Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-3-2019.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne D. V., V.. XX.XX.XXXX, P. T. Č.. XX, XXX XX Y.N., zastúpenej J. V., V.. XX.X.XXXX, P. T. XX, XXX XX Y., proti žalovanej F. V., V.. XX.XX.XXXX, P. T. Č.. XX, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Pitoňákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 77, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Prešov, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela č. XXX/X o výmere 272 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX/X a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Prešov, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela č. XXX/X o výmere 249 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX/X a n a r i a ď u j e predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyni v podiele 1 a žalovanej v podiele 1.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania..
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.01.2019 sa žalobkyňa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie Y., ako parcela č. XXX/X o výmere 272 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/ X o výmere 249 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX/X D. Č.. XXX/X. 2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou sú podieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľnosť. Spoločné užívanie nehnuteľnosti vedie k sústavným nezhodám hlavne preto, že posledná najrozsiahlejšia rekonštrukcia na dome bola vykonaná v roku 1970. všetky upozornenia žalovaná odmieta a odvoláva sa na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná jej v roku 2016 navrhla odpredaj svojho podielu za čiastku, ktorá je neprimerane vysoká. Návrh na ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom prekazila tým, že znalca do svojho obydlia nepustí.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe súhlasila so zrušením a súhlasila aj s cenou, ktorú žalobkyňa navrhla.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že v korešpondencii zo dňa 21.12.2018 súhlasila iba s odpredajom, avšak cenu niekde neuvádza. V roku 2016 jej žalovaná oznámila, že jej ponúka svoju polovicu domu za 150.000,- eur. Taktiež jej oznámila, že ak nedôjde k dohode, predá svoj podiel tretej osobe.
5. Žalovaná v duplike opätovne uviedla, že súhlasila s ponukou žalobkyne a je ochotná kedykoľvek uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za sumu 115.000,- eur.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 3, Výpisom z LV na č.l. 4, Žiadosťou o vykonanie mediácie na č.l. 5-7, Zápisnicou o priebehu a výsledku mediačného stretnutia na č.l. 8-10, Statickým posudkom na č.l. 11, Statickým vyjadrením k stavu stavebného objektu na č.l. 12-18, Ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu na č.l. 19, Odpoveďou na č.l. 20, Odpoveďou na č.l. 21-22, Inzerátom na č.l. 23-26, Oznamom na č.l. 27, Listom na č.l. 28, Listom na č.l. 29, Odpoveďou na č.l. 30, Vyjadrením žalovanej na č.l. 40, Odpoveďou na č.l. 41, Listom na č.l. 42, Dohodou o začatí mediácie na č.l. 43-47, Listom zo dňa 11.4.2019 na č.l. 48-49, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 52, Listom na č.l. 53, Žiadosťou o vykonanie mediácie na č.l. 54-56, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 57. Odpoveďou na návrh na č.l. 58-59, Odpoveďou na č.l. 60, Oznamom na č.l. 61, Listom na č.l. 62, Vyjadreniu k uzneseniam na č.l. 65-66, Čestným prehlásením na č.l. 71, Ponukou úverov na č.l. 72, Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na č.l. 73-76, Podacím lístkom na č.l. 82, Listom na č.l. 83, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 87, Vyjadrením žalovanej na č.l. 88, Potvrdením o výplate dôchodkovej dávky zo dňa 28.10.2019, Lekársku správou, Lekárskym nálezom., zo spisu 12C/93/2007: Rozsudkom 12C/93/2007 na č.l. 214, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 15Co/15/2010 na č.l. 244-246, Znaleckým posudkom č. 2/2019 a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že sestra chcela predať polovicu domu za 150.000,- eur. Už vtedy bola onkologická pacientka, tak ako aj jej manžel. 150.000,- eur sa jej zdalo veľa. Žalovaná sa odmlčala na rok, potom dala inzerát, že chce predať. Asi chcela tento dom opustiť. Tento dom je v havarijnom stave. Bývajú tam jej dvaja synovia a partnerka syna. Pokiaľ chcú niečo opraviť, tak žalovaná im vždy hovorí, že prispeje až po rozhodnutí súdu. Ďalej uviedla, že nie je pravda, že žalovaná súhlasila so sumou 115.000,- eur. Táto bola ochotná odpredať polovicu podielu, avšak bude to predmetom ďalšieho jednania. Na výzvu zo dňa 12.4.2019 nereagovala, lebo bola daná tri mesiace po podaní žaloby a preto nevidela dôvod to riešiť, keďže už bola žaloba podaná. S dohodami predloženými žalovanou nesúhlasila, lebo neboli výhodne. Pokiaľ ide o dohodu, podľa ktorej mali zložiť peňažné prostriedky do úschovy, tak táto nebola pre výhodná, nakoľko povinnosť mala iba ona. Žiadnu povinnosť nemala žalovaná. Problém bol v tom, že žalovaná nemala žiadnu lehotu, do kedy mala uzavrieť zmluvu. Peňažné prostriedky mohli byť v úschove aj niekoľko rokov. Pokiaľ ide o druhú dohodu, tak nesúhlasila s článkom 3, podľa ktorého mali vyplatiť vyrovnávací podiel pred podpisom dohody. Taktiež nesúhlasí s tým, čo bolo písané v oboch dohodách, že na dome nie sú žiadne chyby. Sama dohodu nepredložila. Nakoniec uviedla, že boli zisťovať v Slovenskej sporiteľni ako by mohli žalovanú vyplatiť. Bola im daná ponuka. Žalobkyňa poberá vdovský dôchodok vo výške 412,- eur.
8. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Prešov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 274 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveným na parcele registra A. Q. Č.. XXX/X, pričom žalobkyňa je spoluvlastníkom 1/2 celku a žalovaná 1/2 celku.
9. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Prešov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 249 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveným na parcele registra A. Q. Č.. XXX/X, pričom žalobkyňa je spoluvlastníkom 1/2 celku a žalovaná 1/2 celku.
10. Podľa znaleckého posudku č. 2/2009 reálne rozdelenie domu súpisné číslo XXX nie je možná v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb.. Zákon pripúšťa iba delenie vo vertikálnej rovine, pričom musia vzniknúť samostatné časti od základov po strechu, čo v danom prípade nie je možné.
11. Z lekárskych správ (č.l. 94 - 95) vyplýva, že žalovaná je liečená na myelóm od roku 1995. Z potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky vyplýva, že žalovaná poberá starobný dôchodok vo výške 287,10 eura mesačne.
12. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 2.12.2009, sp. zn. 12C/93/2007 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1., 2., 3., 4. rade k nehnuteľnostiam zapísaných Správou katastra Y., na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., N. Y. ako Q.-A. parc.
č. XXX - záhrady o výmere 284 m2, parc č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX a stavby rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X a V. zapísané na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., N. Y., D. Q.-A. Y.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 249 m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele č. XXX/X a prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. I. D. V.Q., I.. P., V.. XX.X.XXXX, P. T. Č.. XX, Y., v podiele 1 k celku a žalovanej v 2. rade F. V., I.. P., V.. XX.X.XXXX, v podiele 1 k celku. V rozhodnutí súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť. Krajský súd v Prešove uvedený rozsudok potvrdil.
13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
15. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
16. Podľa § 142 ods. 1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
17. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná. Žalovaná síce súhlasila so zrušením a vyporadaním podielového spoluvlastníctva a aj cenou za podiel, avšak napriek tomu k dohode nedošlo, keďže žalobkyňa nebola schopná žalovanú vyplatiť. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
18. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný.
19. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.
20. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Zároveň súd sa musí zaoberať posúdením solventnosti spoluvlastníka, ktorému má pripadnúť celá vec.
21. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany konania majú v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX D. Č.. XXXX, katastrálne územie Prešov, ako parcela č. XXX/X o výmere 272 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 249 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postaveným na parcele č. XXX/X D. Č.. XXX/X. Otázku možnosti reálneho rozdelenia rodinného domu, ako prvý spôsob vyporiadania súd vyhodnotil ako nemožnú, nakoľko zákon pripúšťa iba delenie vo vertikálnej rovine, pričom musia vzniknúť samostatné časti od základov po strechu, čo v danom prípade nie je možné. Uvedené vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2009. Súd taktiež poukazuje na to, že otázkou reálneho rozdelenia sa už zaoberali súdy v konaní 12C/93/2007, kde zhodne dospeli k záveru o nemožnosti reálneho delenia. Navyše rozdelenie nebude možné aj tam, kde medzi spoluvlastníkmi existujú nezhody takého charakteru, že by rozdelenie domu na bytové jednotky viedlo pravdepodobne iba k ďalším (súdnym) sporom a rozporom. Aj v preskúmavanej veci v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by strany sporu zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov, by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľností.
23. Pokiaľ ide o parcely XXX/X D. XXX/X tak tieto nie je možné reálne rozdeliť, keďže ide o pozemky zastavané rodinným domom.
24. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V súdenej veci dospel súd k záveru, že ani pre túto možnosť nie sú naplnené všetky zákonné podmienky. Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každá v jednej polovici. Žalovaná o prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva neprejavila žiaden záujem. Žalobkyňa v konaní žiadala prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, a preto bolo na žalobkyni, aby preukázala, že je schopná vyplatiť žalovanú sumou 115.000,- eur (hodnota spoluvlastníckeho podielu nebola medzi stranami sporná). Podľa názoru súdu však žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazne bremeno. Žalobkyňa poberá vdovský dôchodok vo výške 412,- eur, akékoľvek úspory neboli v konaní preukázané. V konaní predložila iba listinu označenú ako „ponuka úverov pre vás v Slovenskej sporiteľni“, pričom z predmetnej listiny nevyplýva, že žalobkyni bude skutočne aj poskytnutý hypotekárny. Navyše ponuka je vypracovaná pre syna žalobkyne a nie žalobkyňu, pričom finančnú pripravenosť je povinná preukazovať žalobkyňa. Ústavnoprávna judikatúra prvok solventnosti zdôrazňuje z hľadiska toho, že pre spoluvlastníka, ktorému spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, resp. jednému spoluvlastníkovi je zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie týmto spôsobom v podstate odňatím vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky, medzi ktoré patrí povinnosť poskytnúť náhradu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala solventnosť, prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov s vyplatením primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi neprichádza do úvahy.
25. Keďže prvý a ani druhý spôsob vyporiadania nie je možný, súd pristúpil k tretiemu spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to nariadením predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku z predaja každému v 1/2-ici. Takto bude garantované právo žalovanej, aby za svoj spoluvlastnícky podiel dostala finančnú náhradu, zároveň nebude nijako dotknuté ani právo žalobkyne, ktorá má v prípade, že disponuje sumou na vyplatenie podielu žalovanej, možnosť ešte aj naďalej uzavrieť so žalovanou dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. v prípade nemožnosti dohody má možnosť sa o nehnuteľnosti uchádzať aj pri nariadení ich predaja.
26. Súd v danom prípade poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu nezaniká vždy dňom, kedy súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak došlo k vyporiadaniu predajom nehnuteľnosti a rozdelením podľa výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak naďalej zostáva v spoluvlastníctve, až pokým nedôjde k jej predaju, rozhodnutím súdu o zrušení spoluvlastníctva a nariadení predaja nehnuteľnosti vzniká len exekučný titul, ktorý oprávňuje ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, aby sa domáhal jeho výkonu (napr. podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa príslušných ustanovení
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že podielové spoluvlastníctvo zrušené rozhodnutím súdu nariadením predaja a rozdelením výťažku zaniká až dňom, kedy dôjde k predaju nehnuteľnosti, môžu spoluvlastníci aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zániku podielového spoluvlastníctva nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi bez toho, aby boli pri tom akokoľvek obmedzovaní vo svojej zmluvnej voľnosti len preto, že bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade nariadenia predaja spoločnej nehnuteľnosti zostáva táto nehnuteľnosť až do uskutočnenia predaja v režime spoluvlastníctva, spoluvlastníci môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a účastníci si môžu toto spoluvlastníctvo zrušiť aj iným spôsobom (napr. dohodou). K tomu pozri napr. Rozbor Najvyššieho súdu SSR č. Cpj 8/72, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 54/1973, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2145/2009 publikovaný v Právní rozhledy č. 22/2011.
27. Žalovaná napriek vyjadreniu k žalobe a duplike v priebehu konania navrhla, aby súd žalobu zamietol. Občiansky zákonník pripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku Uvedená možnosť prichádza do úvahy iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009 tak dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalovanej. Žalovaná je síce onkologická pacientka, ale o rodinný dom sa nestará. Tento potrebuje nutné opravy čo vyplýva zo statického posudku, pričom vzťahy medzi stranami sú narušené a ako spoluvlastníčky sa nevedia dohodnúť. Rodinný dom síce je obydlím žalovanej, avšak náhrada za spoluvlastnícky podiel bude žalovanej nepochybne postačovať na zabezpečenie si primeraného bývania. Na základe uvedeného tak súd možnosť zamietnutia žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepovažoval za spravodlivé a postačujúce.
28. Podľa § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 odseky 1 a 2 CSP, prizná súd strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov treba hodnotiť výsledok sporu (úspech procesnej strany), so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal. V predmetnej právnej veci sa strany sporu na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nezhodli. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a žalovaná s tým súhlasila a neskôr navrhla, aby súd žalobu zamietol. Nakoľko súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a to nariadením predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku z predaja každému v 1/2-ici, nemožno hovoriť o úspechu žalobkyne alebo žalovanej, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou, preto pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu sa javí byť najvhodnejšie, aby si každá strana sporu sama znášala trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).