Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17Csp-393-2017.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/393/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Y. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 2279,86 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie sa v rozsahu sumy 371,32 € spolu s príslušenstvom zastavuje.
Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 15,78 € cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s..
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Stranám sporu sa náhrad trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 24.8.2017 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 2279,86 € s prísl. a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 04.09.2012 bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnú žalovanému kreditnú kartu. Na tom základe viedol kartový účet č. XXXXXXXX. Bol viazaný na 22,80% ročný zmluvný úrok, schválený úverový rámec 900 € a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 30 €. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil a nepodarilo sa obnoviť jeho platobnú disciplínu ani po viacerých pokusoch; a pred odstúpením prípadu na súdne vymáhanie vystavila banka k 14.7.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 30.6.2017 a s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného a stav súhrnu debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a zmluvného úroku) bol konečný zostatok na účte žalovaného mínus 2279,86 €. Žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6.2017, t.j. v čase splatnosti do 15.7.2017, preto sa žalobca dňom 16.7.2017 domáhal zákonného úroku z omeškania z celej dlžnej sumy.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení boli ako dôkaz predložené listiny: A/ Žiadosť žalovaného o QUATRO karty, podpísanú žalovaným dňa 4.9.2012 v ktorej je identifikovaná VUB a.s. ako veriteľ. Pod tým nasleduje časť I. osobné údaje žalovaného- klienta. Časť III - podmienky úveru „úverový rámec“ 900 €, štandardná mesačná splátka 30 €, štandardná úroková sadzba 22,80 ročne, Žalovaný podpísal žiadosť dňa 4.9.2012 a VÚB a.s. dňa 14.10.2012 B/ výpis z kartového účtu tlačeného obojstranne, ktorý bol súdu predložený za obdobie od 27.9.2012 do 30.6.2017 z ktorého vyplývajú finančné transakcie
4. Žiadne iné listinné dôkazy žalobca k žalobe nepredložil.
5. V priebehu konania došlo dňa ku dňu 30.6.2017 k uzavretiu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom, ktorý je bankou a terajším žalobcom a okrem tejto zmluvy bola priložená tiež žiadosť o postúpenie pohľadávky a prevod - ZPP zo dňa 20.9.2017, kedy nadobudla zmluva účinnosť. Z prílohy č. 3 vyplýva, že sa jedná o pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. XXXXXXXX v sume 2279,86 €.
6. Oznámenie o postúpení pohľadávky, adresované žalovanému listom veriteľa zo dňa 21.9.2017 bolo na pošte vypravené dňa 21.9.2017 o čom svedčí ftc poštového podacieho hárka z tohto dňa.
7. Okrem týchto listín neboli k návrhu na zmenu strany sporu priložené žiadne iné listinné dôkazy
8. O zmene subjektu bolo na návrh žalobcu rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.8.2019.
9. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám pôvodne nevyjadril.
10. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.5.2019. Ešte dňa 21.5.2019 žalobca súdu písomne pred prvým pojednávaním oznámil, že berie žalobu späť v rozsahu sumy 371,32 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a zároveň upravil znenie žalobného petitu tak, že žiadal priznať sumu 1908,54 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.7.2017 do zaplatenia
11. Súčasťou podania žalobcu bola aj listina: Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vypracovaná „Slovenskými kreditnými kartami“ dňa 10.9.2014 a dlh v aktuálnej výške 1113,19 € mal zaplatiť na tam uvedený účet a VS, lehota na plnenie uvedená nie je. Či táto listina aj bola vypravená na pošte, žalobca nepreukázal.
12. VOP a Cenník, tvoriace tiež súčasť podania žalobcu, nemali pre vec zásadný význam.
13. Pojednávania dňa 13.1.2020 sa zúčastnil iba žalovaný, ktorý potvrdil, že predtým, ako požiadal o peniaze na kartu, si pred Veľkou nocou požiadal o pôžičku vo výške 400,- €. Túto si vybral v prevádzke Quatro, v OC Galéria, kde po podpísaní zmluvy a vybavení príslušných formalít, mu suma 400 € bola daná priamo na ruku. Totiž požadoval vyššiu sumu - 1000 € vzhľadom na to, že jeho syn mal vážne zdravotné problémy avšak vzhľadom na to, že mal v aktuálnom čase dôchodok necelých 300,- €, mu centrála 1000,- € neschválila, preto aj tých 400,- €, ktoré mu centrála schválila, si reálne na tejto prevádzke vybral. V zmysle rady pracovníka, ktorý to vybavoval ho informoval, že po tom ako bude vyhodnotená jeho platobná disciplína ohľadne sumy 400,- €, nie je vylúčené, že si bude môcť samostatnou žiadosťou požiadať o navýšenie resp. o ďalšie peniaze aj iným spôsobom. Tak sa aj stalo, pretože po tom ako daných 400,- € poctivo splácal po dobu pol roka, telefonicky sa ozval ohľadom toho, že by potreboval 1200,- € vzhľadom na to, že syn musel ísť na veľmi závažné vyšetrenie do Bratislavy, na ktoré s manželkou aktuálne nemali peniaze. Pamätal si, že v zmysle jeho požiadavky mu boli domov doručené nejaké papiere a pokiaľ si dobre pamätal, boli vystavené na sumu 1.200,- €. Následne mu však telefonicky oznámili, že mu poslali 200,- €. Sprvoti myslel, že zle rozumel, avšak keď prišiel k bankomatu a chcel si celú sumu vybrať naraz, skutočne mu z neho vyšla iba suma 200 € s tým, že keď si vybral potvrdenku o zostatku, našiel na nej 0,- €. Bol zhrozený z celej tejto situácie, pretože si ešte myslel, že zvyšných 1.000,- € si nechá ako rezervu pre vyšetrenie, bude mať vhodnú zálohu na ďalšie obdobie. V skutočnosti mu nebola daná suma 1.200,- €, ale iba 200,- €, ktoré som v ten deň, ako mu došla karta, aj reálne vybral. Či vyberala z tejto karty peniaze aj manželka toto ale vylúčiť nevedel. Následne bol oslovený tým istým pracovníkom Quatro pobočky v Galérii, ktorý v rámci ochoty pomôcť mu vybavil, že mu samostatnou zmluvou bola následne poskytnutá aj suma ďalších 500,- €. Čo sa spôsobu poskytnutia peňazí týka, formou kreditnej karty, bola mu poskytnutá suma 200,- € tak, ako vypovedal a žiadna iná. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil so žalobou a už vôbec nie v takej výške, ako to žalobca žiada.
14. Vypovedal tiež, že v čase pred podaním žaloby zo strany VÚB mu ohľadom kreditnej karty neboli doručené absolútne žiadne listiny, tieto mu boli doručené až zo strany súdu.
15. Na otázku, či po tom ako žalovaný prestal so splácaním tohto úveru bol bankou oslovený za účelom doplatenia vzniknutého dlhu, popríp. či a akým spôsobom mu bolo oznámené ukončenie úverového vzťahu a či a aké listiny vo všeobecnosti mu boli bankou zaslané, žalovaný uvádza, že bola to už
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá mu oznámila, že jej bola postúpená pohľadávka z kreditnej karty, na čo on som reagoval, že nie je ochotný platiť vôbec nič vzhľadom na to, že reálne dostal sumu iba 200,- €. Odvtedy zostalo v celej veci ticho.
16. Vzhľadom na to, že žiadna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania, súd dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.
17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. (1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím sumy 371,32 € nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie v tomto rozsahu zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 15,78 € (22,48 € mínus 6,70 €) cestou prevádzkovateľa systému.
22. Skôr, ako súd vecne rozhodol o zvyšku nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
23. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. Podľa § 525 ods. (2) OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.
27. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v§ 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.
28. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaných (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nim na tretiu osobu (iný subjekt).
29. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016, KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).
30. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“
31. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého: „ Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
32. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
33. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.10.
34. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložili súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému v zmysle § 525 ods.
2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti CSP sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 CSP).
35. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 CSP neprichádza do úvahy.
36. Keďže podania žalobcu v tejto veci nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nevyvstala potreba aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1CSP. Za danej situácie preto v tomto spore súd nemal povinnosť žalobcu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam ohľadom postúpenia pohľadávky; pretože súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Toto konanie totiž nie je konanie „ex offo“ a teda nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci. Pokiaľ teda žalobca nepredniesol dôkazy svedčiace o platnom postúpení pohľadávky, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dôkazov. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán.
37. V prejednávanej veci sa síce nevedie spor o určenie platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale uvedenú okolnosť súd musel posúdiť ako predbežnú otázku. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložil súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 525 ods. 2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti CSP sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 CSP).
38. Pôvodný žalobca bola banka, a za dôkazy, od ktorých odvodzuje legitimitu postúpenia pohľadávky na terajšieho žalobcu, bola súdu doručená
- zmluva o postúpení pohľadávok s účinnosťou od 20.9.2017
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vypracované „Slovenskými kreditnými kartami“ dňa 10.9.2014 a dlh v aktuálnej výške 1113,19 € mal zaplatiť na tam uvedený účet a VS.
39. Listinu z 10.9.2014 nevyhotovila a ani nepodpísala samotná banka, ale spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.
40. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že vôbec oznámenie o zosplatnení bolo podané na pošte a kedy, a už vôbec nie o tom, že bolo žalovanému aj reálne doručené.
41. Okrem toho, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru nebolo úkonom banky a navyše nebolo preukázané, že oznam o „zosplatnení“ úveru sa dostal (mohol dostať) do dispozičnej sféry žalovaného, nebolo preukázané to, že došlo k platnej zročnosti celého dlhu a ako taký sa mohol po uplynutí 90 dní stať predmetom postúpenia.
42. Z obsahu predmetnej výzvy nie je možné dostatočne a určito zistiť, že túto výzvu zasielal právny predchodca žalobcu, t. j. banka ako veriteľ, a že účelom tejto výzvy bolo splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetná výzva nie je podpísaná právnym predchodcom žalobcu, keď podpisy na výzve patria osobám zastupujúcim spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. V konaní nebolo preukázané oprávnenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. konať za právneho predchodcu žalobcu, t. j. za spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.. Súd má za to, že keby aj bola splnená podmienka, že spoločnosť Consumer Finance Holding je oprávnená konať v mene právneho predchodcu žalobcu, výzva zo dňa 7.3.2015 nespĺňa náležitosti výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spotrebiteľ vo výzve musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok,
na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. Takáto výzva, ktorú predložil v konaní žalobca nie je dostatočne určitá, keď z výzvy nie je zrejmé, že žalovaný sa vyzýva na splnenie pohľadávky zo zmluvy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, t. j. so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s..
43. Bankovú pohľadávku je v zásade možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené podmienky, ktoré banka nedodržala. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, teda že iný subjekt ako banka zosplatní celú bankovú pohľadávku.
44. Navyše, žalobca (pôvodný ani terajší) nepreukázal, či samotnému zosplatneniu úveru predchádzala obligatórna výzva podľa § 53 ods. 9 OZ.
45. Bez ohľadu na to, aký čas uplynul do dňa postúpenia pohľadávky má súd za to, že toto postúpenie je podľa § 39 OZ absolútne neplatné z dôvodu, že absentoval dôkaz o výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, dôkaz o tom, že úver zosplatnila banka (a nie SKK a.s) a preto v rozsahu, v akom žalobca zotrval na podanej žalobe po čiastočnom späťvzatí, súd žalobu zamietol.
46. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný žiadne nemal, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.