Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/363/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne P. S., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Z. republiky, bytom O. XXX/X, Ilava, zastúpenej CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., so sídlom Zlatovská 22, Trenčín, IĆO 36 865 222 proti žalovanému Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO 44 250 029 o určenie neplatnosti zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/293/2014-78 zo dňa 24. júna 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobkyne o určenie, že rozhodcovská zmluva k zmluve o pôžičke č. 580347 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná zastavil /výrok I./, určil, že zmluva o pôžičke č. 580347 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov /výrok II./, žalobu žalobkyne o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol /výrok III./, a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania /výrok IV./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete svojej činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov od 25.02.2005. Dňa 20.12.2011 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke so schválenou výškou pôžičky 1.300 eur. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť veriteľovi pôžičku v 60 mesačných splátkach po 41,72 eur, v ktorých je obsiahnuté poistenie 1,18 eur (pri sadzbe 2,9%). V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 28,19%, ročná úroková sadzba 28,19%, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%, termín konečnej splatnosti 12/2016, celková suma pôžičky vo výške 2.351,32 Eur a celkové náklady spotrebiteľa 1.132,40 eur. V bode II zmluvy o pôžičke označenom "Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii" je uvedený názov zamestnávateľa žalobkyne, jej priemerný čistý mesačný príjem 350 eur zistený z kópie výplatnej pásky. V bode VII zmluvy označenom "Vyhlásenia klienta" je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, pričom žalobkyňa sa pred podpísaním Zmluvy oboznámila s Podmienkami k zmluve o pôžičke a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať". Žalobkyňa je v zmluve označená jej menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou bydliska. Žalobkyňa predložila aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.10.2010 /ďalej len "VOP"/. V bode I. definície VOP je uvedené, že pôžička znamená bezúčelový spotrebiteľský úver v

čiastke poskytnutej klientovi. Podľa bodu 6.1. VOP je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári, v zmluve, vo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v mesiaci. Podľa bodu 6.3. VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. Podľa bodu 6.4. VOP prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 11.2. VOP je uvedené, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky a v tento deň sa stáva pokuta aj splatnou. Podľa bodu 11.3. VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý je splatný na výzvu spoločnosti. V bode 11.4 VOP je uvedené, že súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky. Podľa bodu 12.1. VOP zmluva sa končí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta voči spoločnosti podľa zmluvy. V bode 12.2 VOP je stanovené, že klient a spoločnosť sú oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1. vyššie. V bode 12.3, 12.4. je upravené právo klienta odstúpiť od zmluvy a v bode 12.5 VOP právo klienta predčasne splatiť úver. V bode 14.24 VOP je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa klient a spoločnosť dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy a/ alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že prvá splátka úveru bola žalobkyni predpísaná dňa 20.03.2012, pričom žalobkyňa titulom úveru uhradila 15 splátok úveru x 41,72 eur, t.j. spolu 625,80 eur a poslednú splátku uhradila dňa 02.05.2013. Dňom 20.11.2013 je v prehľade splátok vyznačené zosplatnenie úveru v položke pokuta za vypovedanie. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že si od žalovaného vzala pôžičku vo výške 1.300 eur. Pôžičku použila na úhradu nákladov v domácnosti. Mala vtedy v starostlivosti maloletú 10 ročnú dcéru. Nevedela uviesť, koľko z tejto pôžičky žalovanému zaplatila. Doklady o tom pri sebe nemala; uviedla, že ich má doma. Zmluva bola uzavretá na pobočke VÚB banky, a.s. v Ilave. V tom čase dosahovala navrhovateľka zárobok zo zamestnania 270 eur v čistom. Pôžičku nezvládala splácať. Žalovaný žalobkyni zasielal výzvy na úhradu dlhu. Na tieto upomienky nereagovala, nežiadala o odklad splátok ani o menšie splátky. Žalobkyňa mala viac dlhov. Uviedla, že je nemajetná, býva v prenajatom jednoizbovom byte so svojou 13 ročnou dcérou, za ubytovanie hradí 285 eur mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaná v spoločnosti Deajung Dubnica nad Váhom, kde zarába 480 eur, niekedy aj menej podľa toho, aké má nadčasy. Má viacero neuhradených dlhov. Spláca jeden z nich a to Slovenskej sporiteľni a.s. v mesačných splátkach po 212 eur. Žalobkyňa si pred podpisom zmluvy pozrela základné podmienky úveru a to výšku pôžičky, výšku splátky, úrokovú sadzbu. Časť zmluvy, ktorá je napísaná malým písmom, tak tú nečítala a pokiaľ prečítala nejakú túto časť, vôbec jej nerozumela. Zamestnanca pobočky banky sa však nepýtala, aby jej vysvetlil, čo jednotlivé ustanovenia znamenajú. V priebehu konania vzala žalobkyňa späť žalobu v časti, v ktorej požadovala určiť, že rozhodcovská zmluva k zmluve o pôžičke č. 580347 je neplatná. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z."/, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 657 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že výrokom I. rozsudku konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v späťvzatej časti o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania. Pokiaľ ide o ďalší predmet konania, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 20.12.2011 zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola žalobkyni (spotrebiteľke) predložená už vo vopred dodávateľom pripravenom a predtlačenom formulári, teda bez možnosti žalobkyne akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Žalobkyňa tak obsah zmluvy pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti

a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľka, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve a toho, že úver použila na úhradu nákladov v domácnosti. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobkyni bol úver poskytnutý na jej osobnú potrebu a žalovaný úver poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti podľa výpisu z obchodného registra je poskytovanie úverov. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na uvedenú zmluvu o pôžičke sa potom vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalovaný. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V dôsledku tohto určenia bude medzi účastníkmi odstránený spor v tom, či žalovaný má právo požadovať od žalobkyne úroky a poplatky na základe predmetnej zmluvy. Žalovaný totiž na rozdiel od žalobkyne trval na tom, že predmetná zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a tým má žalovaný právo aj na úroky a poplatky. Podľa zhodných tvrdení účastníkov žalovaný zasielal žalobkyni výzvy na úhradu dlhu a z prehľadu splátok a úhrad jasne vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobkyni dlh na istine ale aj na úrokoch a poplatkoch, keď úver bol vyplatený v sume 1.300 eur, žalobkyňa uhradila z neho sumu 625,80 eur a žalovaný zosplatnil úver k 20.11.2013 s evidovaným neuhradeným zostatkom úveru 1.079,61 eur. V prípade určenia , že pôžička je bezúročná by bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému len nesplatenú časť istiny úveru, bez úrokov a poplatkov a úrok z omeškania v zákonnej výške. Z dôvodu právnej istoty žalobkyňa potrebuje mať vyriešenú otázku výšky jej dlhu z predmetnej zmluvy. Žalobkyňa podľa jej vyjadrenia má viacero nesplnených dlhov voči iným veriteľom, a aj z tohto dôvodu potrebuje vedieť výšku dlhu na základe zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 20.12.2011, aby mohla zariadiť svoj rodinný rozpočet pokiaľ ide o splácanie ostatných dlhov. Zároveň má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj z dôvodu, že sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na tieto okolnosti prípadu súd uzavrel, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe je daný. Súd sa v tomto smere tiež prikláňa aj k názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku výšku jeho dlhu voči dodávateľovi, nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie bodu 6.3. VOP, podľa ktorého v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V zmluve však nie je rozčlenené, aká suma z každej jednotlivej splátky pripadá na istinu úveru, aká suma na úrok, a aká suma na poistenie. Nie je postačujúce pokiaľ by sa toto rozčlenenie každej splátky dalo vypočítať z iných údajov v zmluve. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky spotrebiteľského úveru takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.01.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.05.2016). Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o konečnej splatnosti vymedzený v bode III zmluvy 12/2016. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru (deň, mesiac, rok) zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce, pokiaľ sa dá termín konečnej splatnosti vyvodiť, vypočítať z

iných ustanovení zmluvy. K rovnakému záveru dospeli i krajské súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.05.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.03.2016). Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v písomnej zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o pôžičke vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Nebol správny žalovaného výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľský úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov len vtedy ak by zmluva nemala písomnú formu a neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, pričom tieto podmienky citovanej právnej normy musia byť splnené kumulatívne. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (rovnako aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016). Keďže predmetný úver sa z uvedených dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. a), považuje za bezúročný a bez poplatkov súd už neskúmal, či bola v zmluve správne uvedená RPMN. Súd mal za to, že zmluvné ustanovenie o riadnom úroku z úveru v sadzbe 28,19% ročne je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska získaného z webovej stránky www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v decembri 2011 s dobou splatnosti od 1 roka do 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 15,50%. Úrok z úveru dojednaný v predmetnej zmluve takmer dvojnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a mieste (na území SR) a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Súd podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvné ustanovenie bodu 14.24 VOP o rozhodcovskej doložke. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Možnosť výberu súdu spotrebiteľom je tým len iluzórna. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť všeobecných podmienok, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť vrátane všeobecných podmienok. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať aj ustanovenie bodu 11.2 VOP, v ktorom sú upravená sankcia proti spotrebiteľovi za jeho omeškanie s úhradou splátok úveru. Podľa neho je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. Súd vyhodnotil ustanovenie o zmluvnej pokute vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatné z dôvodu, že nebolo individuálne dojednané a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bod 11 VOP obsahuje povinnosť iba navrhovateľky zaplatiť zmluvnú pokutu veriteľovi v prípade omeškania sa s úhradou splátok. Zmluvná pokuta pre prípad porušenia ustanovení zmluvy zo strany veriteľa dojednaná nebola. Text VOP vrátane dojednania o zmluvnej

pokute si dodávateľ pripravil vopred, odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Dodávateľ využil svoje postavenie, zmluvnú pokutu zakomponoval do VOP, a teda spotrebiteľ bol nútený VOP bezvýhradne prijať. Okrem tejto sankcie je dlžník v prípade omeškania s plnením splátok pôžičky povinný zaplatiť veriteľovi aj ďalšiu zmluvnú pokutu označenú ako sankčný úrok v zmysle bodu 11.3 VOP podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Porušenie tej istej povinnosti spotrebiteľom je teda viacnásobne sankcionované. V bode VII. Zmluvy o pôžičke označenom ako Vyhlásenia klienta predmetnej zmluvy je obsiahnuté neplatné ustanovenie o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorého klient svojím podpisom mal prejaviť súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby spoločnosť bola oprávnená požadovať od jeho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenie zabezpečovanej pohľadávky spoločnosti voči klientovi, a jedná sa o Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza V úplne neprehľadnom a nečitateľnom, napísanom veľmi malými písmenami ustanovení zmluvy. Je zrejmé, že uvedenú dohodu žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť, mohla zmluvu iba ako celok odmietnuť. Žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľné zmluvné podmienky sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Tieto zmluvné ustanovenia ako aj ustanovenie o výške úroku z úveru sú z uvedených dôvodov neplatné. Ich neplatnosť však nemá za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka neplatné časti právneho úkonu v zásade nezapríčiňujú neplatnosť celého právneho úkonu, ak ich možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Citované ustanovenie je vyjadrením teórie zachovania platnosti zmlúv. V danom prípade uvádzané zmluvné ustanovenia ako aj dojednanie o úroku z úveru možno oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy, ktorá ostáva platnou. Úrok z úveru je síce podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, no na vec sa vzťahujúci zákon č. 129/2010 Z.z. (ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 ods. 1) v prípade porušení zákonom stanovených povinností zo strany dodávateľa čo do obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionujú dodávateľa tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda ponechávajú v platnosti aj takúto vadnú zmluvu o úvere v tom smere, že spotrebiteľ nie je povinný platiť úroky z úveru, a ide o bezúročný úver. Súd nezistil, žeby žalovaný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver, pretože z textu zmluvy bod II. vyplýva, že žalovaný zistil zamestnávateľa navrhovateľky, výšku čistého mesačného príjmu žalobkyne podľa kópie výplatnej pásky, s tým, že výška jej príjmu osemnásobne prevyšuje výšku mesačnej úverovej splátky, čo je možné považovať za dostatočné posúdenie schopnosti splácať úver. Súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku ani namietané ustanovenie bodu 11.4 VOP, podľa ktorého súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky, pretože v danom ustanovení nie je stanovené, žeby vzniklo spoločnosti právo na náhradu týchto nákladov v paušálnej sume s tým že právo veriteľa požadovať od dlžníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky ako príslušenstvo pohľadávky vyplýva priamo zo zákona (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). S poukazom na uvedené súd výrokom II. vyhovel žalobe v časti určenia, že zmluva o pôžičke č. 580347 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ ide o žalobu žalobkyne, ktorým sa proti žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 eur, súd žalobu výrokom III. v tejto časti zamietol. Tento nárok zdôvodnila žalobkyňa len tým, že žalovaný porušil zákon, keď v zmluve neuviedol jej podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a porušil aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uvedením veľkého množstva neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve. Bolo preukázané, že žalovaný porušil ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. neuvedením obligatórnych náležitosti do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď do spotrebiteľskej zmluvy a VOP zakomponoval vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky. Je tým naplnený prvý predpoklad v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Samotná preukázaná skutočnosť neuvedenia zákonných náležitosti v zmluve a vloženia neprijateľných podmienok v nej nestačí pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tento nárok nevyplýva automaticky zo zákona. Má satisfakčnú povahu. Jeho účelom je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1397/2014 zo dňa 22.02.2016). Súd zdôrazňuje, že týmto nárokom sa má reparovať ujma, ktorá nie je majetkovo nahraditeľná. Žalobkyňa mala tvrdiť a preukázať, že porušenie uvedených povinností žalovaným bolo spôsobilé jej ako spotrebiteľovi privodiť ujmu, že jej ujmu spôsobilo a mala tvrdiť, v čom spočívala táto ujma, do akých jej práv imateriálnej povahy bolo zasiahnuté a v akej intenzite. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto smere žalobkyňa neuniesla. Súd tak nemohol posúdiť, či a v akej výške je dôvodné priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie. Súd nemohol však nechať bez povšimnutia ani ten fakt, že žalobkyňa z úveru žalovanému nezaplatila ani poskytnutú istinu úveru, pretože uhradila len cca 50% z poskytnutého úveru a na výzvy žalovaného na úhradu dlhu nijako nereagovala, a teda sa k svojmu dlhu sa stavala ľahostajne. Za tejto situácie by bolo nespravodlivé pokiaľ by súd zaviazal žalovaného na peňažné plnenie v podobe primeraného finančného zadosťučinenia v prospech žalobkyne. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, no netvrdila, že tak spravila pre správanie sa žalovaného, a preto nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti a povinnosť k náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Žalobe bolo vyhovené v časti o určenie , že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov a v tejto časti bola žalobkyňa úspešná a patrí jej náhrada trov konania, a zamietnutá bola žaloba v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, čo predstavuje neúspech žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a čiastočný úspech oboch strán sporu v konaní súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. výrokom IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o určení, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že v predmetnej zmluve o pôžičke je uvedená schválená výška pôžičky, výška splátky ako aj počet splátok. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Z týchto tiež vyplýva, že splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Samostatne je v zmluve o pôžičke uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a rokom (12/2016). Žalovaný sa domnieva, že zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínu splatnosti úrokov, istiny. Nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedenej jednotlivo popri sebe. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina aj úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Rozlišovanie danej splátky na časť istiny a časť úrokov potom nemá žiadny reálny a praktický význam. Informácie o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli popri zmluve o pôžičke opakovane uvedené aj v splátkovom kalendári. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpisu zmluvy o pôžičke sa poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu a neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Je teda zrejmé, že spotrebiteľský úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak boli kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade však zmluva o pôžičke ako zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnou formou a podľa názoru žalovaného zároveň obsahovala aj údaj o počte, termínoch a výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to aj s odkazom na splátkový kalendár, ktorý mala žalobkyňa k dispozícii. Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti úveru, žalovaný sa takisto domnieva, že tento zmluva o pôžičke obsahuje. Poukázal na to, že vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Dátum splatnosti úveru musí byť určený zrozumiteľne a určito a zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, ako má byť konečná splatnosť uvedená. V tomto prípade aj priemerný spotrebiteľ z textu zmluvy dokáže zistiť čas, kedy jeho záväzky voči poskytovateľovi úveru zaniknú. Pokiaľ ide o výšku ročnej úrokovej sadzby a RPMN žalovaný uviedol, že jediným zákonným ustanovením platným v čase podpisu zmluvy o pôžičke, ktoré limitovalo výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver bolo ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie žalovaný neporušil. Žalovaný sa tiež domnieva, že

dojednanie výšky úrokov z úveru by bolo možné posúdiť ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi iba v prípade, ak je vzhľadom na všetky okolností zrejmé, že predmetné zmluvné dojednanie je v rozpore s etickými pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ hodnotového poriadku. Podľa názoru žalovaného dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 28,19 % nie je možné za žiadnych okolností považovať za dojednanie, ktoré by malo byť v rozpore s takýmito pravidlami etiky a morálky. Nakoniec žalovaný poukázal na to, že ako veriteľ nikdy nepoužil zabezpečovací inštitút - dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú so žalobkyňou uzatvoril. Realizáciu predmetného zabezpečenia od júna 2014 ex lege zakazuje právny predpis a teda predmetné ustanovenia zmluvy o pôžičke sa stal obsolentným a zo zákona stratilo účinnosť. V vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalovaný, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prípadne, aby odvolací súd sám v tejto časti rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietne. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie je dostatočne odôvodnené. Odvolanie žalovaného považuje za účelové. V zmluve o pôžičke absentujú viaceré náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver je preto bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho je v zmluve nesprávne uvedená RPMN, v dôsledku čoho je opäť úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o určení, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke stranami sporu /20.12.2011/, teda že neuvedenie čo i len jeden z tam uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru. Takýto výklad vychádza z úmyslu zákonodarcu podľa dôvodovej správy k zákonu a zodpovedá účelu ustanovenia § 11 ods. 1, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Bezúročnosťou a bez poplatkovosťou je tak sankcionované nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj neuvedenie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 uvedeného zákona a to bez toho, aby tieto podmienky boli kumulatívne splnené. 7. Pokiaľ ide o otázku, či v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, absentuje niektorá z náležitostí § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a či z tohto dôvodu je tak úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona/, aj tu sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. 8. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje tak údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z./ ako aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona/. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny celkovej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Ako uviedol aj súd prvej inštancie jednoznačné rozčlenenie každej splátky úveru na istiny, úrok a iné poplatky, spolu s termínom ich splatnosti má informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania a nutnosť špecifikovať splátky spotrebiteľského úveru takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu takýto údaj neobsahuje. Rovnako neobsahuje zmluva ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce,

že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov /napríklad počet splátok, termín ich splatnosti a podobne/ a to ešte za situácie, že mu dodávateľ predkladá na uzatvorenie návrh zmluvy, ktorý sám pripravil vo formulárovej podobe, pričom súčasťou návrhu sú častokrát /tak ako v tomto prípade/ aj všeobecné podmienky, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje. 9. Na základe uvedeného potom možno uzavrieť, tak ako to urobil aj súd prvej inštancie, že úver, ktorý poskytol žalovaný žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, čo je zákonný dôsledok skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany sporu uzatvorili neobsahuje ani údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. S ohľadom na uvedený záver bolo nadbytočné, aby sa odvolací súd ešte zaoberal odvolacími námietkami žalovaného ohľadne výšky úrokovej sadzby úveru a údaja o RPMN úveru. 10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .