Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-99-2019.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13Csp/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu R. Ú. T., I..J.., skrátený názov: R., I..J.., so sídlom T., E. F. X, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej P. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom H. T.O., S. XXXX/XX, o zaplatenie 3 351,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca R. Ú. T., I..J.. sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2019 domáhal zaplatenia sumy 3 351,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia. Uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti B. M. U., I..J.., P. z titulu zlúčenia, ktorá spoločnosť uzatvorila dňa 20.08.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 6 137,44 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 97-mich mesačných splátkach po 135,19 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 13 113,43 eur. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná sumu 6 149,37 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, listom - Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 3 351,67 eur, pričom žalobca si uplatňoval i zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Zmluvnú pokutu v sume 555,48 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 9 171,04 eur, pričom uhradila iba 6 149,37 eur, ktorá suma predstavuje riadne splátky poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 330 eur. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca nasledovné listiny: Notárska zápisnica N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017, Prílohu k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017, Plná moc, Prehľad splátok a úhrad, Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 15.08.2014, Predžalobnú upomienku zo dňa 26.11.2016, Doručenku a Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.09.2019 a na pojednávaní dňa 09.01.2020 uviedla, že v plnom rozsahu uznáva svoj dlh a snaží sa ho splácať pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur, a žiada o to, aby i naďalej mohla splácať svoj dlh v mesačných splátkach.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom, ex offo oboznámením s priemernými úrokovými mierami v období poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Z Notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 bolo zistené, že obchodná spoločnosť B. M. U., I..J.., P., uzatvorila s obchodnou spoločnosťou R. Ú. T., I..J.., skrátený názov: R., I..J.., T. a obchodnou spoločnosťou R. A., I..J.., T., projekt rozdelenia zlúčením, pričom v zmysle prílohy k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017 vyplýva, že právnym nástupcom pri produktoch X. a J. H.I. je R., I..J..
5. Dňa 15.08.2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosť B. M. U., I..J.., P., ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 6 137,44 eur a ktorú pôžičku sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s 25,12 % ročným úrokom v pravidelných 97-mich mesačných splátkach po 138,29 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2014, pričom ďalšie splátky mali byť splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 09/2022. RPMN bola vo výške 25,12 % p.a., priemerná hodnota RPMN vo výške 16,81 % p.a. a celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť bola v sume 13 414,13 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 7 276,69 eur.
6. Podľa časti 3 bod 3.1 Zmluvy, spoločnosť poskytne klientovi pôžičku bezhotovostne prevodom na osobný účet klienta, číslo ktorého uvedie klient v zmluve najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prípade, ak klient splní všetky podmienky na jej uzavretie.
7. Podľa časti 5 bod 5.3 Zmluvy, spoločnosť je povinná poskytovať pôžičku za podmienok dohodnutých v zmluve.
8. Podľa časti 5 bod 5.4 Zmluvy, klient je povinný plniť spoločnosti za poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.
9. Podľa časti 6 bod 6.1 Zmluvy, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok.
10. Podľa časti 11 bod 11.4 Zmluvy, spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
11. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaná mala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 135,19 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.09.2014. Tiež bolo zistené, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 19.01.2017 a že žalovaná do dňa podania žaloby uhradila celkovo 6 249,37 eur.
12. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016 právny predchodca žalobcu, spoločnosť B. M. U., I..J.., P.E., oznámil žalovanej, že ku dňu vyhotovenia upomienky má nedoplatok na splátkach k zmluve č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 20.08.2014 v celkovej výške 675,95 eur. Zároveň žalovanú upozornil, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 08.12.2016.
13. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX stal splatný v celom rozsahu. Dlžná čiastka predstavovala sumu 6 064,83 eur.
14. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny bolo zistené, že úrok pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti nad 5 rokov bol v mesiaci august 2014 vo výške 12,52 % ročne.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
28. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
31. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 15.08.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorou vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľke peňažné prostriedky a žalovaná sa tieto zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom § 9 ods. 2 písm. f) ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne ukončenia splácania svojho úveru. Za splnenie povinnosti zo strany žalobcu ako veriteľa uviesť údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti nemožno považovať len uvedenie počtu splátok úveru. Podľa názoru súdu takýto dôležitý údaj je veriteľ povinný zakomponovať do textu samotnej zmluvy.
36. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Zákonnej požiadavke na obsiahnutie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úver nezodpovedá jej vymedzenie prostredníctvom určitého časového úseku, či obdobia, hoci aj ohraničeného na jeho začiatku a konci. Vymedzenie termínu splatnosti ako „97 splátok“ nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný. Systematickým výkladom ostatných ustanovení predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s informáciou, kedy, ku ktorému dňu v mesiaci, sú splátky splatné síce možno dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru, avšak ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento termín musí byť jasne a
presne vymedzený na jednom mieste v zmluve - v jednom jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus, súd je toho názoru, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v prospech spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na ich mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie zákona považovať uvedenie doby, resp. časového úseku. (pozri uznesenie KSTN 5Co/363/2016 zo dňa 19.04.2017 a KSBA/9Co/22/2018 zo dňa 22.11.2018)
37. Vzhľadom ku skutočnosti, že Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 15.08.2014 neobsahuje tento povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd považuje predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov.
38. Žalobca tak od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok ani žiadne poplatky. Z tohto dôvodu je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej len zaplatenie rozdielu medzi reálne poskytnutou sumou 6 137,44 eur a sumou uhradených splátok vo výške 6 249,37 eur (ktorú výšku mal súd za preukázanú z prehľadu splátok). Avšak z daného vyplýva, že žalovaná na predmetný úver uhradila o 111,93 eur viac ako bola povinná, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. Pre úplnosť súd dodáva, že podľa jeho názoru je predmetná zmluva v časti úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže žalobca poskytol žalovanej sumu 6 137,44 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 25,12 %, avšak podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci august 2014 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov priemerný úrok vo výške 12,52 % p.a., pričom v zmluve bola ročná úroková sadzba 25,12 %, čo predstavuje viac ako 2-násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch
40. Dobré mravy (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
41. Súd má za to, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluve viac ako 2-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je zrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu považoval zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX v časti týkajúcej sa výšky úrokov zo zmluvy o pôžičke za neplatnú a predmetnú zmluvu za bezúročnú. (pozri rozsudok NS SR zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)
42. Keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 % a o ktorej výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).