený

súbeh funkcie konateľa a pracovného pomeru, t.j. časový a vecný súbeh dvoch právnych

reţimov prameniacich z dvoch rozličných kódexov ( a ),

ktoré spočívajú na výrazne odlišnej koncepcii úpravy. K dovolenému súbehu výkonu funkcie

konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by ţalobca vykonával

na základe pracovnej zmluvy, uzavretej so všetkými náleţitosťami, v prospech ţalovanej

práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa

nezamieňali a aby bolo zrejmé, ţe tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená

táto podmienka, pracovný pomer nemôţe vzniknúť. Právna úprava síce nebráni tomu, aby iné

činnosti pre obchodnú spoločnosť vykonávala fyzická osoba - zamestnanec, ktorý je

4

štatutárnym orgánom, na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ druhom práce nie je

výkon činnosti štatutárneho orgánu, ale iná pracovná činnosť spĺňajúca všetky právne

charakteristiky závislej práce. Vychádzal z ustanovení a

(platného do 31.3.2002). Súčasne zohľadnil aj ustanovenie

písm. a/ , podľa ktorého sa riadia bez ohľadu na povahu účastníkov, aj

vzťahy medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov

spoločnosti a obchodnou spoločnosťou. Keďţe právna teória nepripúšťa, aby neplatný právny

úkon bol konvalidovaný následnými právnymi úkonmi nesprávne pomenovanými, nesúhlasil

mimoriadny dovolateľ s názorom odvolacieho súdu, ktorý povaţoval tvrdenia ţalovanej

o tom, ţe medzi účastníkmi nevznikol pracovný vzťah za bezpredmetné s poukazom

na predloţené listinné dôkazy a výpoveď svedka H.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu tvrdil, ţe na základe spornej

pracovnej zmluvy z X. okrem činnosti štatutárneho orgánu vykonával aj iné činnosti,

robotnícke (výkopové práce), funkciu riaditeľa ľudských zdrojov a funkciu riaditeľa

marketingu. Opakovane poukázal na predchádzajúce schválenie pracovnej zmluvy, uzavretej

ním v postavení konateľa obchodnej spoločnosti, väčšinovým spoločníkom R. E. na valnom

zhromaţdení konanom X. a X. Podľa ţalobcu opodstatnenosti ním ţalobou uplatneného

nároku svedčia zostatok nevyčerpanej dovolenky a vyjadrenie Inšpektorátu práce P. zo X.

Ţalobca argumentoval ustanoveniami , v zmysle ktorých uvedený zákon

pracovnoprávny vzťah medi štatutárnym orgánom a obchodnou spoločnosťou predpokladá.

V zmysle ustanovenia z pracovnej zmluvy a konania jej

účastníkov, ktorí obaja na jej základe plnili, vyplýva záver o úmysle oboch zmluvných strán

uzavrieť pracovnú zmluvu medzi štatutárnym orgánom a obchodnou spoločnosťou pri

odplatnom výkone funkcie. Navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla oba rozsudky súdov

v mimoriadnym dovolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť

na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Podľa jej názoru oba rozsudky sú arbitrárne, pretoţe

súdy neodôvodnili ústavne nesúladnú aplikáciu právnej normy (nezaloţenú na stálosti

výkladu) na danú vec a ničím neodôvodnený odklon rozhodnutí od ustálenej súdnej praxe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

5

pojednávania ( v spojení s ), preskúmal napadnuté

rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( v spojení s ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacím dôvodom uplatneným mimoriadnym dovolaním je nesprávne právne

posúdenie veci oboma súdmi niţších stupňov ( ), spočívajúcom

v nesprávnej aplikácii ustanovenia a

vo veci samej.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môţe spočívať v tom, ţe súd vec posúdil podľa

nesprávneho právneho predpisu, alebo ţe správne pouţitý právny predpis nesprávne vyloţil,

prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci ( ) je posúdiť, či okresný súd i krajský súd

na zistený skutkový stav pouţili správnu právnu normu a či ju správne interpretovali.

Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo

rozhodujúce pre rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, t.j. ak na takomto

právnom posúdení napadnuté rozhodnutia spočívajú.

Povinnosťou súdov je interpretovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho

6

poriadku predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných

práv a slobôd.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk

zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde

ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Podľa prechodného ustanovenia ,

účinného od 1. apríla 2002, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne

vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré

z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších

predpisov.

Prejednávanú vec je treba posudzovať aj v súčasnej dobe - vzhľadom k tomu, ţe

predmetom konania je nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odvodzovaný ako

nárok z pracovného pomeru vzniknutého na základe pracovnej zmluvy z X., podľa zákona č.

účinného do 31. marca 2002, pretoţe podmienkou vzniku nároku

na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je pracovný pomer zaloţený pracovnou zmluvou

z X. Ak by nevznikol medzi ţalobcom a ţalovanou pracovný pomer, neprichádza do úvahy

ani aby takýto neexistujúci pracovný pomer zaloţil nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú

dovolenku.

V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu je nepochybné (účastníci zistený

skutkový stav v tejto časti nesporovali), ţe ţalobca bol na základe uznesenia valného

zhromaţdenia ţalovanej z X. vymenovaný v zmysle ustanovenia čl. X ods. 2 spoločenskej

zmluvy o zaloţení ţalovanej do funkcie konateľa s účinnosťou od X. a zároveň bol aj jej

spoločníkom. Spornou skutočnosťou je vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi

konania na základe pracovnej zmluvy z X., ktorú je potrebné postaviť naisto, nakoľko nárok

ţalobcu uplatnený ţalobou, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, je nárokom

vyplývajúcim z pracovného pomeru riadiacim sa .

Z predmetnej pracovnej zmluvy je zrejmé, ţe pri jej uzavretí bol zamestnávateľ

zastúpený konateľom - ţalobcom. Z uvedeného vyplýva, ţe na oboch zmluvných stranách, aj

za zamestnávateľa a aj za zamestnanca, vystupovala jedna a tá istá fyzická osoba - ţalobca.

7

Generálny prokurátor Slovenskej republiky argumentoval, ţe sporná pracovná zmluva

bola uzavretá na výkon funkcie konateľa ţalobcu v pracovnom pomere, ktorej uzavretie je

v rozpore so zákonom, a preto pracovný pomer medzi účastníkmi sporná pracovná zmluva

zaloţiť nemohla. Rovnako aj obrana ţalovanej počas konania v rámci odvolacej námietky

bola zaloţená na tvrdení, ţe ţalobca nemohol vykonávať funkciu konateľa v pracovnom

pomere na základe spornej pracovnej zmluvy. Z tohto pohľadu oba súdy predmetnú vec však

neposúdili.

Zamestnanec sa v pracovnom pomere podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov

zamestnávateľa na plnení jeho úloh ( ). Pracovný pomer sa

zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, voľbou alebo vymenovaním

(, a ). Menovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich

zamestnancov menovaných do funkcie podľa osobitných predpisov a u vedúcich

zamestnancov vymedzených v ustanovení , ktorých do funkcie

menuje u zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán a u zamestnávateľa,

ktorý je fyzickou osobou, zamestnávateľ (§ 27 ods. 4 Zák. práce).

Podľa ustálenej judikatúry súdov skutočnosť, ţe fyzická osoba bola vymenovaná

štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľom), sama osebe nebráni

tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych

predpisov, napríklad pracovnú zmluvu, dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovný

pomer, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a pod. V tomto smere je správnym, avšak nie

úplným záver odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné skúmať, či zmluva (dohoda) nesmeruje

k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého náplňou by bol

výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ zmluva

(dohoda) nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu

s náplňou výkonu činnosti štatutárneho orgánu, nie je taký právny úkon neplatný podľa

ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce, pretoţe sa svojim obsahom ani účelom neprieči

zákonu, neobchádza ho a ani sa inak neprieči záujmom spoločnosti. V rozpore so zákonom

však je situácia, aby ţalobca vykonával činnosť štatutárneho orgánu ţalovanej (jej konateľa)

v pracovnom pomere. V takom prípade je preskúmavaná zmluva v zmysle ustanovenia § 242

ods. 2 písm. a/ Zák. práce neplatným právnym úkonom a nemohol podľa nej vzniknúť medzi

ţalobcom a ţalovanou platný pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah. Z tohto

hľadiska však oba súdy niţších stupňov prejednávanú vec neposudzovali.

8

Podľa ustálenej judikatúry súdov činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením

obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, ţe nie je

spoločníkom, pretoţe výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce

v zmysle ustanovenia § 29 ods. l písm. a/ Zák. práce a vznik a zánik tohto právneho vzťahu

nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom spoločenskej zmluvy.

Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné

činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe

pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného

pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu.

Nemoţno vylúčiť ani prípady, ţe niektorý zo spoločníkov a konateľov spoločnosti by

vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký

pomer musel by byť dohodnutý so všetkým náleţitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca

a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, ţe došlo aj k uzavretiu pracovného

pomeru a ţe činnosť spoločníka a tieţ konateľa si vzájomne nekonkurujú.

Za tejto situácie je potom pre rozhodnutie vo veci samej predovšetkým významné, či

ţalobca bol ako konateľ ţalovanej oprávnený učiniť v mene ţalovanej ako zamestnávateľa

sporný pracovnoprávny úkon.

Skutočnosť, ţe ţalobca bol menovaný konateľom ţalovanej, teda sama osebe nebránila

tomu, aby s ním ţalovaná ako zamestnávateľ uzavrela pracovnú zmluvu alebo inú zmluvu

(dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov. Nie je ani vylúčené (a zákon s takouto

skutočnosťou i výslovne počíta - § 132 ods. 3 Obch. zák.), aby konateľ uzavrel v mene

spoločnosti s ručením obmedzeným zmluvu (dohodu), pri ktorej druhou zmluvnou stranou je

sám tento konateľ ako fyzická osoba. V kaţdom jednotlivom prípade je však treba skúmať, či

pri právnom úkone nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným

ako zamestnávateľom na strane jednej a jej štatutárnym orgánom ako zamestnancom na strane

druhej. Aj keď nemá v tomto smere výslovnú úpravu, z ustanovenia

ods. 2 Zák. práce, ktorý vylučuje, aby iného zastupoval ten, ktorého záujmy sú v rozpore

so záujmami zastúpeného, je treba analogicky dôvodiť, ţe štatutárny orgán spoločnosti

s ručením obmedzeným nemôţe platne jednať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ, ak sú

jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba a môţe zamestnávať fyzické

osoby v pracovnoprávnych vzťahoch (§ 8 ods.1 Zák. práce).

9

Právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch činia v mene zamestnávateľa, ktorý je

právnickou osobou, jej štatutárny orgán, osoby ním poverené, iní zamestnanci

zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov (tieto osoby sú oprávnené ako

orgány zamestnávateľa činiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií

stanovených organizačnými predpismi), ďalší zamestnanci zamestnávateľa, ktorých

zamestnávateľ písomne poveril, aby činili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch

v jeho mene, a zástupcovia zamestnávateľa (§ 9 ods.1 a 2 a § 14 aţ 16 Zák. práce).

Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej konateľ (§ 133 ods. 1

), ktorého menuje valné zhromaţdenie z radov spoločníkov alebo

iných fyzických osôb (§ 133 ods. 3 Obch. zák.). Valné zhromaţdenie spoločnosti s ručením

obmedzeným a ani jej spoločníci nie sú - ako vyplýva z ustanovenia § 9 Zák. práce - orgány,

ktoré by boli oprávnené v mene zamestnávateľa činiť v pracovnoprávnych vzťahoch

akékoľvek právne úkony.

Zmluva (dohoda), ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného

pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, je ako dvojstranný právny úkon

výsledkom jednania, do ktorého obe strany (zamestnávateľ a zamestnanec) spravidla vstupujú

s vlastnými (rozdielnymi) predstavami o ich obsahu a výsledku. Rozdielnosť záujmov

zamestnávateľa a zamestnanca je daná uţ tým, ţe - objektívne vzaté - chcú uzavrieť zmluvu

(dohodu) pre seba čo najvýhodnejšiu; nič na tom nemení ani to, ţe prípadne dôjde

k bezvýhradnému prijatiu ponuky, pretoţe aj v tomto prípade základné východiská účastníkov

pre uzavretie zmluvy sú odlišné. Je moţné preto uzavrieť, ţe rozdielnosť záujmov

zamestnávateľa a zamestnanca pri uzavretí zmluvy (dohody), ktorá smeruje k vzniku

pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku,

vylučuje, aby v mene zamestnávateľa učinila taký právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá

je druhým účastníkom zmluvy (dohody) ako zamestnanec, pretoţe nemôţe zodpovedajúcim

spôsobom „súčasne“ hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy spoločnosti ako

zamestnávateľa. Právne úkony smerujúce k vzniku a zániku pracovného pomeru, ktoré

ţalobca učinil v mene ţalovanej ako zamestnávateľa a ich druhým účastníkom bol ţalobca

ako zamestnanec, by boli neplatné podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce.

Okolnosť, či jediný spoločník ţalovanej s takým právnym úkonom (pri výkone pôsobnosti

valného zhromaţdenia) súhlasil, je pritom nerozhodná, pretoţe - ako bolo uvedené vyššie -

nie je orgánom ţalovanej a nie je preto oprávnený činiť v jej mene v pracovnoprávnych

vzťahoch ţiadne právne úkony.

10

Na základe uvedeného, v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa

spornou pracovnou zmluvou z hľadiska jej obsahu, najmä posúdiť dohodnutý druh práce

a vyvodiť záver, či pracovná zmluva bola medzi účastníkmi dohodnutá na výkon činnosti

konateľa ţalovanej alebo na určitý druh práce. Posúdiť predmetnú zmluvu v prípade, ţe medzi

účastníkmi bol dohodnutý určitý druh práce, iný neţ výkon funkcie konateľa, z pohľadu

rozporu záujmov zamestnanca a zamestnávateľa pri jej uzavretí, vzhľadom k tomu, ţe za obe

zmluvné strany konala rovnaká fyzická osoba, ţalobca.

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudky okresného súdu i krajského súdu, v mimoriadnym

dovolaním napadnutom rozsahu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďţe to

vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníčky konania a túto ochranu

nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudky okresného a krajského súdu

v mimoriadnym dovolaním napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie ( v spojení s ) s tým, ţe právny názor ním

vyslovený je pre okresný súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová